Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Csp/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s. r. o., so sídlom v Žiline, Dlhá 95C, IČO: 44769911, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO: 47248327, proti žalovanému: H. K., X.. XX.XX.XXXX, R. V. J. G. F., L. Y. G. F., M. XXXX, R. C. X. G.: G. F., E. XXXX/XX, v spore o zaplatenie sumy 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 83,20 eura s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 17.04.2014 až do jej zaplatenia, to všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 05.04.2017, doručenou tunajšiemu súdu 07.04.2017, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 100,- eur s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 17.04.2014 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi žalobcom (ešte s predchádzajúcim obchodným menom: River Euro, s.r.o.) a žalovaným dňa 18.03.2014 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX (ďalej len „ZoP“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 100,- eur so splatnosťou do 15. dní odo dňa jej poskytnutia v súlade so Zmluvnými podmienkami žalobcu, ktorými sa záväzkovo-právny vzťah žalobcu a žalovaného spravuje (ďalej len „ZP“). Na základe vyššie uvedeného boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100,- eur bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného dňa 18.03.2014. Žalovaný sa v ZoP zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a v dohodnutej lehote splatnosti. V súlade so došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky až do 16.04.2014. K uzatvoreniu ZoP došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS, zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientského čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila - klienta, pričom Zmluva o pôžičke bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda ZoP bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi napriek viacerým upozorneniam a výzvam (SMS upozorneniam a upomienkam) dobrovoľne nesplnil a so zaplatením splatnej pôžičky, ako aj odplaty sa dostal do omeškania, ktoré do dnešného dňa stále trvá, prečo sa žalobca obrátil so svojím nárokom na príslušný súd a popri zaplatení dlžnej sumy vo výške 100,- eur požaduje od žalovaného aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,25

% ročne. Žalobca svoj nárok v časti sumy 100,- eur - istiny (neuhradenej sumy poskytnutej pôžičky) opiera o ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a o bod 1 ZoP a v časti nároku na úrok z omeškania o ust. § 517 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „NV“). Čas omeškania je odo dňa nasledujúceho po dni márneho uplynutia lehoty splatnosti. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal aj na ust. § 40 ods. 4 a § 559 ods. 1, 2 OZ, § 2 písm. a), e) a f) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Zástupca žalobcu k výzve súdu z 01.08.2017, aby dokladoval svoje tvrdenie, že došlo k predĺženiu pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti pôžičky (15 dní od jej poskytnutia) až do 16.04.2014, reagoval podaním z 15.08.2017, spolu s ktorým predložil výpis z účtu z 31.03.2014 - Potvrdenie o zrealizovaní transakcie (poplatok za predĺženie 16,80 eura). Vo svojej odpovedi zotrval na skutkovom tvrdení, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky až do 16.04.2014. Uviedol, že z bodu 6 vyplýva, že „Dlžníkovi môže byť predĺžená lehota splatnosti pôžičky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú mu bola pôžička poskytnutá, ak Veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámil Dlžníkovi, v osobnom účte Dlžníka na internetovej stránke W..R..U. alebo prostredníctvom SMS, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí, a zároveň ak Dlžník zaplatí Veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú Odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky.“ Lehota splatnosti pôžičky bola predlžovaná vždy na základe žiadosti žalovaného adresovanej žalobcovi a po akceptácii tejto žiadosti žalobcom bola lehota splatnosti pôžičky predĺžená formou dodatku k ZoP nasledovne: dňa 31.03.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 16.04.2014. Na základe potvrdenia o zrealizovaní transakcie z 31.03.2014 došlo teda k riadnemu predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v zmysle bodu 6 ZP, ktoré boli riadne dojednané a žalovaný sa s nimi riadne oboznámil.

4. V ďalšom podaní zástupcu žalobcu z 15.08.2017, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, žiadal rozhodnúť na základe žaloby a predložených dôkazov s tým, že žalovaný nárok vznikol na základe platne uzatvorenej ZoP, ktorá bola žalovanému poskytnutá na jeho žiadosť. Žalovaný bol o podmienkach pôžičky a jej poskytnutia vopred riadne oboznámený. So bol tiež riadne oboznámený, tieto obdržal v písomnej forme do vlastných rúk, vyslovil svoj súhlas zaslaním spätnej SMS správy s textom „ANO SUHLASIM“ na ponuku žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že na strane žalovaného došlo k zásadnému porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok, keďže sa žalovaný so splnením svojej povinnosti - vrátením peňažnej pôžičky dostal do výrazného omeškania, ktoré trvá od 17.04.2014.

5. Súd na pojednávaní nariadenom na deň 06.09.2017 konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu 17.08.2017 zmieneným pod bodom 4.

6. Žalovaný na uvedenom pojednávaní potvrdil, že od žalobcu na základe zaslanej SMS správy obdržal pôžičku vo výške 100,- eur. Následne zaplatil len dohodnutý úrok 16,80 eura tak, ako to žalobca aj uvádza a potom už nič iné neplatil. Pracuje ako čašník a nie je schopný žalovanú sumu zaplatiť naraz. Má ešte viacero dlhov z mladosti, kedy zanedbal viacero vecí. Na úver v banke má zaplatiť ešte 9.600,- eur a tiež už je voči nemu exekučne vymáhaný dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a s exekútorom sa má dohodnúť ako ďalej. Ten úrok zaplatil preto, lebo bolo to dohodnuté tak, že ak do splatnosti pôžičky zaplatí sumu 16,80 eura, tak ešte nemusí splatiť istinu pôžičky. V záverečnom vyjadrení uviedol, že si je vedomý svojho dlhu a chcel by to zaplatiť, aby mal také slobodné svedomie, ale naraz to zaplatiť schopný nie je.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ ešte pod obchodným menom River Euro, s.r.o., a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.03.2014 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako „Zmluva o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX“ (ZoP), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú „Zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17.01. 2013 (ZP). Podľa bodu 1 ZoP veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 100,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky zaplatiť aj odplatu podľa bodu 4 vo výške 16,80 eura. Celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť, predstavuje sumu 116,80 eura. V tomto bode sa tiež uvádza, že výška ročnej percentuálnej miery

nákladov (RPMN) je 4276,32 %. Podľa bodu 2 ZoP lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. ZoP a aj predstavujú listiny vopred pripravené žalobcom a teda žiadna zo zmluvných podmienok v nich obsiahnutá nebola individuálne dojednaná.

8. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný od žalobcu obdržal na svoj účet dňa 18.03.2014 sumu 100,- eur a že v súvislosti s daným záväzkom žalovaný žalobcovi uhradil celkovo 16,80 eura, a to dňa 31.03.2014, t.j. v deň splatnosti pôžičky uhradil sumu rovnajúcu sa výške v ZoP uvedenej odplaty. Na základe tejto úhrady s poukazom na bod 6 ZP, keďže žalobca neoznámil žalovanému najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky niektorým zo spôsobom predpokladaným v danom ustanovení svoj nesúhlas s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky, došlo k predĺženiu lehoty jej splatnosti o rovnako dlhú lehotu, na ktorú bola pôžička poskytnutá (o ďalších 15 dní).

9. Žalobca je právnickou osobou, ktorá má v rámci predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Nakoľko žalobca spĺňa atribúty dodávateľa podľa § 52 ods. 3 a žalovaný predpoklady spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 (je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti), žalobcom uplatnený nárok predstavuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

10. Na daný záväzkový vzťah sa potom okrem ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aplikovateľných so zreteľom na spôsob uzatvorenia zmluvy - § 2, vzťahujú aj ustanovenia (§ 53 a nasl.) upravujúce spotrebiteľské zmluvy a aj niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Len niektoré z toho dôvodu, že hoci poskytnutá výška plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému sa rovná najnižšej zákonom stanovenej výške pre to, aby šlo o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. f) a contrario ZoSÚ, súčasne šlo o úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace a preto takýto úver sa s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ nepovažuje za spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ. Napriek tomu sa však na daný vzťah založený ZoP vzťahujú s poukazom na § 24 ZoSÚ tie ustanovenia daného zákona, ktoré sú výslovne uvedené v danom ustanovení. Medzi ne patrí aj ustanovenie § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ, ktoré upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej aj § 7 ods. 1 upravujúci povinnosti veriteľa v súvislosti s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a § 11 ZoSÚ upravujúci dôsledky porušenia povinností veriteľom pri uzatváraní zmluvy.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať (aj) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

12. Súd po vykonaní dôkazu ZoP ako listinou konštatuje, že pôžičku (úver), ktorú poskytol žalobca na jej podklade žalovanému, je s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ potrebné považovať za pôžičku (úver) bez úrokov a bez poplatkov, keďže ZoP neobsahuje všetky tie ZoSÚ stanovené náležitosti, ktorých nedostatok je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (ide o nedostatok ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)). V ZoP absentuje uvedenie výšky úrokovej sadzby poskytnutého úveru, keďže ZoP obsahuje len výšku dojednanej odplaty. Táto odplata fakticky predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom definované v § 2 písm. g) ZoSÚ, ktorými sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Žalobca v ZoP žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z čoho konkrétne (z akých dielčích položiek, resp. nákladov) má pozostávať daná odplata 16,80 eura, t.j. celkové náklady, ktoré mal znášať žalovaný v súvislosti s poskytnutím danej pôžičky.

13. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ vyžaduje o.i. uvedenie aj všetkých predpokladov použitých na výpočet v zmluve uvedenej výške RPMN. Výslovné uvedenie všetkých predpokladov použitých veriteľom

pri výpočte RPMN daná ZoP neobsahuje (súd také niečo v zmluve nenašiel), čo je ďalším nedostatkom zmluvy pokiaľ ide o jej náležitosti.

14. Súd tiež konštatuje aj danosť ďalšieho dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti danej pôžičky z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 2 vety druhej a tretej ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 1 a § 24 ZoSÚ. Zo ZoP a predložených žalobcom nevyplýva, že by si žalobca splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a to povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom túto svoju zákonnú povinnosť fakticky preniesol na žalovaného (podčiarknutý text na prvej strane zmluvy pod slovami „UPOZORNENIE!!!“, kde je uvedené: „Keď uvažujete nad požiadaním o pôžičku, najskôr reálne a zodpovedne zhodnoťte svoje možnosti vrátenia, či ste schopný dodržiavať nami poskytované krátkodobé termíny splatnosti, aby ste mohli naše služby využívať neobmedzene aj v budúcnosti!“). Hrubé porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1 ZoSÚ spôsobuje s poukazom na § 11 ods. 2 vety druhej ZoSÚ opäť ten následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Aj v prípade, ak by ZoP obsahovala uvedenie všetkých tých náležitostí, ktorých nedostatok zákon spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, aj v takom prípade by súd musel konštatovať, že dojednaná výška odplaty odporuje dobrým mravom s poukazom na § 3 ods. 1 OZ, keďže s ohľadom na dojednanú dobu splatnosti, táto predstavovala na ročnej báze „navýšenie“ o viac ako 408 %, čo v spojení s § 39 a § 41 má za následok v danej časti neplatnosť ZoP. Teda aj v takom prípade by bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi na základe ZoP len toľko, koľko od žalobcu obdržal. Pre posúdenie primeranosti výšky odplaty je rozhodujúci pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutím k dojednanej lehote jej splatnosti a situácii na finančnom trhu v čase poskytovania úveru (pôžičky). Ak by v danom prípade v súlade s bodom 6 dochádzalo k opakovanému predlžovaniu lehoty splatnosti tým, že by žalovaný každých 15 dní uhrádzal dojednanú výšku odplaty a takýto stav by trval 1 rok, za uvedené obdobie by musel žalovaný zaplatiť vyše 408,- eur, čiže popri sume pôžičky 100,- eur by za rok zaplatil o viac ako 408 % viac. Takúto extrémnu výšku navýšenia nemožno akceptovať ani za situácie, že výška úrokov, resp. nákladov s poskytnutím úveru býva u úverov poskytovaných nebankovými subjektmi vyššia s ohľadom na spravidla vyššiu rizikovosť ich klientov a ani so zreteľom na dojednanú krátku lehotu splatnosti požičaných prostriedkov a je jednoznačne takáto výška neprijateľnou. Dohoda o výške úrokov, poprípade aj odplaty iného charakteru za požičanie finančných prostriedkov teda musí byť v súlade s dobrými mravmi, inak je právny úkon podľa § 39 absolútne neplatný. Dojednaná výška odplaty v danom prípade veľmi výrazne presahuje mieru úrokov za úvery (pôžičky) poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia ZoP. Jej výrazná neprimeranosť je zrejmá už aj len z porovnania výšky v ZoP uvádzanej RPMN danej pôžičky (4276,32 %) a priemernej výšky RPMN na príslušný spotrebiteľský úver podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ uvedenej v ZoP vo výške 69,17 %.

16. Hoci by sa mohlo javiť ako nadbytočným uvádzanie toho, čo je obsiahnuté pod bodmi 9 až 15 s ohľadom na to, že žalobca v žalobe tvrdí, že sa domáha len zaplatenie sumy 100,- eur (len toho, čo poskytol žalovanému ako pôžičku a čo mu žalovaný doposiaľ nevrátil) so zákonným úrokom z omeškania, v žalobe sa žalobca nijakým spôsobom sa nezmieňuje o tom, že v súvislosti s daným zmluvným vzťahom už obdržal od žalovaného plnenie vo výške 16,80 eura. Také niečo uviedol a dokladoval až na výzvu súdu v súvislosti s ozrejmením spôsobu, akým malo dôjsť k ním tvrdenému predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky.

17. Ak nesporne žalovaný doposiaľ plnil žalobcovi na záväzok vyplývajúci mu zo ZoP v rozsahu 16,80 eura, pričom z už uvádzaných dôvodov bol žalobcovi povinný zaplatiť (vrátiť) len toľko, koľko od žalobcu obdržal, súd žalovaného práve z dôvodov uvádzaných vyššie, zaviazal zaplatiť žalobcovi zo žalovanej istiny „len“ sumu 83,20 eura predstavujúcu rozdiel žalobcom žalovanému poskytnutých 100,- eur a sumou 16,80 eura, ktorú už žalovaný žalobcovi zaplatil, nakoľko túto sumu nemohol žalobca platne prijať ako úhradu niečoho iného než na čiastočnú úhradu záväzku žalovaného na vrátenie istiny pôžičky a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Zároveň s poukazom na § 517 ods. 2 v spojení s § 3 NV priznal žalobcovi z priznanej istiny aj uplatnený „zákonný“ úrok z omeškania za obdobie omeškania žalovaného, počnúc dňom 17.04.2014 ako si ho žalobca uplatnil, až do jej zaplatenia, tak ako je to uvedené v I. výrokovej časti rozsudku.

19. S ohľadom na žiadosť žalovaného a ním prezentované dôvody, súd s poukazom na § 232 ods. 3 vetu druhú namiesto požadovaného povolenia splátok, s ohľadom na výšku priznaného nároku, ustanovil žalovanému dlhšiu, a to 30-dňovú lehotu na splnenie uloženej povinnosti, plynúcu od právoplatnosti rozsudku, ktorá skutočnosť nespôsobuje žalobcovi ujmu, keďže priznaný nárok je až do svojho uspokojenia úročený úrokom z omeškania.

20. S ohľadom na prevažný úspech žalobcu v tomto konaní, súd postupujúc podľa § 262 ods. 1 za použitia § 255 priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu zodpovedajúcom tzv. čistému úspechu žalobcu v tomto spore (žalobca mal úspech v rozsahu 83 %, pričom po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu zvyšných 17 % predstavuje čistý úspech žalobcu priznaných 66 %). O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.