Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/75/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: Š. P., V. S. W., N. XX, nar. XX.X.XXXX, zást. advokát Mgr. Juraj Berčo, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanej: M. V.Z., V. S. W., Z. J. X, nar. XX.X.XXXX, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 127 z 10. marca 2020 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom č. k. - 171 z 10. februára 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že voči žalobcovi je právne neúčinný právny úkon Z. V., nar. XX.X.XXXX, a to darovacia zmluva z 28.9.2016, na základe ktorej príslušným orgánom katastra na LV č. XXXX v k. ú. V. S. W. 16.11.2016 v prospech žalovanej bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetu daru (spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku na rodinnom dome, zastavaných plochách a nádvoriach a na záhrade). Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako budúci kupujúci 25.8.2015 Z. V. ako budúcej predávajúcej poskytol preddavok na kúpnu cenu za budúci predaj podniku, k uzavretiu danej kúpnej zmluvy medzi jej stranami napokon však nedošlo. Ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi z ním poskytnutého preddavku 15 000 € na kúpnu cenu podniku Z. V. touto bolo vrátených celkovo len 3 900 €. Žalobca svoju pohľadávku (vtedy ešte vo výške 12 000 €) voči Z. V. a svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore preukázal platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. z 10.4.2018 právoplatným dňom 9.8.2018. Z. V. ako dlžník žalobcu darovacou zmluvou z 28.9.2016 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. V. S. W. v podiele 1/2 k celku previedla na svoju dcéru (žalovaná), vklad vlastníckeho práva v prospech ktorej bol povolený 16.11.2016, čo v zmysle §42b ods. 2 o. z. zakladá jej pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Na dokreslenie situácie uviedol, že zvyšnú polovicu predmetných nehnuteľností tou istou darovacou zmluvou manžel dlžníka Z. V. D. V. daroval svojmu synovi U. V. (brat žalovanej), ktorý následne takto získaný spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou z 31.1.2018 previedol na žalovanú, ktorá sa tak stala výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Kúpna cena spoluvlastníckeho podielu bola 75 000 € a žalovaná svojmu bratovi ju mala vyplatiť z úveru, ktorý jej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. a to tak, že časť kúpnej ceny (15 987 €) bola uhradená na úverový účet rodičov žalovanej na vyplatenie ťarchy z úveru, ktorá viazla na nehnuteľnostiach ešte z čias ich kúpy manželmi V. a druhá časť kúpnej ceny bola vyplatená priamo predávajúcemu na jeho bežný účet.

2. Súd aplikujúc ustanovenie §42a o. z. na prejednávaný prípad právne uzavrel, že v danom prípade matka žalovanej ako dlžník žalobcu spornou darovacou zmluvou z 28.9.2016 ako odporovateľným právnym úkonom sa zbavila svojho majetku, čím došlo k zmareniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky voči nej, t. j. k odňatiu možnosti reálneho uspokojenia jeho pohľadávky, pretože v dôsledku tohto jej konania došlo k takému zmenšeniu jej majetku ako dlžníka, že žalobca už nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z jej majetku, hoci do tohto úkonu z jej majetku inak by sa uspokojil, čo vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila aj sama Z. V.. Na majetok menovanej uznesením príslušného súdu bol vyhlásený konkurz, ale pohľadávku žalobcu v konkurznom konaní sa nepodarilo uspokojiť ani len sčasti. S poukazom na ustanovenie súd konštatoval, že oddlžením zostáva nedotknuté právo žalobcu v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

3. Vzhľadom na to, že žalovaná ako osoba dlžníkovi blízka (príbuzná v priamom rade) nielenže nepreukázala, ale ani len netvrdila, že matkin úmysel pri darovaní sporných nehnuteľností ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa nepoznala a ani že ho nemohla poznať napriek tomu, že na jeho spoznanie vyvinula náležitú starostlivosť (§42a o. z.) a tiež vzhľadom na to, že žalovaná v konaní ničím nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, súd uzavrel, že v tomto spore o odporovateľnosť právneho úkonu táto uspieť nemôže. Konštatoval, že práve naopak, tak návrhom na odročenie pojednávania, ako aj návrhom na prerušenie konania, čo bolo motivované snahou uhradiť žalobcovu pohľadávku, žalovaná v podstate potvrdila nielen existenciu a dôvodnosť jeho pohľadávky, ale aj dôvodnosť samotnej žaloby.

4. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel s tým, že návrh žalovanej na vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom zástupcu banky (záložný veriteľ) a výsluchom otca žalovanej ako svedkov zamietol dôvodiac, že vzhľadom na zistený skutkový stav a na nepopretie skutkových tvrdení žalobcu žalovanou vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne a navyše by sa udialo za situácie, že žalovaná ani len neuviedla, aké skutočnosti by mali byť vykonaním týchto dôkazov preukázané a aký je ich vplyv na dôvodnosť žaloby.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a starostlivo sa vysporiadal aj s tým, že 10.3.2020 pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci a zároveň aj k jej meritórnemu rozhodnutiu, bolo vykonané v neprítomnosti žalovanej strany po tom, čo dôvod oznámený zástupcom žalovanej advokátom JUDr. Baláškom konajúci súd nepovažoval za dôležitý, o čom daný advokát telefonicky aj písomne včas bol súdom vyrozumený.

6. Konajúci súd svoj procesný postup v konaní v tejto súvislosti odôvodňuje poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a na návrh strany len vtedy, ak strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže sa dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby na pojednávaní sa dali zastúpiť. Pozornosť najmä žalovanej strany konajúci súd upriamil pritom na skutočnosť, že dôležitosť dôvodu, pre ktorý strana pojednávanie navrhuje odročiť, súd posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu a vychádza pri tom iba zo skutočností, ktoré v čase tohto posudzovania sú mu známe. Vylíčil, že v danom prípade JUDr. Baláška vtedy ako advokát zastupujúci žalovanú odročenie pojednávania argumentujúc zdravotnými dôvodmi na jeho strane navrhol až 9.3.2020, t. j. deň pred jeho vytýčeným termínom, hoci predvolanie naň mu bolo doručené už 14.2.2020. Z príloh tohto návrhu pre súd vyplynulo, že 16.2.2020 došlo k hospitalizácii menovaného advokáta, ktorá trvala minimálne do 24.2.2020, pričom od 3.3.2020 tento znova bol hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, a. s., odkiaľ bol prepustený 5.3.2020, v doobedňajších hodinách. Doklad o trvaní práceneschopnosti po 5.3.2020 k posudzovaniu návrhu predložený nebol. V sobotu 7.3.2020 menovaný advokát od svedkyne Z. V. prijal plnomocenstvo na jej zastupovanie na nariadenom pojednávaní 10.3.2020 v tejto veci, z čoho súd logicky vyvodil, že v danom čase advokát práceneschopný nebol. Okrem uvedeného súd dôvodil, že vzhľadom na to, že zákon predpokladá, že od advokáta v zásade vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom ( ), vyhovieť jeho návrhu na odročenie pojednávania súd by nemohol aj pre absenciu kumulatívneho splnenia ďalšieho zákonného predpokladu pre takýto procesný postup, ktorým je podmienka, že od advokáta nemožno spravodlivo žiadať, aby na pojednávaní sa dal zastúpiť.

7. S prihliadnutím na všeobecnú zodpovednosť advokáta zastúpenie prevziať iba vtedy, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť a s prihliadnutím na opísané okolnosti prípadu súd prvej inštancie mal za to, že 9.3.2020 spolu s návrhom advokát nepreukázal ním tvrdený dôležitý dôvod na takýto procesný postup a mal tak splnené procesné podmienky, aby v zmysle 10.3.2020 pojednávanie nielen vykonal v neprítomnosti žalovanej, resp. jej advokáta, ale aby na ňom napokon aj meritórne rozhodol.

8. S odkazom na ustanovenie v spore úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na plnú náhradu jeho trov voči neúspešnej žalovanej a dopĺňacím rozsudkom č. k. - 171 z 10.2.2022 rozhodol o náhrade trov, ktoré v spore platil štát.

9. Proti tomuto rozsudku žalovaná podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie predovšetkým vytýka, že tým, že 10.3.2020 pojednávanie vykonal po tom, čo zástupcom uvádzané dôvody na odročenie pojednávania neposúdil ako dôležité, svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K odvolaniu predkladá doklad preukazujúci, že jeho práceneschopnosť trvala od 16.2.2020 do 15.4.2020 bez prerušenia, pričom doklad o PN mu bol vystavený až 9.3.2020 v poobedňajších hodinách. Opisom režimu na koronárnej JIS Nemocnice Poprad, a. s. a na JIS Kliniky kardiológie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. argumentuje, prečo návrh na odročenie pojednávania nemohol podať skôr, hoci predvolanie mal už od 14.2.2020.

10. Ďalej žalovaná v odvolaní k veci samej súdu vytýka, že tento pri svojom rozhodovaní nezvážil, či výrok rozhodnutia žiadnym spôsobom neporušuje alebo nezasahuje do žiadnych zaručených práv alebo slobôd nielen strán (mysliac tu na „dotknuté peňažné “), a či nie je porušením ich práv a právom chránených záujmov. Zdôrazniac, že hoci po splatení dlhu z hypotekárneho úveru poskytnutého jej rodičom v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva bol vykonaný výmaz záložného práva banky, na jeho miesto bola zapísaná zmluva o zriadení záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., poukazuje na to, že predmetné nehnuteľnosti od ich kúpy manželmi V. až po ich kúpu žalovanou nikdy neboli bez riadne zapísaného záložného práva peňažných ústavov. Súdu preto vytýka, že pri svojom rozhodovaní sa nezaoberal „vlastníckym právom osôb zapísaných na LV v časti C: ŤARCHY, ktoré v majetkových právach majú prednosť pred poznámkou zapísanou v časti: B: vlastníci a iné oprávnené osoby“. Domáha sa preto výsluchu zástupcov peňažných ústavov ČSOB, a. s. a Slovenskej sporiteľne, a. s. k času zriadenia jednotlivých záložných zmlúv po poskytnutí hypotekárnych úverov, tiež výsluchu D. V. tvrdiac, že tento všetky obchodné operácie vykonával spolu so žalobcom a tiež sa domáha, aby zástupcovi žalovanej bolo umožnené vyjadriť sa k jednotlivým výpovediam.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil, pretože tento je vecne a právne správny vrátane zákonného postupu súdu, ktorým tento nevyhovel návrhu zástupcu žalovanej na odročenie pojednávania nariadeného na 10.3.2020. Vzhľadom na to, že hospitalizácia zástupcu žalovanej trvala do 5.3.2020, podľa žalobcu advokát protistrany okrem tohto poldňa (štvrtok) mal k dispozícii ešte celý piatok a prípadne aj víkend na to, aby súdu navrhol odročenie pojednávania, keďže v zmysle zákona má tak urobiť bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na odročenie dozvie, a v danom prípade o to viac, že 7.3.2020 (sobota) tento zástupca prijal splnomocnenie na zastupovanie predvolanej svedkyne, t. j. minimálne v tento deň práceschopný bol. Vzhľadom na to, že dokladom o práceneschopnosti zástupca žalovanej svoju práceneschopnosť k 10.3.2020 preukazuje až v odvolacom konaní, podľa žalobcu súd prvej inštancie postupoval správne, ak z jemu dostupných dokladov vyvodil, že návrh na odročenie pojednávania spolu s jeho prílohami v zmysle nie je dôvodný a vo veci preto konal potom, čo zástupcovi žalovanej riadne a včas oznámil, že jeho návrhu na odročenie pojednávania nevyhovuje.

12. Žalobcovi z odvolania nie je zrejmé ani to, ktorý zo skutkových záverov súdu uvedených v 20. a 21. odseku napadnutého rozsudku podľa odvolateľky nemá byť v súlade so zisteným skutkovým stavom a aký má tento prípadný nesúlad vplyv na závery rozsudku. ŤARCHY zapísané v časti „C“ listu vlastníctva nie sú vlastníckym právom, ako namieta odvolateľka, ale vecným právom k cudzej veci, pričom tieto ťarchy nemôžu mať vplyv na právne posúdenie danej veci, čo súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil v 36. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu zriadenie záložného práva 1.3.2018 na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým odporovateľný právny úkon sa uskutočnil ešte 16.11.2016, nemôže mať na tento odporovaný právny úkon žiaden dosah, pričom uvedené platí aj v prípade, ak v

čase vykonania odporovaného právneho úkonu na prevádzaných nehnuteľnostiach viazlo iné záložné právo tretej osoby, ktoré následne ale už zaniklo. Z dôvodu, že dôkazy či už k existencii alebo k zriadeniu záložných práv v danej sporovej veci, ktoré žalovaná v tejto súvislosti v konaní pred súdom prvej inštancie navrhovala vykonať, sú absolútne irelevantnými, keďže nemôžu mať žiaden vplyv či už na preukázanie alebo vyvrátenie skutočností, ktoré sú relevantné pre posúdenie uplatneného nároku, žalobca má za to, že tieto neboli vykonané dôvodne a v súlade so zákonom, a ich nevykonaním nemohlo dôjsť preto k porušeniu práva na spravodlivý proces. So zamietnutím návrhu na vykonanie výsluchu D. V. súd rovnako riadne sa vysporiadal, kým ďalšie, neskôr navrhované dôkazy boli navrhnuté po lehote sudcom poskytnutej na navrhovanie dôkazov a navyše tiež nemohli mať vplyv na predmet sporu.

13. Podľa žalobcu v spore bolo nepochybne preukázané, že v čase sporného darovania on mal vymáhateľnú pohľadávku voči Z. V., ktorá v tom čase bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach v jej spoluvlastníctve v prospech svojej dcéry, ktorá v spore je žalovanou. Bolo tiež nepochybne preukázané, že brat žalovanej U. V. svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý sám nadobudol rovnako bezodplatne, ako žalovaná, previedol na žalovanú za kúpnu cenu 75 000 €. Časť kúpnej ceny (15 987 €) bola použitá na splatenie spoločného dlhu zo skoršieho úveru rodičov žalovanej a zvyšok (59 013 €) bol vyplatený U. V., ktorý bezodplatne nadobudnutý majetok takto speňažil a podľa jeho matky kúpnu cenu si odložil ako úspory. Jeho matka (dlžník žalobcu) zbankrotovala, nemá žiadne peňažné prostriedky ani iné zdroje, z ktorých by uspokojila žalobcovu nespornú pohľadávku, kým jej syn disponuje úsporami vo výške viacnásobne prekračujúcej jej dlh voči žalobcovi, pričom tieto financie menovaný nadobudol speňažením majetku pôvodne patriaceho práve do bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov. Vzhľadom na uvedené žalobca sa domnieva, že sa jednalo o premyslené konanie Z. V. a jej manžela, na ktoré títo použili aj svoje deti s cieľom zbaviť sa povinnosti vyplatiť svoje dlhy.

14. Žalovaná, ktorej zástupcovi vyjadrenie protistrany bolo doručené 24.6.2020, nevyužila svoje zákonné právo a k vyjadreniu repliku nepodala. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené ( a 355 a nasl. o odvolaní).

16. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie námietky žalovanej. Súd prvej inštancie správne sa vysporiadal so skutkovou otázkou existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 12 000 €, resp. v dôsledku následného čiastočného plnenia žalovanej v prospech žalobcu už len vo výške 11 100 € proti matke žalovanej ako dlžníkovi titulom jej bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobcu, ktorej existencia medzi stranami nakoniec ani nebola sporná. Správne sú skutkové závery súdu aj o ukrátení žalobcu právnym úkonom dlžníka spočívajúcim v bezodplatnom prevode svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovanú ako jej príbuznú v priamom rade vrátane tých, že k tomuto prevodu došlo v posledných 3 rokoch pred podaním žaloby o odporovateľnosť spornej darovacej zmluvy. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná v spore nepreukázala (a ani len netvrdila), že úmysel matky ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať nemohla, čo je nevyhnutnou zákonnou podmienkou pre jej úspech v spore (§42a o. z.).

17. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok ( ). Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu, odvolací súd podľa preto ho potvrdil, v celom rozsahu sa stotožňujúc s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s , preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako zhora sú

uvedené, a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje a v odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd s podstatnými tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní sa vysporiadal nasledovne.

18. Pokiaľ žalovaná odvolaním sa domáha poskytnutia súdnej ochrany pre záložného veriteľa tvrdiac, že nemožno odporovať právnemu úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých ako ťarchy viaznu záložné práva tretích osôb ako záložných veriteľov, je potrebné si uvedomiť, že pri vymedzení podmienok, za ktorých určitému právnemu úkonu možno odporovať (, 42b o. z.), ako okolnosť vylučujúcu jeho odporovateľnosť nestanovil existenciu vecných práv tretích osôb k cudzej veci viaznucich na nehnuteľnostiach, ktorých odporovaný právny úkon sa týka. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými tento zmenšuje svoj majetok na úkor svojich veriteľov do takej miery, že napokon nie je schopný uhradiť ich pohľadávky a splniť tak svoje záväzky voči nim. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe. To znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako keby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Ide o tzv. relatívnu neúčinnosť právneho úkonu, o ktorej musí rozhodnúť súd v civilnom procese. Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil (t. j. v danom prípade žalovaná naďalej zostáva vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporného daru), b) žalobca môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo, a preto exekúciu môže navrhnúť napr. predajom sporných nehnuteľností tak, ako keby tieto vlastnícky ešte stále patrili dlžníkovi, len k návrhu na exekúciu musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného právneho úkonu, a dokonca ak vec, ktorá bola predmetom daru, vlastnícky by už nepatrila žalovanej, c) žalobca by mohol požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal prospech z odporovateľného právneho úkonu.

19. Záložné právo záložnému veriteľovi pritom umožňuje uspokojiť sa z predmetu zálohu, ak dlžník svoj záväzok nesplní riadne a včas (§151 a o. z.). Za okolností prejednávanej veci to znamená, že záložný veriteľ záložné právo by mohol vykonať napr. predajom zálohu, čím by uspokojenie žalobcovej pohľadávky bolo nepochybne zmarené (Z. V. ako dlžník veriteľa okrem sporných nehnuteľností nemala a nemá ďalší majetok). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná ako záložný dlžník nie je aktívne vecne legitimovanou domáhať sa súdnej ochrany práv záložného veriteľa. Toto právo patrí jedine záložnému veriteľovi, a preto jej odvolacia námietka spočívajúca v obrane, že vyslovením odporovateľnosti, resp. neúčinnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi by došlo k porušeniu vecných práv záložného veriteľa ako tretej osoby k predmetným nehnuteľnostiam ako cudzej veci, pre rozhodnutie tejto veci je právne irelevantná. Na dôvažok v danom prípade ide o také práva záložného veriteľa, ktoré boli zriadené až zmluvou z 3.1.2018, t. j. dávno potom, čo zmluvou z 28.9.2016 došlo k odporovanému právnemu úkonu medzi dlžníkom žalobcu Z. V. a žalovanou, pričom tieto jeho vecné práva k cudzej veci sú potenciálnou hrozbou pre uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Pokiaľ ide o záložné právo záložného veriteľa, ktoré na predmetných nehnuteľnostiach viazlo už v čase prevodu ich vlastníctva na žalovanú, toto v celom rozsahu bolo uspokojené z úveru, ktorý pri kúpe spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach od svojho brata na seba vzala žalovaná, a preto pre rozhodnutie v tejto veci ani toto jeho právo nie je právne relevantné, a nie sú tým ohrozené ani žiadne práva žalovanej. Aj z týchto dôvodov bol preto správny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým z dôvodu nehospodárnosti konania zamietol návrh žalovanej na ďalšie dokazovanie zamerané na objasnenie okolností a časovej následnosti vzniku týchto záložných práv jednotlivých záložných veriteľov k sporným nehnuteľnostiam.

20. V rozsahu návrhov na vykonanie ďalších dôkazov žalovaná namieta len to, čoho sa domáhala už aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s ktorými jej námietkami súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo, zákonne a správne sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a vzhľadom na vykonanými dôkazmi dostatočne a správne zistený skutkový stav a absenciu relevantného popretia skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej, ktorých vykonanie správne považoval za nehospodárne, resp. ako nedostatok návrhu žalovanej na vykonanie daného dokazovania tejto správne vytýkal tiež absenciu údajov o tom, aké skutočnosti vykonaním navrhovaných dôkazov v konaní majú byť preukázané a aký majú mať dosah na dôvodnosť žaloby. Pokiaľ žalovaná v odvolaní navrhuje vykonanie dôkazov, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila, v tomto rozsahu ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, ktorými odvolací súd preto sa zaoberať nemohol ( , a contrario).

21. Súd prvej inštancie správne a zákonne sa vysporiadal aj s návrhom advokáta ako zástupcu sporovej strany z 9.3.2020 na odročenie pojednávania aj preto, že tento nemal všetky zákonom ustanovené

náležitosti a (aj) preto súd postupoval procesne správne, pokiaľ pojednávanie nariadené na 10.3.2020 vykonal aj v neprítomnosti žalovanej, resp. jej zástupcu. V zmysle popri existencii dôležitého dôvodu, pre ktorý advokát strany sa nemôže zúčastniť pojednávania, kumulatívne musí byť splnená aj podmienka, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby na pojednávaní sa dal zastúpiť iným advokátom. V návrhu advokáta na odročenie pojednávania, pokiaľ má byť relevantný, je preto potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale daný advokát zároveň musí preukázať tak ich dôvodnosť (napr. trvajúcu práceneschopnosť lekárskym potvrdením), ako aj skutočnosť, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby v konaní sa dal zastúpiť iným advokátom. Úlohou advokáta totiž je účelne využiť všetky zákonnom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci strane, ktorú zastupuje, a preto v prípade, že u neho sa vyskytnú prekážky, pre ktoré nie je schopný alebo spôsobilý právnu pomoc poskytnúť osobne, je povinný ustanoviť za seba iného advokáta ako svojho zástupcu. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona a advokát ju nesmie využiť len vtedy, ak by jeho zastúpenie iným advokátom bolo proti vôli klienta, t. j. proti vôli ním zastupovanej strany v spore ( , , ods. 1 o advokácii). Včasnosť oznámenia a vážnosť tvrdeného dôvodu na odročenie termínu pojednávania ( ) súd potom vyhodnocuje pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania.

22. V danom prípade u zástupcu žalovanej, ktorý v tom čase bol advokátom a v rozhodnom čase uňho eventuálne aj pretrvával ním tvrdený vážny dôvod na odročenie pojednávania, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o jeho návrhu tento dôvod nepreukázal. Návrh advokáta bol neúplný nielen preto, že absentoval doklad o jeho práceneschopnosti ku dňu pojednávania, ale aj preto, že tento o inom advokátovi ako o svojom zástupcovi v tomto návrhu sa ani len nezmienil, a to ani v tej súvislosti, žeby existovali skutočnosti vylučujúce, aby iný advokát ho zastupoval; je pritom potrebné mať na zreteli, že od advokáta vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (tzv. substitučné zastupovanie).

23. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu preto potvrdil vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu strany v spore založeného rozhodnutia o trovách konania, a to vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách štátu, pretože ich náhradu uložil zaplatiť v celom rozsahu neúspešnej strane v spore (, ).

24. V odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi odvolací súd postupujúc podľa , ods. 1 a priznal nárok na plnú náhradu jeho trov v odvolacom konaní proti neúspešnej žalovanej. Vzhľadom na okolnosti vzniku sporu dôvody na aplikáciu odvolací súd mal za vylúčenú. O výške náhrady v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).