Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-560-2015.pdf
PDF · 110.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/560/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: S., zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, proti žalovanému: K. zastúpenému splnomocnenkyňou D., o zaplatenie 12.159,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 200,- eur a v časti o zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 200,- eur od 20. 9. 2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.959,05 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.959,05 eur od 20. 3. 2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 400,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 28. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 28. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90,76 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 7. 2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 12.159,05 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12.159,05 eur od 20. 9. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný bol hlavným dlžníkom veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava a nakoľko neplnil voči veriteľovi riadne a včas svoj záväzok, ten uplatnil svoj nárok nielen voči žalovanému ako dlžníkovi ale i voči jeho ručiteľovi, teda žalobcovi. Žalobca v žalobe tvrdil, že z titulu svojho ručiteľského záväzku uhradil dňa 19. 9. 2012 nárok v celkovej výške 12.959,05 eur, ako to vyplýva z predloženej predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26. 6. 2012 a vyjadrenia veriteľa zo dňa 21. 9. 2012. Poukazujúc na ust. § 550 Občianskeho zákonníka v žalobe uviedol, že ako na ručiteľa ktorý za žalovaného plnil veriteľovu pohľadávku prešli na neho zo zákona všetky veriteľské oprávnenia, preto požaduje od žalovaného plnenie, ktoré za neho poskytol pôvodnému veriteľovi vo výške 12.959,05 eur. Keďže podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaný doposiaľ zo sumy 12.959,05 eur uhradil mu prostredníctvom svojho brata len sumu 800,- eur, potom prestal s ním komunikovať a odišiel za prácou do Veľkej Británie, domáha sa zaplatenia neuhradeného zvyšku uvedenej sumy vo výške 12.159,05 eur prostredníctvom súdu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho po úhrade veriteľovi, t.j. od 20. 9. 2012 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 2. 10. 2006, predžalobnú výzvu veriteľa zo dňa 26. 6. 2012, vkladový lístok zo dňa 19. 9. 2012 a vyjadrenie veriteľa zo dňa 21. 9. 2012.
4. Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojej splnomocnenkyne písomne vyjadril dňa 2. 6. 2017 tak, že má záujem aby sa tento záväzok vysporiadal, avšak žiada o možnosť splatenia záväzku formou mesačných splátok vo výške 50,- eur mesačne.
5. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 28. 7. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. Ten bol dňom 1. 7. 2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa prechodných ustanovení CSP, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý o odročenie pojednávania nežiadal. Na pojednávaní prítomný žalobca uviedol, že na osobnej účasti svojho právneho zástupcu netrvá a súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (podporne pozri napr. R 32/1995), nakoľko nebol daný návrh ani dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Pred otvorením pojednávania splnomocnenkyňa žalovaného predložila súdu potvrdenia o úhrade sumy 2 x 500,- eur v roku 2013, na čo žalobca reagoval tak, že pre odstup času si už presne nespomína na výšku sumy, ktorá mu bola žalovaným pred podaním žaloby uhradená, ale ak v žalobe ako doposiaľ uhradená je uvedená suma 800,- eur, stalo sa tak omylom a on súhlasí s tým, že zaplatená pred podaním žaloby bola suma 1.000,- eur ako to vyplýva z uvedených potvrdení. S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že v časti o zaplatenie sumy 200,- eur a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 20. 9. 2012 do zaplatenia berie žalobu späť a naďalej trvá na zaplatení sumy 11.959,05 eur a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 20. 9. 2012 do zaplatenia.
8. K žiadosti žalovaného o povolenie splátok dlžnej sumy žalobca na pojednávaní uviedol, že splácaniu dlžnej sumy v splátkach sa nebráni, ale s výškou mesačnej splátky 50,-eur nesúhlasí a žiada aby mesačná splátka bola aspoň 500,- eur. Čo sa týka výzvy žalovanému na plnenie, žalobca uviedol, že potom, čo zaplatil za žalovaného dlžnú sumu jeho veriteľovi vyzýval ho na úhradu, neskôr komunikácia bola s mamou a bratom žalovaného, ale nevie uviesť presne deň takejto výzvy ani predložiť o tom dôkaz. Uviedol, že chcel sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť, veď aj peniaze za žalovaného zaplatil ešte v roku 2012 a za právnikom išiel až v roku 2015, ale dohoda nebola možná, lebo žalovaný okrem dvoch úhrad po 500,- eur žiadne ďalšie peniaze neposlal, pričom aj on si na to, aby za žalovaného mohol tú sumu zaplatiť peniaze musel požičať.
9. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne na pojednávaní uviedol, že chceli sa so žalobcom dohodnúť mimosúdne na plnení v splátkach, ale žalobca to odmietal, pričom ak by sa boli dohodli a bolo by sa to splácalo napríklad po 300,- eur, mohla byť už tá suma alebo jej časť zaplatená, no splácať nezačali, lebo najskôr sa so žalobcom chceli dohodnúť na tých splátkach a splácať až po takejto dohode. S výškou splátky 500,- eur mesačne navrhovanou žalobcom žalovaný cestou splnomocnenkyne na pojednávaní nesúhlasil s tým, že v jeho silách je platiť maximálne 100,- eur mesačne. Osobné, zárobkové a príjmové pomery žalovaného boli na pojednávaní jeho splnomocnenkyňou špecifikované tak, že žalovaný už 7 rokov pracuje v Anglicku, v súčasnosti, posledné tri mesiace má lepšiu stálu prácu kde jeho príjem je cca 550 libier týždenne, predtým zarábal tak 200 až 300 libier týždenne, pričom z príjmu platí každý týždeň nájomné okolo 150,- eur, nehnuteľnosti ani iný majetok väčšej hodnoty či úspory nevlastní, v Anglicku má auto, ale nevedela uviesť či je jeho vlastné.
10. Keďže žalobca pred otvorením pojednávania svoju žalobu vzal sčasti späť, bolo potrebné sa najskôr vysporiadať s týmto jeho dispozičným úkonom. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
14. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.959,05 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.959,05 eur od 20. 9. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
15. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán, ako aj s obsahom ich prednesov na pojednávaní, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
16. Dňa 11. 10. 2006 uzavrel veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 so žalovaným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a žalobcom ako ručiteľom písomnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru žalovanému pod číslom XXXXXXX 1 02 vo výške 300.000,- Sk, ktorý mal byť splácaný žalovaným ako dlžníkom v zmluve dohodnutým spôsobom. Súčasťou zmluvy je písomné ručiteľské prehlásenie žalobcu ako ručiteľa, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy predloženej žalobcom (čl. 4 až 6 spisu).
17. Zo žalobcovi adresovanej predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26. 6. 2012 (čl. 7 spisu) súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. mu v nej oznámila, že listom zo dňa 24. 9. 2007 odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11. 10. 2006 kde dlžníkom je Pavol Minárik (tu žalovaný) a vyzvala ho na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, pričom s poukazom na neuhradenie dlžnej sumy dlžníkom či ručiteľom vyzýva ho na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 12.959,05 eur na tam určený účet.
18. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. (čl. 8 spisu) bolo zistené, že žalobca dňa 19. 9. 2012 na účet, ktorého číslo bolo uvedené v predžalobnej výzve veriteľa uhradil sumu 12.959,05 eur.
19. Listom zo dňa 21. 9. 2012 (čl. 9 spisu) žalobcovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila, že dňa 20. 9. 2012 bol uhradený zostatok vymáhanej pohľadávky z poskytnutého mimoriadneho medziúveru číslo 2988309 1 02 jeho poslednou úhradou vo výške 12.959,05 eur, čím veriteľ vymáhanú pohľadávku považuje za splatenú.
20. Žalobca poukazujúc na ust. § 550 Občianskeho zákonníka tvrdil, že nakoľko ako ručiteľ uhradil dlh žalovaného ako dlžníka veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vo výške 12.959,05 eur, vzniklo mu právo žiadať uvedenú sumu od žalovaného ako dlžníka, ktorý mu z nej doposiaľ zaplatil len 1.000,- eur, preto ho k úhrade zvyšku vo výške 11.959,05 eur žiada zaviazať rozsudkom a žiada aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po úhrade dlžnej sumy veriteľovi.
21. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
22. Podľa § § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
23. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
24. Ustanovenie § 550 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné právo ručiteľa požadovať od dlžníka ním poskytnuté plnenie veriteľovi, ktoré sám plnil. Záväzok dlžníka voči veriteľovi plnením ručiteľa zaniká. Nakoľko plnenie uskutočnené ručiteľom je v takomto prípade realizované na základe existujúceho právneho dôvodu - ručiteľského záväzku, takto uskutočnené plnenie nie je možné považovať za plnenie bez právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie), preto aj žalobou uplatnený nárok súd neposudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok majúci základ priamo v ust.§ 550 Občianskeho zákonníka.
25. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie svojho práva požadovať od žalovaného ako dlžníka plnenie, ktoré za neho uskutočnil jeho veriteľovi - Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., čo žalovaný v konaní ani nerozporoval.
26. Predložením písomnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere žalobca riadne preukázal, že žalovaný bol dlžníkom veriteľa - Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. titulom poskytnutého medziúveru vo výške 300.000,- Sk, pričom žalobca ako ručiteľ prevzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku z medziúveru veriteľovi ak ju neuspokojí žalovaný ako dlžník. Žalovaný ako dlžník svoju pohľadávku voči veriteľovi neuspokojil, čo bolo riadne preukázané predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26. 6. 2012, ktorá preukazuje, že žalovaný ako dlžník záväzok z odstúpeného medziúveru vo výške 12.959,05 eur veriteľovi neuhradil. Potvrdením o úhrade (čl. 8 spisu) a oznámením veriteľa zo dňa 21. 9. 2012 (čl. 9 spisu) žalobca preukázal, že ako ručiteľ splnil dlh dlžníka vo výške 12.959,05 eur jeho veriteľovi, preto mu v zmysle vyššie citovaného ust. § 550 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi, v tomto prípade sumu 12.959,05 eur.
27. Zaplatením sumy 12.959,05 eur žalobcom ako ručiteľom veriteľovi žalovaného zanikol záväzok žalovaného ako dlžníka voči veriteľovi a žalobcovi ako ručiteľovi vzniklo právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o splatnosti jeho práva súd uvádza, že tak ako to výslovne vyplýva zo znenia ust. § 550 Občianskeho zákonníka, povinnosť žalovaného ako dlžníka poskytnúť žalobcovi ako ručiteľovi náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi bola viazaná na požiadanie ručiteľa, tu žalobcu. Až po takomto požiadaní bol žalovaný ako dlžník povinný poskytnúť náhradu za poskytnuté plnenie žalobcovi ako ručiteľovi a až nesplnením tejto povinnosti sa vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi mohol dostať do omeškania. Uvedené plne zodpovedá zákonnej úprave času plnenia v § 563 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nie je preto správny názor žalobcu, že do omeškania s plnením svojej povinnosti sa žalovaný ako dlžník vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi dostal už dňa 20. 9. 2012, teda odo dňa nasledujúceho po úhrade dlžnej sumy žalobcom za žalovaného.
28. Súd nemá pochybnosti o tom, že žalobca ešte pred podaním žaloby požiadal žalovaného o poskytnutie náhrady za poskytnuté plnenie. Aj základným zásadám logického uvažovania zodpovedá len taký záver, že ak žalobca za žalovaného zaplatil tak vysokú sumu, netrvalo dlho a žiadal žalovaného o jej úhradu. Avšak vzhľadom na ust. § 550 a § 563 bolo na žalobcovi domáhajúcom sa zaplatenia uvedenej sumy a požadujúcom od žalovaného aj úrok z omeškania, aby preukázal konkrétny deň, keď sa tak stalo, keďže od tohto dňa začala plynúť žalovanému lehota na plnenie v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka a až po jej márnom uplynutí sa mohol vo vzťahu k žalobcovi dostať do omeškania. Zákon nestanovuje pre takúto žiadosť písomnú formu, teda môže byť uskutočnená akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel veriteľ žiadosťou vyjadriť. Teda ak žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 12. 2015 tvrdil, že žalovaného na plnenie vyzýval slovne, prípadne telefonicky, aj takáto výzva založila v zmysle § 550 a § 563 Občianskeho zákonníka povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi požadované plnenie vo výške 12.959,05 eur. Pre určenie konkrétneho dňa času plnenia však bol žalobca povinný predložiť dôkaz o konkrétnom dni kedy sa tak stalo, teda kedy konkrétne žalovaného o plnenie požiadal. Keďže žalobca žiaden takýto dôkaz nepredložil, treba mať za to, že najneskorším nepochybne preukázaným dňom výzvy žalovanému na plnenie je deň 18. 3. 2013, a to preto, lebo v tento deň žalovaný poukázal žalobcovi na svoj dlh prvú úhradu, a to sumu 500,- eur ako to vyplýva z potvrdenia predloženého splnomocnenkyňou žalovaného na pojednávaní (čl. 70 spisu). Je teda zrejmé, že najneskôr v tento deň aj musel byť žalobcom o plnenie požiadaný, keďže svoju povinnosť v tento deň aj čiastočne plnil.
29. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný zo sumy 12.959,05 eur do dňa podania žaloby uhradil len sumu 1.000,- eur a že zvyšok vo výške 11.959,05 eur do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradil, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 11.959,05 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
30. Žalobca v žalobe po jej čiastočnom späťvzatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.959,05 eur od 20. 9. 2012 do zaplatenia.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013 (keďže k plneniu žalobcom za žalovaného veriteľovi došlo dňa 19. 9. 2012), preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá tu bola vo výške 0,75 % (ku dňu 20. 3. 2013, ktorý súd ustálil ako prvý deň omeškania žalovaného).
35. Žalobca, vychádzajúc z jeho tvrdení v spore určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 20. 9. 2012 na základe toho, že sumu 12.959,05 eur za žalovaného zaplatil dňa 19. 9. 2012, preto má za to, že žalovaný je vo vzťahu k nemu v omeškaní s jej zaplatením počnúc nasledujúcim dňom.
36. Súd tento názor žalobcu nezdieľa. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade čas splnenia (žalovaného vo vzťahu k žalobcovi) nebol medzi nimi dohodnutý, nič také tvrdené ani preukázané nebolo, pričom nie je tento čas plnenia ustanovený ani právnym predpisom (§ 550 Občianskeho zákonníka povinnosť dlžníka plniť viaže na požiadanie ručiteľa, tu žalobcu) a ani určený v rozhodnutí, preto žalovaný ako dlžník bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Keďže ako už bolo uvedené, konkrétny deň takejto výzvy - požiadania žalobca neuviedol, ani nepreukázal, za nepochybne preukázaný deň výzvy možno mať až deň 18. 3. 2013 kedy žalovaný zaplatil žalobcovi prvú časť svojho dlhu, teda logicky najneskôr v tento deň bol žalobcom o plnenie žiadaný. Keďže v nasledujúci deň (t.j. 19. 3. 2013) celú sumu dlhu žalobcovi nezaplatil, od 20. 3. 2013 je v omeškaní s plnením svojej povinnosti, ktoré v časti zaplatenia sumy 11.959,05 eur trvá doposiaľ. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 8,75 % ročne (ku dňu 20. 3. 2013). Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 20. 3. 2013 preukázateľne je v omeškaní so zaplatením sumy 11.959,05 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 11.959,05 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.959,05 eur od 20. 3. 2013 do zaplatenia. V časti požadovaného úroku z omeškania za čas pred 20. 3. 2013 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
37. Keďže žalovaný cestou splnomocnenkyne žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového
poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, keď ani sám žalobca sa povoleniu splátok nebránil a spornou medzi stranami ostala len výška primeranej mesačnej splátky. Súd má za to, že vzhľadom na tvrdené pomery žalovaného, výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania žalovaného s jej zaplatením ako aj jeho doterajší prístup k plneniu svojej povinnosti primeranou splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 400,- eur mesačne. Ak žalovaný žiadal povoliť splácať dlh splátkou najviac 100,- eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, nakoľko len istinu dlhu, nehovoriac o narastajúcich úrokoch z omeškania by žalovaný v takom prípade žalobcovi plnil 10 rokov, čo nezodpovedá požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby takú dlhú dobu čakal na plné uspokojenie svojho legitímneho práva, keď už teraz na jeho uspokojenie márne čaká takmer 5 rokov (keďže k plneniu za žalovaného došlo ešte dňa 19. 9. 2012). Nie je možné na žalobcu prenášať zodpovednosť za to, že aktuálne príjmy žalovaného podľa žalovaného neumožňujú plnenie vyššej splátky. Vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného s plnením jeho povinnosti (takmer 5 rokov) je nutné konštatovať, že žalovaný mal dostatok času, aby počas tejto doby, aj vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu je jasne daný a žalovaný ho ani nepopiera aspoň čiastočne nárok žalobcu dobrovoľne uspokojil. Ak žalovaný tvrdil, že so splátkami nezačal, lebo čakal že sa najskôr so žalobcom na nich dohodnú, tak k tomu súd uvádza, že v plnení dlhu čo i len v minimálnych splátkach mu nič nebránilo a nemožno ospravedlňovať tak flagrantné omeškanie žalovaného tým, že nedošlo k dohode o splátkach so žalobcom, lebo žalobca už od roku 2012 má právo na plnú úhradu dlžnej sumy a povolenie splátok žalovanému v predsúdnom konaní bolo len jeho dobrou vôľou a nebol k nemu nijako povinný. V tomto prípade, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania žalovaného s jej zaplatením nie je možné nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovaného nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovaného o povolenie splácať uznanú dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 400,- eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu sú primerané výške dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujú požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti konanie bolo zastavené, a to nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale procesným zavinením žalobcu (§ 256 ods. 1 CSP ), keďže ten v časti o zaplatenie sumy 200,- eur žalobu podal nedôvodne, nakoľko na pojednávaní sám potvrdil úhradu uvedenej sumy žalovaným pred podaním žaloby, ešte v roku 2013, čo je treba prirátať k neúspechu žalobcu. Teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní.
39. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky
- úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
40. Žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 17.443,65 eur (12.159,05 eur ako v žalobe vyčíslená istina + 5.284,60 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.159,05 eur od 20. 9. 2012). 41. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 16.637,82 eur (11.959,05 eur ako prisúdená istina + 4.678,77 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11.959,05 eur od 20. 3. 2013).
42. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 95,38 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 4,62 %.
43. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 4,62 % od úspechu žalobcu v rozsahu 95,38 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,76 %.
44. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP vo štvrtom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,76 %.
45. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.