Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-26-2012.pdf
PDF · 104.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Cb/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu S..O.., D.. D. O..M.. E. B., Š. XXX/X, XXX XX E., W.M.: XX XXX XXX proti žalovanému C. Y. - M.-, T. XXX, XXX XX T. L. T., W.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 182 702,849 USD a 10 000 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čím sa súd cítil byť viazaný, čo tvorilo záväzný predmet sporu: Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/26/2012 zo dňa 25.6.2015 prvostupňový súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 182 702,849 USD so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy zo sumy 15 905,956 USD od 9.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 39 551,949 USD od 11.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 31 811,222 USD od 16.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 55 669,645 USD od 15.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 39 764,073 USD od 18.12.2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 14.4.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 18 350,14 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní prvostupňový súd považoval za nepreukázané tvrdenie žalovaného, že v tomto obchodnom prípade vystupoval ako sprostredkovateľ, keď Rámcovú zmluvu o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.9.2007 aj Dodatok č. 1 - kúpnu zmluvu zo dňa 18.11.2008 vlastnoručne podpísal a v obidvoch zmluvách je označený ako zmluvná strana „kupujúci“ a nie ako zmluvná strana „sprostredkovateľ“. Zmluvné strany podľa uvedených zmlúv nemajú miesto podnikania v rôznych štátoch, preto súd na daný právny vzťah neaplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámený pod číslom 160/1991 Zb. Skutkový stav zodpovedal uzavretiu Rámcovej zmluvy zo dňa 11.9.2007 a Dodatku č. 1 k tejto zmluve - kúpnej zmluve zo dňa 18.11.2008. V súlade s týmto právnym
- zmluvným rámcom súd mal preukázané aj hmotnoprávne správanie žalobcu ako predávajúceho ako žalovaného ako kupujúceho. Takto zistený skutkový stav prvostupňový súd subsumoval pod právne normy ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 411, § 417, § 419, § 443 ods. 2, § 447, § 448 ods. 1, § 450 ods. 1, § 451, § 453 Obchodného zákonníka a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neaplikoval rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu vo veci 16Cb/24/2012-65 zo dňa 24.4.2013 (čl. 430), potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/284/2013 zo dňa 9.4.2014 (čl. 436). Rozhodnutím nebol viazaný a rozdiel videl aj v odlišných okolnostiach prípadu. Vo veci 16Cb/24/2012 bola uzavretá len rámcová zmluva o spolupráci. Nebol uzavretý dodatok - kúpna zmluva. Vo veci 16Cb/24/2012 a v nadväzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zo zmluvného dojednania bola preukázaná možnosť dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho, kým vo veci 4Cb/26/2012 v kúpnej zmluve zo dňa 18.11.2008 zmluvné strany nevyužili možnosť podľa bodu III., 3.3 rámcovej zmluvy dohodnúť priamo v dodatku možnosť dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho. Preto na tento obchodný prípad nebolo možné vzťahovať závery odvolacieho súdu o ručiteľskom záväzku a jeho neexistencii tak, ako tomu bolo v druhovo totožnej veci 16Cb/24/2012 (13Cob/284/2013). Súd konštatoval, že vo veci 4Cb/26/2012 Rámcová zmluva zo dňa 11.9.2007 i kúpna zmluva - Dodatok č. 1 zo dňa 18.11.2008 sú platnými právnymi úkonmi. Zo zmluvného vzťahu mal ustálené, že kupujúcim je len žalovaný, nie odberateľ žalovaného. Žalovaný nemá postavenie sprostredkovateľa. V nadväznosti na § 409 Obchodného zákonníka súd mal za to, že žalobca splnil povinnosť dodať kupujúcemu tovar. Podľa § 417 Obchodného zákonníka doručil žalovanému 3 originály konosamentov, ktoré boli potrebné na prevzatie a užívanie tovaru. V súlade s § 419 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný ako kupujúci v dôsledku dispozície s konosamentmi mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť. Mohol tovar buď sám previezť, prevziať, alebo odovzdať tretiemu subjektu, ktorý mohol s tovarom voľne nakladať a tovar prevziať. Podľa § 443 ods. 2 Obchodného zákonníka tak žalovaný ako kupujúci pred prevzatím samotného tovaru nadobudol vlastnícke právo k prepravovanému tovaru tým, že získal oprávnenie nakladať so zásielkou. Tým si žalobca splnil svoju zmluvnú a právnu povinnosť dodať žalovanému - kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tovaru. Z toho dôvodu súd podľa § 453 Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar za 460 dodaných ton močoviny podľa faktúr a CMR pripojených v súdnom spise. Ku kúpnej cene žalobca dospel tak, že vyfakturovaná cena dodávky bola 253 000 USD, od ktorej odpočítal náklady špedičnej spoločnosti a požadoval zaplatiť 182 702,849 USD, kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalobca má právo žiadať menej, ako mu náleží. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť kúpnu cenu 182 702,849 USD aj s príslušenstvom, keďže žalovaný ju nezaplatil v lehote splatnosti. Pokiaľ ide o druhú časť predmetu sporu - 10 000 € s 9,25 % úrokom z omeškania od 14.4.2011 do zaplatenia, súd vyhovel aj tejto časti predmetu sporu. Žalovaný odovzdaním troch konosamentov mal právnu i faktickú možnosť a povinnosť disponovať s tovarom v prístave Dakar. Nedisponoval. V príčinnej súvislosti s tým žalobcovi vznikla škoda v uvedenej výške 10 000 €, ktorú zaplatil, a preto túto škodu žalobca zaplatil namiesto žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti a súd ju priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca plnil, čo podľa práva mal plniť žalovaný. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/320/2015-589 zo dňa 7.6.2016 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vyslovil záväzný právny názor, ktorým sa prvostupňový súd cítil byť viazaný (právnym názorom sú viazané i strany konania i právni zástupcovia). Odvolací súd konštatoval v nadväznosti na § 155 ods. 2 OSP, že výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene alebo niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. V danom prípade to súd neskúmal v nadväznosti na uvedené ustanovenia a ustanovenie § 2 zákona č. 202/1995 Z. z., či je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene. Žalovaný namietal, že nie je devízovým tuzemcom a nemá účet v cudzej mene. Odvolací súd sa stotožnil s postupom prvostupňového súdu, keď rámcovú zmluvu posudzoval v spojení s úkonom kúpno-predajnej zmluvy, dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 18.11.2008 postupom podľa § 269 ods. 2 v spojení s ustanovením § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Stotožnil sa s tým, že bola uzavretá zmluva rámcová a na ňu nadväzujúca kúpna zmluva. Spolu tieto dva úkony zakladajú záväzný zmluvný vzťah. Teda pri uzavretí realizačnej zmluvy (kúpnej zmluvy) sa na túto kúpnu zmluvu vzťahujú aj všetky zmluvné dojednania týkajúce sa rámcovej zmluvy, na základe ktorej realizačná zmluva bola uzavretá. Odvolací súd sa stotožnil s postupom prvostupňového súdu, že Dodatok č. 1 - realizačná zmluva obsahovala podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a teda išlo o platný právny úkon. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný nepreukázal, že bol v tomto právnom vzťahu v postavení sprostredkovateľa v rozpore s formálnym písomným znením zmlúv, kde je označený ako zmluvná strana „kupujúci“. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom prvostupňového súdu v tej časti, v
ktorej prvostupňový súd konštatoval, že bolo preukázané dodanie tovaru ako zmluvná podmienka, na základe ktorej je povinný žalovaný zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru. So základnou povinnosťou predávajúceho dodať kupujúcemu tovar (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka) súvisí povinnosť podľa § 417 Obchodného zákonníka dodať mu aj doklady vzťahujúce sa na tovar. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobca ako predávajúci si splnil svoju zmluvnú povinnosť podľa rámcovej a kúpnej zmluvy a podľa § 409 Obchodného zákonníka dodať kupujúcemu tovar, pretože mu doručil 3 originály konosamentov potrebných na prevzatie a užívanie tovaru. Žalovaný tak v dôsledku dispozície s konosamentmi mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar, pričom prvostupňový súd stotožnil pojem „s tovarom voľne nakladať“ s pojmom „prevziať“ tovar. Prvostupňový súd sa neoboznámil s konosamentmi čl. 207 - 237 súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že boli vystavené dopravcom pre odosielateľa tovaru žalobcu a príjemcu tovaru K. C., J., čo žalovaný v odvolaní namietal, poukázal žalovaný na úpravu v Dohovore OSN o námornej preprave tovaru, avšak žalovaný dostatočne nezhodnotil, či Slovenská republika sa stala zmluvným štátom tohto dohovoru. Prvostupňový súd preto musí zaujať stanovisko, či zo strany žalobcu došlo k dodaniu tovaru žalovanému a v nadväznosti na to, či vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tovaru a následne, či tým boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu.
2. Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu spornými tak ostali dve otázky: a) či výrok rozsudku môže byť vyjadrený v cudzej mene USD, a či prevzatím troch originálov konosamentov žalovaným došlo aj k dodaniu tovaru ako podmienky vzniku nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny.
3. Pokiaľ ide o spornú otázku, či výrok rozsudku môže byť v nadväznosti na § 155 ods. 2 OSP vyjadrený v cudzej mene USD, táto otázka ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu nebola sporná. Súd odvolací rozhodoval dňa 7.6.2016, v čase platnosti a účinnosti OSP. § 155 ods. 2 OSP vyžadoval pri plnení v cudzej mene (v tomto prípade USD) mať za preukázané, že účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej menej, alebo účastník je devízovým cudzozemcom, čo žalovaný v odvolacom konaní popieral. V čase rozhodovania prvostupňového súdu dňa 5.9.2017 stratil platnosť OSP a bolo potrebné aplikovať ustanovenia CSP. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa § 218 ods. 2 CSP výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného mal súd preukázané, že z ustanovení § 470 ods. 1 CSP nevyplýva výnimka v nadväznosti na ustanovenie § 218 ods. 1, 2 CSP, preto treba postupovať podľa § 218 ods. 2 CSP, teda výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej menej, v tomto prípade USD, bez zisťovania podmienok, ktoré vyžadovalo ustanovenie § 155 ods. 2 OSP.
4. Pokiaľ ide o spornú okolnosť týkajúcu sa dodania tovaru a povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, súd dospel k záveru, že túto podmienku žalobca v konaní nepreukázal. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal 3 originály konosamentov, čo považoval za preukázané aj odvolací súd. Odvolací súd však nemal preukázané, že na základe troch konosamentov mal právo žalovaný disponovať aj s tovarom, teda že prevzatie troch originálov konosamentov je zároveň dôkazom o prevzatí tovaru a zaväzuje žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Konosamenty sa nachádzajú na čl. 207 - 239 spisu. Tento dôkaz súd vykonal oboznámením listinných dôkazov na pojednávaní dňa 5.9.2017. Pokiaľ ide o vyhodnotenie listinného dôkazu, súd vychádzal z nesporných tvrdení strán konania, že ide o konosamenty na meno. Nesporné tvrdenia nie je možné dodatočne meniť. Žalovaný v podaní zo dňa 12.8.2016 čl. 601 - 603 uviedol, že ide o konosamenty na meno, nejde o konosamenty na doručiteľa alebo na rad. Na tomto tvrdení zotrval aj v podaní zo dňa 21.11.2016 čl. 610 - 612 spisu a na pojednávaní dňa 5.9.2017. Žalobca v zhode s tvrdením žalovaného v podaní zo dňa 14.9.2016 čl. 604 - 607 spisu, posledná strana, uviedol, že išlo o konosamenty na meno. Tým považoval súd tvrdenia za nesporné a z týchto nesporných tvrdení vychádzal. Mal za to, že konosamenty čl. 207 - 239 spisu sú konosamenty na meno a oboznámením týchto konosamentov na pojednávaní nezískal súd žiadnu pochybnosť o pravdivosti nesporných tvrdení strán konania. Preto z tohto nesporného tvrdenia vychádzal. Podľa § 612 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list. Podľa § 612 ods. 2 Obchodného zákonníka náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny.
Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky. Podľa § 613 ods. 1 Obchodného zákonníka náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad. Podľa § 613 ods. 2 Obchodného zákonníka práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa. Z konosamentov na čl. 207 - 239 spisu a z nesporných tvrdení strán konania vyplýva, že zneli na meno. Dopravca bol povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky. Touto osobou nebol žalovaný, teda nemal právo prevziať zásielku. V nadväznosti na § 613 ods. 2 Obchodného zákonníka práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Z listinného dôkazu na čl. 583 spisu, ktorý súd oboznámil na pojednávaní dňa 5.9.2017, vyplýva, že ide o vyjadrenie W.. D.. Z obsahu tohto listinného dôkazu súd vyvodil, že konosamenty na meno zneli na meno spoločnosti K. C., ktorá má sesterskú spoločnosť K. G., na ktorú previedla práva z konosamentov, keď tovar dorazil do Dakaru. K. G. chcela tovar vyzdvihnúť, ale podarilo sa im to len v minimálnej miere, pretože konosamenty boli blokované a cena a prístavné poplatky a iné poplatky prekročili cenu tovaru. Kupujúci K. G. ich nechcel zaplatiť, štát tovar zhabal. Podľa § 419 ods. 2 Obchodného zákonníka doklady uvedené v odseku 1 odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 443 ods. 2 Obchodného zákonníka pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou. Z uvedeného skutkového stavu, ktorý súd subsumoval pod príslušné právne normy, mal za to, že žalobca nepreukázal, že prevzatím troch originálov konosamentov došlo zároveň k dodaniu tovaru žalovanému, teda nepreukázal, že žalovanému vznikla právna povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. Nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného k zaplateniu kúpnej ceny v tomto spore.
5. Pokiaľ ide o subsumovanie právnych noriem na preukázaný skutkový stav (ktorý bol v odvolacom konaní sporný a pri rozhodovaní prvostupňového súdu 5.9.2017 nesporný), Dohovor OSN o námornej preprave tovaru po mori v súlade s článkom 7 ods. 5 Ústavy SR nikdy nebol ratifikovaný Slovenskou republikou. Slovenská republika nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru a dohovor nie je pre SR záväzný. Taký záver vyplýva aj zo zhodných tvrdení strán konania, rovnako ako aj záver prvostupňového súdu o aplikácii Obchodného zákonníka, ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a § 618 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
6. Trovy konania: 100 % úspech v konaní mal žalovaný, preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %, a to v nadväznosti na ustanovenia § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.
7. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel, pretože dôvod nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania. Konanie trvá od 27.11.2012 do 5.9.2017 (5 rokov). Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/320/2015-589 zo dňa 7.6.2016 so záväzným právnym názorom prevzal žalobca (v tom čase jeho právny zástupca AK Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava) dňa 20.7.2016 čl. 596 rub spisu. Od 20.7.2016 do rozhodnutia súdu 5.9.2017 ubehol viac ako 1 rok na produkovanie tvrdení a dôkazov k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu. K takému produkovaniu tvrdení a dôkazov súd vyzval obidve strany konania 11.7.2016 čl. 600 spisu. Najskôr súd vytýčil termín pojednávania na deň 26.1.2017 (čl. 613). Takto vytýčené pojednávanie, ktoré tiež bolo vytýčené riadne a včas žiadal žalobca odročiť vzhľadom k tomu, že došlo k postúpeniu spornej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky čl. 618 spisu. Súd pojednávanie odročil. Uznesením č. k. 4Cb/26/2012-624 zo dňa 16.1.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2017, v súlade s postúpením pohľadávky a procesným návrhom žalobcu pripustil zmenu strán konania na strane žalobcu. Novým žalobcom je subjekt S..O.., D.. D. O..M.. E. B., Š. XXX/X, XXX XX E., W.: XX XXX XXX. Z výpisu z obchodného registra na čl. 128 spisu na pôvodného žalobcu S. D., S..D.., D., Č., W.M.: XXXXXXXX vyplýva, že konateľmi boli W.. C. N., W.. C. I., C. J., dozorná rada - E. N., W.. M. K., W.. C. P.. Z čl. 622 spisu vyplýva, že zamenený žalobca S..O.., D..O..M.., W.: XXXXXXXX je spoločnosťou
spoločníkov W.. C. N., W.. C. I., konateľov W.. C. N., W.. C. I., W.. M. K.. V tom videl súd personálne prepojenie pôvodnej a zamenenej spoločnosti. Súd vytýčil 23.2.2017 čl. 627 rub spisu pojednávanie na deň 21.3.2017. Pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý bol hospitalizovaný a jeho klient - žalovaný nesúhlasil s náhradným zastúpením. K žiadosti pripojil doklad o PN čl. 636 spisu, preto súd pojednávanie odročil. Na čl. 641 spisu oznámil práceschopnosť od 2.6.2017. Súd dňa 8.6.2017 vytýčil termín pojednávania na deň 5.9.2017. Zamenený žalobca predvolanie prevzal dňa 22.6.2017. Od 22.6.2017 do 5.9.2017 mal žalobca k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby si zvolil právneho zástupcu na zastupovanie, resp. iného zástupcu. Jeho právny zástupca AK Fridrich Paľko na čl. 645 spisu až dňa 24.8.2017 oznámil, že nemá s novým žalobcom uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, nebolo mu udelené plnomocenstvo (to však žalobcovi muselo byť známe, že nemá právne zastúpenie). V záhlaví predvolania na čl. 642 spisu súd upozornil strany konania, že v nadväznosti na § 183 CSP na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať. Na ďalšie pojednávanie sa strany konania buď dostavia, alebo si ustanovia substitúta. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 5.9.2017 a 2.9.2017 (súdu došlo 4.9.2017), teda 1 deň pred pojednávaním, požiadal žalobca o odročenie pojednávania. Nepripojil potvrdenie lekára, a to ani k písomnej žiadosti zo dňa 6.9.2017, ktorá súdu bola doručená až po pojednávaní a rozhodnutí. Uviedol, že ide o zdravotné dôvody, má záchvat dny. Tieto tvrdenia v konaní nepreukázal, neodfaxoval doklad o PN, resp. vyjadrenie lekára. Súd žalobcovi 4.9.2017 mailom oznámil a na vedomie dal právnemu zástupcovi žalovaného, že pojednávanie neodročuje, pretože neboli preukázané dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP. Nebolo preukázané, prečo sa žalobca nedal zastúpiť advokátom, resp. likvidátorom, resp. iným konateľom. Nepreukázal bezodkladnosť oznámenia dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že počnúc zámenou strán konania mal žalobca možnosť dať sa zastúpiť advokátom a taktiež mal možnosť dať sa zastúpiť iným spoločníkom (W.. C. I.), resp. iným konateľom (W.. C. I., O.. W.. M. K.), ako vyplýva z aktuálneho výpisu z obchodného registra. Podľa názoru súdu ide o účelový postup žalobcu vzhľadom k tomu, že žalobca je v likvidácii. Ku dňu rozhodovania súdu však spoločnosť existuje, nejde o neexistujúci subjekt, pre ktorý by súd bol nútený konanie zastaviť. Účelový postup žalobcu podľa názoru súdu však smeruje k takému cieľu, aby súd konanie zastavil po ukončení likvidácie a výmazu subjektu, aby nemusel hradiť trovy konania žalovanému. Takému právu na odročenie pojednávania súd neposkytol ochranu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.