Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-90-2016.pdf
PDF · 114.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov T. H., nar. XX. X. XXXX, bytom R. D. XXX, K., a I. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. K.Š., N. I. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 25. 4. 2016 bol Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručený návrh otca na zníženie výživného na maloletého syna V. Š., nar. XX. X. XXXX, zo sumy 200,- eur, z ktorej 150,- eur mesačne je určených na bežné výživné a 50,- eur mesačne je určených na tvorbu úspor maloletého, na celkovú sumu 90,- eur mesačne, z ktorej bude 70,- eur mesačne určených na bežné výživné a 20,- eur na osobitný účet ako tvorba úspor.
2. Otec maloletého odôvodnil svoj návrh tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jeho strane. Súd pri predchádzajúcom určovaní výživného prihliadol na všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Okrem čistého priemerného mesačného príjmu, príjmu z dohody o vykonaní práce, prihliadol súd aj na to, že býval v spoločnej domácnosti s rodičmi v U. N., v dome, ktorého bol vlastníkom v jednej polovici, a taktiež bol vlastníkom štvorizbového bytu na ulici N. I. XXX/X C. Q. K., ktorý v tom čase prenajímal za cenu 350,- eur mesačne. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX O. XXX pre katastrálne územie U. N., dňa 5. 10. 2015 predal svojej matke za cenu 1,- eura. Byt, ktorý v minulosti prenajímal, už neprenajíma z dôvodu, že v ňom býva aj so svojou snúbenicou a synom C., nar. X. X. XXXX. Jeho priemerný príjem je 700,- eur mesačne. Na maloletého V. prispieva celkovým výživným v sume 200,- eur mesačne, platí hypotéku v sume 161,- eur mesačne, náklady spojené s užívaním bytu predstavujú sumu 150,- eur mesačne, zálohovú platbu na elektrinu v byte platí 32,- eur mesačne, za pripojenie na internet a TV v byte platí 12,- eur mesačne, zálohová platba na plyn v byte predstavuje sumu 5,- eur mesačne, za životnú poistku platí 81,- eur mesačne, poistenie Farbička pre maloletého platí v sume 21,- eur mesačne, za stravu platí 150,- eur mesačne, za telefón 30,- eur mesačne. Náklady spojené s užívaním auta (opravy, tankovanie, PZP) predstavujú sumu 50,- eur mesačne. Náklady spojené s chodom spoločnej domácnosti znáša v prevažnej miere sám, nakoľko jeho snúbenica je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 202,- eur. Nemá príjem z prenájmu bytu, ktorý predtým pokrýval takmer všetky výdavky s bytom spojené. Okrem toho od februára 2016 mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Nie je ďalej v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého vo výške, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5P/65/2014.
3. Dňa 7. 12. 2016 rozhodol prvostupňový súd o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Na základe odvolania otca, podaného proti dotknutému rozsudku, rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10Cop/27/2017 - 76 zo dňa 31. 5. 2017 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nadriadený krajský súd vyslovil nasledujúci právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný: okresný súd správne uviedol, že z hľadiska príjmu otec prišiel o príjem z prenájmu bytu cca 350,- eur mesačne, naproti tomu jeho príjem vzrástol o 120,- eur mesačne za prácu vykonávanú v hlavnom pracovnom pomere i za prácu na základe dohody o vykonaní práce, a tiež o 55,- eur, keďže medzičasom splatil úver, ktorý si v minulosti vzal na úhradu opravy osobného motorového vozidla. V príjmoch otca došlo k zníženiu o 175,- eur mesačne, pričom z daného príjmu musí uhrádzať už nielen vlastné výdavky, ale i výdavky maloletého syna C.. Z pohľadu kritéria zmeny pomerov bol vyslovený záver o existencii takej zmeny pomerov na strane otca, ktorá odôvodňuje zníženie výživného. Napriek uvedenému konštatovaniu krajský súd poukázal na nedostatok skutkových informácií potrebných pre rozhodnutie o návrhu otca. V konaní pred súdom prvej inštancie bez bližšej pozornosti zostal fakt, že v rozhodnom období otec previedol svoje spoluvlastnícke právo k rodinnému domu a súvisiacim pozemkom (o výmere cca 900 m2) v U. N. na jeho matku za 1,- euro, pričom je nepochybné, že hodnota predmetných nehnuteľností nezodpovedá kúpnej cene; osobitne, ak nie sú nehnuteľnosti zaťažené hypotékou a na rodinnom dome mala byť v nedávnej minulosti vykonaná rozsiahlejšia rekonštrukcia, resp. podstatná obnova. Vyslovujúc právny názor, krajský súd konštatuje, že vyvstáva otázka, či zo strany otca nedošlo k vzdaniu sa majetkovej hodnoty; navyše ak podľa jeho vyjadrení v predchádzajúcom konaní o výživnom spoluvlastnícky podiel k daným nehnuteľnostiam nadobudol práve za tým účelom, aby sa mohli čerpať finančné prostriedky z jeho stavebného sporenia na rekonštrukciu/úpravu domovej nehnuteľnosti. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe je ozrejmiť okolnosti daného prevodu, keďže je zrejmé, že medzi otcom a jeho rodičmi došlo k viacerým finančným operáciám, ktoré súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom vyhodnotil ako pre otca výhodné. Transakcie sa týkali tak bytu, v ktorom otec aktuálne žije s jeho manželkou a maloletým synom C., ako aj nehnuteľností v katastrálnom území U. N.. V intenciách uvedeného Krajský súd v Žiline poukázal na potrebu vyhodnotenia súvisiacich zistení a dopad danej kúpnej zmluvy na zmenu pomerov otca v rozhodnom období.
4. V rámci konania na pojednávaní dňa 15. 11. 2016 otec zotrval na svojom návrhu a uviedol, že pracuje v spoločnosti Z. s príjmom najmenej 660,- eur mesačne a vyššie, plus pracuje na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej so spoločnosťou T. C. O. T. ako plavčík, z čoho mu plynie rôzny príjem v sumách od 47,70 eur až po sumu 136,76 eur mesačne, a to v období od apríla 2016 až po október 2016. Jeho manželka K. Š. je stále na materskej dovolenke, jej príjem je okolo 202,- eur mesačne ako rodičovský príspevok, plus poberá prídavky na dieťa 23,- eur mesačne. On mal predtým príjem plynúci z prenajímania bytu, v ktorom teraz žijú. Predtým vlastnil polovicu domu, v ktorom žijú rodičia. Kúpil ju od rodičov, aby získali prostriedky zo stavebného sporenia. Rodičia mu vtedy pomohli, preto teraz polovicu domu predal späť svojej matke. Rodičia tam stále bývajú. Vlastní 16-ročné osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, ktoré používa, okrem iného, aj na dochádzku do práce. Okrem bytu, v ktorom býva s rodinou, nevlastní iné nehnuteľnosti. Na výživu syna V. prispieva pravidelne výživným v sume 150,- eur mesačne a v sume 50,- eur mesačne na tvorbu úspor. Taktiež mu prispieva na sporenie Farbička, občas mu kúpi hračku. So synom sa stretáva každý víkend pravidelne. Za byt platí zálohovú platbu 150,- eur mesačne, za elektrinu 32,- eur mesačne, za plyn 2,- eurá mesačne, za internet 10,- eur mesačne, za spoločnú anténu 2,- eurá mesačne, za hypotéku určenú na kúpu bytu 161,- eur mesačne, bude ju splácať ešte asi 20 rokov. Za svoj mobilný telefón platí 25,- eur mesačne, predtým platil 30,- eur mesačne. Fajčí príležitostne, za tabak platí asi 10,- eur mesačne. Za naftu platí 60,- eur mesačne, autom sa vozí do práce, aj po syna.
5. Dňa 5. 9. 2017 otec v rámci doplňujúceho dokazovania na pojednávaní uviedol, že stále má rovnaký príjem. Pokiaľ ide o byt, v ktorom teraz býva, jeho vlastníctvo vyplýva i z listu vlastníctva č. XXXX (výpis z Katastra nehnuteľností, okres Q. K., obec Q. K., katastrálne územie V.). Jeho manželka je stále na materskej dovolenke s príspevkom okolo 220,- eur mesačne. On má okrem toho príjem na základe dohody o vykonaní práce, keď za júl 2017 mal čistú mzdu 56,49 eur, v máji 2017 43,11 eur, v apríli 2017 39,37 eur, v marci 2017 45,19 eur, vo februári 2017 27,20 eur, a to u zamestnávateľa H. I. I., I..W..V.., kde pracuje od začiatku roka a každé tri mesiace sa dohoda obnovuje. Čo sa týka rodinného domu v U. N., jemu sa v minulosti končilo stavebné sporenie, preto sa s rodičmi dohodli, že on akože použije peniaze na kúpu polovice, resp. časti tohto domu v U. N.. Rodičia mu umožnili čerpať stavebné sporenie
v sume okolo 100.000,- Sk, ktoré však minul na iný účel, a to pre osobné potreby a aj na prístavbu domu v R. D., kde v súčasnosti býva maloletý V. Š. so svojou matkou T. H.. Keďže sa peniaze použili na iný účel, rodičom vrátil rodinný dom nachádzajúci sa v U. N.. S rodičmi mal totiž dohodnuté, že buď im vráti peniaze, ktoré čerpal zo stavebného úveru, alebo ich dá na opravu domu v U.R. N.. V dome žije jeho matka a otec. V minulosti bola teda časť domu prepísaná na neho a zvyšok na rodičov, nevie sa vyjadriť o aký podiel išlo, zhruba o polovicu. Aby to ozrejmil, predtým bol vlastníkom domu asi iba otec, a tak ho vrátil otcovi, ale aj mame, takže teraz sú vlastníci obidvaja. Vrátil im to predajom za 1,- euro v rámci kúpnej zmluvy. On nevložil žiadne prostriedky na zveľadenie, resp. rekonštrukciu rodinného domu v U. N.. Všetky prostriedky použil pre osobnú potrebu a pri stavbe domu v R. D.. V skutočnosti prostriedky čerpané zo stavebného úveru dostal, ale mame a otcovi ich nevyplatil. Rodinný dom, v ktorom žijú rodičia, je dvojpodlažný, žijú tam sami dvaja, dá sa povedať, že ide o dve bytové jednotky. On stále synovi V. platí výživné tak, ako mu bolo určené, v sumách 150,- eur a 50,- eur. Okrem toho synovi platí 21,- eur poistenie Farbička. Stretáva sa s ním 2 - 3x do mesiaca, ráno ho zoberie z D., a keď chce ísť v ten deň späť ku mame, zavezie ho. Syn u neho nespáva.
6. Na otázku zástupkyne kolízneho opatrovníka, či v prípade, ak by otec bol investoval finančné prostriedky získané zo stavebného sporenia do rodinného domu v U. N., ostal by spoluvlastníkom, otec uviedol, že nemá kladný vzťah k uvedenej dedine, a nebol by ostal vlastníkom rodinného domu. Prevod bol robený za účelom, aby sa získali prostriedky zo stavebného sporenia. Peniaze by rodičom musel vrátiť tak či tak. Išlo medzi nimi o slušnú ústnu dohodu. On možno hneď neminul prostriedky čerpané zo stavebného sporenia, vždy mal nejaké peniaze na účte, nejakých 100.000,- Sk. Byt, v ktorom býva, získal na základe hypotekárneho úveru od rodičov. Rodičia potrebovali peniaze, preto sa spravila zmluva kúpno-predajná, na základe ktorej čerpal prostriedky, ktoré im dal, a byt odkúpil od nich za 30.000,- eur. Peniaze banka automaticky posunula jeho rodičom na ich účet, a oni mu ich späť nedali.
7. K uvedeným tvrdeniam sa vyjadrila matka maloletého, ktorá spochybnila tvrdenia otca o investíciách do výstavby rodinného domu, v ktorom žije so svojím synom. Tento začala stavať v roku 2006 sama, bez otca, vtedy ešte spolu nežili. Financovala to sama zo svojich prostriedkov, dom sa dostaval v roku 2008. Jediné, čím otec, teda jej bývalý partner, prispel, boli peniaze na sedačku kúpenú za sumu asi 550,- eur a kuchynskú linku kúpenú za sumu 780,- eur. Úver, o ktorom hovorí otec, čerpal asi v roku 1996.
8. Matka na pojednávaní dňa 15. 11. 2016 vyjadrila nesúhlas s návrhom otca na zníženie výživného s odôvodnením, že jeho príjem je dostatočný na to, aby platil určené výživné. Ona žije sama v rodinnom dome patriacom jej, spolu so synom V.. Výdavky na bývanie predstavujú sumu okolo 100 - 150,- eur mesačne, v čom sú zahrnuté náklady za elektrinu, dane, poistenie nehnuteľnosti, kúrenie. Za internet platí 6,- eur mesačne, za mobilný telefón pre ňu 6,- eur mesačne. Synovi platí stavebné sporenie v sume 20,- eur mesačne. Poistenie Farbička mu platí otec v sume 20,- eur mesačne. Ide o investičné životné sporenie spojené s úrazovým poistením a sporením. Syn navštevuje predškolskú dochádzku v materskej škole, v súčasnosti sú oslobodení od platenia materskej školy, za stravu v nej platí 25,- eur mesačne, za ZRPŠ platí 4,- eur mesačne, za aktivity v materskej škole 5,- eur mesačne, plus má náklady na dopravu syna do materskej školy v J. Q.. Jej výdavky na dochádzku do práce v Q. H., kde pracuje v predajni Urob si sám ako predavačka, kde zarába okolo 430 - 450,- eur mesačne, v čom je i daňový bonus, plus dostáva prídavky na dieťa v sume okolo 23,- eur, mesačne predstavujú sumu okolo 100,- eur mesačne. V uvedenej sume sú náklady na jej dopravu do práce, syna do škôlky, plus nejaké výlety, napr. do Tatralandie, kde je vstup pre syna 10,- eur. Chodievajú tam často, syn veľmi rád pláva. Naučil sa bicyklovať, kupovala mu starší bicykel za 50,- eur. Vždy rozmýšľa, aké výdavky vynaloží, nie je to bezhlavá kúpa, buď je to z bazáru, alebo nejaká výhodná akcia. Vlastní 10-ročné motorové vozidlo Škoda Octavia. Výdavky na oblečenie, stravu a obuv pre dieťa má bežné. Syn je zdravý. Od decembra začne syn chodiť do lyžiarskeho klubu v Jasnej, čo bude stáť 30,- eur mesačne, plus náklady na dopravu. Ona v zime prestane pracovať v predajni v Liptovskom Hrádku a začne pracovať v Jasnej ako inštruktorka lyžovania, a takto bude môcť voziť na lyžovanie i syna, s čím súvisia i náklady na dopravu. V súčasnosti denne najazdí asi 40 km. V čase, keď bude dochádzať do Jasnej, to bude 100 km denne. Vždy to robí tak, že v zime si zarába v Jasnej, a potom sa môže po sezóne vrátiť do predajne. Predpokladaný zárobok v Jasnej bude mať okolo 500 - 600,- eur mesačne. Je to trochu viac ako v predajni, avšak má vyššie náklady. V súhrne je to asi ten istý príjem, ale robí niečo, čo má rada, od detstva, a popritom bude chodiť i so synom. Súčasné výživné považuje za adekvátne, syn je predškolák, pôjde do školy a výdavky sa len zvýšia.
9. Matka v ďalšom konaní uviedla, že v zime pracuje v Jasnej a v lete v obchode Urob si sám. V prechodnom období od 2. 5. do 30. 6. 2017 však bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, a poberala podporu v nezamestnanosti v sume 50% zo sumy 16,4989 eur, takže za mesiac dostala okolo 245 - 250,- eur. Lyžiarska sezóna končila k 1. 5. 2017, avšak v obchode pre ňu v prechodnom období nemali miesto, preto sa zaevidovala na úrade práce. V tom období mala znížený príjem o 200,- eur na mesiac, teda celkovo za 2 mesiace mala stratu cca 400,- eur. Syn nastúpil do školy, je prvák, teda tiež sa jej zvýšili výdavky na školu, na družinu, na krúžky. Za stravu v škole synovi platí 21,- eur mesačne, za družinu 7,- eur mesačne. Doprava do školy a späť ho stojí 1,30 eur, za zošity platila 7,80 eur, aktovku dostal ako darček od tety. Platila tiež skoro 50,- eur za potreby na výtvarnú, do ZRPŠ platila 25,- eur. V súčasnosti vybavujú krúžky. Podľa jej názoru výšku výživného je potrebné zachovať. Podľa jej úsudku otec dieťaťa má dosť finančných prostriedkov, aby výživné takto uhrádzal.
10. Okrem výsluchu rodičov maloletého a oboznámenia sa s nesúhlasným stanoviskom zástupkyne kolízneho opatrovníka so znížením výživného, súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov preukazujúcich príjem obidvoch rodičov, s obsahom listov vlastníctva preukazujúcich stav vlastníctva nehnuteľností otcom maloletého, prehľad výdavkov otca i matky, ako aj obsahom spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/168/2014, 5P/65/2014, 9P/97/2015.
11. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/65/2014 - 41 zo dňa 10. 3. 2015. Súd vtedy rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bolo určené výživné v sume 200,- eur mesačne, z ktorej čiastka 50,- eur mesačne tvorí výživné na tvorbu úspor a otec je povinný platiť ho na osobitný účet vedený v Tatrabanke, a to všetko od 1. 12. 2014. Súčasne bol otec zaviazaný zaplatiť zameškané výživné v sume 150,- eur v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur. Rodičia maloletého neboli manželia, nežili v spoločnej domácnosti od februára 2012. I v uvedenom čase žila matka so synom sama v trojizbovom rodinnom dome s nákladmi na bývanie v sume 150,- eur mesačne. Otec žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí istú časť roka bývajú samostatne. Už vtedy otec splácal hypotekárny úver čiastkou 156,- eur mesačne, platil za služby spojené s užívaním bytu v sume 150,- eur, zálohovú platbu na elektrinu v sume 32,- mesačne, za pripojenie na internet v byte 2,- eurá, zálohovú platbu na plyn v byte za 5,- eur mesačne, platil si životnú poistku v sume 54,- eur mesačne, synovi platil poistenie Farbička v sume 21,- eur mesačne. Okrem toho platil aj školné 23,- eur v materskej škole a stravu okolo 23,- eur mesačne. Splácal tiež bezúčelový úver čerpaný na opravu auta s mesačnou splátkou vo výške 55,- eur na obdobie približne jedného roka. Okrem toho prispieval na náklady súvisiace s vlastníctvom rodinného domu, v ktorom býval s rodičmi. Z prenajímania štvorizbového bytu mal príjem 350,- eur mesačne.
12. V čase ostatného rozhodovania bol priemerný mesačný zárobok otca 738,27 eur, matka dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 465,05 eur. Otec bol od mája 2014 do decembra 2014 zamestnaný aj na základe dohody o vykonaní práce s priemerným mesačným príjmom v čistom v sume 31,66 eur. V období od decembra 2013 do mája 2014 mu plynul takto príjem v priemernej mesačnej výške 113,88 eur. Otec bol vlastníkom bytu č. 10 nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné číslo 512 na 1. poschodí, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou. Taktiež bol v jednej polovici vlastníkom rodinného domu, pozemku, na ktorom je dom postavený, v katastrálnom území U. N., na základe kúpnej zmluvy D1665/2000.
13. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.
17. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Z výsledkov vykonaného dokazovania je preukázateľné, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného vo vzťahu ku jeho maloletému synovi Oliverovi sa vek maloletého zvýšil o 2,5 roka. Maloletý začal v septembri 2017 navštevovať prvý ročník základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady vynakladané na stravu, ošatenie, obuv, výdavky spojené s dochádzkou do školy, školské pomôcky, školské poplatky, poplatky určené na záujmové aktivity maloletého. Uvedená skutočnosť je zásadnou zmenou v osobných pomeroch maloletého. Rovnako u otca sa zásadným spôsobom zmenili osobné pomery, pretože od obdobia predchádzajúceho rozhodovania o výživnom uzavrel manželstvo a dňa 3. 2. 2016 sa mu narodil syn Vladimír Šeďo. Oproti predchádzajúcemu príjmu u otca sa tento znížil o položku plynúcu z prenajímania bytu, a to z dôvodu, že v ňom teraz býva so svojou novozaloženou rodinou. Manželka otca je na materskej dovolenke s mesačným príjmom cca 220,- eur mesačne. Zo zamestnania v spoločnosti GeLiMa, a.s., plynul otcovi priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od februára 2016 do októbra 2016 vrátane, v sume 810,65 eur. Z dohody o vykonaní práce otcovi plynie pohyblivý príjem, ktorého čistá priemerná výška za obdobie od apríla 2016 do novembra 2016, vrátane, bola v sume 84,03 eur. Za obdobie február, marec, apríl, máj, júl 2017 otcovi z výkonu dohody o vykonaní práce plynul priemerný čistý mesačný zárobok v sume 42,272 eur mesačne. Za obdobie február až júl vrátane 2017 otcovi plynul z hlavného pracovného pomeru čistý priemerný mesačný príjem v sume 832,37 eur mesačne, t. j. minimálne o 22,- eur viac, ako za obdobie od februára 2016 do októbra 2016, a takmer o 100 eur mesačne viac oproti príjmu z hlavného pracovného pomeru v období predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia. Matke plynie stále peňažný príjem u zamestnávateľov Urob si sám, LH, s.r.o., a HRQ SErvices SK, s.r.o., pričom v lyžiarskej sezóne, kedy vykonáva prácu inštruktorky lyžovania, má pozastavený výkon pracovnej činnosti u zamestnávateľa Urob si sám, LH, s.r.o. V období od 2. 5. 2017 do 30. 6. 2017 bola nezamestnaná po ukončení lyžiarskej sezóny, kedy zamestnávateľ Urob si sám, LH, s.r.o., nemal pre ňu voľné pracovné miesto, preto v uvedenom období bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie s dávkami v nezamestnanosti vyplácanými vo výške 247,50 eur mesačne, iný zdroj zárobku nemala. Za obdobie marec, apríl a júl 2017 bol priemerný čistý mesačný zárobok matky u zamestnávateľa Urob si sám, LH, s.r.o., 400,- eur mesačne.
23. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného bral súd do úvahy valorizačnú klauzulu, ktorá súdu ukladá, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov dotknutých osôb. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
24. U otca sa zásadným spôsobom zmenili osobné pomery, pretože mu pribudla vyživovacia povinnosť, avšak súd poukazuje tiež na fakt, že do jeho rodiny plynie príjem jeho manželky pochádzajúci z rodičovského príspevku a prídavkov na maloleté dieťa narodené v roku 2016, čo aktuálne predstavuje sumu dovedna najmenej 247,- eur mesačne. U otca sa znížil príjem o pravidelné finančné toky plynúce v predchádzajúcom období z nájmu bytu, avšak na druhej strane, terajší príjem otca plynúci zo zamestnania v trvalom pracovnom pomere a z dohody o vykonaní práce sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil minimálne o 64,- eur. U maloletého Olivera Š. došlo k nespochybnenému vývoju životných nákladov, keď je od času vyhláseného pôvodného prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo nadriadeným Krajským súdom v Žiline zrušené, starší o ďalší rok, t. j. celkovo od poslednej úpravy výživného je starší o 2,5 roka. Matka venuje synovi prevažnú osobnú starostlivosť, syn sa stýka s otcom 2 - 3x do mesiaca, avšak nespáva u neho, väčšinou ide o pobyt u otca od ranných do večerných hodín. Matke sa zvýšili výdavky nielen na nákup ošatenia, obuvi a stravy, ale podstatnými výdavkami, ktoré pribudli, sú výdavky za stravovanie v škole v sume 21,- eur mesačne, za školský klub v sume 7,- eur mesačne, za dopravu do školy v sume 1,30 eur denne. Na začiatku školského roka matka synovi zakúpila zošity za 7,80 eur, aktovku dostal ako dar od svojej tety. Matka ďalej mala výdavky na školské potreby na výtvarnú výchovu v sume takmer 50,- eur, ďalšie školské poplatky predstavovali 25,- eur, pričom zatiaľ neplatila za záujmové krúžky, keďže riešenie tejto otázky ju čaká v najbližšom období. Z hľadiska majetkových a zárobkových možností otca, súd na jednej strane konštatuje, že otec vynakladá zvýšené úsilie na zadováženie vyššieho príjmu do rodiny, plynúceho aj z dohody o vykonaní práce, avšak na druhej strane súd poukazuje na podstatnú okolnosť, ktorou boli finančné transakcie vykonávané medzi ním a jeho rodičmi, týkajúce sa kúpy a predaja nehnuteľnosti, t. j. rodinného domu, ktorého otec bol spoluvlastníkom, avšak tohto vlastníctva sa vzdal za symbolickú kúpnu cenu 1,- euro, kým na druhej strane byt, v ktorom v súčasnosti žije s rodinou, odkúpil od svojich rodičov za 30.000,- eur. Hoci otec argumentuje tým, že v minulosti poskytol peňažné prostriedky matke maloletého na výstavbu rodinného domu, v ktorom s maloletým V. Š. žije, tieto skutočnosti matka spochybnila a žiadnym iným spôsobom nebolo verifikované, že skutočne otec peňažné prostriedky na výstavbu domu matke poskytol. Nespochybňujúcim faktom je príspevok otca matke na nákup sedacej súpravy a kuchynskej linky v období okolo roku 2008, keď výstavbu rodinného domu, ktorú financovala z vlastných finančných prostriedkov, už dokončila. Bez pozornosti súdu neostal ani fakt, že tým, že otec sa vzdal majetkového prospechu vo forme spoluvlastníctva k rodinnému domu, sa pripravil o teoretickú možnosť využívať v časti túto nehnuteľnosť pre potreby seba a svojej rodiny, keďže, podľa jeho vlastného vyjadrenia, v uvedenom rodinnom dome sú dve samostatné bytové jednotky. I bez ohľadu na túto zistenú skutočnosť, teda v prípade, ak by súd rešpektoval vôľu otca a jeho rodiny žiť samostatne, t. j. v inej nehnuteľnosti, stále súd poukazuje na preukázaný fakt o finančne nevýhodných transakciách medzi ním a jeho rodičmi, v dôsledku ktorých sa pripravil o majetkový prospech, inak potenciálne použiteľný na uspokojovanie potrieb svojej rodiny i potrieb maloletého V. Š.. Na základe skutočností zistených v konaní, súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol a o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.