Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6P-41-2022.pdf
PDF · 103.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš KURUC, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX a otec E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. XXX/X, A., prechodne bytom XX T. S. E. P., B., R. T., o návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zo sumy 80 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.02.2022 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh otca maloletej, ktorým sa domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 30,- Eur. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že pracuje len na 70 % svojho pracovného času, t.j. 16 hodín týždenne, čo predstavuje zníženie jeho mzdy. Otec tiež poukázal na to, že toho času žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou majú spolu dve maloleté deti. Spolu s nimi v domácnosti žijú aj družkine deti z predchádzajúceho manželstva. K svojim pomerom otec uviedol, že náklady na vedenie domácnosti predstavujú sumu 450,- GBP, na uspokojenie potrieb členov domácnosti mu ostáva 300,- GBP. Spolu s doručeným návrhom otec súdu nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho tvrdenia.
2. Uznesením sp. zn.: 6P/41/2022-10 zo dňa 17.03.2022 súd ustanovil maloletej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 23.03.2022 súd zistil, že matka je poberateľom prídavku na 2 maloleté deti, spolu vo výške 51,76 Eur. Matka je tiež poberateľom náhradného výživného za neplatené výživné a to na mal. A., mesačne vo výške 50,- Eur.
4. Z potvrdenia o príjme zo dňa 01.04.2022 súd zistil, že matka od 23.11.2021 do 28.02.2022 bola zamestnaná na dobu určitú počas zastupovania PN, pričom za toto obdobie matka dosiahla čistý príjem vo výške 2.872,67 Eur.
5. Na základe správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.04.2022 sa súd oboznámil so sociálnymi pomermi v domácnosti matky, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
Maloletá A. býva spolu s matkou W. B., nar. XX.XX.XXXX a s mal. bratom A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z iného vzťahu matky v nájomnom obecnom 2-izbovom byte v H. Č.. XXX. Byt pozostáva
z kuchyne, ktorá je spojená s obývacou izbou a druhá miestnosť slúži deťom ako detská izba. Zariadenie domácnosti je pekné, vkusné a účelné. Mal. deti majú svoje samostatné lôžka, oblečenie a osobné veci majú uložené v skrinkách. Kuchyňa je kompletne vybavená spotrebičmi. Matka spí v obývacej miestnosti. V byte sa nachádza funkčná kúpeľňa a sociálne zariadenie. Celková kultúra bývania ako aj hygiena domácnosti sú na veľmi dobrej úrovni. Mal. deti majú v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývin. Mal. A. je žiačkou 9. roč. Základnej školy v H.. Už v tomto období sa pripravuje na štúdium na strednú školu. Chcela by byť učiteľkou z tohto dôvodu si podala prihlášku na pedagogickú školu a konzervatórium. Maloletá má zdravotné problémy. Pravidelne s ňou matka 2x mesačne navštevuje čeľustnú ortopédiu v Košiciach. Dcére uhradila poplatok za zubný strojček v hodnote 680 Eur. Nosí okuliare, za ktoré bolo potrebné uhradiť 100 Eur a za meranie zraku 50 Eur. Matka dcére pravidelne mesačne dobíja kredit na mobilný telefón. Maloletá je vo veku, kedy má rôzne záujmy a záľuby. Navštevuje folklórny súbor R. v H.. V rámci školy navštevuje športový krúžok. Školu reprezentuje v prednese poézie a prózy. Je vo veku, kedy neustále rastie. Má zvýšené nároky na oblečenie a obuv. Zvýšené výdavky sú tiež spojené so zakupovaním hygienických potrieb. Mladší syn A. D. je žiakom 4. ročníka Základnej školy v H.. Okrem tejto vyživovacej povinnosti má matka mal. syna C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti otca a matka má určené minimálne zákonné výživné. Menovaná je zamestnaná v Domove sociálnych služieb O. v H., kde jej mesačný príjem činí 650 Eur. Z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sú matke vyplácané prídavky vo výške 51,76 Eur. Z tohto príjmu matka pravidelne uhrádza nájomné vo výške 216 Eur, inkaso 46 Eur a poplatok za internet 16 Eur. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí.
Otec E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, t.č. R. T. na výživu dcéry pravidelne mesačne prispieva súdom určeným výživným formou exekúcie vo výške 80 Eur. Nad rámec výživného ničím neprispieva. S dcérou nie je v žiadnom kontakte.
V závere podanej správy kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje návrh otca zamietnuť z dôvodu, že v súčasnej dobe je tu skôr priestor na zvýšenie výživného, nakoľko od septembra maloletá nastúpi na strednú školu, čím sa matke podstatne zvýšia výdavky na zabezpečenie základných potrieb mal. dcéry.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.05.2022, pričom na tomto pojednávaní vypočul navrhovateľa - otca maloletej, ktorý k zmene pomerov na jeho strane uviedol, že v čase podania návrhu pracoval len 70 % svojho pôvodného pracovného času, čo viedlo k zníženiu jeho príjmu. Otec dosahoval príjem vo výške 400,- GBP mesačne. Otec je ochotný a schopný pracovať, najmä manuálne. Otec tiež poukázal na príjem svojej družky, ktorá dosahuje príjem 1240,- GBP mesačne. Otec taktiež opísal náklady spojené s chodom domácnosti a náklady na uspokojenie potrieb jej členov. K úhrade výživného na mal. A. uviedol, že toto výživné neuhrádzal riadne a včas, posielal len 30,- Eur, peniaze posiela exekútorovi. Maloletú nenavštevuje.
7. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť a to s poukázaním na zvyšujúci sa vek maloletej s čím sú spojené vyššie náklady na jej výchovu a zabezpečenie jej potrieb a teda, že do úvahy prichádza skôr zvýšenie výživného ako jeho zníženie.
8. Matka sa pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila prostredníctvom e-mailu zo dňa 25.05.2022.
9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
13. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 eur mesačne na jedno dieťa.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
18. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
26. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.
27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia má súd za to, že nárok na úpravu výživného vzniká vtedy, ak sa odôvodnene zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za odôvodnene zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa.
29. Súd podrobne skúmal okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu úpravy výživného. Vykonaným dokazovaním súd mal jednoznačne preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 16P/343/2010-54 zo dňa 28.02.2011. Z pripojených spisov súd zistil, že otec už v minulosti podal návrh na zníženie výživného, pričom v konaní vedenom pod sp. zn.: 13P/358/2013 bol jeho návrh zamietnutý. Zo strany otca podľa názoru súdu nedošlo k výrazným zmenám pokiaľ ide o jeho platové, prípadne sociálne pomery. Pokiaľ ide o rodinné pomery, otec má vyživovaciu povinnosť tiež k mal. dcére Júlii Vaňovej, nar. 29.11.2016.
30. Pokiaľ ide o pracovný pomer otca, resp. o jeho tvrdenia, že v mieste kde toho času teraz býva je to s prácou „ťažko“ súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že otec s ohľadom na svoju vyživovaciu povinnosť je povinný túto povinnosť zabezpečiť akýmkoľvek legálnym spôsobom.
31. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia zákonov súd ďalej uvádza, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a najmä od jeho zdravotného stavu. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. V tomto konaní má však súd za preukázané, že maloletá 2x mesačne navštevuje čeľustnú ortopédiu v Košiciach a tiež, že v tejto súvislosti matka dcére uhradila poplatok za zubný strojček v hodnote 680,- Eur. Maloletá tiež nosí okuliare, za ktoré bolo potrebné uhradiť 100,- Eur a za meranie zraku 50,- Eur. Súd preto dospel k záveru, že pri starostlivosti o maloletú ma matka jednoznačne zvýšené výdavky spojené s liečbou maloletej. Súd preto berie na vedomie, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti k jeho mal. dcére ubehol už dlhší čas, maloletá je na konci dochádzky na základnej škole a čoskoro nastúpi na vyšší stupeň vzdelávania s čím sú nepochybne spojené aj vyššie náklady na jej výchovu a starostlivosť
o ňu, avšak súd v tomto ohľade musí brať do úvahy ako zárobkové možnosti otca tak aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a preto súd nepristúpil k rozhodovaniu o prípadnom zvýšení výživného a zachoval ho v doterajšej výške.
32. Zo zásad vyplývajúcich z § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť alebo v danom prípade pasivitu, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. V tomto prípade vzal súd na vedomie, že otec stratil prácu z dôvodu jeho prepustenia, avšak bude úlohou otca opätovne zamestnať sa, či už v mieste jeho terajšieho bydliska, alebo na inom mieste.
33. Ako už bolo vyššie uvedené princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život, čo znamená aj vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb vyživovaných maloletých detí. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Podľa názoru súdu s ohľadom na výpoveď otca na pojednávaní, tento je vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie tak vlastných potrieb ako aj v rozsahu naposledy určenej výšky výživného na maloletú A. ako aj na svoje ďalšie maloleté deti, ktoré pochádzajú z jeho súčasného vzťahu.
34. Podľa názoru súdu by zníženie výživného na otcom požadovanú sumu 30,- Eur mesačne znamenalo prenesenie neúmerného bremena zodpovednosti za finančnú starostlivosť na matku maloletej, pričom matka už v súčasnosti sama zabezpečuje aj každodennú osobnú, morálnu a psychickú starostlivosť o maloletú čo už samo o sebe predstavuje obrovskú záťaž kladenú na jedného rodiča. Súd tiež musí brať ohľad na to, že aj matka má ďalšie vyživovacie povinnosti k svojim deťom, na rozdiel od otca sa matka snaží udržať si prácu a stabilný príjem. Z uvedeného má súd jednoznačne za to, že spolupodieľanie sa otca na odôvodnených a nevyhnutne potrebách jeho maloletej dcéry v sume 80,- Eur mesačne je v jeho možnostiach a schopnostiach. Uvedený záver súdu je aj podporený vykonaným dokazovaním nakoľko z neho vyplynuli jednoznačného závery o možnostiach otca sa zamestnať ako v zahraničí, tak aj na Slovensku nakoľko otec vzhľadom na svoje vzdelanie nevykonáva žiadne vysokošpecifické povolanie, zväčša vykonáva pracovné pozície spojené s manuálnou prácou. Podľa zistení súdu otec nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu mohli prípadne brániť vo výkone pracovných činností. Súčasná nezamestnanosť otca preto nemá za následok odôvodnenú zmenu pomerov na jeho strane a preto vychádzajúc z princípu potenciality príjmu nebola v konaní preukázaná odôvodnenosť zmeny výšky výživného naposledy určenej vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi.
35. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
37. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
39. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomný otec - navrhovateľ a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.