Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-56-2016.pdf
PDF · 118.91 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobkyne: J. S., N.. XX.X.XXXX, A. K. XXX/XX, K., zast. advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, AK so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 40 260 194 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 522,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 522,91 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 24.8.2016 domáhala, aby uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 522,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 522,91 eur od 19.8.2016 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 7C/200/2014 z 9.4.2015 rozhodol vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti nej ako žalovanej tak, že zamietol žalobu pre nedodržanie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 6.12.2010 s odkazom na § 9 ods. 2 písm. k),f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia predmetného rozsudku jej vyplýva, že z úveru 1500 eur jej bola reálne poskytnutá suma 1277,05 eur, lebo pri podpise zmluvy veriteľ odpočítal sumu 222,95 eur ako odmenu za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru. Tiež je v odôvodnení uvedené, že uhradila celkovo sumu 1799,96 eur. Po právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou z 8.8.2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 522,91 eur do 7 dní od doručenia výzvy. K otázke premlčania žalobkyňa uviedla, že sa dozvedela o možnosti rozporovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere a o možnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia až pri osobnej konzultácii s právnym zástupcom Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Mgr. Masarovičom v konaní sp. zn. 7C/200/2014. Žalokyňa sa vo svojom odôvodnení odvoláva na § 107 ods. 1,2 OZ, článok 5 kapitolu 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11.5.2005.Podľa nej ide u žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie, s čím je spojená 10 ročná objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť 6.12.2010 (v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX).
3. Žalobkyňa na podanej žalobe trvala. Žalovaný s žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, uplatnil si trovy konania. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, z pojednávania sa ospravedlnil, požiadal o rozhodnutie bez jeho prítomnosti.
4. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu, lebo vzťah bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským vzťahom. V ďalšom vzniesol námietku premlčania pre uplynutie objektívnej i subjektívnej premlčacej doby. Popiera nepreukázané závery žalobkyne o úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor. Žalovaný namieta i samotnú výšku žalovanej sumy z dôvodu, že žalobcovi bola poskytnutá suma 1500 eur a nie 1277,05 eur. To že časť zo sumy 1500 eur (t. j. 222,95 eur) bola predmetom započítania neznamená, že poskytnutá nebola. Suma 222,95 eur nepredstavuje poplatok, na ktorý by sa vzťahovalo ustanovenie o jeho neplatení pre bezúročnosť, lebo nejde o plnenie podľa úverovej zmluvy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými vyjadreniami strán sporu, žiadosťou o poskytnutie RU/ zmluva o RU zo dňa 6.12.2010, rozsudok OS Skalica č.k. 7C/200/2014-65 zo dňa 9.4.2015, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 7C/200/2014, výzvou na žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 8.8.2016, potvrdeniami žalovaného o prevzatí peňažných prostriedkov od žalobkyne: 150 eur, dokladmi preukazujúcimi vklady sumy v ČSOB, a.s., potvrdenkou od žalovaného z 30.4.2012 na sumu 40 eur, výpisom z účtu ako detailom obratu o úhrade sumu 85,15 eur z 7.3.2012, kartou klienta žalobkyne zo dňa 14.2.2014 a z 26.7.2017, dokladmi preukazujúcimi platby žalobkyne žalovanému na sumy: 2x 20 eur, 150 eur, 2x 50 eur, 15 eur, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
6. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril podľa predložených listinných dôkazov založených v pripojenom spise OS Skalica sp. zn. 7C/200/2014 s žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 06.12.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úverový limit vo výške 1500 eur ( takáto suma je uvedená v samotnej zmluve). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 85,15 eur vždy k 9. dňu v mesiaci, počet splátok 34, RPMN za úver 67,31 %, ročnú úrokovú sadzbu 70 %, celkovú čiastku na zaplatenie dlžníkom v sume 3065,40 eur (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru), priemernú RPMN za úver 44,57 %.
7. Z obsahu oznámenia žalovaného (ako veriteľa) o schválení úveru dlžníkovi z 06.12.2010 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalovaným a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 19.1.2011, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 19.12.2013.
8. Pod bodom 8. žiadosti/zmluvy je uvedené: „DOHODA O POSKYTNUTÍ SLUŽBY uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“ a v čl. 8.1. je vymedzený predmet tejto dohody ako súčasť predtlačeného formulára len s doplnením sumy poplatku za odklad maximálne troch splátok úveru vo výške 222,95 eur. Túto sumu sa zaviazala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru ( revolvingu). Samotná možnosť odkladu je pritom viazaná na žiadosť dlžníka. V bode 8.4/ veta prvá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. V bode 8.4/ veta druhá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že sa veriteľ a dlžník dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty) ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy.
9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej „zmluvné dojednania“), keď tieto zmluvné dojednania nie sú stranami podpísané, predstavujú formulárové tlačivo odporcu. V bode 14 zmluvných dojednaní sú uvedené rôzne sankcie v prípade omeškania žalobcu ako dlžníka so splácaním revolvingového úveru.
10. Z obsahu karty klienta (žalobkyne) z 14.2.2014 predloženej aj v konaní 7C/200/2014 súd zistil, že žalobkyni bola reálne dňa 6.12.2010 vyplatená suma 1277,05 eur a k 14.2.2014 uhradila celkovo sumu 1799,96 eur.
11. Z obsahu spisu sp. zn. 7C/200/2014 mal súd preukázané, že rozsudkom č.k. 7C/200/2014-65 zo dňa 9.4.2015 bola zamietnutá žaloba, ktorou sa domáhal PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako žalobca od žalovanej zaplatenia sumy 1435,74 eur s príslušenstvom titulom nesplatenia zmluvy čerpanej na základe zmluvy o revolvingovom úvere z 6.12.2010. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z .z., súd na úver prihliadal ako na úver bez úrokov, bez poplatkov a v konaní zistil, že žalobkyňa zaplatila vyššiu sumu než jej bola reálne poskytnutá a to o sumu 522,91 eur . Predmetný rozsudok prevzala žalobkyňa (v tom konaní vystupujúc ako žalovaná) dňa 29.4.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2015 (okrem trov konania).
12. Z obsahu karty klienta (žalobkyne) vytlačenej k 26.7.2017 a predloženej žalovaným dňa 27.7.2017 v tomto konaní súd zistil, že žalobkyni bola dňa 6.12.2010 vyplatená jednorázovo suma 1277,05 eur a že žalobkyňa za obdobie od 19.1.2011 do 30.6.2015 zaplatila celkovo sumu 2132,26 eur, z toho v období tri roky spätne pred doručením žaloby na súd zaplatila sumu 532,30 eur. Sumu 532,30 eur zaplatila žalobkyňa v období od 24.8.2013 do 24.8.2016.
13. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia uviedol, že považuje za zavádzajúce tvrdenie žalobkyne o dátume zistenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako otázny vyhodnotil aj obsah čestného prehlásenia žalobkyne. Poukázal na jeho interný záznam vedený pri žalobkyni, kde pri dátume 16.3.2015 je uvedené: „Irena Štefanicová:16.3.2015, telefonicky kontaktoval: dlžník, dohodnutý nový termín úhrady 16.3.2015; pri dátume 29.6.2015 má žalovaný uvedené, že dlžník telefonicky kontaktoval, dohodnutý nový termín úhrady 29.6.2015 vo výške 30 eur.“ Žalovanému sa javí za nelogické, aby žalobkyňa po konzultácii s právnym zástupcom združenia Obrana a po poučení žiadať bezdôvodné obohatenie uhrádzala naďalej platby žalovanému.
14. Advokát žalobkyne i na pojednávaní zotrval na celej svojej žalobe, svojich písomných podaniach. Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru považuje za neplatnú, lebo obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolávajúc sa na závery v konaní vedenom na OS Skalica pod sp. zn. 7 C/200/2014 má za preukázané, že žalovaný reálne poskytol žalobkyni len sumu 1277,05 eur a žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo 1799,96 eur, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu. Sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie uhradila podľa jeho názoru žalobkyňa v dobe, ktorá nie je premlčaná.
15. Z obsahu čestného prehlásenia žalobkyne z 11.10.2016 súdu vyplýva, že žalobkyňa v ňom prehlasuje, že sa okrem iného o možnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému dozvedela až po podaní vedľajšieho účastníka v konaní sp. zn. 7C/200/2014 a rozhodnutí v tom konaní. Prvý krát kontaktovala a žiadala o právne posúdenie Mgr. Masaroviča dňa 3.12.2015 a tento mohol posúdiť až po doručení mu všetkých dokumentov v priebehu júna 2016.
16. Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a jej advokátom mal súd preukázané, že žalobkyňa mu poslala dňa 3.12.2015 žiadosť o informovanie ako postupovať vo veci Profi Credit Slovakia, s.r.o.
17. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 6.12.2010, Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
23. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
25. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
29. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
32. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
33. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.
34. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
35. Predmetom konania je uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 522,91 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
36. Súd sa najprv vyporiadal s námietkou žalovaného ohľadom toho, že tunajší súd nie je miestne príslušným vo veci konať.
37. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 6.12.2010. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
38. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobkyni ako dlžníčke bol úver poskytnutý jednorázovo reálne vo výške 1277,05 eur a nevyužila revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu.
39. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
40. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v odsekoch 36 až 38 odôvodnenia tohto rozsudku a fakt, že žalobkyňa sa domáha plnenia titulom bezdôvodného obohatenia súd vyhodnotil námietku žalovaného o miestnej nepríslušnosti za nedôvodnú.
41. Ide tu o právo žalobkyne vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
42. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe tejto zmluvy žalovaný žalobkyni prisľúbil úver 1500 eur, reálne poskytol nižšiu výšku úveru ( 1277,05 eur). Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala splatiť úver v 34 mesačných splátkach po 85,15 eur, vždy k 9. dňu v mesiaci.
43. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
44. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
45. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo.
46. Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd obligatórne zaoberal, bola námietka premlčania uplatnená žalovaným. Pri inštitúte bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná). Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa žalobkyňa ako oprávnená dozvedela , že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jej úkor bezdôvodné obohatenie získal. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa o týchto skutočnostiach dozvedela najskôr dňom 29.4.2015, kedy si prevzala súdom doručovaný rozsudok OS Skalica č.k. 7C/200/2014-65 zo dňa 9.4.2015 a mala možnosť sa oboznámiť s odôvodnením rozsudku, z ktorého vyplýva jej úhrada vyššia o 522,91 eur oproti reálne vyčerpanému úveru. Súd vychádzal z toho, že dvojročná premlčacia lehota môže plynúť len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a premlčanie pri bezdôvodnom obohatení môže skončiť najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že konanie žalovaného bolo pri uzatváraní zmluvy protiprávne úmyselne, súd zaujal stanovisko, že v tomto prípade nemožno aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu.
47. Žalobkyňa sa domáhal vydania (zaplatenia) sumy 522,91 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal preukázané, že žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa 24.8.2016 a od tohto dátumu spätne sa súd zaoberal otázkou toho, či je nárok žalobkyne premlčaný. Objektívnu lehotu súd posudzoval od času, kedy reálne k bezdôvodnému obohateniu prišlo a to pri každej jednotlivej platbe a subjektívnu lehotu od času, kedy sa žalobkyňa reálne dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaným. Vychádzajúc z karty klienta vytlačenej 26.7.2017 súd zistil, že žalobkyňa realizovala poslednú platbu 30.6.2015. Čiže počítajúc od dátumu doručenia žaloby na súd ( 24.8.2016) a spätne tri roky v rámci objektívnej premlčacej lehoty sa súd dostal do dátumu 24.8.2013. Súd si ustálil, že platba realizované žalobkyňou v období od 23.9.2013 do 30.6.2015 premlčané nie sú a predstavujú celkovo sumu 532,30 eur. Súd vychádzal od
dátumu 23.9.2013 z dôvodu, lebo najbližšia predchádzajúca platba bola dňa 19.8.2013, t.j. ešte pred dátumom 24.8.2016 a tá už premlčanou bola. Z obsahu listiny (karta klienta z 26.7.2017) predloženej samotným žalovaným súd zistil, že žalobkyni vyplatil sumu 1277,05 eur a žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanému ( do 30.6.2015) sumu 2.132,26 eur, z toho od 23.9.2013 do 30.6.2015 sumu 532,30 eur. Nakoľko ide o listinný dôkaz predložený žalovaným a obsah listiny nepopierala ani žalobkyňa, súd má za to, že vyššie uvádzané sumy a teda platby od žalobkyne aj vo výške 532,30 eur spornými nie sú.
48. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
49. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
50. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
51. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
52. Z obsahu písomnej žiadosti/zmluvy z 6.12.2010 si súd ustálil, že v nej neboli v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzené: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky 85,15 eur bez konkrétneho vymedzenia, aká časť sumy pripadá na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa preukázateľne reálne vyčerpala sumu 1277,05 eur a uhradila pri tejto zmluve k 30.6.2015 celkovo sumu 2.132,26 eur a v nepremlčanom období od 23.9.2013 do 24.8.2016 ( posledná platba bola 30.6.2015) zaplatila z toho sumu 532,30 eur. Nakoľko súd prihliadal na spotrebiteľskú zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná zaplatiť reálne vyčerpanú sumu 1277,05 eur , ale celkovo zaplatila 2132,26 eur ( 2132,26 mínus 1277,05 = 855,21 eur ). Žalobkyňa zaplatila podstatne vyššiu sumu než vyčerpala, ale nepremlčanú časť z toho predstavuje len sumu 532,30 eur. Žalobkyňa si uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia o vydanie len sumu 522,91 eur, v ktorej časti jej súd aj vyhovel. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd kvalifikoval sumu 522,91 eur ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobkyni. Z týchto skutočností si súd ustálil, že žaloba je dôvodná v celej žalovanej sume 522,91 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
53. Súd priznal žalobkyni aj ňou uplatnený zákonný úrok z omeškania 5 % ročne od 19.8.2016 z dôvodu, že výzva žalobkyne žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia je z 8.8.2016, lehota na zaplatenie bola uvedená 7 dní od doručenia výzvy a výzva bola daná na poštovú prepravu v ten istý deň. Čiže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ak nie skôr, tak isto 19.8.2016.
54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
57. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni v konaní priznal plnú náhradu trov konania 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).