Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11P-1-2013.pdf
PDF · 282.34 KB
No categories available
11P/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou vo veci starostlivosti o mal. U. Z., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, z rodičov K.. C. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX I., L. R. XXX/XXA, v konaní zastúpenej JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4 a O. Z., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX Č.Q., I. XX/XX, v konaní zastúpeného Mgr. Andrásom Marsalom, advokátom, so sídlom Hlavná 5539/2C, 929 01 Dunajská Streda, mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, za účasti Okresného prokurátora v Leviciach, o zákaz styku otca s mal. dieťaťom, o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o uloženie výchovného opatrenia,
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým U., G.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
II. Súd návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U., G.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
III. Súd u k l a d á rodičom maloletého U., G.. XX.XX.XXXX a maloletému U., G.. XX.XX.XXXX po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku výchovné opatrenie: podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi v záujme maloletého dieťaťa a za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletým U., G.. XX.XX.XXXX. Súd ukladá matke maloletého U. zabezpečovať jeho účasť na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice.
IV. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 10.02.2011 pod č. k. 15P/126/2010-193 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.05.2011 pod č. k. 6CoP/18/2011-248 v časti o úprave styku s maloletým U. G.. XX.XX.XXXX tak, že súd neupravuje styk otca s maloletým U., G.. XX.XX.XXXX počas doby trvania uloženého výchovného opatrenia.
V. Rodičia s ú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov konania štátu, každý v sume 732,69 eur, matka na účet číslo A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXXXX, otec na účet číslo A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXXXX, obidvaja do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Matka v návrhu podanom na súd dňa 7.1.2013 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 15P/126/2010-193 tak, že upravuje styk otca s mal. U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. každý párny týždeň v mesiaci v piatok od 8.00 hod do 10.00 hod.
na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice za prítomnosti psychológa referátu poradensko-psychologických služieb. Matka mal. U. na stretnutie s otcom privedie a po stretnutí ho odvezie späť domov. V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 15P/126/2010-193 nezmenený. Matka dieťaťa uviedla, že od uvedeného rozsudku došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Poukázala na to, že maloletý totiž stretnutia s otcom rázne odmieta. Keď ho matka chce pripraviť na stretnutie s otcom, oznámi mu, že za ním príde tato, že sa idú obliecť, aby mohol ísť k tatovi, maloletý reaguje plačom, krikom, bráni sa kopaním a nenechá sa obliecť. Tento odmietavý postoj maloletého trvá aj napriek tomu, že sa ho snaží matka prehovárať, aby išiel von a stretol sa s otcom. Z reakcií maloletého možno usúdiť, že prežíva až panický strach z toho, že by mal ísť k otcovi sám, bez matky. Ako dôvod odmietania návštev otca maloletý udáva, že „ tato je zlý, tato mi robí čípky, nechcem ísť k tatovi, bojím sa ho“. Matka poukázala na to, že negatívny, odmietavý vzťah maloletého k otcovi potvrdila aj PhDr. Marta Halašová, PhD., znalkyňa z odboru psychológia, ktorá v znaleckom posudku, vypracovanom na žiadosť matky dieťaťa, tiež uviedla, že mal. U. je silne emocionálne viazaný na matku. Hoci aj naznačené odlúčenie od matky má za následok výraznú separačnú úzkosť. Naopak, akýkoľvek náznak možného odchodu maloletého s otcom do otcovho výchovného prostredia vyvoláva u dieťaťa prudkú odmietavú reakciu. Výrazné odmietnutie stretnutí s otcom je potrebné podľa vyjadrenia znalkyne prekonávať citlivo, s pomocou odborníkov, zo začiatku v certifikovanom pracovisku . Odporúčala preto pomalé prispôsobovanie maloletého na to, aby trávil čas s otcom bez prítomnosti matky. Za tým účelom odporučila znalkyňa upraviť stretávanie mal. U. s otcom tak, aby sa uskutočnilo každý druhý týždeň vždy v piatok na dve hodiny, bez prítomnosti matky, za prítomnosti psychológia referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Postupne je možné stretnutie predĺžiť, či umožniť otcovi i krátku prechádzku s maloletým. Maloletého však pri tomto postupnom privykaní na návštevy otca nemožno násilím nútiť ísť k otcovi domov. Ako konštatovala aj znalkyňa, násilné postupy by mohli mať za následok psychotraumatizáciu maloletého dieťaťa. Pokiaľ by teda zostala v platnosti doterajšia úprava stretávania maloletého s otcom, v zmysle ktorej má stretávanie prebiehať bez prítomnosti matky vo výchovnom prostredí otca, bolo by to v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré má v súčasnosti z takého priebehu stretnutia až panický strach.
2. Matka dieťaťa podala na súd dňa 17.6.2013 zmenu návrhu, v ktorom žiada, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 15P/126/2010-193 tak, že zakazuje styk otca s maloletým U. Z.N., G.. XX.XX.XXXX. V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Levice z dňa 10.2.2011 č. k. 15P/126/2010-193 nezmenený. Matka poukázala v zmenenom návrhu (odôvodňujúc zároveň aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia) na to, že maloletý U. odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, bez ohľadu na dobu trvania vzájomného stretnutia. Keď mu matka povie, že za ním príde tato, mal. U. sa nenechá ani obliecť, odmieta vyjsť pred dom, bráni sa. Matke nechce dať ani ruku, aby ho nemohla zobrať von. Pri akejkoľvek zmienke o otcovi reaguje maloletý prudko negatívne, plače, kričí, aby ho otcovi nedávali, že on k nemu nechce ísť, lebo je zlý, dáva mu čípky a bije ho po hlavičke. Maloletý je až v kŕči. Nedá sa matkou presvedčiť, napriek tomu, že sa mu snaží vysvetliť, že sa nemusí báť, že sa mu nič nestane, že s otcom bude len cez deň a potom zase príde domov. V súčasnosti sa maloletý nedá prehovoriť ani na stretnutie s otcom za prítomnosti matky. Negatívne na neho vplýva aj skutočnosť, že matka, ktorá bola vždy pre neho zdrojom istoty a bezpečia, sa ho snaží neustále prehovoriť k stretnutiu s otcom a chce ho otcovi odovzdať. Pri poslednom stretnutí si mal. U. schovával rúčky pod tričko, či za chrbát, aby ho matka nemohla za ruku zobrať von. Nesúhlasil ani s tým, aby ho zobrala von na rukách. S matkou sa nechcel ani rozprávať za to, že ho chcela odovzdať otcovi. Z toho dôvodu má matka obavu z toho, že pokiaľ sa bude snažiť dodržiavať súdne rozhodnutia a odovzdať U. v súdom určenom čase stretnutia jeho otcovi, bude to mať za následok, že mal. U. jej prestane dôverovať. Pre mal. U. je však dôležité, aby cítil v matke oporu, istotu a ochranu. Mal. U. každý týždeň prežíva panický strach a stres , predstava, že by sa mal stretnúť s otcom pre neho predstavuje hrozbu. Jeho strach prerástol až natoľko, že maloletý U. sa bojí aj vyjsť na ulicu, lebo by mohol stretnúť otca. Otec dieťaťa mal možnosť niekoľkokrát vidieť reakcie mal. U.. Nijakým spôsobom sa však nepokúsil maloletého prehovoriť k tomu, aby s ním išiel. Otec nehľadá žiadne spôsoby, ako rozumne a citlivo prekonať odmietanie maloletého dieťaťa. Keď dieťa narieka, že nechce ísť k otcovi, otec len stojí a nahráva si správanie dieťaťa, pričom neprejavuje žiadnu ľútosť nad správaním maloletého. Namiesto toho, aby sa snažil s matkou dieťaťa dohodnúť na inej úprave stretávania, keď vie, že tá súčasná pre mal. U. je traumatizujúca, volá na miesto stretnutia pravidelne políciu, podáva na matku trestné oznámenia a návrhy na súdny výkon rozhodnutia. Otec dieťaťa nevie komunikovať s dieťaťom ani s jeho matkou. Voči členom rodiny matky maloletého sa správa vulgárne až neúctivo, čo tiež vplýva na prežívanie maloletého
a jeho vzťah k otcovi. Je potrebné okamžite vylúčiť záťažové situácie, ktoré spôsobujú traumatizáciu dieťaťa a následne poskytnúť maloletému odbornú psychologickú a psychiatrickú pomoc na prekonanie jeho strachu a odmietavého vzťahu k otcovi. Je daný naliehavý záujem dieťaťa na okamžitý zákaz styku s otcom, v záujme poskytnutia ochrany jeho zdravia.
3. Uznesením zo dňa 12.7.2013 č. k. 11P/1/2013-237 Okresný súd Levice pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu znie: Súd mení rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 15 P/126/2010-193 tak, že zakazuje styk otca s maloletým U. Z., G..XX.XX.XXXX. V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 15 P/126/2010-193 nezmenený.
4. Otec mal. Olivera podal na súd dňa 20.5.2013 návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 15P/126/2010-193 nasledovne: Mení sa rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15P/126/2010-193 zo dňa 10.2.2011 nasledovne: M.. U. Z., G.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matka je povinná prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 130 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Upravuje sa styk matky s malol. U. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. U. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., každoročne 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom otca. Návrh otca bol vedený pod sp. zn. 10P/222/2013. Otec uviedol, že s matkou dieťaťa žili spolu do 1.5.2010. Z ich spolužitia sa 16.12.2008 narodil mal. U.. Matka dieťaťa sa odsťahovala 1.5.2010 zo spoločnej domácnosti a išla bývať ku svojej matke. Matka dieťaťa mu bránila v styku s dieťaťom aj po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 pod č. k. 15P/126/2010-193, ktorý potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.5.2011 č. k. 6CoP/18/2011-248 (ďalej len „Rozsudok č. 1“). Podal preto návrh na súdny výkon Rozsudku č. 1, ktorý sa viedol na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Em/1/2011 a neskôr pod sp. zn. 10Em/1/2012. O styk so synom sa pokúšal aj naďalej, ale matka dieťaťa mu naďalej bránila v styku. Matka dieťaťa podala proti nemu dve trestné oznámenia, ktoré boli v celom rozsahu zastavené bez toho, aby došlo k obvineniu jeho osoby. Na podklade ničím nepodložených neodôvodnených a ani neodôvodniteľných trestných oznámení podala matka na Okresný súd Levice niekoľko návrhov, obsahom ktorých chcela docieliť nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho styk mu so synom, resp. vydanie rozsudku, ktorým by bol jeho styk so synom obmedzený. Súd jej účelové a špekulatívne návrhy na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Matka vzala následne všetky ním podané návrhy späť a Okresný súd Levice konanie zastavil (uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 10P/180/2011-68 z 1.8.2011 a 10P/233/2011-76 zo dňa 12.12.2011). Matka dieťaťa dňa 22.11.2011 podala v poradí už tretie trestné oznámenie tvrdiac, že on sexuálne zneužíval maloletého syna - trestné konanie sa viedlo pred Okresným riaditeľstvom PZ v Leviciach pod ČVS: ORP-899/OVK-LV-2011 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona. Otec poukázal na to, že konanie v trestnej veci v súvislosti s údajným sexuálnym zneužívaním bolo po vykonaní všetkých potrebných úkonov umožňujúcich objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie vrátane vypracovania štyroch súdno-znaleckých posudkov v celom rozsahu zastavené, nakoľko bolo preukázané, že sa nestali skutky, pre ktoré sa trestné stíhanie viedlo, čo vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa, ktoré otec pripojil. Otec poukázal na to, že tvrdenia matky o údajnom sexuálnom zneužívaní syna U. boli ničím neodôvodnenými a neodôvodniteľnými klamstvami najhrubšieho zrna. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú štyri znalecké posudky vypracované v trestných konaniach vedených na ORPZ v Leviciach pod ČVS: ORP-899/OVK-LV-2011 a ORP-905/OVK-LV-2011 a to znalecký posudok č. 24/2011 z 11.12.2011 vypracovaný znalkyňou Mgr. Katou Piačkovou, znalecký posudok č. 30/2011 z 5.2.2011 vypracovaný znalcom Dr. Mgr. Dušanom Kešickým PhD., znalecký posudok č. 2/2012 vypracovaný znalkyňou PhDr. Henrietou Tóthpetiovou, znalecký posudok č. 10/2012 vypracovaný znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou. Znalecké posudky nadobúdajú osobitne dôležitý význam v spojitosti s úkonmi matky realizovanými v roku 2012 popierajúcimi čo i len najmenšiu mieru spôsobilosti na jej strane správať sa ako zodpovedná matka berúca ohľad na budúcnosť svojho dieťaťa, následky ktorých úkonov sa naplno prejavili v správaní maloletého syna U. počas jeho pokusov o styk s ním 8.9., 16.9., 14.10., 20.10., 28.10., 17.11., 23.11.2012. Otec poukázal na to, že matka dieťaťa mu bránila v styku s dieťaťom aj po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti Rozsudku č.1, aj keď sa pokúšal o styk v dňoch 10.7., 16.7., 24.7.2011. O styk so synom sa pokúšal aj naďalej - v dňoch 30.7., 7.8., 13.8., 21.8., 27.8., 4.9., 10.9., 18.9., 24.9.2011 - no žiaľ matka aj naďalej bránila styku. Otec sa pravidelne dožadoval styku aj v dňoch 10.3., 18.3., 24.3., 1.4.2012, avšak matka mu neumožňovala styk s dieťaťom a to ani v ďalšom období, i keď ju súd 14.3.2012 vyzval ,aby sa podrobila predbežnému
opatreniu (výzva Okresného súdu Levice 15 Em/1/2012 zo 14.3.2012). Nechce vymenovať všetky prípady, keď mu matka neumožnila styk s dieťaťom v roku 2012, v období jún až november 2012 tak činila 2.6., 16.6., 22.7., 28.7., 5.8., 12.8., 2.9., 22.9., 30.9., 6.10., 20.10., 11.11.2012, ale počas roka 2012 mohol vidieť syna len deväťkrát a to vo väčšine prípadov na dvore rodinného domu starých rodičov matky na niekoľko minút. Matka a jej rodinní príslušníci neustálymi ústnymi urážkami, pokusmi o bránenie v jeho voľnom pohybe, pľuvaním, vulgarizmami, fackou a inými provokáciami, ktorých svedkom bol neraz aj syn U., umelým spôsobom vyvolávali takú situáciu a vytvárali také podmienky, aby sa nevedel správať spontánne a nadviazať so synom bezprostrednú a normálnu komunikáciu. Aj keď ho syn bez problémov pozdravil, dal mu pusu na ústa, zobral z jeho rúk darček, vždy, keď sa ho na niečo opýtal, namiesto toho, aby mu spontánne a vlastnými slovami odpovedal, najprv sa pozrel dozadu na matku, príp. jej matku. V prípade jeho posledných pokusov o styk, matka síce na základe výzvy policajtov doniesla U., ale ten už v čase, kedy vyšli z domu, plakal a vrieskal. Neustále opakoval presne tie isté slová a výrazy, ktoré ho matka naučila: „Nechcem Ťa vidieť, nechcem s Tebou ísť, bojím sa Ťa, lebo mi budeš dávať čípky.“ Maloletý U. denno-denne prežíva atmosféru napätia vyvolaného diametrálnym rozdielom medzi slovami matky opakovanými pred ním permanentne o tom, že údajne je zlý, že keď pôjde s ním, bude mu dávať čípky a na strane druhej jeho vlastnými skúsenosťami čerpanými z čias, kedy spolu žili a z tých niekoľkých stretnutí počas uplynulých doteraz rokov, kedy mali možnosť aspoň na pár hodín si spolu zahrať, zabehať si, okopávať záhradu, jesť varenú kukuricu, smiať sa až do vyčerpania. Jeho plač a vreskot sú prejavom vzdoru a bezradnosti vyvolanej vyššieopísaným diametrálnym rozdielom medzi slovami matky a jeho vlastnými skúsenosťami. U. je ešte príliš malý na to, aby sa postavil voči matke a zaujal iné stanovisko. Matka sa aj naďalej vyhýba komunikácii s ním, skladá mu telefóny, na jeho SMS správy odpovedá odmietavo. Matka sa vyhýba spoločným riešeniam ako realizovať stretnutie s maloletým U. bez jeho traumatizovania. Je to práve matka, ktorá maloletého U. traumatizuje a to vedomou manipulatívnou a nesprávnou výchovou. Matka mu styk s dieťaťom neumožňuje, a to ani v dňoch 5.2., 11.2., 19.2., 23.2., 3.3., 9.3., 17.3., 23.3., 31.3., 6.4., 14.4. ,20.4., 28.4, 4.5., 12.5.2013. Matka vlastnými úkonmi realizovanými permanentne počas obdobia vyše dvoch rokov bez ohľadu na zdravie syna, na záväznosť zákonov a súdnych rozhodnutí, sama poskytla nepopierateľný dôkaz o tom, že je nezodpovednou matkou, nakoľko počas uvedenej doby vystavuje syna neustále psychickému tlaku, spôsobuje mu dlhodobé zdravotné problémy s vyprázdňovaním, ukazuje mu nebezpečný príklad, ako iných ohovárať, pošpiniť ich meno bez ohľadu na spôsobené následky, že zákony platia len pre iných, že rozhodnutia súdov a iných štátnych orgánov treba rešpektovať len vtedy, ak sú v jeho prospech, že marí výkon súdnych rozhodnutí, že pácha trestný čin podľa § 345-346 Trestného zákona jednak tým, že iného krivo obviňuje zo spáchania niekoľkých trestných činov, krivo vypovedá ako svedok, iného navádza na spáchanie trestného činu (trestné konanie predmetom ktorého je posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti matky je t. č. vedené na ORPZ v Leviciach pod ČVS: ORP-321/OVK-LV-2012), že sa reálne nestará o syna ona, ale jej matka, že syna drží v uzavretom kolektíve/priestore - syn nechodí do kolektívu rovesníkov, chýba mu schopnosť komunikovať s inými deťmi, že syn väčšinu času trávi pred televízorom bez pohybu, že nie je schopná povzniesť sa nad vlastnú sebeckú a krátkozrakú pomstychtivosť a uprednostniť záujmy syna pred vlastnými záujmami, že syna vedie k neúcte k druhému rodičovi, že nie je spôsobilá vychovávať syna v súlade s jeho dlhodobými oprávnenými záujmami. Otec uviedol, že jeho podnikateľská činnosť mu umožňuje postarať sa o syna osobne. Výchovné prostredie, v ktorom sa maloletý syn nachádza, od mája 2010, je prostredím, v ktorom absentuje láska, porozumenie, tolerancia, empatia, pocit zodpovednosti. Značne negatívny vplyv výchovného prostredia sa prejavuje už v osobnostnom vývine maloletého syna. V správaní syna sú už prítomné znaky úzkostného správania a neurotizácie, úniku do autizmu a dissociácie.
5. Uznesením zo dňa 4.6.2013 pod č. k. 10P/222/2013-189 Okresný súd Levice spojil na spoločné konanie o zmenu umiestnenia mal. U. Z., G.. XX.XX.XXXX, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou č.11P/1/2013 a konanie o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U. Z.N., G.. XX.XX.XXXX, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou č.10P/222/2013. Konanie sa bude viesť pod spisovou značkou 11P/1/2013.
6. Matka v písomnom vyjadrení žiadala návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 č. k. 11P/126/2010-193 v časti výroku o zverenie mal. U. do výchovy a starostlivosti matke zamietnuť. Poukázala na to, že otec dieťaťa vypočítava prípady údajného bránenia v jeho styku s mal. dieťaťom zo strany matky, avšak tieto tvrdenia nepodložil nijakými relevantnými dôkazmi. Všetky matkou podávané návrhy na úpravu styku otca s mal. U. boli podávané s cieľom ochrany záujmov maloletého dieťaťa. Trestné oznámenia boli podávané na základe dôvodných podozrení matky dieťaťa zo spáchania
trestných činov otcom dieťaťa. Pri podávaní trestných oznámení vychádzala z jej známych skutočností, ktoré nasvedčovali tomu, že k trestnej činnosti skutočne došlo. Zastavenie trestných stíhaní preto nemožno považovať za dôkaz o špekulatívnych tvrdeniach otca dieťaťa, ktorým obviňuje matku dieťaťa zo snahy o citové odcudzenie syna od otca. Otec dieťaťa v návrhu uvádza množstvo špekulatívnych tvrdení a dohadov s cieľom vykresliť matku dieťaťa v zlom svetle a dosiahnuť odňatie dieťaťa jeho matke. Tieto tvrdenia prezentuje ako fakty, napriek tomu, že neboli nijakým spôsobom preukázané. Na základe správania sa maloletého U. a jeho reakcií a na základe následných vyjadrení ošetrujúcich lekárov po vyšetrení maloletého mala matka dieťaťa skutočne vážne podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania mal. U. a dôvodnú obavu o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého. Z toho dôvodu jej nemožno zazlievať, že sa zákonným spôsobom v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky domáhala poskytnutia ochrany záujmom maloletého. Vzhľadom na to, že sa jedná o tak závažné podozrenie, akým je sexuálne zneužívanie maloletého dieťaťa, nemohla toto podozrenie predsa ignorovať, ale ako milujúca matka sa cítila povinná svoje dieťa chrániť, pričom na to využila dostupné zákonné prostriedky. Skutočnosť, že trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania bolo zastavené, ešte nepreukazuje, že mal. dieťa nemá z pobytu u otca žiadne nepríjemné zážitky, ktoré sú spúšťačom jeho odmietavých reakcií. Keďže otec dieťaťa vie, že ho mal. U. odmieta a vie aj o tom, že svojimi návštevami maloletého traumatizuje, podanie návrhu na zverenie mal. U. do jeho osobnej starostlivosti nasvedčuje tomu, že ho nezaujíma zdravý vývoj mal. U., ale ide z jeho strany len o to, aby matke a dieťaťu spôsoboval len ďalšie príkoria. Preto mu bez ohľadu na jeho formálne tvrdenia v súdnych podaniach absolútne nejde o dobro jeho syna. Otec dieťaťa sa odvoláva na znalecké posudky z roku 2011 a 2012, pričom vyberá z kontextu úryvky, ktoré mu vyhovujú a zámerne opomína tie časti, ktoré nesvedčia v jeho prospech. Pre rozhodovanie o starostlivosti o maloleté dieťa je ale potrebné vychádzať zo skutkového stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania. Matka dieťaťa preto navrhuje znalecké skúmanie znalcom z odboru psychológie. V danom prípade nejde o bránenie stretnutiam otca so synom, ale ide o problém mal. dieťaťa, ktoré sa týmto stretnutiam bráni. Preukázané v konaní bolo, že maloletý U. prežíva strach zo stretnutí s otcom, v dôsledku čoho by bolo v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti otca. Taktiež v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Martou Halašovou, PhD., podľa ktorého je mal. dieťa silne citovo naviazané na matku, by odňatie mal. dieťaťa matke bolo pre maloletého traumatizujúce, čo by malo nepriaznivé následky na zdravý psychický vývoj. Takýto postup by teda odporoval zásade, podľa ktorej je prvoradým vždy záujem maloletého dieťaťa.
7. Otec dieťaťa k návrhu matky sa vyjadril na pojednávaní 20.8.2013 tak, že považuje návrh matky na zákaz styku otca s mal. U. za tendenčný a špekulatívny, vychádzajúci z manipulácie, poloprávd a okolností vytrhnutých z kontextu. Otec maloletého bol naposledy s maloletým dňa 19.11.2011, čo znamená, že prebehla doba 639 kalendárnych dní bez toho, aby mohol realizovať jeho rodičovské práva, najmä právo na výchovu maloletého. Z dokazovania vykonaného najmä v trestnom konaní vedenom pre tvrdené sexuálne zneužívanie maloletého, ktoré konanie bolo vedené na OR PZ v Leviciach pod ČVS:ORP-899/OVK-LV-2011 na základe matkou dieťaťa umele vykonštruovaného trestného oznámenia a taktiež z dokazovania vykonaného v konaniach vedených na tomto súde pod spisovými značkami 15P/126/2010, 15P/46/2012 a 10P/386/2012 jednoznačne vyplýva, že matka na jednej strane vedome, dlhodobo a bez ohľadu na ňou spôsobené následky cielene manipuluje maloletého a vychováva ho proti otcovi, na strane druhej, od konca novembra 2011 otca fakticky vylúčila z výchovy dieťaťa, aby tým zabránila prehĺbeniu alebo aspoň zachovaniu pozitívneho vzťahu otca a syna a ich citových väzieb, ktorých pozitívny charakter bol v citovaných konaniach preukazovaný. Matka ďalej zavádza lekárov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, policajtov, vyšetrovateľov a súdy, aby tým dosiahla úplné citové odcudzenie otca a jeho syna. Výsledkom tejto činnosti matky dieťaťa je, že súčasný vzťah a prístup U. k jeho otcovi je v porovnaní s ich vzťahom, ktorý existoval do konca decembra 2011, diametrálne odlišný a žiaľ sa výrazne zhoršil aj psychický stav maloletého, čoho dôkazom sú práve videonahrávky vyhotovené matkou dieťaťa . S poukazom na uvedené dôvody otec dieťaťa žiadal návrh matky dieťaťa v celom rozsahu zamietnuť.
8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na návrhu na zákaz styku otca s mal. U.. Uviedla, že jej ide v prvom rade o záujem dieťaťa, nie o jej záujem. Videla, ako dieťa reaguje na stretnutia s otcom a preto požiadala o vypracovanie znaleckého posudku a podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Nariadené predbežné opatrenie sa preukázalo ako nevhodné pre dieťa. Dieťa má stres, paniku, keď mu povie, že príde tato. Ide jej o to, aby dieťa bolo chránené. Otec mal umožnené byť s dieťaťom. Vzhľadom na búrlivé reakcie dieťaťa bol volaný dnu, avšak dnu nešiel. Mal podmienku, že chce ísť so
svojím otcom, čo zas ona odmietla. Nie je pravdou, že by otec nevidel dieťa 639 dní. Keď otec odíde, má problém dieťa utíšiť. Okrem termínov stanovených návštev chodieva otec okolo domu, stresuje tým dieťa. U. ju prosí, aby ho pred otcom chránila. Otec nehľadá cesty, ako zmierniť utrpenie z U. strany. Z návrhu otca je zrejmé, že mu nejde o záujem dieťaťa. Návrh je len očierňovaním jej a jej rodiny, aby on vyzeral dobre. Nejde mu o záujem dieťaťa. Nehľadá riešenie, aby dieťa malo lepší vzťah k otcovi. Pre ňu je dieťa najdôležitejšie Ak by otcovi išlo o dieťa, nechcel by, aby dieťa bolo dané do ústavnej starostlivosti, hľadal by cestu ako vzťah dieťaťa k nemu napraviť. Otec pri stretnutiach ani neprejavuje ľútosť, len chladne stojí, fotí. Dokonca sa stalo, že sa usmieval. Otec nepriniesol dieťaťu na narodeniny, meniny ani raz hračku. Pred dvomi, tromi týždňami sa stalo, že otec nechal v tráve hračku pre dieťa a keď sa snažila dieťaťu ju odovzdať, dieťa povedalo, že to nechce, že je to od tata. Potom, čo bol upravený styk s dieťaťom, t.j. po 10.2.2011, stretávali sa zo začiatku v jej prítomnosti, keďže s otcom dieťaťa sa rozišli, keď mal U. osem mesiacov a potom po jeden a pol roku obnovili spolužitie na mesiac, takže dieťa k otcovi nemalo vytvorený potrebný vzťah. Po čase došlo k tomu, že si otec dieťa začal brávať k sebe na čas, ako bolo súdom stanovené. Došlo takto k štyrom-piatim, možno siedmim stretnutiam. Dieťa potom nechcelo k otcovi chodiť, zmenilo úplne svoje správanie, nechcelo sa vyzliekať, nechcelo chodiť spávať a povedalo jej určité okolnosti, o ktorých nemala dôvod dieťaťu neveriť. Nechcela to riešiť sama, preto sa obrátila na lekárku Dr. Virgovú, ktorá dieťa vyšetrila, ktorej dieťa povedalo to, čo jej a ona potom zavolala políciu. Potom matka dieťaťa podala oznámenie na otca dieťaťa pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania dieťaťa. Po určitú dobu došlo k zákazu styku otca s dieťaťom na základe predbežného opatrenia. Keď stratilo predbežné opatrenie účinnosť, stretával sa otec za jej prítomnosti s dieťaťom u nich, ale dieťa ho odmietalo, nechcelo sa s ním hrať, odišlo do domu. Keď s dieťaťom čakali na ulici na otca, tak keď dieťa uvidelo, že otec zastavil autom, dostalo panický strach, plazilo sa dovnútra do dvora. Stalo sa, že otec nevystúpil z auta, natáčal si situáciu. Dieťa bolo v tom čase na ulici. Potom bežalo dovnútra. Presviedčala ho, aby vyšiel von, že aj ona bude s ním, ale odmietalo to. Päť - šesťkrát sa stalo v roku 2013, že otec vošiel do dvora za dieťaťom. Vždy tam boli jej rodičia. Niekedy aj starí rodičia. Keď otec vošiel do dvora, mal rôzne reči, napríklad na jej starého otca. Pani doktorka Rumanová jej uvádzala, aby dieťa nenútila do nejakej činnosti, preto zvolila taký postup, že dieťa nechávala na dvore. Dieťa vie, že otec príde, ale nevie kedy. Keď otec príde, povie mu, že je tu tato. Dieťa plače, nechce byť s otcom. Otcovi umožňuje, aby prišiel do dvora. Obidve strany si nahrávajú danú situáciu. Stalo sa, že otec niekedy dieťa pohladkal, keď ho mala na rukách, avšak dieťa reagovalo tak, že sa ešte viac vyštveralo na ňu. Pokiaľ otec dieťaťu niečo povie, osloví ho U. alebo „ahoj starec“. Spýta sa ho, prečo sa ho bojí, prečo plače. Inak s ním nezvykne komunikovať. Návšteva sa končí tým, že otec sa otočí a odíde z dvora. Za každý jeden prípad volá k nim otec policajtov. Oznámi im, že nebol umožnený styk a podá potom trestné oznámenie. V približne ôsmich prípadoch sa stalo, že dieťa videlo policajtov, keď prišli alebo vedelo, že sú tam, nakoľko bol prípad, že zahúkali. Videl ich z obývačky, kde majú veľké okná. Približne desať -pätnásť minút trvalo, keď otec prišiel k nim do dvora. Niekedy to netrvalo ani toľko. Záviselo to od reakcie dieťaťa, ako to znášalo. Už aj v priebehu týždňa dieťaťu zvykne povedať, že príde tato. Zvykne mu to povedať aj ráno, keď je stanovený deň návštevy, že príde tato, ale hodinu nepovie. Hovorí mu o tom, že sa budú spolu hrať, ale už vtedy dieťa plače. Čo sa týka toho, že zvyknú byť aj jej príbuzní vo dvore, keď je umožnené otcovi, aby vošiel do dvora za dieťaťom, ona býva spolu s matkou v jednej domácnosti aj s dieťaťom. V susednom dome bývajú jej starí rodičia. Ide teda o susediace domy bez plota, takže zvyknú aj starí rodičia byť vonku. Čo sa týka vzťahu dieťaťa k jej matke, k jej starým rodičom, ako aj k jej otcovi, dieťa má pozitívny vzťah k nim všetkým. Čo sa týka otca otca dieťaťa, tak ho nepozná ako starkého. Keď ho vidí, tak povie, že je to ten ujo, čo bol s tatom, keď chodili k tatovi. Ona sa s bývalým svokrom nerozpráva. Predtým boli určité nezhody medzi nimi. Bývalý svokor vždy prichádza s otcom dieťaťa, keď otec chce dieťa navštíviť. To, že otec otca dieťaťa prichádza, resp. to, že ho potom nepustí do ich dvora, je preto, lebo jeho prítomnosť považuje len za tendenčnú. Nechodí tam preto, aby videl vnuka. Otcovi dieťaťa chodí robiť svedka. Matka ďalej uviedla, že Dr. Mrázová podala dieťaťu čípky a bolo to bez problémov. Bez problémov to bolo aj u nich doma. Potom sa stolica dieťaťu ako tak upravila. Dieťa potom začalo hovoriť, že mu otec dáva čípky. Začalo sa brániť akejkoľvek manipulácii s jeho zadočkom, s vyzliekaním, s obliekaním. Potom, keď bola za Dr. Mrázovou, bola prekvapená tým, aké má dieťa reakcie na vyzliekanie a taktiež, keď mu podávala čípky. Dieťa sa vtedy bránilo vyzlečeniu a tiež sa bránilo a hovorilo, čo mu ide lekárka robiť s riťkou. Odvtedy dieťa vždy tak reaguje. Maloletý U. je citlivý, šikovný, múdry. Rád pomáha. Citovo vníma veci okolo seba. Všetko ho zaujíma, Dieťa samo od seba otca nespomína. Keď ide s ním na ulicu, vtedy spomenie, či nepôjde tato, či mu nebude robiť zle. Čo sa týka čípkov, zvykla dieťaťu dávať čípky, ale to bolo asi pol roka predtým, ako začal maloletý otca odmietať. Otcovi dieťaťa nepovedala, aby dieťaťu dával čípky. Nikdy mu nepovedala, že dieťa má doporučené užívať čípky. Je toho názoru, že je potrebné, aby dieťa malo ku svojmu otcovi citový vzťah,
aby si tento vzťah vytvorilo, ale nemá to byť na úkor dieťaťa. Dieťa by potrebovalo určitý čas, aby sa vystrábilo z tých problémov, stresov, v ktorých dieťa toho času je, aby trošku na to zabudlo a potom neskôr, aby sa vzťah k otcovi postupne vytváral. Matka uviedla, že verí tomu, čo jej dieťa hovorí. Hovorí, že sa bojí otca, že mu bude otec ubližovať, že mu bude dávať čípky. Dieťa jej spomína, že tato ho bil po hlavičke. Nemá dôvod dieťaťu neveriť.
9. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zákaz styku s mal. U.. Návrh matky neslúži záujmu dieťaťa. Považuje za potrebné vyňať dieťa z doterajšieho prostredia a trvá na svojom návrhu na zverení dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. On už v minulosti navrhol návštevy dieťaťa u psychológa, pretože už dopredu cítil problémy. K odchodu matky z ich domácnosti, čo bolo asi v dvoch, troch prípadoch, došlo za manipulatívnych príčin. Je pravdou to, že 1.5.2010 matku vykázal z bytu. Čo sa týka zdravotného stavu dieťaťa, poukázal na to, že zdravotný stav dieťaťa vždy súvisel s vydanými rozhodnutiami súdu. Keď bolo vydané rozhodnutie súdu vo veci maloletého, začali sa potom návštevy lekárov. Nepochopí, prečo jeho otca nepustili na stretnutie s dieťaťom, pritom matka matky dieťaťa mu dala facku. Uviedol, že od 10.2.2011 bol s dieťaťom dvakrát vo februári 2011, päťkrát v marci 2011. 26. marca 2011 bol maloletý svedkom fyzického napadnutia zo strany P. Z.. Od 18.9.2011 do 19.11.2011 sa uskutočnilo deväť návštev maloletého u neho, keď s dieťaťom mohol byť bez prítomnosti matky. 22.11.2011 sa dozvedel, keď ho policajti predviedli k vyšetrovateľke, čím ho obviňuje matka dieťaťa. Potom bolo vydané predbežné opatrenie ohľadne zákazu styku, ktoré trvalo približne do 28.1.2012. V znaleckom posudku pani Piačkovej sa pritom konštatovalo, že s U. má veľmi dobrý vzťah a v posudku sa konštatovalo aj to, že dieťa má problémy kvôli nevhodnej výchove matky. Do 19.mája 2012 nemal možnosť byť s dieťaťom. 27.mája 2012 mal možnosť s dieťaťom chvíľu byť, v čom mu poskytli pomoc policajti, ktorí požiadali matku, aby ho vpustila dovnútra. Možno povedať, že s mal. U. po 19.11.2011 nikdy nebol sám. Stále pri stretnutiach boli rodičia matky dieťaťa, prípadne brat, pán Z. aj starí rodičia dieťaťa. Keď tam prišiel, tak zvykli na neho príbuzní matky kričať. Niekedy sa musel usmiať, lebo to vyzeralo dramaticky. Vždy mal záujem, aby sa držali súdneho rozhodnutia, ale matka ho prosila, aby išiel na dvor. On s tým súhlasil. Jeho otec s ním prichádzal v čase súdom stanovených stretnutí, ale ani v jednom prípade nemohol vojsť do dvora. Celú situáciu však videl zvonka. Naposledy otec dieťaťa bol buchnutý od pána B.. Tí, čo boli prítomní pri stretnutiach, pred U. mu nadávali do ko... To bol pán B.. A za jeho chrbtom stál U.. Raz pán B. súhlasil, aby nahrával situáciu pri stretnutí s dieťaťom, ale neskôr, keď to nepovažoval za vhodné, tak sa mu vyhrážal, že ho udá. Potom už tvrdil, že mu nikdy na tom pozemku nedovolil nahrávať. Pokiaľ otec dieťaťa nahrával situáciu, tak to bolo nahrávanie zvonku. Ak by malo dôjsť k zákazu styku s dieťaťom, nebolo by to v záujme dieťaťa. Nemal by výchovné možnosti vplývať na U.. U. by sa dostával stále do horšieho psychického stavu. Nezakazoval by matke stretávanie sa s dieťaťom. Celú túto situáciu navodila matka dieťaťa. Myslím si, že by malo byť nejaké prechodné obdobie, počas ktorého by si dieťa na neho zvyklo a počas ktorého by sa ich vzťahy upravili, ak by dieťa malo byť v jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ uvádzal ústavné zariadenie, tak to myslel len tak, že malo by ísť o dočasný stav, keď by dieťa bolo v takom prostredí, aby mohol nadviazať kontakt s dieťaťom, nakoľko za prítomnosti matky sa to nedá. Dieťa je tak pripravené na jeho návštevy, že už plače. Pokiaľ boli také prípady, že zastal autom pred domom matky dieťaťa, bolo to len desať, pätnásť sekúnd, čo zotrval v aute, kým vystúpil aj s kamerou von. Za ten čas matka dieťaťa maloletého pustila a on vbehol do dvora, do bytu. Nedali mu možnosť nadviazať kontakt s U.. V čase, keď dieťa bolo v jeho domácnosti na čas návštevy, za tých deväťkrát, vzťah dieťaťa k jeho rodičom bol dobrý. Jeho otca volal dedo. Väčšinou otec dieťaťa s dieťaťom trávili čas spolu, vonku sa hrávali a viacmenej kontakt s jeho rodičmi malo, keď sa išlo najesť, alebo keď sa prebaľovalo. Maloletý sa cítil u neho dobre, okopával v záhradke. Chutila mu nadmieru kukurica. Problémy so stolicou nemal. Viackrát mu musel meniť plienku kvôli tomu, že mal stolicu. Nevidí problém vyjsť v ústrety tomu, aby sa vzťahy dieťaťa voči nemu upravili. Vidí problém v matke dieťaťa. V tom, že z jej strany by bola len dočasná snaha o úpravu pomerov a práve preto aj požiadal o zmenu osobnej starostlivosti o dieťa. Prvý dátum, keď zistil, že sa ho mal. U. bojí, bol 8.9.2012. Vtedy prišiel na návštevu za dieťaťom, nadviazal s ním kontakt na dvore, hrali sa. Keď to matka dieťaťa videla ako sa hrajú, znervóznela. Povedala, že maloletý je hladný a zobrala ho do domu. Po dvoch minútach mu maloletý bojazlivo povedal: Choď preč, nechcem Ťa vidieť. Bojazlivo vykúkal z dverí. Nevie, čo sa mohlo stať, že ho dieťa od 8.9.2012 odmieta, keďže sa s dieťaťom hrali a potom keď dieťa vošlo do domu s matkou, tak potom už malo také správanie ako uviedol. Od toho dňa je presvedčený a videl na vlastné oči, že sa ho dieťa začína báť. Pri ďalších stretnutiach, resp. keď prišiel za dieťaťom, matka mu uvádzala, že sa ho U. bojí, že má svoje práva, že ho nemôže nútiť. Dieťa je tak pripravené na jeho návštevy, že plače Rozsudok je jediná možnosť ako sa dostať k mal. U.. Ako má nadviazať kontakt, keď akonáhle vystúpi z auta, matka dieťa pustí, dieťa beží do dvora. Má bežať aj
on do dvora, aby bol obvinený za vstup na cudzí pozemok? Odchádza preč skôr, nakoľko ho vyhadzoval napríklad pán Jablonický. Väčšinou mu matka dieťaťa povie, aby odišiel preč alebo rodinní príslušníci, že sa návšteva skončila, že stačilo týrania dieťaťa, či nevidí v akom je stave, že mu bije srdiečko.
10. Matka dieťaťa žiadala návrhu na zákaz styku otca s maloletým U. vyhovieť a návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť. Čo sa týka výchovného opatrenia, matka sa nariadenému výchovnému opatreniu podrobí, otázkou je len, či to bude mať význam vo vzťahu k maloletému dieťaťu a na zmenu jeho názoru na vzťah k otcovi.
11. Otec dieťaťa žiadal návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností vyhovieť, návrh matky na zákaz styku zamietnuť a nariadiť výchovné opatrenie rodičovskou terapiou.
12. Kolízny opatrovník žiadal návrhy rodičov dieťaťa zamietnuť a uložiť rodičom, aby absolvovali rodičovskú terapiu. Čo sa týka prípravy dieťaťa na Referáte poradensko-psychologických služieb, išlo by o riešenie celého vzťahu, ktorý súvisí s obnovou narušeného vzťahu dieťaťa a otca.
13. Okresný prokurátor v Leviciach žiadal, aby súd zamietol návrh matky na zákaz styku dieťaťa s otcom, návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností a aby nariadil rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu a rovnako aj dieťaťu, v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: 15. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 pod č.k. 15P/126/2010-193 bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť k nemu v sume 130 eur mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U., každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. nepárny týždeň v mesiaci v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., každoročne 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod., na Veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 15.00 hod. Rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom matky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia spolu nežijú a od prerušenia spolužitia faktickú starostlivosť zabezpečuje matka, v starostlivosti ktorej neboli zistené nedostatky. Maloletý U. mal 26 mesiacov, z ktorých 15 mesiacov rodičia žili oddelene (podľa ich udania pred začatím konania nežili spolu už v období september 2009-február 2010, pričom za celé obdobie dieťa bolo v starostlivosti matky). Maloletý nenavštevoval predškolské zariadenie, matka bola s dieťaťom na materskej dovolenke. Od začiatku konania dieťa bolo s otcom len osemkrát, t.j. priemerne raz mesačne a len v prítomnosti matky. Z prejavu rodičov je zrejmé, že sa mimosúdne o styk s dieťaťom dohodnúť nevedia, preto súd upravil styk vo svojom rozhodnutí. Pri úprave styku bolo potrebné prihliadnuť na vek dieťaťa, ako aj jeho vzťah k otcovi. V záujme udržiavania rodičovského vzťahu a upevňovania citových väzieb, súd upravil styk otca s dieťaťom počas jedného dňa každý týždeň, keď dlhšie odlúčenie maloletého od otca by mohlo s poukazom na vek mal. U. vyvolať odcudzenie. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.5.2011 č. k. 6Cop/18/2011-248 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti, úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia výživného za obdobie od 1.9.2009 do 28.2.2010 a v časti náhrady trov konania potvrdil.
16. Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9.5.2012 pod č. k. 15P/46/2012-162 vyplýva, že súd zamietol návrh matky dieťaťa na zákaz styku otca s dieťaťom. . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zaoberal sa v uvedenom konaní sčasti aj dôvodmi, okolnosťami , pre ktoré navrhuje matka zakázať styk s mal. U. otcovi aj v tomto súdnom konaní- po niekoľkých návštevách u otca bez prítomnosti matky správanie maloletého sa zmenilo, odmietalo ísť k otcovi, bránilo sa prebaľovaniu a vyzliekaniu dolnej časti tela, bolo agresívne, malo problémy s pravidelným močením a stolicou, bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania, vedené pod ČVS:ORP-899/OVK-LV-2011., maloletý sa nechcel prebaliť, raz prišiel maloletý od otca s tým, že ocko má také rukavice a dáva mu čípky... Súd prihliadol na lekárske správy MUDr. Daniely Virgovej z 22.11.2011, MUDr. Beáty Regaszovej z 23.4.2012, MUDr. Veroniky Rumanovej z 29.7.2011,2.2.2012, MUDr. Elišky Mrázovej o vyšetrení dieťaťa 26.4.202, MUDr. Rumanovej o vyšetrení 3.5.2012, o návšteve matky s U. u psychologičky Mgr. Slávky Pecárovej 29.4.2011 a na znalecké posudky RNDr. Mgr. Dušana Kešického PhD. č. 30/2011 z 5.12.2011, PhDr. Katy Piačkovej č. 24/2011 z 11.12.2011, Mgr. Mariany Ťapušíkovej č. 21/2011 zo dňa 21.8.2011, PhDr. Henriety Tóthepetiovej č. 2/2012 z 27.4.2012, na lekárske správy MUDr. Beáty Regaszovej z 23.4.2012, MUDr. Veroniky Rumanovej z 29.7.2011, z
2.2.2012, 3.5.2012, MUDr. Elišky Mrázovej. Súd zistil, že U. má zdravotné problémy, s vyprázdňovaním, tiež poruchy správania, úzkostnofobickú poruchu Všetky však vznikli skôr ako podozrenie matky na sexuálne zneužívanie dieťaťa jeho otcom. Sexuálne zneužívanie nebolo preukázané, voči otcovi t. č. nebolo vznesené obvinenie za tento zločin. Znalecké dokazovanie preukázalo, že otec nemá pedofilné sklony a nie je schopný úmyselne ublížiť svojmu synovi ani sa pomstiť takýmto spôsobom jeho matke. Bolo dokázané, že vzťah U. s otcom je pozitívny, nebojí sa ho, nemá žiadne reakcie, hrá sa s ním, smeje sa. Tiež pri teste znalkyňa použila pri hre chirurgické rukavice, U. nijak nereagoval. To, že sa dieťa bráni prebaľovaniu, vyplýva z jeho veku a obdobia vzdoru, v ktorom sa dieťa nachádza. Rozsudkom zo dňa 13.9.2012 č. k. 9CoP/41/2012-209 Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
17. Súd vykonal výsluch obidvoch rodičov dieťaťa. Z ich výpovede vyplývajú skutočnosti uvedené vyššie, v odôvodnení tohto rozsudku.
18. Z výpovede svedka J. Z., starého otca dieťaťa, vyplýva, že bol prítomný pri tom, keď otec prišiel navštíviť mal. U.. Dieťa už dopredu cíti, že sa blíži hodina, keď príde jeho otec. Dopredu sa pýta, kedy príde jeho otec. Keď mu povedia, že otec prišiel, tak boli prípady, že sa maloletý hodil o zem alebo skryl pod stôl. Držal sa vecí, aby ho nezobrali von. Chce, aby ho chránili. Hľadá u nich pomoc. V poslednom období maloletý ani nechce vyjsť von na dvor. Dostávajú ho von len tak, že mu povedia, že sa idú hrať. Maloletý má k otcovi odmietavý vzťah. Otec sa ho pri poslednej návšteve pýtal, prečo sa ho bojí, ale maloletý mu neodpovedal, len plakal. V jednom prípade otec dieťaťa doniesol hračku, ktorú mu položil do trávy. Chcel mu ju dať, ale dieťa darček neprijalo. Keď mu potom dohovárali, aby si darček zobral, dieťa to odmietalo. V období, keď si otec dieťa brával k sebe, tak po istých návštevách sa maloletý začal správať čudne, zmenila sa mu povaha, bol uzavretý, nebol taký hravý. Vtedy sa podrobil vyšetreniu a pani primárka mala obavy, že istým spôsobom bol zneužitý. Maloletý uvádza, že otec ho bije po hlavičke, dáva mu čípky, robí mu zle. Keď bol svedok s dieťaťom u lekárky, videl, že sa dieťa bojí vyzliecť, bráni sa vyzliecť. Raz, keď bol maloletý u neho, spadol tam do sena a jedna pani ho chcela oprášiť, avšak malý nechcel, aby na neho siahla. Keď bol raz U. u neho, nedovolil, aby ho svedok prebalil. Radšej nechcel ísť spať. Dieťa bolo svedkom toho, keď otec dieťaťa fyzicky ublížil matke dieťaťa. Bolo to vtedy, keď rodičia dieťaťa ešte žili spolu. Dieťa je vždy na stretnutie s otcom riadne pripravené. Vždy mu je povedané, keď príde otec, aby sa s ním aspoň porozprával, zobral si od neho hračku.
19. Z výsluchu svedkyne P. Z., starej matky dieťaťa, vyplýva, že medzi matkou dieťaťa a dieťaťom je veľmi krásny vzťah vzájomne. Spolu zvyknú kresliť, piecť koláče, variť puding, matka mu číta rozprávky. Maloletý je veľmi citlivý, vie veľmi ľúbiť, ale vie aj zatvrdnúť, keď ho niekto sklame. Zo svojho otca má maloletý až neskutočne panický strach. Niečo sa v ňom zlomilo, počas tej doby, čo chodil k otcovi na návštevy na osem hodín. Po piatej návšteve u otca začal maloletý hovoriť, že otec je zlý, že sa ho bojí, že nebude u tata spinkať. V tom čase mal poobede spávať. Začalo sa meniť správanie maloletého. Bol vystrašený, agresívny. Nenechal sa vyzliecť, držal si napríklad nohavice. Ak prišiel od otca, tak aj do 22.00 hodiny mali čo robiť, kým dieťa dostali z prádla. Nočný spánok mal veľmi nekľudný, vykrikoval zo spánku. Kričal, hádzal sa, plakal. Konkrétne ona počula, ako hovorí, čo mi robíte. V novembri 2011 začal hovoriť o tom, že tato mu dáva čípky, tato je zlý, bije ho po hlavičke, že sa tata bojí. V prítomnosti matky sa dieťa správalo ešte ako tak. Zo začiatku bral to, že je tam mamina, mal takú istotu v nej, ale neskôr odchádzal, nechcel sa s otcom baviť. Keď mu bolo povedané, že má ísť s otcom bez mamy, tak dostával panický strach. Týždeň, čo týždeň je to u nich takto. Búrlivé reakcie a panický strach od otca. Bol prípad, keď maloletý zbadal tmavé auto ako má jeho otec, zapchal si uši a už aj utekal a schoval sa za dom. Dieťa návštevy otca prežíva traumatizujúco a trvá dlho, kým sa ukľudní. Otec naviac zvykne zavolať policajtov a potom dieťaťu vysvetľujú, že policajti nie sú zlí. Matka dieťa pripravuje už počas týždňa, že príde tato. Ale už dieťa samotné cíti, kedy otec má prísť v ten deň. Chystajú sa veci, oblieka sa. A keď má otec prísť, má strach. Dvakrát sa podarilo dieťa dostať von na ulicu. Otec nemal ani snahu, aby vystúpil z auta, keď dieťa bolo vonku pred domom. Mal čas, aby dieťa aspoň oslovil, avšak dieťa medzitým utieklo dovnútra. Schovalo sa a plakalo. Keď sa objavili, tak sa maloletý chvel, bránil sa, schovával si ruky, aby ho matka ani za ruky nechytila a aby ho nezobrala von. Skrýval si ruky pod tričko. Svedkyňa uviedla, že neboli problémy, keď dieťa prichádzalo od otca po prvých dvoch, troch návštevách, ale po tretej návšteve uvádzal maloletý, že tato ho zbil po hlavičke a on k nemu nejde, že tato je zlý. Potom ho prehovorila a po tej piatej návšteve začalo byť to, čo spomínala.
20. Z výsluchu svedkyne P. B., prastarej matky dieťaťa, vyplýva, že mal. U. má ku svojej matke výrazne pozitívny vzťah, citovo je na ňu naviazaný. Otec dieťaťa chodí na návštevy v týždenných intervaloch.
Tieto návštevy prebiehajú pod psychickým tlakom. Dieťa je k otcovi odmietavé, plače, uteká preč. Pripravené je tak, že je na ulici a keď uvidí auto, uteká do domu, kde býva. Stretávací kontakt je narušený. Dieťa prežíva urputný strach z otca, ktorý vyplýva z dôvodu, ktorý nie je doteraz objasnený. V minulosti otec dieťaťa bol snaživý, komunikoval na priateľskej úrovni. Otec dieťaťa natáča stretávku na DVD, nemá od nich povolenie. Aby maloletý nebol stresovaný, povie sa mu teraz o 9.00, že príde tato, vítaj ho, ideme von. Idú sa hrať na dvor, aby bol maloletý pripravený na príchod otca. Buď idú na dvor alebo von na ulicu. Pri náhodných stretnutiach sa otec mal. U. nespráva ku nej úctivo. Uvádza, že si to nezaslúžia, že sú nič. Keď boli v nákupnom centre v Lidli, tak jej manželovi povedal: „Ty starec, dávaj na seba pozor, kým máš čas“. V nákupnom stredisku v Jednote sotil do jej do chrbta otec dieťaťa lakťom. Otec dieťaťa chodí okolo ich domu niekoľkokrát denne. Výrazne ich provokuje. Sú už starí ľudia. Aj o jednej v noci chodí pod ich okná. Fotí ich dom. Vykrikuje, že majú tam štrk, zabŕda. Pokiaľ ide o to, kedy začal odmietať maloletý U. otca a prečo, k tomu uviedla, že v novembri 2011, keď bol na návšteve v byte v Želiezovciach, tak odtiaľ sa maloletý vrátil zlostný, nahnevaný, vyhladovaný, mrzutý. Potom asi dva, trikrát prichádzal v horšom psychickom stave. Bránil si pohlavie, nevedeli ho prebaľovať. Nevedeli mu vybrať plienky, dať dole slipy, bránil sa. Bolestne na to reagoval. Mal zapálený konečník. Hovoril, že tato mu dával čípky do zadočku. U dieťaťa sa tento stav predlžoval. Bolo ubolené a matka dieťa zaviedla k detskej pediatričke, Dr. Virgovej do Levíc. Dieťa sa ani tam nedalo prebaliť a doktorka mala podozrenie na sexuálne zneužívanie dieťaťa. Usmernila vnučku, aby to zahlásila na polícii. Jej teraz v poslednom období maloletý hovoril, že čípky boli veľké, farebné, naolejované, že robili br, že tato používal rukavice, že on ležal na posteli a kamarátka otca mu pridržiavala ruky. O otcovi nezvykne dieťa hovoriť. Ona nezvykne otca spomínať. Keď vidí nejaké auto, ktoré sa podobá na otcove auto, tak povie „jaj ide tata“ a spozornie. Ona otca dieťaťa nespomína, nakoľko v lekárskych potvrdeniach je uvedené, že je to pre dieťa ťažká téma a ona sa tomu vyhýba. Ona verí tomu, že otec dieťaťa sexuálne zneužíval.
21. Z výpovede svedka RSDr. Bohumíra Jablonického, prastarého otca dieťaťa, vyplýva, že mal. U. mamičku mimoriadne ľúbi. Uznáva starkú, ktorú vola P. a mimoriadne si obľúbil aj starého otca, ku ktorému chodí a ktorý so starou matkou dieťaťa udržiava kontakt i keď sa rozišli. Obľubuje manželku svedka, ktorú volá starká. Svedok je jeho tretí libling v poradí. Prvá je mama, druhá P. a svedok je tretí. Maloletý ho rešpektuje, poslúcha. Je to mimoriadne šikovné dieťa. Má rôzne otázky. Čo sa týka dieťaťa, je zneurotizované približne od konca novembra 2011. Kým bol mal. Oliver s otcom u jeho rodičov, tak problémy neboli, keď chodil na pravidelné návštevy k otcovi. 22.11.2011 sa dozvedeli, že maloletý bol sexuálne zneužitý. Informáciu, ktorú zistila Dr. Virgová sa dozvedeli od matky maloletého U., keď prišla k nim. Stal sa prípad, že keď dieťa prebaľovala vnučka, dieťa sa nedovolilo vyzliecť, kŕčovite sa bránilo. Až po dlhom čase sa podarilo ho prebaliť a keď ho svedok vzal na ruky, bolelo ho to a povedal mu: „Starý ty si zlý“ a svedok ho musel položiť. Odvtedy nastal zlom vo vzťahu dieťaťa k otcovi. Keď otec príde na návštevu, dieťa je pripravené vonku, pred domom. Nie vždy, nakoľko dieťa niekedy treba fyzicky ťahať. V októbri 2012 bola dvakrát polícia vo dvore. Otec dieťaťa mal možnosť vidieť, ako dieťa reve, ako sa ho bojí. Dieťa hovorilo „tato ma bije, je zlý, dáva mi čípok gumenou rukavicou“. Dieťa má k otcovi negatívny postoj. Svedok chodieval s dieťaťom predtým na vychádzky večer. Teraz to už nie je možné, pretože dieťa sa bojí svojho otca, svojho tatina, že mu bude robiť zle a svedkovi povedal aj to, že ho bije po hlave. Svedok uviedol, že vzťah medzi ním a otcom dieťaťa bol spočiatku normálny. Sem- tam sa pohádali, ale len kvôli tomu, že sa názorovo nezhodli v ekonomických veciach. Nie je prítomný pritom, keď matka dieťa pripravuje na stretnutie, v byte matky dieťaťa. Ak sú vonku matka s dieťaťom, tak mal vtedy možnosť vidieť, že matka dohovára, že: „príde tato, oblečieme sa“. Nato dieťa chytí panika. Matka ho potom ukľudní. Matka mu povie, že otec mu donesie hračky, veci, že sa budú ihruškať, ale to nezaberá. Aj odmietol hračky. Nie raz svedok videl otca dieťaťa, že sa smial, keď dieťa revalo. Dieťa kričalo, „choď preč, ja Ťa nechcem“. Otec dieťaťa svedka oslovuje dedo, starec, družstevník a je voči nemu zaujatý. Svedok uviedol, že mu otec v obchode povedal „Ty starec, zobuď sa, kým máš ešte čas“. Zaprel lakťom, akoby náhodou do chrbta manželky svedka. Otec dieťaťa ho sleduje, fotí si jeho dom, provokuje ho, hoci je chorý (uviedol aké má ochorenia). V období od 10.9.2011 do 19.11.2011, nebol svedok prítomný pri stretnutiach dieťaťa a otca. V čase od 19.5.2012 do 8.9.2012, keď sa stretnutia už mali uskutočňovať v Hronovciach podľa predbežného opatrenia KS v Banskej Bystrici, pri niektorých stretnutiach prítomný bol. Pokiaľ ide o správanie sa dieťaťa k otcovi, pokiaľ tam bol prítomný, tak dieťa otca odmietalo. Pokiaľ ide o stretnutia v roku 2013, bolo to rozdielne. Buď odišla vnučka a oznámila, že dieťa nejde, lebo dieťa odmieta prísť¸ alebo dieťa dotiahla alebo prišli policajti alebo prišla P. von oznámiť, že dieťa odmieta ísť. Matka bola doma, ale zostala vnútri. Alebo to prišiel oznámiť otec vnučky. Pokiaľ ide o reakciu dieťaťa v prípade, že bol prítomný svedok na dvore, keď do dvora vošiel otec, dieťa revalo. V poslednej dobe reaguje tak, že zbalí kufre a uteká, keď vidí už auto len prichádzať. Dokonca
mame povedal „ mamina, ty si už taká zlá ako ocino, keď ma k nemu chceš dať“. V prítomnosti svedka sa nestáva, že dieťa spomína otca. Len keď vidí otca, vtedy reaguje. Oni sa o otcovi s ním nerozprávajú. Ani pri hrách ho svedok nespomína. Ani ho k tomu neirituje, aby sa o ňom vyjadroval. Svedok nehovorí dieťaťu o otcovi, ani o jeho rodine. Svedok popísal konflikt, ku ktorému došlo medzi ním a otcom dieťaťa koncom júla 2013 na dvore.
22. Z výpovede svedkyne Z. Z., starej matky dieťaťa, vyplýva, že sa s mal. U. nestretáva. Naposledy bola s ním, keď bol U. u nich naposledy 19.11.2011. Vtedy mal veľmi dobrý vzťah s nimi aj s otcom, bol veselý, celý deň sa hrali. Keď mu svedkyňa núkala banán, zobral si len od otca. Tieto vzťahy sa prerušili, keď matka dieťaťa podala trestné oznámenie na jej syna. Keď bol mal. U. u nich, mával stolicu denne dvakrát, bol taký deň. Jedenkrát istotne. Vie, že v tom období hovorili o tom, že dieťa má problémy so stolicou a že je to kvôli jej synovi. Dieťa k nim chodilo v období od 4.9.2011 do 19.11.2011. Na prvú návštevu prišla k nim aj matka dieťaťa, aj prastará matka dieťaťa, pani B., nakoľko dieťa predtým u nich dlhšie nebolo., ale dieťa nepotrebovalo prispôsobenie sa. Hneď išlo k otcovi, keď vystúpilo z auta. Na ďalšiu návštevu po týždni prišla matka s dieťaťom. Tretíkrát prišla advokátka matky aj s jej dcérou, nakoľko matka dieťaťa vtedy nebola doma. Celkove dieťa bolo u nich dvanásťkrát. Deväťkrát z toho dieťa priniesol otec dieťaťa so svojím otcom. Dieťa bolo u nich od 10.00hod. do 18.00 hod. Len v jednom prípade, pri poslednej návšteve, hodinku bol otec dieťaťa od 10.00 hod. do 11.00 hod. v Želiezovciach, keď U. povedal, že sa chce hrať v Želiezovciach. Vtedy s nimi bol aj manžel. Po hodinke prišli potom do Čaty. Návštevy dieťaťa u nich boli bezproblémové. Dieťa sa cítilo dobre, aj sa napapalo. Keď bolo dieťa u nich, otec mu čípky nedával. Nemá vedomosti, že by mimo jej domácnosti dával otec dieťaťu čípky. Pani Jablonická a matka dieťaťa povedali, že oni mu museli dávať čípky, lebo U. nemal stolicu aj dva týždne. Dieťa spalo u nich len vtedy, keď chcelo spať. Dieťa ukladal spať otec dieťaťa, ale aj oni boli pritom. Boli pri ňom, aj keď ho prebaľoval. Neboli žiadne problémy s tým na strane dieťaťa. Ešte hovorili, že urobil otcovi fušku a dieťa sa smialo, že mu urobilo fušku. Dieťa sa nestránilo ani pri prezliekaní, ani pri prebaľovaní. Nebol s ním žiaden problém. Všetci sa tešili, že s dieťaťom môžu spolu byť. Mala aj má záujem dieťa navštíviť. Svedkyňa vie, že trestné oznámenie na otca dieťaťa podpísala matka dieťaťa.
23. Z výpovede svedka B. Z., starého otca dieťaťa, vyplýva, že chodieval so synom na návštevy mal. U.. Keď sa pohádali rodičia dieťaťa, dohodli sa tak, že návštevy budú u matky dieťaťa. Možno povedať, že hneď na začiatku sa to stretávanie narušilo, keď matka kládla rôzne prekážky, aby odcudzila maloletého. Boli prípady, že dieťa otcovi neukázala. Desať až dvanásť krát bol mal. U. na návšteve u nich. Cítil sa u nich perfektne. Zrejme z dôvodu, že vzťah medzi synom a otcom bol dobrý, že to videli, vymysleli najväčšiu prekážku, že podali trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie dieťaťa. Otec za dieťaťom chodil aj naďalej, nevynechal ani jednu príležitosť. V máji 2012 bol prípad, keď tam boli policajti, ktorých oni privolali. Za ich prítomnosti otec s dieťaťom mali možnosť sa porozprávať. Pekne sa spolu rozprávali a hrali sa. 14.júna 2012 došlo ku kríze. Došlo tam ku konfliktu medzi otcom dieťaťa a pánom Véghom. V septembri 2012 došlo k tomu, že maloletý U. povedal otcovi, „ Choď preč, nechcem Ťa vidieť, si zlý“. Povedal to potom, čo ho matka zobrala najesť sa. Odvtedy vždy im pri každej návšteve hovoria, že U. sa otca bojí. V poslednom období nie je možný žiadny očný ani slovný kontakt s dieťaťom. Počas tých približne dvanásť návštev bol maloletý u nich v Čate, len v jednom prípade určitý čas strávil v Želiezovciach, keďže otcovi povedal, že chce ísť do Želiezoviec do bytu. Maloletý sa tam hral chvíľu s hračkami a potom si žiadal, aby išli do Čaty. Pri tej poslednej návšteve bolo na ňom niečo badať. Nebol taký otvorený ako býval predtým. V období od mája 2012 do septembra 2012 sa otec s dieťaťom hrali, naháňali sa, piskot bolo počuť až na ulicu. V roku 2013, keď otec prišiel dieťa navštíviť, matka neprichádzala von, možno bola raz-dvakrát, nepamätal sa svedok. Vie, že tam bol pán J. Z. , niekedy pán Z., niekedy pán B..
24. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ SR Levice z 22.5.2012 ČVS: ORP-889/OVK-LV-2011 vyplýva, že podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona bolo zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. V závere odôvodnenia uznesenia sa konštatuje, že zo strany O. Z. nedošlo k takému správaniu, ako to v trestnom oznámení a v nasledujúcich výpovediach uvádza C. Z.. O. Z. sexuálne nezneužil svojho syna U. Z. a ani iným spôsobom tomuto neublížil. Týmto je preukázané, že sa nestal skutok, za ktorý sa vedie trestné stíhanie a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Nebolo v konaní preukázané, že by otec maloletého U. mal škodlivý vplyv na jeho výchovu.
25. Zo Záverečnej správy akreditovaného subjektu Orchidea n. o. z 10.12.2013 vyplýva, že rodina bola zaradená do projektu realizácie priorít 2013 prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach v zmysle § 11 zák. č. 305/2005 Z. z. Hlavným cieľom projektu bolo poskytovanie poradenstva a práca s rodičmi na ich vzájomnom vzťahu tak, aby dokázali v záujme dieťaťa rešpektovať jeho stretávanie s otcom. V záverečnej správe uvádza sa priebeh stretnutí otca a syna, resp. správanie sa maloletého, ako aj rodičov dieťaťa. Dňa 21.9.2013 - stretnutie sa neuskutočnilo, otec sa na stretnutie nedostavil. Matka vyšla s mal. U. von na dvor, pričom dieťa hystericky plakalo, priam až kričalo a dostávalo záchvaty odporu a vzdoru, hádzalo sa o zem už len pri zmienke, že má prísť otec. Matka sa mu snažila celú situáciu vysvetliť, že sa má stretnúť s otcom, ale dieťa sa neustále bránilo a chcelo ísť dovnútra. Dňa 13.10.2013 - dieťa bolo pred domom s matkou a starým otcom , keď v diaľke maloletý zbadal čierne osobné motorové vozidlo, okamžite veľmi rýchlo začal utekať domov, pričom sa pustil do hysterického plaču. Matka sa rozbehla za ním, pričom ho dobehla asi uprostred dvora, kde ho chytila a pokúsila sa ho zadržať, čo sa jej však nepodarilo, lebo U. sa začal nekontrolovateľne skrúcať a hádzať o zem. V tom prišiel pri dom aj otec dieťaťa so svojím otcom. Otec dieťaťa už v aute držal mobilný telefón a nakrúcal si celú situáciu od samotného príchodu. Medzitým sa matke nepodarilo mal. U. udržať a ten ušiel s plačom a krikom do domu, pričom za ním išla aj matka. Po príchode matky ku bráne došlo po chvíli k vzájomnej komunikácii s otcom dieťaťa, kde prestal kamerovať a odhodlal sa ísť do domu pozrieť syna. Maloletý U. sedel v chodbičke na kolenách svojej babky, stále plakal a držal ju pevne okolo krku a hlavu mal odvrátenú od vchodových dverí. Otec dieťaťa sa mal. U. prihováral, na čo on absolútne nereagoval, ďalej plakal, nechcel ísť k nemu, ešte silnejšie chytil babku okolo krku a na otca sa vôbec ani len nepozrel. Asi po 2-3 minútach, keď otec dieťaťa videl, že s dieťaťom sa nedá komunikovať a stále plače a nejaví o neho absolútne žiadny záujem, skôr naopak, tak odišiel. Na dvore sa začal rozprávať s matkou dieťaťa, pričom tento rozhovor sa absolútne nedá nazvať žiadnou inteligentnou komunikáciou, lebo to bolo len vzájomné obviňovanie a vytýkanie si chýb a situácií, ktoré sa v minulosti udiali medzi nimi. 24.11.2013 - Otec matky dieťaťa uviedol otcovi dieťaťa, že mal. U. plače, nechce ísť von, nech on ide dovnútra. Otec dieťaťa toto pozvanie odmietol s tým, že mal. U. má byť pripravený vonku pred domom aj s matkou a dovnútra nechcel ísť z toho dôvodu, že tam na neho číhajú rôzne fyzické nástrahy. Otec matky dieťaťa išiel ju zavolať, neprišla a následne viackrát vyzval otec matky dieťaťa otca dieťaťa, aby išiel za synom dnu, nakoľko vonku prší a pre plač nemôžu mal. U. dostať von. K stretnutiu nedošlo. Vo vzájomnej interakcii s maloletým bolo možno spozorovať láskyplný a starostlivý vzťah medzi matkou a dieťaťom. Maloletý U. na otca reagoval krikom, hysterickým plačom a útekom do domu, na otca sa odmietal čo i len pozrieť. Otec sa nesnažil celú situáciu ešte viac predlžovať, aby netraumatizoval syna, lebo ako sám uviedol, celá táto situácia ho trápi a chcel by nadviazať so synom opätovne pekný vzťah, aký mali v minulosti. Rodičia majú vzájomné vzťahy narušené, vzájomne sa obviňujú zo vzniku akýchkoľvek problémov a konfliktov. Úroveň komunikácie je konfliktná a minimálna. Účastníkom bola ponúknutá mediácia, otec reagoval pozitívne, matka po prvotne pozitívnom postoji oznámila, že sa mediácie nezúčastní (pripojené je oznámenie matky z 25.10.2013,v ktorom uvádza dôvody odmietnutia - postup nepovažuje za účelný, cestovanie do Bošian by ju stálo veľa času i peňazí, nemá na to finančné prostriedky, keďže nepracuje, musela by riešiť situáciu so zabezpečením opatery o dieťa). Matka nedostatočne pripraví dieťa na fakt, že príde otec. Matka dostatočne nepripraví dieťa po psychickej stránke na stretnutie s otcom. Dieťa je potrebné zo strany matky pripravovať priebežne a vyvarovať sa negatívnych vyjadrení v jeho prítomnosti. Z pozorovania v čase prebiehajúceho projektu od augusta do novembra 2013 sa javí, že dieťa reaguje neprimerane veku, prehnane afektívne, akoby na povel. Rozhovory, poskytované sociálne-psychologické poradenstvo, ako i ostatné odborné intervencie neprispeli k zmierneneniu sporných situácii a opozičných postojov rodičov a neviedli k realizácii stretnutia otca s dieťaťom v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu.
26. Zo správy MUDr. Veroniky Rumanovej vyplýva, že dieťa je v jej starostlivosti od 29.7.2011. Dieťa vyžaduje kontroly podľa doporučenia, nakoľko stav vyžaduje aj medikamentóznu liečbu. Posledná kontrola zdôvodnila potrebu medik. liečby ako aj urýchlenú potrebu vyriešenia narušených vzťahov medzi rodičmi dieťaťa - vzhľadom na dlhodobú záťaž vo vzťahoch sa vývin osobnosti dieťaťa nežiaduco komplikuje, možno hovoriť o nástupe úniku do autizmu, čo je u detí ochranný mechanizmus pri neúnosnej psychickej záťaži. Obaja rodičia sú s danou skutočnosťou oboznámení. Dieťa vyžaduje kontroly. Absolvované vyšetrenia 30.9.2011, 31.1.2012-telefonická rada, 2.2.2012, 3.5.2012, 14.2.2013
- po avizovaní zhoršenia zdravotného stavu, 7.5.2013-kontrola po nastavení na liečbu, 11.6.2013, 21.8.2013, 21.8.2013 - dieťa prišlo rozrušené a s plačom, lebo stretlo otca - v ten istý deň vykonaný pohovor s otcom a starým otcom dieťaťa, 1.10.2013 - kontrolné vyšetrenie po nastavení na liečbu
(plánované stretnutie s otcom nepokladala lekárka za vhodné, nakoľko dieťa chodí ku nej rado a s dôverou)otec sa ho dožadoval, ale nedohodol si ho vopred s matkou dieťaťa ako zákonným zástupcom.
27. Z výsluchu svedkyne M.. Z. P. z 28.7.2014 vyplýva, že dieťa vyžaduje lekársku starostlivosť psychiatra. Dieťa trpí úzkostnou panickou poruchou, ktorá nadobúda vyvíjajúci sa charakter. Kým na začiatku išlo o úzkostnú poruchu so separačným charakterom, tzn. s odlúčením od rodiča, v súčasnosti sa jedná o úzkostnú poruchu typu panickej úzkosti, ktorá sa epizodicky môže prejavovať, tzn. že sa niekedy mení. Niekedy je táto úzkosť výraznejšia, niekedy je (stav) stabilizovaný. V určitých situáciách, ktoré sú ťažké, reaguje dieťa panickou reakciou, ktorá môže mať až telesnú reakciu, napr. môže sa dieťa pokakať, pocikať. Dieťa reaguje inými spôsobmi v správaní, môže reagovať krikom, bledosťou, môže dupať nohami, môže mať zaťaté pästičky, predovšetkým hlavne kričí. Znamená to u dieťaťa jeho preťaženie, nakoľko dieťa má určitý vek, nejako sa vyvíja a tým, že takto panicky reaguje, znamená to, že je preťažené, ide o tzv. sekundárnu neurotizáciu. Ak by dieťa vyrastalo v harmonickom prostredí, tak takáto úzkostná panická porucha by sa neprejavovala. Dieťa musí mať na takúto poruchu vždy nejaký podnet, ktorá sa prejavuje problémami a zlyhávajú mu jeho obranné mechanizmy. V danom prípade môže povedať, po tých troch rokoch, čo má dieťa v starostlivosti, že nie je to len otázka jednorazového správania dieťaťa, ale dlhodobého času, kedy tento podnet trvá, ide o vývin poruchy a tých zlyhávajúcich obranných mechanizmov u dieťaťa. Maloletý má uvedené úzkostné panické stavy - krik, plač, zatínanie pästičkami, s takým zmätkom a zneistením. Obáva sa všetkého, čo ho môže ohroziť. Maloletý uniká do takého svojho sveta. Maloletý autizmus nemá. Trpí autistickým syndrómom, tzn. prostredím a situáciou vyvolaný autizmus a autistické prvky. Od 1.10.2013 bol na vyšetreniach 1.10.2013, 3.12.2013. Na ďalšiu kontrolu neprišiel 2 mesiace, ale až v marci 2014 aj boli signalizované zlepšenia. Potom bol v máji 2014, tak isto boli referované zlepšenia, že nie je nútený v návštevách, pravidelne sa vyprázdňuje, bolo referované, že sa v materskej škôlke trošku uzatvára, je odťaživý, zakrýva si uši. Lekárka na dieťati nevidela prejavy maloletého ako krič, plač, zatínanie pästičkami. Videla len jeho úzkostné prejavy, ako strachy, obavy. Keď mal. dieťa prichádzalo k nej, bolo v úzkosti, kontrolovalo, či tam nie je otec, nakoľko potom bolo rodičmi vysvetlené, že má vonku auto. Poukázala na to, že panická úzkosť je epizodická a vyskytuje sa len v určitých situáciách. Symptómy, že sa dieťa pocikávalo, pokakávalo prejavovali sa najmä v 3-4 rokoch maloletého. Kedy bližšie to bolo, nevedela presne špecifikovať, bez pozretia do lekárskych záznamov, myslí, že výraznejšie k týmto symptómom neprichádzalo asi od októbra, decembra 2013. Dieťa by malo mať istotu prijatia, sústredenú pozornosť a lásku. Svedkyňa si nespomínala, že by maloletý pri prvých návštevách spomínal otca, v tej dobe nevedel ani dobre rozprávať, rozprával málo. Nevie presne opísať, v akých situáciách alebo aké situácie tieto prejavy dieťaťa presne spôsobujú. Na otázku otca, či maloletý náhodou niečo nepovedal, čím sú tieto stavy vyvolané, svedkyňa uviedla, že maloletý už na túto tému reaguje veľmi stiahnuto. Tak ako U. pozná, určite podľa jej názoru určitú rolu tam zohral otec a to tým, že možno sklamal dieťa alebo urobil niečo, čoho sa dieťa bojí, keď reaguje tak, ako reaguje, že má z neho strach. Pripúšťa i to, že môže to byť indukované, že mal. dieťa hovorí niečo alebo koná tak, ako vravia dospelí a reaguje úzkostne, pretože deti majú väčšiu fantáziu a k tomu si ešte dieťa niečo pridá. V tomto prípade asi zohralo rolu, že otec mohol dieťa sklamať, mal urobiť niečo, čoho sa dieťa bojí alebo možno otec dieťa nepodržal.
28. Z výsluchu svedka R. Z. vyplýva, že pri poslednom stretnutí išiel pred dom matky dieťaťa. Na ulici bol mal. U., jeho starý otec. U. čakal tam a bol vonku z toho dôvodu, že sa mala uskutočniť návšteva. Prišiel tam O. Z. a jeho otec. Otec dieťaťa mal videokameru, telefón. Keď ho U. zbadal, utekal do domu. U. nevyšiel potom von. Matka sa snažila o to, aby dieťa vyšlo von z domu, ale U. to nechcel. Pán Z. sa pri tom usmieval. Vysmieval sa mu, aj otcovi matky dieťaťa. Niečo hovoril Kataríne Vargovej po slovensky, čomu on nerozumel. Pustil sa aj do neho slovne. Absolútne ho nezaujímalo dieťa. Pokiaľ ide o predchádzajúce stretnutia v minulom roku, kým sa neobjavil otec mal. U., maloletý sa správal normálne ako dieťa, hral sa v tráve, behal, mal dobrú náladu. Keď sa objavil otec, zmenil sa, zostal hysterický.
29. Matka predložila súdu lekárske správy o návšteve mal. U. u MUDr. Moniky Labajovej v Imunoalergickej ambulancii 7.7.2011, u MUDr. Veroniky Rumanovej v Psychiatrickej ambulancii 29.7.2011, 30.9.2011, 2.2.2012, 3.5.2012, 7.5.2013, 11.6.2013, u MUDr. Márie Karovičovej 4.10.2011, u MUDr. Daniely Virgovej 22.11.2011 v Pediatrickej ambulancii, u MUDr. Elišky Mrázovej 26.4.2012, 6.7.2012. Matka predložila úradné záznamy napísané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice 9.10.2012, 15.10.2012, 2.11.2012, 30.11.2012. Z úradných záznamov vyplýva, že obsahujú údaje uvedené matkou, týkajúce sa správania sa dieťaťa v súvislosti s návštevou otca, to, že dieťa otca odmieta, že sa ho bojí.
30. Matka požiadala znalkyňu PhDr. Martu Halašovú, znalkyňu v odbore psychológie o vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok vypracovala znalkyňa pod. č. 45/2012 dňa 29.12.2012. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dieťa je silne emocionálne viazané na matku, odlúčenie od matky, aj naznačené, má za následok výraznú separačnú úzkosť. Vzťah k otcovi je t. č. negatívny, odmietavý. Akýkoľvek náznak smerujúci k možnému odchodu maloletého s otcom do otcovho výchovného prostredia, vyvoláva u dieťaťa prudkú odmietavú emočnú reakciu. Psychologickým vyšetrením nebolo zistené jednoznačné odmietanie návštev otca zo strany mal. dieťaťa. Ak maloletý odmieta otcove návštevy, je to preto, že nechce s otcom odísť z domova. Obáva sa otcových manipulácií s ním pri vyprázdňovaní (vyzliekanie, zavádzanie čípku a pod.) kárania a posmechu, čo pravdepodobne vyplýva zo skúseností dieťaťa počas pobytu u otca. Pre zdravý vývin každého dieťaťa je žiaduce, aby malo kontakt s otcom. Otec môže a má presadzovať svoje právo rodiča na stretávanie sa s dieťaťom. Výrazné odmietanie dieťaťa je však potrebné prekonávať citlivo, s pomocou odborníkov (psychológov, sociálnych pracovníkov), zo začiatku v certifikovanom pracovisku. Najvýraznejšími problémami u maloletého sú poruchy vyprázdňovania a separačný strach - strach z odlúčenia od matky. Strach tohto typu môže mať rôzne príčiny: nevhodné programy v televízii, konfliktné vzťahy medzi rodičmi, úzkostlivá výchova, psychická labilita dieťaťa alebo tiež zlá adaptácia na nové prostredie (v prípade maloletého po dlhšom čase možno takto z pohľadu maloletého vnímať prostredie u otca) zvyknú ustupovať postupne, odporúča sa pomalé prispôsobovanie. Poruchy vyprázdňovania u mal. U. sú vzhľadom na vylúčenie objektívnej somatickej príčiny, psychogénneho pôvodu, nevedomou/podvedomou úzkostlivou reakciou dieťaťa na zložité, konfliktné vzťahy medzi rodičmi a ich rodinami. Ide o súčasť širšej, hlavne emočnej poruchy. Môže ísť tiež o fixovaný strach zo zážitku s bolestivým vyprázdňovaním (susp. znížený prah bolesti), anizmus (obrátené fungovanie zvieračov, t. j. stiahnutie namiesto uvoľnenia).
31. Z hodnotenia maloletého U. z 23.1.2017 podaného Základnou školou v Želiezovciach, vyplýva, že adaptácia mal. U. na školské prostredie bola bezproblémová. Nemá problémy s dodržiavaním školského režimu a to hneď od začiatku školského roka. Aj napriek tomu, že má tichšiu povahu, je komunikatívny a v triede má kamarátov. Jeho správanie v škole, či v ŠKD je bezproblémové. Rád sa zapája do rôznych činností. Nevyvoláva žiadne konflikty a počas vyučovania reaguje na otázky, je aktívny. S domácou prípravou nie sú žiadne problémy. Spolupráca s rodinou je bezproblémová, matka a stará matka sa o správanie a učenie žiaka predbežne zaujímajú. Vždy osobne alebo na triednych aktívoch.
32. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 26.1.2017 rodičia prejavili ochotu zúčastniť sa terapie u psychologičky Mgr. Slávky Pecárovej, v ambulancii klinickej psychológie NsP, n. o. Levice. Zo správy Mgr. Slávky Pecárovej a Mgr. Barbory Budinskej vyplýva, že zrealizovali stretnutia s rodičmi dieťaťa, avšak vzhľadom na nezmieriteľné rozpory medzi nimi, rozdielne názory na vznik situácie, vzájomné obviňovanie sa a neukončené, naďalej prebiehajúce spory a vyšetrovanie momentálne nie sú schopné riešiť danú situáciu, zmierniť rozpory medzi nimi a zlepšiť vzájomnú komunikáciu. Ich odborné vedomosti a skúsenosti sú v tomto prípade nepostačujúce a preto odporúčajú rodičovskú terapiu a psychoterapeutické vedenie ich dieťaťa odborníkom certifikovaným v tejto oblasti.
33. Z predložených potvrdení vyplýva, že 26.1.2013, 9.2.2013, 3.3.2013, 31.3.2013, 6.4.2013, 14.4.2013, 20.4.2013 otec dieťaťa podal oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49/1d zák. č. 372/1990 Zb. (bývalá družka C. Z. mu robí schválnosti ohľadom zakázania styku s mal. U. Z.). Otec predložil aj trestné oznámenia z 12.1.2013, 6.1.2013 evidované ako priestupok podľa toho istého zákonného ustanovenia. Z potvrdení ORPZ v Leviciach, Odboru poriadkovej polície zo 4.5.2013, 12.5.2013, 18.5.2013, 26.5.2013, 4.8.2013 10.8.2013, 18.8.2013, 24.8.2013, 7.9.2013, 29.9.2013 vyplýva, že bolo podané trestné oznámenie od otca dieťaťa vo veci podania trestného oznámenia podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, v súvislosti s neodovzdaním mal. U. otcovi dieťaťa. Dňa 4.1.2014 podala matka voči otcovi dieťaťa oznámenie o priestupku podľa § 49/1d zák. č. 372/1990 Zb. na ORPZ Levice, Odbor poriadkovej polície OO PZ Želiezovce.
34. Z oznámenia Centrum Slniečko, n. o. Farská 4, 94901 Nitra z 13.11.2014 vyplýva, že ku dňu 10.11.2014 bolo naplánovaných desať stretnutí otca mal. U., O. Z., so svojím synom v priestoroch akreditovaného subjektu Centrum Slniečko n. o. za prítomnosti odborných pracovníkov Centra Slniečko, n. o. Nebolo ku dňu podania správy zrealizované ani jedno z naplánovaných stretnutí. Ospravedlnenia neúčasti maloletého U. Z. zo strany matky sú doručované pre odborných pracovníkov podieľajúcich sa na
týchto stretnutiach vždy deň vopred v popoludňajších hodinách, čo je pre prípravu a rozsah plánovaných stretnutí aj s inými klientmi s nastaveným harmonogramom odborných pracovníkov nezlučiteľné.
35. Z predložených oznámení vyplýva, že matka prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnila neúčasť mal. U. na stretnutia s otcom oznámením z 13.11.2014 na 14.11.2014, oznámením z 20.11.2014 na 21.11.2014, oznámením z 27.11.2014 na 28.11.2014, oznámením zo 4.12.2014 na 5.12.2014, oznámením z 11.12.2014 na 12.12.2014, oznámením z 18.12.2014 na 19.12.2014. Ospravedlnenie neúčasti odôvodňovala matka poukazujúc na zdravotný stav svoj a dieťaťa. Matka ospravedlnila neúčasť aj na stretnutiach, ktoré sa mali konať - 5.9.2014, 12.9.2014, 19.9.2014, 26.9.2014, 3.10.2014, 10.10.2014, 17.10.2014, 24.10.2014, 31.10.2014, 7.11.2017.
36. Matka predložila lekárske potvrdenia MUDr. Eleonóry Neupauerovej, že dieťa je choré od 3.9.2014 do 12.9.2014, lekárske potvrdenie z 21.8.2014 od MUDr. Petra Vezéra o chorobnom stave matky s dočasnou práceneschopnosťou od 20.8.2014, lekárske potvrdenie MUDr. Beaty Regaszovej, že dieťa je choré od 22.9.2014 do 26.9.2014, Dekurz so záznamom MUDr. Jána Timára z 25.9.2014 o poskytnutí zdravotnej starostlivosti matke, potvrdenie MUDr. Alžbety Zaťkovej z 3.10.2014 - výmenný list - poukaz, potvrdenie o predoperačnom vyšetrení matky 3.10.2014 od MUDr. Ivany Chochláčovej, indikáciu k operácii z 12.9.2014 MUDr. Róberta Králika, PhD., lekárske potvrdenie MUDr. Jána Timára z 18.9.2014 o tom, že vzhľadom na zhoršený zdravotný stav matky a hrozbu závažného zhoršenia zdravotného stavu neodporúča, aby sa zúčastňovala konania na súde alebo iných orgánoch a inštitúciách, lekárske potvrdenie MUDr. Júliusa Kissa s. r. o. , prepúšťaciu správu MUDr. Štefana Durdíka , z ktorej vyplýva, že matka dieťaťa bola hospitalizovaná od 15.10.2014 do 20.10.2014, potvrdenie, že mal. U. bol chorý od 13.10.2014 do 31.10.2014, výmenný list poukaz z 11.12.2014 vystavený matke oftalmologičkou MUDr. Evou Dorčiakovou, lekárske potvrdenie MUDr. Beaty Regaszovej o tom, že mal. U. bol na lekárskom ošetrení a lekárka nedoporučuje navštevovať kolektívne zariadenia do 14.11.2014, lekárske potvrdenie MUDr. Beaty Ragaszovej z 21.11.2014 že nedoporučuje mal. U. navštevovať kolektívne zariadenie do 31.12.2014, 3.12.2014 vystavené potvrdenie MUDr. Ivanou Chochláčovou, lekárske potvrdenie MUDr. Hasičovej z 1.1.2015 aj s odporučením okrem iného nedávať dieťa do škôlky, kým nebudú výsledky laboratórnych vyšetrení a nebude imunomodul. liečba, lekárske potvrdenie vystavené MUDr. Beatou Regaszovou 15.1.2015- nedoporúča dieťaťu návštevu kolektívneho zariadenia 2 mesiace.
37. Matka predložila záznam z psychologického vyšetrenia mal. U. z Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok - fakultná nemocnica z 1.10.2014. Záznam vyhotovila Mgr. Zuzana Tomášková, klinická psychologička. Išlo o psychodiagnostické vyšetrenie, účel vyšetrenia: afektivita, neuroticizmus, osobnosť. Psychologička okrem iného uvádza silnú neurotizáciu ako osobnostný mechanizmus s tendenciou k somatizácii. V anamnéze intenzívny emocionálny zážitok, ktorý spracúva úzkostne. Psychogénne negatívne až traumatizujúco pôsobí kontakt s otcom, ktorý opakovane vystavuje dieťa strachu z úzkosti. Odporúča zvážiť úpravu styku s otcom do obdobia, kedy bude dieťa zrelšie a pripravené na možný rozvíjajúci sa styk s otcom (terapia hrou). Po zhliadnutí videa, ktoré bolo nahraté matkou pri kontakte s otcom, matka bola informovaná o terapii u Dr. Maťašovej, a až po absolvovaní terapie posúdiť ďalší možný kontakt s otcom (nech je dieťa pripravené na plnohodnotný vzťah s ním).
38. Súd vyslúchol maloletého U. dňa 13.7.2017 bez prítomnosti rodičov, ich právnych zástupcov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletý na otázku, kde býva ocino, povedal, že ho nemá, čo zopakoval a na otázku, či nemá ocina, keď každý má ocina aj maminu, uviedol, že ho má ale mu robil zle. Nepamätal sa, čo u ocina robili, s tým, že to bolo už strašne dávno. Uviedol, že s otcom sa nestretáva. Na otázku, či ho bol pozrieť alebo či ocino prišiel jeho pozrieť, uviedol, že nie, lebo mu robil zle. Uviedol, že ho bil, strkal a strkal čípky. Uviedol, že ho chcel zobrať od maminy, že mu to povedal, nepamätal sa kedy mu to hovoril, ale vie, že mu to hovoril. Na otázku, či len preto nechce byť s ním, že sa bojí, že ho otec zoberie, povedal áno. Či by išiel s otcom na výlet len tak, niekam sa pozrieť, a potom by ho priniesol domov, k tomu uviedol, že mu robil zle a stále sa bojí, že mu to bude robiť. Negatívne odpovedal aj na to, či by chcel bývať s ocinom, či by sa s ocinom aspoň porozprával niekedy, keď by tam bola mamina alebo niekto iný. Maloletý viackrát opakoval , že sa otca stále bojí. Negatívne odpovedal aj na otázku, či by ocinovi telefonicky zavolal, porozprával mu ako sa má. Na otázku, či aspoň ocinovi napíše, aké mal vysvedčenie, odpovedal, že sa ho stále bojí odvtedy. Negatívne odpovedal aj na otázku, či by chcel bývať s ocinom. O ocinovi s ním ani veľmi nehovoria na otázku, kto sa zvykne o ocinovi doma rozprávať, uviedol, že zabudol, lebo to bolo už keď mal 5 rokov. On sa na ocina nepýta.
39. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie uznesením zo dňa 24. 9. 2015 pod číslom konania 11P/1/2013-947. Za účelom vyhotovenia znaleckého posudku súd ustanovil znalecký ústav
- Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrií, spol. s r. o., so sídlom Komárňanská 2, 94056 Nové Zámky ( ďalej len " znalecký ústav“). Zo znaleckého posudku číslo 32 /2005 vyhotoveného znaleckým ústavom vyplýva, že celkový intelektový výkon maloletého je na spodnej hranici pásma priemeru populácie vzhľadom na dosiahnutý fyzický vek. Výrazná je disproporcia medzi verbálnou výkonovou zložkou intelektu, čo spolu s výsledkami jednotlivých subtestov je vysoko susp. z hľadiska možného "detského organického poškodenia CNS " (ADHD), čo sa potvrdilo aj v kresbe maloletého. Uvedený syndróm sa prejavuje menšou stálosťou pozornosti, zhoršenou koncentráciou, zvýšenou labilitou a pod. Tieto okolnosti potom ovplyvňujú to, ako je dieťa schopné využívať svoje rozumové schopnosti v bežnom živote. Maloletý je schopný správne vnímať realitu a správne ju aj interpretovať. Okrem známok ADHD sa iné závažnejšie psychopatologické známky v rámci výsledkov znaleckého vyšetrenia neobjavili (napr. zvýšená úzkosť, tenzia, nepokoj...). Celkove je maloletý z hľadiska dosiahnutého fyzického veku v období, kedy sa začína viac orientovať na spoznávanie okolitej reality (učenie) a vzťah s rovesníkmi. Dieťa by už malo byť zorientované a relatívne ukotvené v základných rodinných vzťahoch (matka - otec - dieťa), no rodinné zázemie stále intenzívne potrebuje pre zvládanie nových okolností. V tomto ohľade je celková psychická zrelosť maloletého nižšia, než jeho dosiahnutý fyzický vek, na čom sa podieľa „biologický“ faktor ADHD, druhý faktor je „sociálny“ a spočíva v tom, že si maloletý rodinnú pohodu v rámci vzťahu matka - otec - dieťa neužil. Jeho rodičia sa rozišli, keď bol ešte dosť malý a následný kontakt s otcom bol od začiatku spojený s konfliktnými situáciami. Na jednej strane maloletý je síce schopný správne vnímať realitu, na druhej strane môže byť jeho “emočná reakcia“ na tieto situácie menej zrelá, než by to zodpovedalo jeho veku. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah rodičov dieťaťa, ich vzájomný vzťah je konfliktný, nie sú schopní konštruktívne spolu komunikovať, pričom každý z nich je presvedčený, že príčinou celej negatívnej situácie je druhý rodič. Vo vzťahu syna k druhému rodičovi prezentuje každý z nich vyhranené postoje. Matka je presvedčená, že syna treba pred otcom chrániť, otec je presvedčený, že synovi pobyt u matky (u jej rodinných príslušníkov) škodí, preto ho chce z rodiny odobrať a vychovávať ho v rámci svojej rodiny. Ide o postoje, ktoré sú zrozumiteľné na pozadí ich osobnostných charakteristík a celkove sa utvárali dlhšie, čo môže spochybňovať možnosť zmeny. Vo vzťahu k otcovi dieťaťa je postoj matky výrazne negatívny, otcovi dieťaťa neverí, viní ho z rozpadu vzťahu, má potrebu syna pred ním chrániť. Verí tomu, čo jej syn údajne povedal. Je málo schopná kritickejšie sa pozrieť aj na svoje vlastné správanie, či reakcie. Celkove „nie je naklonená“ tomu, aby sa syn s otcom stretával. Vzťah otca k matke dieťaťa je výrazne negatívny, má podozrenie, že matka dieťaťa môže trpieť nejakou duševnou poruchou, považuje ju aj jej rodinu za neschopnú zabezpečiť synovi primeranú starostlivosť, respektíve si myslí, že synovi priamo škodia. Maloletý U. má jednoznačne pozitívny vzťah k matke, ktorú považuje za svoju najbližšiu vzťahovú osobu, cíti pri nej bezpečie. K otcovi dieťaťa prezentuje výrazne negatívny vzťah, ktorý je však podľa názoru znalca do istej miery ovplyvnený postojom matky (a jej rodiny) k otcovi dieťaťa. Nie je možné presnejšie rozlíšiť, či ide o situáciu, že maloletý má nejaké negatívne skúsenosti s otcom a tieto boli len zvýraznené reakciami jeho matky alebo či ide o situáciu, keď negatívny vzťah k otcovi vznikol len na základe vplyvu matky na syna. Pri znaleckom vyšetrení maloletý prítomnosť otca odmietol. Po vstupe do miestnosti (aj s matkou) stále plakal a spontánne hovoril, že sa otca bojí, lebo mu robil zle, dával mu do zadku čípky. Keď sa ho znalec po nejakej dobe opäť opýtal, či môže zavolať otca, maloletý to odmietol. Jeho správanie sa náhle zmenilo, objavili sa známky strachu, tenzie, dokonca začal aj zrýchlene dýchať. Hovoril, že sa bojí, že by ho otec zobral k sebe a zas by mu dával čipky. Nesúhlas a známky výraznej nepohody pretrvávali aj po tom, čo znalec navrhol, že by sa sám postavil pred dvere miestnosti, aby ho otec nemohol zobrať preč. Maloletý má problém vo vzťahu s otcom, tento problém však v istej miere je podmienený tým, že „cíti“, že problém s jeho otcom má jeho matka a jej rodina. Určiť presnejšiu mieru toho, do akej je maloletý pod vplyvom matky a jej rodiny a do akej miery sa na tom spolupodieľa aj otec dieťaťa, to znalec nedokáže. Znalec totiž nepovažuje v tejto súvislosti za jednoznačné, že reakcie maloletého na otca (v čase znaleckého konania), sú výlučne „výtvorom matky“. Považuje za vysoko pravdepodobné, že sa na nich istou mierou spolupodieľa aj otec dieťaťa. Rodičia dieťaťa sa nerozišli v dobrom, ich vzájomný konflikt pretrvával, problémy sa čoraz viac začali viazať na kontakt otca so synom, pričom do tohto boli postupne zahrnutí aj rodinní príslušníci. Otec dieťaťa chodil pre dieťa k matke dieťaťa, takže príležitosť na vznik konfliktov sa zvyšovala. Otec zjavne nedokázal, resp. nedokáže konflikty zmierňovať, práve naopak, má sklon ich vyostrovať, potrebuje si niečo dokázať, chce presadiť svoje. Priamym, resp. nepriamym svedkom konfliktov sa stával aj maloletý, ktorý zrejme začal časom cítiť, že vo vzťahu s otcom nie je všetko v poriadku, pričom minimálne v tejto fáze už k tomu do istej miery svojím správaním prispieval aj otec dieťaťa. Nakoľko sa situácia vyostrovala, maloletý sa začal čoraz
viac alebo postupne viac a viac prikláňať na stranu matky a začal veriť, že zlý je otec a odmietol s ním chodiť. Tento spôsob štiepenia je obranou, ktorá dieťa chráni pred výrazným zmätkom. Otec podľa názoru znalca minimálne od istej fázy je aktívnym spolutvorcom toho ako situácia vyzerá. Ako negatívny prípad považuje znalec, keď rodič veľmi rýchlo po prvom, či druhom zlyhaní kontaktu s dieťaťom sa obracia na úrad (polícia ÚPSVaR a pod.), zbavuje sa zodpovednosti za to, aby sa pokúšal najskôr riešiť danú situáciu sám. Otec dieťaťa si mnohé konfliktné situácie filmoval. Počas dlhoročnej skúsenosti znalca je filmovanie konfliktných situácii jedným z najspoľahlivejších spôsobov ako zhoršiť už aj tak zlé rodinné vzťahy a okrem toho je to výrazne stresujúci faktor pre dieťa. Maloletý síce navonok otca intenzívne odmieta, možno sa však domnievať, že vnútorne nie je jeho vzťah k nemu až natoľko negatívny. Maloletý je dieťaťom, u ktorého sú priekazné známky ADHD, t. j. je emočne labilnejší, ťažšie sa dlhšie sústredí, jeho emočné reakcie môžu byť intenzívnejšie, ale menej stále a pod. Celkovo sa dá povedať, že je labilnejší. Deti s týmto syndrómom potrebujú väčšinou stabilné výchovné prostredie, na zmeny a neočakávané situácie reagujú zle. Maloletý je na aktuálne prostredie, v ktorom vyrastá, dobre adaptovaný, vzťahy s matkou, ako aj so starou matkou vníma ako stabilné, kde môže nájsť istotu a oporu. Keď nastúpi do školy, tak to bude (vzhľadom na ADHD) pre neho dosť záťažová situácia, v ktorej bude potrebovať stabilitu domáceho prostredia. Preto možno predpokladať, že vytrhnutie z domáceho prostredia by asi nezvládol (ani za pomoci odborníkov psychológov a pod.). Najdôležitejšou vzťahovou osobou pre neho je matka. Ak by sa dozvedel, že ho otec chce zobrať od matky , bolo by to pre neho veľmi stresujúce a doterajší „okolím ovplyvnený“ negatívny obraz otca a jeho vlastný strach z neho by sa mohol zmeniť na skutočné odmietanie otca, skutočný strach, či hnev. Potom by už bol strach z otca zrejme nezvratný. Odmietanie otca by bolo reálne na základe reálnej zlej skúsenosti s ním (zobral ho od matky) a s tým nemôžu nič urobiť ani odborníci... Znalec sa nedomnieva, že by otec dieťaťa disponoval tak výnimočnými osobnostnými schopnosťami pre výchovu dieťaťa, že by maloletý odchádzal z „veľmi zlého prostredia“ (povaha matky) do „veľmi dobrého“ (povaha otca) a oplatilo by sa v rámci jeho budúcnosti túto zmenu riskovať. Každý z rodičov má isté povahové slabiny a nedá sa povedať, že by jeden z nich mal predpoklady byť podstatne lepším rodičom ako druhý. Obaja sú v zásade schopní mať vo svojej starostlivosti dieťa, ale ani u jedného z nich nemožno hovoriť o zrelej a vyrovnanej osobnosti. Z hľadiska zdravého psychického vývinu maloletého by bolo veľmi nepriaznivé, aby bol odobratý matke a zverený do starostlivosti otca. Toto by mohlo mať na jeho vývin veľmi negatívne a ťažko korigovateľné následky. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti sa znalec domnieva, že zmena výchovného prostredia pre maloletého U. by nebola vhodná, respektíve by ho mohla traumatizovať, čo by mohlo u neho zanechať závažnejšie následky. Obaja rodičia deklarujú k dieťaťu dobrý vzťah, obidvaja zdôrazňujú, že chcú jeho dobro, každý z nich si ho ale predstavuje inak. Matka chce syna pred otcom chrániť a otec ho chce matke zobrať. Vzhľadom na tieto antagonistické postoje dieťa cíti, že nemôže mať oboch rodičov súčasne (keď sú vo vzájomnom konflikte). Musí sa rozhodnúť pre jedného z nich a druhého musí odmietnuť. Čo je mechanizmus, ktorým sa dieťa - nie vedomo - chráni pred silným pocitom vnútorného zmätku. Deje sa teda práve to, čo sa deje, maloletý si matku idealizuje a je na ňu silne citovo naviazaný a otca výrazne odmieta. V rámci toho sa znalec domnieva, že každý z rodičov je málo, resp. vôbec nie je schopný podriadiť vlastné záujmy záujmom maloletého U.. Ku skutočnosti, ako na maloletého pôsobili stretnutia s otcom v minulosti, dá sa uviesť len to, čo povedal znalcovi maloletý t.j. že tata mu robil zle, strkal do neho čípky a jeho to bolelo. Tiež povedal, že sa s tatom už nikdy nechce stretnúť, nechce ani byť v jeho prítomnosti, lebo sa obáva, že by ho zobral a zas mu dával čípky. Vzhľadom na vek dieťaťa nie je reálne očakávať od neho „precíznejší“ popis. Pokiaľ rodičia nebudú schopní ohľadne ich spoločného syna normálne komunikovať, budú pretrvávať ich vzájomne konfliktné postoje, nie je podľa názoru znalca vhodné a z hľadiska zdravého vývinu maloletého by mohlo byť dokonca škodlivé, nútiť ho do stretávania sa s otcom. Išlo by len o pokračovanie, respektíve pretrvávanie súčasnej nepriaznivej situácie, ktorá môže byť pre maloletého stresujúca. Z aktuálne získaných údajov neboli u maloletého zistené známky závažnejšej psychopatológie, čo môže byť aj dôsledkom toho, že ho matka a jej rodina chráni pred kontaktom s otcom. Za danej, výrazne konfliktnej situácie medzi jeho rodičmi je pre maloletého určite lepšie, keď je len s matkou a nie je vystavený možnosti stretnutia s otcom a to až do vyriešenia vzájomnej konfliktnej situácie medzi rodičmi. V záujme zdravého psychického vývinu maloletého U., by sa tento v súčasnosti stretávať s otcom nemal. Maloletý v kontakte so znalcom hovoril o otcovi ako o tatovi iný výraz počas kontaktu so znalcom nepoužil. Prítomnosť otca vyvoláva v súčasnosti v maloletom výrazné známky strachu, ktoré sa prejavujú aj telesnými prejavmi, ako to mal možnosť znalec priamo pozorovať. Na druhej strane je ale dosť pravdepodobné, že sa na tomto podieľa aj vplyv matky, nakoľko sa takéto výrazné reakcie prejavovali hlavne v prítomnosti matky. Bolo odporučené v znaleckom posudku rodičom absolvovať 12-15 spoločných stretnutí u príslušného odborníka, rodičia by mali vstúpiť do párovej terapie, pričom znalec odporúčal aj individuálne dlhodobejšie psychologické, resp. psychoterapeutické
vedenie každému z rodičov. Znalec pri výsluchu uviedol, že aktuálne, výrazné odmietanie otca maloletým môže byť dôsledkom mozaiky viacerých udalostí. Dieťa si však nemôže pamätať všetky drobné udalosti, preto môže emočný význam, ktorý tieto udalosti mali, naviazať alebo pripísať jednej veľkej udalosti, ktorú si pamätá alebo ktorú si môže aj vymyslieť. Strach u dieťaťa nie je tak hlboko zakorenený, že by mal nejaké hlbšie pretrvávanie a je ovplyvnený skôr postojom matky a jej rodiny. Správanie otca tiež môže k tomu prispievať. Boli pokusy o stretnutia, rodičia sa pred dieťaťom hádali. Už situácia domnelého stretnutia bola spojená s konfliktmi. Pokiaľ ide o prejavy dieťaťa, je málo pravdepodobné, že by to maloletý hral vedome ako divadlo. Tieto prejavy môžu byť od niekoho odpozorované. Buď to vidí u nejakej blízkej osoby, keď sa spomenie otec. Alebo to blízka osoba nemusí priamo prezentovať, ale malý môže mať pocit, že sa v istej situácii pri stretnutí s otcom cíti tá rodina v nepohode. A potom sám má strach, že tá rodina je v nepohode a je tenzný a môže sa to prejavovať takýmto spôsobom. Dieťa sa učí významu podnetov. Tak sa učí podľa reakcií dospelých. Pokiaľ ide o ADHD, ide o“ zvýšenú citlivosť“ centrálnej nervovej sústavy, ktorá nemá negatívny vplyv na intelekt. Ide o ľahšiu zraniteľnosť mozgu, citlivosť, výraznejšie emócie, ide o sklon k labilnejšiemu kolísaniu nálad a ťažšie tolerujú takéto stresové situácie. Podľa názoru znalca nemal by sa otcovi zakázať styk. V súčasnej dobe by však nemala byť pre dieťa nutnosť s otcom sa stretávať. Maloletý by nemal cítiť, že mal by som, ale nechcem. Otec by mu mal skôr zavolať, napísať, prejaviť záujem o dieťa, poslať mu esemesku, vyjadriť, že mu dieťa chýba. Matka by mala určitým spôsobom pred dieťaťom vyjadrovať pozitívny vzťah. Je treba pokúsiť sa o nápravu vzťahu dieťaťa s otcom. Rodičia by sa mali podrobiť terapii.
40. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom znalcov k znaleckým posudkom, ktoré vypracovali pre účely iných konaní, a to znalcov RNDr. Mgr. Dušana Kešického PhD., Katy Piačkovej, Mgr. Mariany Ťapušíkovej, PhDr. Henriety Tóthpetiovej č. 2/2012 z 27.4.2012, nakoľko na odborné zistenia znalcov v ich znaleckých posudkoch bolo už prihliadnuté v konaní o návrhu matky na zákaz styku vedenom pod sp. zn. 15P/46/2012. Súd nepovažoval za nutné vykonať výsluch znalkyne Dr. Halašovej, ktorá vypracovala znalecký posudok na žiadosť matky dieťaťa. Znalkyňa zodpovedala na otázky jej uložené na základe jej odborných zistení, na základe psychologického vyšetrenia dieťaťa, ale aj na základe toho, čo jej uviedla matka, bez toho aby mala možnosť zistiť údaje aj od otca dieťaťa. Súd považoval za nutné nariadiť znalecké dokazovanie v tomto súdnom konaní, v širšom rozsahu, na základe psychologického vyšetrenia tak maloletého dieťaťa, ako aj obidvoch rodičov a na tento znalecký posudok súd prihliadal. Súd nevykonal výsluch MUDr. Elišky Mrázovej, MUDr. Beáty Regaszovej, nakoľko považoval za postačujúci obsah nimi predložených lekárskych správ týkajúcich sa mal. U..
41. Matka dieťaťa nedala súhlas k tomu, aby súd vyžiadal lekársku správu o jej zdravotnom stave, aby sa niekto informoval o jej zdravotnom stave, preto súd jej zdravotnú dokumentáciu nevyžiadal a prihliadol na tie lekárske správy, ktorá matky dieťaťa súdu predložila.
42. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením nahrávok na DVD nosiči a CD nosiči, predloženými rodičmi dieťaťa, nakoľko inými dôkazmi mal za preukázaný zistený skutkový stav týkajúci sa stretnutí otca a dieťaťa a súd by nemohol posúdiť za akých okolností tieto záznamy vznikli.
43. Uznesením zo dňa 17.5.2013 č. k. 6.2.2013 č. k. 11P/1/2013-90 Okresný súd Levice rozhodol predbežným opatrením o dočasnej úprave styku otca s mal. U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. Z., G.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň v mesiaci v piatok od 8:00 hod. do 10:00 hod. na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Levice, za prítomnosti psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb. Matka maloletého U. na stretnutie s otcom privedie na stanovený čas a v stanovený čas po stretnutí ho odvedie späť domov. Predbežné opatrenie bude trvať po dobu 4 mesiacov od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
44. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 17.5.2013 č. k. 5CoP/24/2013-178 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravuje styk otca s maloletým U. Z., G.. XX. XX. XXXX, za prítomnosti matky počas každého párneho týždňa vždy v sobotu od 9:30 hod. do 11:30 hod. a počas každého nepárneho týždňa vždy v nedeľu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa mu riadne odovzdať. Otec je oprávnený si dieťa na styk prevziať a zároveň je povinný po ukončení styku dieťa matke pred jej bytom riadne odovzdať.
45. Uznesením zo dňa 28.3.2014 č. k. 11P/1/2013-612 Okresný súd Levice rozhodol predbežným opatrením o dočasnej úprave styku otca s mal. U. tak, že dočasne upravuje styk otca s mal. U., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. Z., G.. XX.XX.XXXX v každý piatok v týždni v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu Centrum Slniečko, n. o., Farská 9, Nitra, za prítomnosti odborných pracovníkov Centra Slniečko, n. o. Matka mal. U. je povinná mal. U. na stretnutie s otcom v stanovený čas priviesť do Centra Slniečko, n. o., Farská 9, Nitra a v stanovený čas po stretnutí ho odtiaľ odviesť domov. Predbežné opatrenie bude trvať po dobu 4 mesiacov od dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd m e n í tým uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 6.2.2013 č. k. 11P/1/2013-90 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.5.2013 č. k. 5CoP/24/2013-178. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
46. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 7.8.2014 č. k. 9CoP/36/2014-685 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti rodičom maloletého U. zúčastniť sa rodičovskej terapie v akreditovanom subjekte Centrum Slniečko, n. o. potvrdil.
47. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
48. Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
49. Podľa § 25 ods.3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
50. Podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
51. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
52. Podľa § 37 ods. 2 písm. d Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
53. Podľa § 37 ods.7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
54. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
55. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
56. Podľa § 38 ods.2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
57. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zákaz styku otca s dieťaťom prihliadol na to, že naposledy o návrhu matky na zákaz styku otca s mal. U. rozhodol Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 9.5.2012 pod č. k. 15P/46/2012 - 162 tak, že návrh matky zamietol. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 13.9.2012 pod č. k. 9CoP/41/2012-21 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zaoberal sa v uvedenom konaní sčasti aj dôvodmi, okolnosťami, pre ktoré navrhuje matka zakázať styk s mal. U. otcovi aj v tomto súdnom konaní - po niekoľkých návštevách u otca bez prítomnosti matky správanie maloletého sa zmenilo, odmietalo ísť k otcovi, bránilo sa prebaľovaniu a vyzliekaniu dolnej časti tela, bolo agresívne, malo problémy s pravidelným močením a stolicou, bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania, vedené pod ČVS:ORP-899/OVK-LV-2011, maloletý sa nechcel prebaliť, raz prišiel maloletý od otca s tým, že ocko má také rukavice a dáva mu čípky.... Súd prihliadol na lekárske správy MUDr. Daniely Virgovej z 22.11.2011, MUDr. Beáty Regaszovej z 23.4.2012, MUDr. Veroniky Rumanovej z 29.7.2011,2.2.2012, MUDr. Elišky Mrázovej o vyšetrení dieťaťa 26.4.202, MUDr. Rumanovej o vyšetrení 3.5.2012, o návšteve psychologičky Mgr. Slávky Pecárovej a prihliadol na znalecké posudky Katy Piačkovej č. 24/2011 z 11.12.2011, Mgr. Mariany Ťapušíkovej č. 21/2011 zo dňa 21.8.2011, PhDr. Henriety Tóthpetiovej č. 2/2012 z 27.4.2012, RNDr. Mgr. Dušana Kešického PhD. č. 30/2011 zo dňa 5.12.2011.
58. V tomto súdnom konaní súd preto pri rozhodovaní o návrhu matky na zákaz styku otca s dieťaťom posudzoval, či došlo k podstatným zmenám oproti skutočnostiam zisteným v konaní pod sp.zn.15P/46/2012, ktoré by mohli odôvodňovať zákaz styku otca s dieťaťom. Súd zistil, že u dieťaťa po rozhodnutí súdu v konaní pod sp.zn.15P/46/2012, pretrváva odmietavý vzťah dieťaťa k otcovi, pričom dieťa neustále poukazuje na to, že otec je zlý, lebo mu dával čípky, bil ho po hlavičke a bojí sa ho. Pretrvávajúci odmietavý vzťah dieťaťa k otcovi vyplýva predovšetkým z výpovede matky ako aj z výpovedí svedkov P. Z., J. Z., P.. K. B., P. B.. Otec dieťaťa uviedol, že prvý dátum, keď zistil, že sa ho mal. U. bojí, bol 8.9.2012. Vtedy prišiel na návštevu za dieťaťom, nadviazal s ním kontakt na dvore, hrali sa. Keď to matka dieťaťa videla ako sa hrajú, znervóznela. Povedala, že maloletý je hladný a zobrala ho do domu. Po dvoch minútach mu maloletý bojazlivo povedal: Choď preč, nechcem Ťa vidieť. Bojazlivo vykúkal z dverí. Nevie, čo sa mohlo stať, že ho dieťa od 8.9.2012 odmieta. Odmietavý postoj dieťaťa k otcovi, k stretnutiu s ním, vyplýva aj zo záverečnej správy akreditovaného subjektu Orchidea, n. o. Dieťa odmieta sa s otcom stretnúť, uteká pred ním, keď príde otec na návštevu. Svoj odmietavý postoj k otcovi vyjadril maloletý aj pri znaleckom vyšetrení. Naposledy po dobu upravenú v súdnom rozhodnutí bol otec s dieťaťom 19.11.2011. Návštevy otca v neskoršom období v súdom stanovenom rozsahu sa neuskutočnili, k odovzdaniu dieťaťa matkou otcovi, aby si dieťa mohol vziať zo sebou, nedošlo. Otec mal možnosť v niektorých prípadoch s dieťaťom byť krátku dobu vo dvore rodinného domu, kde býva matka, v niektorých prípadoch k stretnutiu nedošlo a boli prípady, že dieťa pred otcom utekalo. Nebolo preukázané, že by otec dieťaťu ublížil alebo že by ohrozil výchovu dieťaťa v dôsledku čoho by bolo nutné zakázať mu styk s mal. U.. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ SR Levice z 22.5.2012 ČVS: ORP-889/OVK-LV-2011 vyplýva, že podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona bolo zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. V závere odôvodnenia uznesenia sa konštatuje, že otec dieťaťa sexuálne nezneužil svojho syna U. a ani iným spôsobom tomuto neublížil. Podľa znalca, maloletý síce navonok otca intenzívne odmieta, možno sa však domnievať, že vnútorne nie je jeho vzťah k nemu až natoľko negatívny. Strach z otca u dieťaťa nie je tak hlboko zakorenený, že by mal nejaké hlbšie pretrvávanie a je podľa znalca ovplyvnený skôr postojom matky a jej rodiny. Vzájomný konflikt rodičov dieťaťa, ktorí sa nerozišli v dobrom, pretrvával aj v ďalšom období a keďže otec chodieval pre dieťa, príležitosť na vznik konfliktov medzi rodičmi sa zvyšovala. Dieťa bolo svedkom konfliktov medzi rodičmi, čím obidvaja prispeli k tomu, že dieťa začalo časom cítiť, že vo vzťahu s otcom nie je všetko v poriadku a začalo sa viac prikláňať k matke. Vzájomný vzťah rodičov je konfliktný, nie sú schopní konštruktívne spolu komunikovať, každý z nich je presvedčený, že príčinou celej negatívnej situácie je druhý rodič. Rodičia, aby mohli preukázať nesprávnosť konania druhého rodiča, prípadne aby mohli preukázať reakciu dieťaťa pri stretnutí s otcom, nahrávali si danú situáciu. Spoločne však nehľadali spôsob ako pomôcť dieťaťu prekonať strach z otca. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností a len realizáciou styku s ním môže sa na výkone rodičovských práv a povinností podieľať. Zároveň je právom dieťaťa, aby udržiavalo rodinné vzťahy aj s rodičom, ktorému do osobnej starostlivosti zverené nebolo, aby malo príležitosť aj s týmto rodičom svoj vzťah rozvíjať. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že v súčasnej
dobe nie je v záujme mal. U. nútiť ho, aby sa s otcom stretával, pretože dieťa návštevy otca prežíva traumatizujúco. Za tým účelom však nie je dôvodné, aby styk otca s dieťaťom bol zakázaný. Súd považuje za dôvodné styk otca s dieťaťom obmedziť na dobu trvania výchovného opatrenia, ktoré súd ukladá rodičom aj dieťaťu, ktorého obsahom je podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi v záujme maloletého dieťaťa a za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletým. Obmedzenie styku otca s dieťaťom spočívajúce v tom, že po uvedenú dobu styk otca s dieťaťom nie je časove upravený, považuje súd za primerané riešenie, ktoré v záujme dieťaťa zabezpečí, aby dieťa nebolo nútené k stretnutiam s otcom počas doby, keď sa rodičia s dieťaťom podrobia psychologickému poradenstvu, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre obnovenie vzťahu otca s dieťaťom. Zároveň sa tým nevylučuje možnosť otca počas uvedenej doby s dieťaťom sa stretnúť na základe dohody rodičov.
59. Základnou podmienkou zmeny pôvodnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine je, že sa podstatne zmenili pomery v porovnaní s pomermi, z ktorých sa vychádzalo pri pôvodnej úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, pričom musí ísť o zmenu podstatného charakteru, na strane rodičov alebo na strane dieťaťa. Ustanovenie § 25 ods.4 Zákona o rodine upravuje osobitný druh zmeny pomerov spočívajúci v skutočnosti, že jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť pre zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Ide o krajnú možnosť, pričom k nej možno pristúpiť len ak zmena rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa ( §24 ods. 4 Zákona o rodine).
60. Z návrhu otca vyplýva, že návrh na zmenu rozhodnutia podal otec s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine z dôvodu, že matka dieťaťa si neplnila povinnosti vyplývajúce jej z rozsudku súdu o úprave styku otca s mal. U., a to rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10.2.2011 pod č. k 15 P/126/2010-193 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.5.2011 pod č. k. 6CoP/18/2011-248. Otec uvádzal, že o styk s dieťaťom sa pokúšal v dňoch 10.7., 16.7., 24.7.2011, 30.7., 7.8., 13.8., 21.8., 27.8., 4.9., 10.9., 18.9., 24.9.2011 - no žiaľ matka aj naďalej bránila styku. Otec sa pravidelne dožadoval styku aj v dňoch 10.3., 18.3., 24.3., 1.4.2012, avšak matka mu neumožňovala styk s dieťaťom a to ani v ďalšom období, i keď ju súd 14.3.2012 vyzval ,aby sa podrobila predbežnému opatreniu (výzva Okresného súdu Levice 15 Em/1/2012 zo 14.3.2012). Nechcel vymenovať všetky prípady, keď mu matka neumožnila styk s dieťaťom v roku 2012, v období jún až november 2012 tak činila 2.6., 16.6., 22.7., 28.7., 5.8., 12.8., 2.9., 22.9., 30.9., 6.10., 20.10., 11.11.2012, ale počas roka 2012 mohol vidieť syna len deväťkrát a to vo väčšine prípadov na dvore rodinného domu starých rodičov matky na niekoľko minút. Matka mu styk s dieťaťom neumožnila ani v dňoch 5.2., 11.2., 19.2., 23.2., 3.3., 9.3., 17.3., 23.3., 31.3., 6.4., 14.4.,20.4., 28.4, 4.5., 12.5.2013. Matka dieťaťa poukazovala na to, že tieto tvrdenia otec nepodložil nijakými relevantnými dôkazmi, sama však neuviedla také skutočnosti, ktorými by tieto tvrdenia otca vyvrátila. Otec dieťaťa uviedol, že matka dieťaťa v prípade jeho posledných pokusov o styk, síce na základe výzvy policajtov doniesla U., ale ten už v čase, kedy vyšli z domu, plakal a vrieskal. Neustále opakoval presne tie isté slová a výrazy, ktoré ho matka naučila: „Nechcem Ťa vidieť, nechcem s Tebou ísť, bojím sa Ťa, lebo mi budeš dávať čípky.“ Matka dieťaťa poukazovala na to, že v danom prípade podľa nej nejde o bránenie stretnutiam otca so synom, ale ide o problém mal. dieťaťa, ktoré sa týmto stretnutiam bráni. Maloletý U. prežíva strach zo stretnutí s otcom, v dôsledku čoho by bolo v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti otca. Uviedla, že maloletý U. má k otcovi odmietavý postoj, nechce k otcovi ísť, pri akejkoľvek zmienke o otcovi reaguje maloletý prudko negatívne, plače, kričí, aby ho otcovi nedávali. Dieťaťu povie, že príde tato , že sa idú obliecť, snaží sa ho prehovoriť, aby išiel von, aby sa s otcom stretol.
61. Po stránke psychickej prípravu dieťaťa zo strany matky na stretnutia s otcom možno považovať za nedostatočnú, keďže dieťa nepripravovala na stretnutie s otcom tak, aby sa realizovala úprava styku v zmysle súdneho rozhodnutia a ani nevyhľadala včas odbornú pomoc psychológa, aby jej problém s odmietaním dieťaťa stretnutí s otcom, pomohol riešiť (prípadne aj v súčinnosti s otcom dieťaťa), a to napriek tomu, že súd v rozsudku zo dňa 9.5.2012 č. k. 15P/46/2012-162 návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom zamietol a keď aj znalkyňa Dr. Halašová v znaleckom posudku zo dňa 29.12.2012, o vypracovanie ktorého matka požiadala, uvádzala, že mal. dieťa trpí psychickými problémami, ktoré okrem iného vyžadujú liečbu detským psychológom.
62. Súd návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine zamietol, napriek tomu, že úprava styku otca s dieťaťom sa v zmysle rozhodnutia súdu nerealizuje, nakoľko ide o fakultatívnu možnosť pre zmenu osobnej starostlivosti o dieťa podľa citovaného zákonného ustanovenia a zmena osobnej starostlivosti by bola v rozpore so záujmom dieťaťa, ktoré v súčasnej dobe vyžaduje zachovanie doterajšieho stabilného výchovného prostredia. Súd pri posudzovaní dôvodnosti zmeny výchovného prostredia prihliadol na zistenia znaleckého ústavu. Znalecký ústav (ďalej aj „znalec“) zmenu výchovného prostredia považuje za výrazne problematickú, nezohľadňujúcu v dostatočnej miere potreby dieťaťa. U mal. U. sú priekazné známky ADHD, t. j. je emočne labilnejší, ťažšie sa dlhšie sústredí, jeho emočné reakcie môžu byť intenzívnejšie, ale menej stále. Celkovo sa dá povedať, že je labilnejší. Deti s týmto syndrómom potrebujú väčšinou stabilné výchovné prostredie, na zmeny a neočakávané situácie reagujú zle. Maloletý je na aktuálne prostredie, v ktorom vyrastá, dobre adaptovaný, vzťahy s matkou, ako aj so starou matkou vníma ako stabilné, kde môže nájsť istotu a oporu. Podľa znalca, keď dieťa nastúpi do školy, tak to bude (vzhľadom na ADHD) pre neho dosť záťažová situácia, v ktorej bude potrebovať stabilitu domáceho prostredia. Preto možno predpokladať, že vytrhnutie z domáceho prostredia by maloletý asi nezvládol (ani za pomoci odborníkov psychológov a pod.). I keď maloletý U. otca navonok intenzívne odmieta a možno sa domnievať, že vzťah k otcovi nie je až natoľko negatívny, predsa je však najdôležitejšou vzťahovou osobou pre neho matka. Ak by sa dozvedel, že ho otec chce zobrať od matky , bolo by to pre neho veľmi stresujúce a doterajší „okolím ovplyvnený“ negatívny obraz otca a jeho vlastný strach z neho by sa mohol zmeniť na skutočné odmietanie otca, skutočný strach, či hnev. Potom by už bol strach z otca zrejme nezvratný. Odmietanie otca by bolo reálne na základe reálnej zlej skúsenosti s ním (zobral ho od matky). Znalec sa nedomnieva, že by otec dieťaťa disponoval tak výnimočnými osobnostnými schopnosťami pre výchovu dieťaťa, že by maloletý odchádzal z „veľmi zlého prostredia“ ( povaha matky) do „veľmi dobrého“ (povaha otca) a oplatilo by sa v rámci jeho budúcnosti túto zmenu riskovať. Každý z rodičov má isté povahové slabiny a nedá sa povedať, že by jeden z nich mal predpoklady byť podstatne lepším rodičom ako druhý. Obaja sú v zásade schopní mať vo svojej starostlivosti dieťa, ale ani u jedného z nich nemožno hovoriť o zrelej a vyrovnanej osobnosti. Z hľadiska zdravého psychického vývinu maloletého by bolo veľmi nepriaznivé, aby bol odobratý matke a zverený do starostlivosti otca. Toto by mohlo mať na jeho vývin veľmi negatívne a ťažko korigovateľné následky. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti zmena výchovného prostredia by nebola pre dieťa vhodná , resp. by ho mohla traumatizovať, čo by mohlo u neho zanechať závažnejšie následky. Súd sa stotožnil s názorom znaleckého ústavu. V súčasnosti, keď u dieťaťa pretrváva odmietavý vzťah k otcovi, bojí sa ho, odmieta sa s ním stretávať, bolo by proti záujmom dieťaťa meniť stabilné výchovné prostredie dieťaťa, ktoré dieťa má u matky vytvorené a ktoré nevyhnutne potrebuje zvlášť, keď nastúpilo do školy a pribudli mu v súvislosti s tým povinnosti. Na odstránenie odmietavého vzťahu dieťaťa k otcovi sa vyžaduje citlivý prístup rodičov za pomoci psychológa. Pre dieťa je v súčasnosti vhodnejšie, ak sa pri zachovaní terajšieho výchovného prostredia za odbornej pomoci psychológa podarí obnoviť vzájomne pozitívny vzťah s otcom a ich vzájomné stretávanie sa. K tomu musia byť nápomocní obidvaja rodičia, i keď sú medzi nimi nedoriešené spory.
63. Súd uložil mal. U. aj jeho rodičom po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku výchovné opatrenie: podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi v záujme maloletého dieťaťa a za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletým U., nar. 16.12.2008. Súd ukladá matke maloletého U. zabezpečovať jeho účasť na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Súd považuje uloženie tohto výchovného opatrenia za nevyhnutné, nakoľko je v záujme zdravého psychického vývinu maloletého dieťaťa, aby sa obnovili vzťahy medzi dieťaťom a jeho otcom, čo je možné len za pomoci odborníka z odboru psychológie, keďže rodičia sami nie sú schopní danú situáciu spolu zvládnuť. Súd je toho názoru, že poradenstvu by sa rodičia aj dieťa mali podrobovať na jednom špecializovanom pracovisku, ktoré je v blízkosti bydliska dieťaťa a obidvoch jeho rodičov. Psychologickým vyšetrením znalkyne Dr. Halašovej nebolo zistené jednoznačné odmietanie návštev otca zo strany dieťaťa. Znalkyňa uviedla, že pre zdravý vývin dieťaťa je žiadúce, aby malo kontakt so svojím otcom, neodporúča však v tomto násilné postupy vzhľadom na búrlivé odmietanie odchodu dieťaťa do otcovho prostredia, keďže by mohli mať za následok psychotraumatizáciu dieťaťa. V znaleckom posudku znaleckého ústavu sa uvádza, že maloletý síce „navonok“ otca intenzívne odmieta, možno sa však domnievať, že „vnútorne nie je jeho vzťah k nemu až natoľko negatívny. Podľa znalca otec je pre dieťa výrazne problémovou osobou, ale ním prezentovaný strach z neho je vysoko pravdepodobne ovplyvnený aj reakciou jeho blízkeho okolia maloletého na osobu otca. Podľa znalca najspoľahlivejšou cestou k tomu, aby sa stretávanie
otca s maloletým obnovilo a fungovalo k prospechu maloletého by bolo, aby rodičia dokázali vyriešiť, resp. aspoň utlmiť ich vzájomný konflikt a snažili sa nájsť spoločnú reč v prospech ich dieťaťa. Za tým účelom znalec odporúča aspoň 12-15 spoločných stretnutí u odborníka, vstup rodičov do párovej terapie, individuálne dlhodobejšie psychologické, resp. psychoterapeutické vedenie. Súd je toho názoru, že dieťaťu je treba pomôcť za odbornej pomoci psychológa a spolupráce rodičov postupne odbúrať strach, negatívne pocity, ktoré k otcovi v súčasnosti prejavuje. Súd poukazuje na to, že Referáty poradensko-psychologických služieb oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 305/2005 Z. z. vykonávajú odborné činnosti, ako napr. individuálne a párové poradenstvo v oblasti osobných, partnerských, manželských, výchovných a rodinných problémov, poradenskú a psychologickú pomoc dieťaťu pri úprave styku s rodičmi po rozvode, uplatňovanie niektorých psychoterapeutických a relaxačných metód v poradenskom procese, napríklad: uplatňovanie psychologickej facilitácie spôsobom emocionálneho a racionálneho vstupu do emocionálneho a mentálneho sveta klienta alebo systému vzťahov medzi partnermi, manželmi, rodičmi, facilitovanie pozitívnej zmeny, rastu, sebapoznania a schopnosti riešiť problémy, robiť rozhodnutia, uplatňovanie tzv. psychologického projektovania - spoločne s klientom hľadanie možnosti osobnej alebo vzťahovej pozitívnej zmeny, rozvoja postojov, hodnôt a ciest riešenia pomocou imaginácie a hypotetického uvažovania klienta, posilňovanie sebaúcty, uplatňovanie psychologickej podpory, empatickej reflexie potrieb, očakávaní a pocitov, v práci s párom - vyvažovanie partnerského vzťahu, harmonizovanie roly muža a ženy, otca a matky, podporovanie vzájomného vciťovania, chápania a vyjadrovania vzájomných očakávaní a túžob (stránka Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny).
64. Súd poučuje rodičov, že ich povinnosťou je rešpektovať pri absolvovaní psychologického poradenstva pokyny psychológa, čas stretnutí a za tým účelom si upraviť svoje pracovné povinnosti a iné povinnosti.
65. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
66. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
67. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
68. Súd rozhodol, že rodičia sú povinní zaplatiť náhradu trov konania štátu, každý v sume 732,69 eur, matka na účet číslo A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXXXX, otec na účet číslo A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXXXX, obidvaja do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd rozhodol o náhrade trov štátu s poukazom na § 55, 57, 58 CMP, v súvislosti s tým, že štátu vznikla povinnosť zaplatiť znaleckému ústavu ním uplatnené znalečné. Znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 14.5.2015 č.k.11P/1/2013-930 nakoľko pre posúdenie úloh v ňom uložených bolo potrebné odborné posúdenie znalcom z odboru psychológie. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme všetkých účastníkov, preto je spravodlivé, aby sa na náhrade jeho nákladov podieľali obidvaja rodičia rovnakým dielom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.