Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/106/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.R.E. XXX/XX, T., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Medený Hámor 6541/15, do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária Lučenec, J.Kráľa 5/A, o zaplatenie 2.444,37 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu o zaplatenie 2.444,37 € s príslušenstvom z a m i e t a .

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 28%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 6.791,80 € spolu s príslušenstvom a to 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.709,49 € od 15.12.2009 do zaplatenia, ako aj priznať náhradu trov konania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej doručené. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 29.10.2008 zmluvu o úvere č. 1020728028, podmienky ktorej boli dohodnuté v zmluve. Zmluva bola uzavretá na poskytnutie úveru a používanie platobnej karty, pričom sa na ňu vzťahoval aj sadzobník poplatkov a podmienky pre poskytovanie úverov a používanie platobnej karty. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej celkovo úver vo výške 4.979,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 17.12.2013 a zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej istiny spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. V dôsledku podaného odvolania žalovanou prostredníctvom právneho zástupcu vo veci rozhodoval krajský súd ako súd odvolací. Zároveň podal odvolanie aj v tom čase vedľajší účastník na strane žalovanej, ktoré nesmerovalo voči výroku rozsudku o zaplatenie 4.347,43 € s príslušenstvom, ale voči výroku rozhodnutia, ktorým súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.444,37 € s príslušenstvom vrátane úrokov z omeškania a výroku o trovách konania. Následne zobrala žalovaná v časti prevyšujúcej sumu 2.444,37 € s príslušenstvom odvolanie späť.

3. Po podaní odvolania, ako aj čiastočného späťvzatia odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 6.9.2016 odvolacie konanie v časti o zaplatenie sumy 4.347,42 € s príslušenstvom zastavil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatenie sumy 2.444,37 € a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zmluva bola uzavretá dňa 29.10.2008 za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva totiž podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spadala do základných pojmov písm. a/ a b/ uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorých spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vyjadrení zo strany vedľajšieho účastníka, ku ktorému sa pripojila aj žalovaná sa namieta, že uzatvorená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 v ustanovení písm. g/, h/, j/ a preto mala žalovaná za to, že tento úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uložil odvolací súd súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní sa týmito námietkami zaoberal. To, že medzi stranami v konaní bola uzatvorená úverová zmluva podľa ustanovení obchodného zákonníka neznamená, že by mali byť použité len normy obchodného práva. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Názor vyslovený v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý použil ustanovenia obchodného zákonníka v danej právnej veci v prospech žalobcu ako dodávateľa nepovažoval odvolací súd za vecne správny, pretože mal súd prihliadnuť na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zákonodarca preferuje prioritu občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a použiteľný aj na režim daného právneho vzťahu, uložil súdu prvej inštancie posúdiť vzťahy medzi strany sporu nielen v kontexte obchodného, ale najmä občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil vec súdu na ďalšie rozhodnutie.

5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bolo opätovne vo veci nariadené pojednávanie. Strany sporu nenavrhli v konaní vykonať žiadne dôkazy, preto súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z listín a dokladov doložených v priebehu konania najmä zo zmluvy o úvere č. 1020728028 zo dňa 29.10.2008, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a žalovanou a v dôsledku postúpenia pohľadávok prešli práva a povinnosti veriteľa na žalobcu. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 4.979,-- € a žalovaná sa zaviazala tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže tak ako je vyššie konštatované v rozhodnutí krajského súdu sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú jednak ustanovenia občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch zákona č. 258/2001 Z.z. (ďalej len ako zákon č. 258/2001 Z.z.) súd podrobil uvedenú úverovú zmluvu súdnej kontrole, pri ktorej zistil, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu nespĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. V súlade s písm. g/ v zmluve nie je uvedený dátum konečnej splatnosti. Ďalej podľa písm. h/ nie je uvedená ročná úroková sadzba v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny tejto ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu. Táto však v zmluve absentuje. V súlade s písm. j/ je potrebné uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN síce v zmluve uvedená je vo výške 15,49%, avšak nezodpovedá skutočnosti, t.j. v skutočnosti je vyššia nakoľko nezahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, resp. v zmluve o úvere sa neuvádzajú ďalšie náklady spotrebiteľa, ktoré však preukázateľne platil, konkrétne v súvislosti s poplatkom strhnutým 29.10.2008 vo výške 5.040,-- Sk v zmysle platobnej histórie. Ďalej absentuje údaj v zmysle písm. i/ vyššie citovaného zákonného ustanovenia a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde tento údaj v zmluve uvedený nie je. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3, posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že pre absenciu zákonných náležitostí v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami sporu je potrebné hľadieť na úver ako na úver poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov. Navyše v zmluve bola dohodnutá aj sankcia spojená s omeškaním žalovanej ako spotrebiteľky, ktorú je možné považovať za neadekvátne vysokú k plneniu ktoré má zabezpečovať. Zmluvná pokuta za omeškanie predstavovala 20% z dlžnej čiastky minimálne však 100,-- Sk. Úrok z omeškania 0,1% denne z dlžnej čiastky, 36,5% ročne. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho

zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Aj napriek tomu súd uvádza, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi v kontexte rozhodnutia tak odvolacieho súdu, ako aj v zmysle opätovného posúdenia úverovej zmluvy súdom prvej inštancie nevznikol nárok na zaplatenie zvyšku dlžnej sumy, ktorej zaplatenia sa domáhal pôvodnou žalobou a to sumy 2.444,37 € s príslušenstvom. Suma poskytnutého úveru činí sumu 4.979,09 € a po zohľadnení úhrady 631,66 € má žalobca nárok len na zaplatenie rozdielu sumy čerpaného úveru a sumy, ktorú už žalovaná preukázateľne zaplatila. Jedná sa o sumu, ktorá bola súdom priznaná. Vo zvyšnej časti súd vyhodnotil nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za nedôvodný a neoprávnený. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. S poukazom na ustanovenie § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktoré akceptovalo právny názor vyslovený odvolacím súdom a s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nasledujúce, ako aj v spojení s ustanoveniami § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mal za to, že vo zvyšku nárok žalobcu nebol dôvodný.

8. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nenmá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

12. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo základnej zásady civilného procesného práva a tou je zásada úspechu strany v konaní. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorý pôvodne žiadal priznať sumu 6.791,80 €. Úspech mal v časti 4.347,42 €, v časti ktorej rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Vo zvyšku v časti 2.444,37 € s príslušenstvom bol žalobca neúspešný. Preto pri rozhodovaní o trovách konania žalobcu voči žalovanému súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 podľa pomeru úspechu vo veci. Pomer úspechu žalobcu predstavuje 28% (64%-36%). Na strane žalovanej v konaní vystupoval do 30.6.2016 vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 účinky úkonov, ktoré uskutočnil do účinnosti novej procesnej normy, ktorou je civilný sporový poriadok tieto zostali zachované. V konaní si Združenie na ochranu práv spotrebiteľa HOOS uplatnil právo na náhradu trov konania. Keďže uvedené združenie ako právnická osoba vystupovalo na strane žalovaného, súd posudzoval mieru jeho úspešnosti v základnom prvoinštančnom konaní a dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešnejší, preto žalovanému vrátane Združenia na ochranu práv spotrebiteľa právo na náhradu trov prvoinštančného konania nevzniklo. Pokiaľ však žalovaná a Združenie na ochranu práv občanov HOOS cestou právneho zástupcu podali odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie s tým, že združenie podalo odvolanie len v časti neprevyšujúcej sumu 2.444,37 € bol v rámci odvolacieho konania úspešný. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhoduje aj o trovách odvolacieho konania mal za to, že Združenie na ochranu práv občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778 má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške tak trov prvoinštančného konania u žalobcu voči žalovanej, ako aj trov odvolacieho konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS voči žalobcovi bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 príslušným súdnym úradníkom v zákonom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).