Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cbi/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanému: HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D, 84101 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky 4 843 258,29 €

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16.05.2013, doručenou súdu dňa 16.05.2013, sa žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, domáhal proti žalovanému: HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D, 841 01 Bratislava, určenia popretej pohľadávky 4 843 258,29 € v konkurznom konaní a žiadal, aby súd určil, že:

„VÚB je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi: LEEF Slovakia, s.r.o., IČO: 35 955 091, so sídlom Špitálska, 25, 811 08 Bratislava, prihlásenej do konkurzu úpadcu, vyhláseného uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2013, spis. zn. 4K/54/2012, prihláškou č. 1 vo výške 4 843 258,29 €, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 138, vyplývajúcej zo Zmluvy o financovaní č. 55/ZF/2008 zo dňa 13.08.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2010 uzavretej s úpadcom, ktorá je vymáhateľná, ktorá je zabezpečená v zabezpečenej sume 23 069 773,61 € záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008 na zabezpečenie prihlásenej pohľadávky VÚB, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13.08. 2008, čas registrácie 14:45:45, pod spisovou značkou NCR 23592/2008 (registrácia zmeny vykonaná dňa 13.08.2008 pod sp. zn. NCR zp: 23598/2008), ktoré vzniklo žalobcovi v poradí podľa času jeho zápisu (registrácie) do Notárskeho centrálneho registra záložných práv ku: všetky rozostavané stavby, rozostavané byty, rozostavané nebytové priestory, stavby, byty, nebytové priestory (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku) (tak, ako je každý z týchto pojmov definovaný v zákone č. 182/1993 Zb. v platnom znení alebo v zákone č. 162/1995 Z. z. v platnom znení), ku ktorým Záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel kedykoľvek po dni uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi Záložným veriteľom a Záložcom dňa 13.08.2008, po dobu trvania Záložného práva a to výstavbou v zmysle Stavebného povolenia (tak, ako je tento pojem definovaný v Zmluve o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi Záložným veriteľom a Záložcom dňa 13.08.2008), vrátane všetkých následných výsledkov stavebnej činnosti na takýchto rozostavaných

stavbách, rozostavaných bytoch, rozostavaných nebytových priestoroch, stavbách, bytoch, nebytových priestoroch (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku) vo vlastníctve úpadcu.

VÚB je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi: LEEF Slovakia, s.r.o., IČO: 35 955 091, so sídlom Špitálska 25 811 08 Bratislava, prihlásenej do konkurzu úpadcu, vyhláseného uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2013, spis. zn. 4K/54/2012, prihláškou č. 2 vo výške 86 671,67 €, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 139, vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. XXX/ZZ/XXXX zo dňa 13.08.2008, zo Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľné veci č. 110/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008 a zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. XX.XX.XXXX,zo dňa 25.08.2010, uzavretých s úpadcom v spojení s Dohodou o poskytovaní služieb pri starostlivosti o predmet zálohu zo dňa 22.09.2011, ktorá je vymáhateľná, ktorá je zabezpečená v zabezpečenej sume 23 069 773,61 € záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. XXX/ZZ/XXXX zo dňa 13.08.2008 na zabezpečenie prihlásenej pohľadávky VÚB, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13. 08. 2008, čas registrácie 14:45:45, pod spisovou značkou NCR XXXXX/XXXX (registrácia zmeny vykonaná dňa. 13.08.2008 pod sp. zn. U. zp: 23598/2008), ktoré vzniklo žalobcovi v poradí podľa času jeho zápisu registrácie) do Notárskeho centrálneho registra záložných práv ku: všetky rozostavané stavby, rozostavané byty, rozostavané nebytové priestory, stavby, byty, nebytové priestory (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku), (tak, ako je každý z týchto pojmov definovaný v zákone č. 182/1993 Zb. v platnom znení alebo v zákone č. 162/1995 Z. z. v platnom znení), ku ktorým Záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel kedykoľvek po dni uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi Záložným veriteľom a Záložcom dňa 13.08.2008, po dobu trvania Záložného práva a to výstavbou v zmysle Stavebného povolenia (tak, ako je tento pojem definovaný v Zmluve o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi Záložným veriteľom a Záložcom dňa 13.08.2008), vrátane všetkých následných výsledkov stavebnej činnosti na takýchto rozostavaných stavbách, 9Cbi/13/2013-179

rozostavaných bytoch, rozostavaných nebytových priestoroch, stavbách, bytoch, nebytových priestoroch (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku) vo vlastníctve úpadcu.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 300, 35 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom dňa 06.11.2015 tak, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „odvolací súd“), na základe odvolania žalovaného (odvolateľa) zo dňa 24.11.2015, vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/13/2013-119 zo dňa 06.11.2015, uznesením sp. zn. 1CoKR/12/2016 - 154 zo dňa 28.06.2016, zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátil v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP súdu prvého stupňa na nové konanie, a ktorý po náležitom zistení skutkového stavu v naznačenom smere ustáli právny názor vo vzťahu k uplatneniu nárokov žalobcu, v konaní o určenie popretej pohľadávky s tým, že zároveň rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri jej posudzovaní, a či žalobcom uplatnený nárok je dôvodný.

Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že odvolateľ (žalovaný), vecne správne uviedol, že zabezpečenie pohľadávky spočívajúce v záložnom práve k nehnuteľnostiam musí byť bez pochybností preukázané tak z hľadiska obligačných, ako aj vecných účinkov takéhoto zabezpečenia. Obligačné účinky podstatné pre zriadenie záložného práva spočívajú v uzatvorení platnej zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam,

ktorou sú účastníci zmluvy viazaní. Vecné účinky záložného práva vznikajú účinnosťou jeho zápisu do príslušného registra určeného na takýto zápis. V prípade nehnuteľností je v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z., registrom príslušným pre zápis záložného práva, kataster nehnuteľností. Pre vznik záložného práva musia byť splnené obe uvedené skutočnosti. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s argumentáciou odvolateľa (žalovaného), že záložné právo k rozostavaným stavbám, ktorým mali byť zabezpečené pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu, účinne nevzniklo pre absenciu jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Pokiaľ preto vec alebo ťarcha (vecné bremeno) k veci majúcej charakter veci nehnuteľnej, nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, nenastanú jej vecno - právne účinky, t. j. nedôjde k účinnému zriadeniu vecného bremena. Zápis záložného práva k nehnuteľnosti v Notárskom registri záložných práv, nemôže vyvolať žiadne vecné účinky a nemôže ním účinne dôjsť k vzniku záložného práva. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby sa v ďalšom konaní pri posudzovaní existencie zabezpečenia do konkurzu prihlásených pohľadávok žalobcu vysporiadal s otázkou účinného vzniku záložného práva z hľadiska jeho zápisu v príslušnom registri.

Odvolací súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku odvolateľa (žalovaného), že súd prvého stupňa nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s jeho argumentáciu o nedostatku vlastníctva záložcu k predmetu zálohu, a teda nemožnosti k nim zriadiť záložné právo, táto otázka je právne a skutkovo významná len v prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že záložné právo účinne vzniklo v zmysle zákona zápisom v príslušnom registri a túto skutočnosť bude povinný riadne odôvodniť. Len v tomto prípade je v zmysle zásady „nemo plus iuris“ významné vedenie dokazovania o existencii vlastníckeho práva záložcu k predmetu zálohu, ako základný predpoklad vykonania právnych úkonov smerujúcich k vzniku obligačných účinkov záložného práva. Ak bolo záložné právo zriaďované ako právo k veci, ktorá v čase podpisu záložnej zmluvy nebola vo vlastníctve úpadcu ako záložcu, nemohlo toto právo účinne vzniknúť. V takomto prípade bude teda povinnosťou súdu prvého stupňa sa ako otázkou predbežnou zaoberať, či úpadca bol vlastníkom veci a až na základe takto vyriešenej predbežnej otázky, ktorá je právne významná pre posudzovanú právnu vec, náležite posúdiť vznik záložného práva. Bez riešenia a odpovede na predbežnú otázku, či úpadca bol alebo nebol vlastníkom veci, ku ktorej sa zriadilo záložné právo, nie je možné dospieť k správnemu právnemu názoru (záveru) súdom prvého stupňa v konaní o určenie popretej pohľadávky veriteľa. Odvolací súd v odvolaní neposudzoval vznik záložného práva a jeho účinky vo vzťahu k nároku žalobcu v konaní o uznanie popretej pohľadávky.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že si v konkurze úpadcu v zákonnej lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu uplatnil prihláškou č. 1 svoju pohľadávku na celkovú sumu 4 843 258,29 € a prihláškou č. 2 svoju pohľadávku na celkovú sumu 86 671,67 €, obidve ako zabezpečené, okrem iného zabezpečenia aj zriadením záložného práva k všetkým rozostavaným stavbám, rozostavaným bytom, rozostavaným nebytovým priestorom, stavbám, bytom, nebytovým priestorom (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušnom pozemku) (tak, ako je každý z týchto pojmov definovaný v zákone č. 182/1993 Zb. platnom znení alebo v zákone č. 162/1995 Z. z. v platnom znení), ku ktorým Záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel kedykoľvek po dni uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi Záložným veriteľom a Záložcom dňa 13.08.2008 po dobu trvania Záložného práva a to výstavbou v zmysle Stavebného povolenia (tak, ako je tento pojem definovaný v Zmluve o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a Záložcom dňa 13.08.2008, vrátane všetkých následných výsledkov stavebnej činnosti na týchto rozostavaných stavbách, rozostavaných bytoch, rozostavaných nebytových priestoroch, stavbách, bytoch, nebytových priestoroch (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku), (ďalej aj ako „rozostavané stavby alebo „záloh“ alebo „budúce nehnuteľnosti“). Vlastníkom predmetu zabezpečovacieho práva je úpadca podiel 1/1. Záložné právo je zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva 9Cbi/13/2013-180

na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008, (ďalej aj ako „Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti“) na zabezpečenie prihlásenej pohľadávky VÚB vyplývajúcej zo Zmluvy o financovaní č. 55/ZF 2008 zo dňa 13.8.2008, v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2010 (Zmluva o

financovaní a zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 107/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008, zo Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce hnuteľné veci č. U. zo dňa 13.8.2008 a zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. X zo dňa 25.8.2010 (ďalej pre všetky záložné zmluvy aj ako „zmluva o zriadení záložného práva“) v NotárskomXX.XX.XXXXom registri záložných práva dňa 13.08.2008 pod spisovou značkou NCR 23592/2008 (registrácia zmeny vykonaná dňa 13.08.2008 pod sp. zn. NCR zp: 23598/2008) (ďalej ako záložné právo“).

Žalobca uviedol, že dňa 18.04.2013 mu bolo doručené oznámenie, v ktorom mu správca konkurznej podstaty úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o., IČO: 35 955 091, so sídlom Špitálska 25 811 08 Bratislava (ďalej len „úpadca“), oznámil popretie zabezpečovanej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu vo výške 4 843 258,29 € prihláškou č. 1, zapísanú do zoznamu pohľadávok pod č. 138 a popretie zabezpečenej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu vo výške 86 671,67 € prihláškou č. 2, zapísanú do zoznamu pohľadávok pod č. 139, čo do zabezpečovacieho práva žalobcu, ktorým je záložné právo zriadené podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ2008 zo dňa 13.08.2008, registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práva dňa 13. 08. 2008 pod spisovou značkou NCR 23592/2008 (registrácia zmeny vykonaná dňa 13.08.2008 pod sp. zn. NCRzp: 23598/2008), k zálohu a to veriteľom obchodnou spoločnosťou HORNEX, a.s. sídlo: Agátová 4D, Bratislava, IČO: 35802570 (ďalej aj ako „HORNEX, a. s. alebo „popierajúci veriteľ“)/žalovaný, z dôvodu, že:

- úpadca neuhradil veriteľovi HORNEX, a.s. ako zhotoviteľovi stavby SILVER RESORT - Tatranská Lomnica pre úpadcu ako objednávateľa na základe Zmluvy o dielo č. 1317/2008 uzatvorenej dňa 28.07.2008 celú cenu stavebného materiálu, ktorý je súčasťou rozostavaných stavieb, ktoré sú súčasťou nedokončeného diela - stavby SILVER RESORT - Tatranská Lomnica, vrátane ceny prác spojených s jeho montážou. V zmysle ustanovenia čl. X. ods. 10.1. Zmluvy o dielo, „má vlastnícke právo k dielu alebo k vykonanej časti diela objednávateľ, a to od momentu vzniku diela alebo vykonanej časti diela a zaplatenia ceny za dielo, resp. ceny takto vykonanej časti diela (na účely tohto ustanovenia odseku sa za zaplatenie ceny za dielo, resp. ceny vykonanej časti diela považuje zaplatenie sumy uvedenej k úhrade vo faktúre zhotoviteľa, ktorou fakturuje cenu za dielo, resp. cenu za vykonanú časť diela v zmysle tejto zmluvy). Pre odstránenie pochybností platí, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k výsledku stavebných prác na diele potom ako boli vykonané a časť ceny za dielo zodpovedajúca tomuto výsledku stavebných prác bola zaplatená“. Keďže do dnešného dňa úpadca neuhradil veriteľovi celú cenu rozostavaných stavieb, nenadobudol k nim vlastnícke právo a nemohli sa tak stať predmetom záložného práva zriadeného v prospech popretého veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s.

- záložné právo k predmetným rozostavaným stavbám bolo podľa zápisu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ako aj podľa opisu záložného práva v prihláške podanej žalobcom, zriadené ako záložné právo k rozostavaným stavbám, ku ktorým úpadca nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti. Podľa názoru žalovaného - popierajúceho veriteľa - Občiansky zákonník v ustanovení § 151f rozlišuje veci ako predmet záložného práva, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti a ktoré vzniknú v budúcnosti, pričom tie prvé existujú v čase zriadenia podpisu zmluvy o zriadení záložného práva a záložca k nim má v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo, tie druhé neexistujú v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva a majú vzniknúť neskôr, čo je aj prípad predmetných rozostavaných stavieb. Keďže žalobca a úpadca zriadili záložné právo k rozostavaným stavbám, ku ktorým záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel v budúcnosti, uplatnené záložné právo by sa nemalo vzťahovať na predmetné rozostavané stavby.

- záložné právo k predmetným rozostavaným stavbám je zapísané iba v Notárskom centrálnom registri záložných práv, nie však v katastri nehnuteľností, takže uplatnené záložné právo nemohlo vzniknúť pre nesplnenie podmienky jeho zápisu do katastra nehnuteľností.

- žalobca v prihláške pohľadávok výslovne neuviedol ako predmet záložného práva rozostavané stavby

- vily „J“ - „O“ a obmedzil sa iba na všeobecnú formuláciu predmetu záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

Žalobca uviedol, že lehota na popretie predmetných sporných pohľadávok uplynula dňa 10.04.2013 a lehota na podanie žaloby na určenie popretých pohľadávok uplynula dňa 20.5.2013.Žalobca uviedol,

že trvá na svojom riadne prihlásenom zabezpečovacom práve, ktoré popierajúci veriteľ v konkurze úpadcu, spis. zn. 4K/54/2012 poprel - a ktorý uvádza vo svojom popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok pod číslom 139, že vo fotokópii prihlášky, ktorá mu bola predložená pri nahliadaní do konkurzného spisu, nebolo sporné zabezpečovacie právo uvedené, nakoľko sporné zabezpečovacie právo riadne prihlásil aj v prihláške pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok pod číslom 139, a preto podľa § 32 ods. 9 ZKR, podáva na súd v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky žalobcu veriteľom HORNEX, a. s. žalobu proti popierajúcemu veriteľovi, ktorou sa v konkurze úpadcu domáha určenia zabezpečenia svojej riadne prihlásenej pohľadávky, prihlásenej prihláškou č. 1, vo výške 4 843 258,29 € zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 138 a určenia zabezpečenia svojej riadne prihlásenej pohľadávky, prihlásenej prihláškou č. 2, vo výške 86 671,67 €, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 139, a to záložného práva bližšie definovaného vyššie v tejto žalobe. Žalobca poukázal na § 151f Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že záložné právo k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti alebo ktorá vznikne v budúcnosti, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, to neplatí ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci záložcom, s tým, že predmetné ustanovenie dáva žalobcovi ako osobe, ktorá financuje výstavbu diela, ktorého objednávateľom je dlžník, istotu, že aj v prípade nečinnosti záložcu ako osoby oprávnenej na vykonanie zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, má návratnosť už poskytnutých 9Cbi/13/2013-181

peňažných prostriedkov zabezpečenú prednostným záložným právom k stavebnému objektu, ktorý je v takom stupni rozostavanosti, že z hľadiska stavebno-technického a funkčného, spĺňa definíciu rozostavanej stavby podľa katastrálneho zákona, ale vzhľadom na nečinnosť záložcu nedošlo k jeho zápisu do katastra nehnuteľností.

Záložné právo k veci, ktoré úpadca nadobudne v budúcnosti - k rozostavaným stavbách (každá jednotlivá stavba je časťou diela vykonávaného veriteľom HORNEX, a.s. podľa Zmluvy o dielo), bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práva dňa 13. 08. 2008 pod spisovou značkou NCR 23592/2008 (registrácia zmeny vykonaná dňa 13.08.2008 pod sp. zn. NCR zp: 23598/2008). Úpadca nadobudol vlastnícke právo v zmysle zmluvy o dielo ku každému jednotlivému stavebnému objektu, ktorý je rozostavanou stavbou podľa definície podľa zákona č. 162/1995 Z. z. () v platnom znení, zhotovením každého jednotlivého stavebného objektu (časť diela) a zaplatením ceny za takto vykonanú časť diela.

Podľa názoru žalobcu, v danom prípade boli splneného podmienky na vznik záložného práva k rozostavaným stavbám, ktorými sú stavebné objekty podľa zmluvy o dielo.

Žalobca uviedol, že ku dňu prihlásenia svojej zabezpečovanej pohľadávky, nebolo preukázané, že úpadca veriteľovi HORNEX, a.s. nezaplatil za celé už vykonané dielo, resp., že jeho vlastnícke právo k už vykonanému dielu nevzniklo. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti nemá za následok tú skutočnosť, že žalobca sa nestal záložným veriteľom k rozostavaným stavbám ani v časti vykonaného diela, nakoľko tomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že do dnešného dňa si žiadna osoba neuplatnila u správcu konkurznej podstaty úpadcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť a ani nebola podaná žaloba proti u správcu konkurznej podstaty úpadcu na vylúčenie veci zo súpisu; v zmysle § 78 ods. 4 ZKR, a preto sa predpokladá, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné.

Žalobca poukázal na to, že podľa § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., rozostavaná stavba na evidovanie v katastri nehnuteľností, je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je zrejmé, že neexistuje žiadna právna prekážka na vznik, zmenu a zánik práva, vrátane záložného, aj k rozostavanej stavbe, ktorá už spĺňa podmienky jej zápisu do katastra nehnuteľností, aj keď z dôvodu nečinnosti úpadcu, k zápisu záložného práva v danom prípade do katastra nehnuteľností nedošlo; a záložné právo bolo zapísané len do Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

V prípade už vykonaného zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností je pre poradie uspokojovania záložných veriteľov rozhodujúci čas zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností. Záložný veriteľ je však oprávnený vykonať takýto zápis záložného práva do katastra nehnuteľností aj na základe záložnej zmluvy uzavretej pred zápisom zálohu a vlastníckeho práva k nemu do katastra nehnuteľností, na základe ktorej bol vykonaný zápis záložného práva do Notárskeho centrálneho registra záložných práv, čím právna úprava indikuje, že takémuto záložnému veriteľovi je, resp. má byť poskytnutá zvýšená právna ochrana a sú mu vytvorené podmienky na zabezpečenie priority pri zápise jeho záložného práva aj do katastra nehnuteľností. Žalobca uviedol, že podmienkou vzniku záložného práva, je aj vznik veci, je preto právne irelevantné pre riadne určenie zálohu, či zmluvné strany zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zriadili záložné právo k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti alebo k veci, ktorá vznikne v budúcnosti. Žalobca považuje za právne nepodstatné neuvedenie popierajúcim veriteľom uvedeného označenia zálohu nad rámec určenia zálohu podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a podľa zápisu v Notárskom centrálnom registri záložných práv, čo nemôže byť dôvodom na popretie záložného práva žalobcu, navyše popierajúci veriteľ sa podľa názoru žalobcu vôbec nevysporiadal s tým, aký vplyv má neuvedenie uvedeného označenia stavebných objektov, na vznik a existenciu záložného práva žalobcu, najmä z hľadiska určitosti alebo určiteľnosti zálohu.

Podľa názoru žalobcu, neexistuje žiadny dôvod na základe zákona, podľa ktorého by bolo možné tvrdiť, že záložné právo žalobcu nevzniklo, ale naopak má za to, že záložné právo vzniklo a pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou č. 1 vo výške 4 843 258,29 €, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 138 a pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou č. 2 vo výške 86 671,67 €, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 139, sú zabezpečené záložným právom, k zálohu zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008 na zabezpečenie každej prihlásenej pohľadávky žalobcu, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práva dňa 13. 08. 2008 pod spisovou značkou NCR 23592/2008 (registrácia zmeny vykonaná dňa 13.08.2008 pod sp. zn. NCR zp: 23598/2008).

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 13.02.2014 a ktorý uviedol, že predmetom záložného práva zabezpečujúceho obe prihlásené pohľadávky žalobcu majú byť podľa tvrdenia žalobcu rozostavané stavby - vily „J“ - „O“, ktoré sú súčasťou nedokončeného diela - stavby „SILVER RESORT - Tatranská Lomnica“, realizovanej žalovaným ako zhotoviteľom pre úpadcu ako objednávateľa na základe zmluvy o dielo č. 1317/2008 uzavretej dňa 28.07.2008 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Keďže do dnešného dňa úpadca neuhradil veriteľovi celú cenu rozostavaných stavieb, nenadobudol k nim vlastnícke právo a nemohli sa tak stať predmetom záložného práva zriadeného v prospech žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že predmetom záložného práva môže byť akýkoľvek výsledok stavebných prác, nakoľko ním môže byť až stavba, ktorá je z hľadiska práva, (nie z hľadiska technického), samostatnou vecou, t.j. samostatným predmetom právnych vzťahov, a preto vyššie predmetné rozostavané stavby sa nemohli stať samostatným predmetom záložného práva ešte skôr, ako nadobudli znaky rozostavanej stavby v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

Žalovaný si prihlásil pohľadávky na zaplatenie zvyšku ceny vyššie uvedených rozostavaných stavieb, v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Pred vyhlásením konkurzu vymáhal žalovaný úhradu uvedených pohľadávok v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I, č. k. 30Rob/14/2011 (neuhradenie faktúr úpadcom žalovanému: č.: 3111004003, č. 3111005004, č. 3111006014, č. 3111006016, č. 9Cbi/13/2013-182

3111007013, č. 3111007014, č. 3111008010, č. 3111009016, č. 3111009019, č. 3111010018 a č. 3111011003).

Žalovaný sa vyjadril k názoru žalobcu, že vlastníkom predmetných rozostavaných stavieb je úpadca, ktorý uviedol, že v prebiehajúcom konkurze na majetok úpadcu si dodnes nikto neuplatnil právo k týmto stavbám, nik u správcu nenamietal nesprávny zápis týchto stavieb do súpisu podstaty a nik nepodal žalobu o vylúčenie týchto stavieb zo súpisu, a preto podľa v zmysle § 78 ods. 4 odvodzuje, že zahrnutie týchto stavieb do súpisu je nesporné. Žalovaný nesúhlasí s týmto názorom žalobcu, nakoľko citované ustanovenie umožňuje uplatniť si u správcu konkurznej podstaty, nezahrnutie veci až

do momentu rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku, k čomu však zatiaľ v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nedošlo. Domnienka nespornosti zahrnutia veci do súpisu, na ktorú sa žalobca odvoláva, sa uplatní iba v prípade, ak na výslovnú výzvu súdu, osoba uplatňujúca si právo k veci zapísanej do súpisu, nepodá v lehote určenej súdom vylučovaciu žalobu. Žalovaný nebol dodnes vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby.

Žalovaný, uviedol, že si prihlásil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu pohľadávky na zaplatenie zvyšku ceny vyššie uvedených rozostavaných stavieb. Žalovaný uviedol, že záložné právo bolo zriaďované ako záložné právo k rozostavaným stavbám, ku ktorým úpadca nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti.

Žalovaný sa vyjadril k ustanoveniu § 151f Občianskeho zákonníka, ktoré, rozlišuje veci ako predmet záložného práva, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti a ktoré vzniknú v budúcnosti. Tie prvé existujú v čase zriadenia podpisu zmluvy o zriadení záložného práva a záložca k nim má v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo, tie druhé neexistujú v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva a majú vzniknúť neskôr (čo je i prípad vyššie popísaných rozostavaných stavieb - víl „J“ - „O“).

To znamená, že predmet záložného práva, ktorého určenia sa žalobca domáha, musel už v čase podpisu záložných zmlúv existovať s tým, že úpadca mal k nemu v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo. To však nie je prípad vyššie uvedených rozostavaných stavieb - víl „J“ - „O“. Tie totiž v čase podpisu záložných zmlúv neexistovali., a z tohto dôvodu, záložné právo, ktorého určenia sa žalobca domáha, sa nemôže vzťahovať na vyššie popísané rozostavané stavby - vily „J“ - „O“.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca podľa § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom zálohu nehnuteľnosť, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, záložné právo k nej vznikne až zápisom do osobitného registra - katastra nehnuteľností. Pre chýbajúci zápis záložného práva v katastri nehnuteľností nemohlo záložné právo, ktorého určenia sa žalobca domáha, vzniknúť. Úpadca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo dňa 28.07.2008 a zmluvy o zriadení záložného práva k stavbám, ktoré úpadca nadobudne v budúcnosti, uzatvoril žalobca s úpadcom dňa 13.08.2008, t.j. až po podpise zmluvy o dielo, a preto mu musela byť známa výhrada vlastníckeho práva dojednaná v zmluve o dielo v prospech žalovaného a teda i riziko, že úpadca sa nestane vlastníkom rozostavaných stavieb.

Podľa názoru žalovaného, povinnou náležitosťou prihlášky zabezpečenej pohľadávky v konkurze je podľa § 29 ods. 2 uvedenie predmetu zabezpečovacieho práva. Žalobca v prihláškach neuviedol predmet záložného práva a pri opise predmetu záložného práva uviedol iba všeobecnú formuláciu predmetu záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Táto skutočnosť podľa žalovaného zakladá dôvod na popretie pohľadávok čo do zabezpečenia záložným právom k predmetným rozostavaným stavbám, pretože žalobca mal uviesť v prihláške pohľadávky identifikáciu konkrétnych rozostavaných stavieb, ktoré síce v čase zriaďovania záložného práva ešte neexistovali, avšak v čase podania prihlášok pohľadávok už existovali ako samostatné veci - predmety právnych vzťahov - a ako také mali svoje vlastné označenie, pod ktorým by sa zapisovali aj do katastra nehnuteľností. Pokiaľ stavba existuje a je označená ako samostatná vec v právnom zmysle slova, nemožno ju v prihláške pohľadávky zahrnúť pod všeobecné označenie nehnuteľností, ktoré má úpadca nadobudnúť v budúcnosti.

Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal vedomosť o existencii uvedených rozostavaných stavieb v čase podania prihlášok pohľadávok, a potvrdzujú to dve notárske zápisnice o priebehu dobrovoľných dražieb, ktoré sa konali na návrh žalobcu a ktoré pripojil k prihláške pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 138 ako prílohy č. 11 a 12, ako i obsah oznámenia o dražbe zo dňa 11.11.2011, Zn. 881/2011, dražobníka - Dražobná spoločnosť, a.s.

Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného.

6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.02.2014 sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 17.08.2015 a ktorý uviedol, že vlastníkom rozostavaných stavieb je úpadca ako záložca. Poukazuje na Čl. XV. Záverečné ustanovenia bod 15.4 zmluvy o dielo, ktoré výslovne uvádza, ktoré ustanovenia zmluvy o dielo ostávajú

nedotknuté, v dôsledku jej zániku. V predmetných ustanoveniach zmluvy o dielo, nie je nikde upravené, že odstúpením od zmluvy o dielo nie sú dotknuté ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré upravujú prevod vlastníckeho práva k dielu a výhradu vlastníctva. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že je vlastníkom rozostavaných stavieb vzhľadom na výhradu vlastníctva a súčasne si uplatňuje prihláškou pohľadávky v konkurze aj na zaplatenie ceny diela, ku ktorému si uplatňuje výhradu vlastníctva a nesúhlasí s jeho tvrdením, že mu to dokonca umožňuje novela ZKR, pretože práve táto novela, dala veriteľovi možnosť výberu a to, že buď si ponechá vlastníctvo k veci, alebo nechá vec v podstate úpadcu a uplatní si pohľadávku zabezpečovacím právom, v žiadnom prípade neumožňuje uplatniť si toto právo duplicitne. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 78 ods.8 ZKR, by mal žalovaný pri spoločnom speňažovaní za súčasného podania vylučovacej žaloby, právo na vydanie časti výťažku týkajúceho sa sporného zálohu - rozostavaných stavieb. Žalobca je toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 78 ods.4 ZKR, keďže tretia osoba nepodala žalobu o vylúčenie rozostavaných stavieb zo súpisu, predpokladá sa, že zahrnutie vecí do súpisu je nesporné. Žalobca poukazuje na to, že ak aj úpadca nezaplatil žalovanému ako veriteľovi celú cenu za dielo, nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že sa úpadca nestal jeho spoluvlastníkom, a preto nemožno ani tvrdiť, že vlastnícke právo úpadcu ako záložcu a tým aj záložné právo žalobcu na spornom predmete zálohu vôbec nevzniklo. 9Cbi/13/2013-183

Žalobca uviedol, že v prihláške riadne identifikoval záloh a to v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, a preto spĺňa podmienku určitosti, resp. určiteľnosti a teda jeho nezameniteľnosti. Žalobca zdôraznil, že sporné zabezpečovacie právo riadne prihlásil do konkurzu, čo preukáže výpisom zoznamom pohľadávok.

7. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.08.2015 sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 18.09.2015, ktorý sa uviedol k argumentu nadobudnutia vlastníckeho práva k rozostavaným vilám úpadcom v dôsledku odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo uzatvorenej s úpadcom:

Výhrada vlastníctva zaniká odstúpením od zmluvy o dielo. Na tom by nezmenilo nič, ani fyzické odovzdanie diela úpadcovi po odstúpení od zmluvy o dielo, pretože takúto povinnosť mal žalovaný aj po odstúpení od zmluvy o dielo v zmysle čl. XV. ods. 15.4 písm. d) zmluvy o dielo. Zmluva o dielo teda predpokladala, že dielo sa úpadcovi odovzdá ešte pred prevodom vlastníckeho práva k celému dielu na úpadcu. Z toho vyplýva, že po odstúpení od zmluvy o dielo sa mal postupnými právnymi úkonmi navodiť právny stav smerujúci k tomu, aby sa úpadca stal vlastníkom rozostavaných víl. Do odstúpenia od zmluvy o dielo nebol úpadca kvôli dohode o výhrade vlastníctva vlastníkom rozostavaných víl, pretože nezaplatil žalovanému ich úplnú cenu, vlastníkom rozostavaných víl bol žalovaný, pričom samotný akt odstúpenia od zmluvy nemohol tento právny stav automaticky zmeniť a založiť vlastnícke právo úpadcu k rozostavaným vilám. K rozostavaným vilám nemohlo vzniknúť podielové spoluvlastníctvo, nakoľko vlastnícke právo mohlo vzniknúť až v momente, kedy sa stali rozostavané stavby samostatným predmetom právnych vzťahov. Uviedol k argumentu o nemožnosti duplicitného uplatnenia nárokov zo zmluvy o dielo - pohľadávky na zaplatenie ceny diela a vlastníckeho práva k dielu: Žalovaný si v konkurze zatiaľ neuplatnil práva vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva k rozostavaným vilám, keďže nepodal vylučovaciu žalobu, preto k žiadnej duplicite nárokov nedošlo. Žalovaný iba poprel žalobcove pohľadávky čo do ich zabezpečenia, pretože záložné právo, ktorého sa žalobca domáha, nevzniklo okrem iného, z dôvodu, že úpadca ako záložca sa nestal vlastníkom zálohu - stavieb rozostavaných víl. Domnienka nespornosti zahrnutia veci do súpisu, na ktorú sa žalobca odvoláva, sa uplatní iba v prípade, ak na výslovnú výzvu súdu osoba uplatňujúca si právo k veci zapísanej do súpisu nepodá v lehote určenej súdom vylučovaciu žalobu. Žalovaný nebol dodnes súdom vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby. Veriteľ si musí vybrať, či si v konkurze prihlási pohľadávku na zaplatenie ceny plnenia alebo bude uplatňovať vlastnícke právo k plneniu na základe výhrady vlastníctva. Práve naopak - veriteľ môže prihlásiť svoju peňažnú pohľadávku a zároveň uplatniť výhradu vlastníctva rovnakým spôsobom ako zabezpečovacie právo s tým, že v takomto prípade poveruje správcu na speňaženie veci zaťaženej výhradou vlastníctva. Uviedol k argumentu o vzniku záložného práva zápisom do Notárskeho centrálneho registra záložných práv:

Záložné právo k predmetu záložného práva, na vznik ktorého sa vyžaduje registrácia v osobitnom registri, resp. katastri, sa zapíše do tohto registra až ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva alebo ku dňu nadobudnutia iného práva k tomuto predmetu.

Záložné právo k nehnuteľnosti, a to aj v prípade, ak má nehnuteľnosť vzniknúť v budúcnosti alebo k nej má v budúcnosti záložca nadobudnúť vlastnícke právo, vyžaduje pre svoj vznik zápis do katastra nehnuteľností, pričom akýkoľvek zápis tohto záložného práva do iného registra je právne irelevantný. Poukázal na Katastrálneho bulletin č. 2/2012 vydaný Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky za účelom zjednotenia metodiky v rozhodovacej činnosti katastrálnych úradov.

K argumentu o spôsobe určenia predmetu zálohu v prihláške pohľadávky uviedol, že žalobca v čase prihlásenia svojich pohľadávok do konkurzu už vedel konkrétne označenie predmetu zálohu - rozostavané stavby víl (dobrovoľné dražby pred vyhlásením konkurzu úpadcu), a ktoré sa pod takýmto označením aj zapisujú do katastra nehnuteľností, mal v prihláške pohľadávok použiť takéto označenie predmetu zálohu namiesto citácie z Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

8. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa k veci vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 06.07.2017, a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že je možné nakladať s rozostavanou stavbou s právnymi účinkami, len ak je rozostavaná stavba zapísaná do katastra nehnuteľností, a to z dôvodov, ktoré už uviedol a doplnil nasledovne:

- k stavbe vznikne vlastnícke právo okamihom vzniku stavby, t.j. v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná (u nadzemnej stavby, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia) a teda že na vznik vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe nie je potrebný zápis v katastri nehnuteľností; Rozostavaná stavba je vecou v právnom zmysle a vždy ide o spôsobilý predmet právnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že tak ako je možný vznik vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, originárne ako aj jeho prevodom, aj bez jej zápisu do katastra nehnuteľností, je možný aj vznik záložného práva k takejto rozostavanej stavbe, aj bez zápisu do katastra nehnuteľností. Navyše v opačnom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené, by zrejme nebolo možné, aby mohlo platne vzniknúť záložné právo k tým nehnuteľnostiam, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisujú. Zápis záložných práv do katastra nehnuteľností má svoj dôvod vtedy, ak ide o nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností, a to jednak z dôvodu publicity záložného práva, ako aj z dôvodu určenia poradia uspokojenia viacerých záložných práv z výťažku z realizácie záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaný sa rovnako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že ak nie je možný vznik záložného práva k rozostavanej stavbe inak ako zápisom do katastra nehnuteľností, je aplikácia ustanovenia § 50 ZKR, v zmysle ktorého: „Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu“, vo vzťahu k rozostavaným stavbám

9Cbi/13/2013-184

nemožná, keďže toto ustanovenie predpokladá registráciu záložného práva ešte pred vznikom veci (rozostavanej stavby).

Žalobca teda trvá na tom, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vznik záložného práva k rozostavanej stavbe, nakoľko je:

- spôsobilý predmet záložného práva v zmysle § 151 d) Občianskeho zákonníka;

- registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, keďže ide o jediný možný register, do ktorého je možné záložné právo k veci, ktorá sa nezapisuje (nemusí sa zapisovať) do katastra nehnuteľností, zapísať; vlastníctvo záložcu.

Žalobca sa vyjadril k vlastníckemu právu úpadcu, ktoré žalovaný naďalej spochybňuje z dôvodu, že úpadca nezaplatil celú cenu vykonaného diela, a teda sa v zmysle Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom (ďalej aj ako „Zmluva o dielo“), nestal

vlastníkom diela, je vzhľadom na dojednanie Zmluvy o dielo, č1. X, úplne bezpredmetné, nakoľko vlastníctvo k dielu prešlo na úpadcu postupne, vždy po zaplatení časti diela. Žalovaný prihlásil do konkurzu úpadcu sumu vo výške 515 669,19 €, z toho istina (teda suma nezaplatených faktúr) predstavovala sumu 420 562, 75 EUR a z toho istina pripadajúca na stavby víl J-O, ku ktorým vznik záložného práva žalobcu žalovaný spochybňuje, predstavuje sumu vo výške 221 456,03 €. Z predložených faktúr v konkurze úpadcu v súvislosti s prihlásením pohľadávky žalovaného je zrejmé, že žalovaný fakturoval za zhotovenie víl J-O, celkovo sumu vo výške 1 526 580,01 €, z toho úpadca nezaplatil žalovanému sumu vo výške 221 456,03 € (teda istina uplatnená v konkurze úpadcu, ktorá pripadá na rozostavané stavby - vily J-O). Z uvedeného pomeru zaplatenej sumy, resp. nezaplatenej sumy k celkovej fakturovanej sume za výstavbu víl J-O, je zrejmé, že úpadca zaplatil za časť diela, ktorou je teda v zmysle Zmluvy o dielo aj každý jednotlivý stavebný objekt, resp. jeho časť, teda aj vily J-O, resp. ich časti) sumu v takej výške, ktorá zodpovedá už vykonanému Dielu (časti diela - vily J-O, resp. ich časti) v štádiu rozostavaná stavba, resp. rozostavané stavby - vily J-O. V dôsledku odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo si alebo strany v zmysle ustanovenia § 351, ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, boli povinné vrátiť všetky už poskytnuté plnenia, teda úpadca žalovanému vykonané dielo a žalovaný úpadcovi zaplatenú cenu diela, alebo bolo úmyslom zmluvných strán odstúpiť od Zmluvy o dielo oba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým bol úpadca v omeškaní (ustanovenie § 347 Obchodného zákonníka). Žalovaný však dielo alebo jeho časť, so zaplatením ktorého bol úpadca v omeškaní, v zmysle Zmluvy o dielo odovzdal úpadcovi, a žiadal doplatenie ceny vykonaného diela (ustanovenie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka). Aj z uvedeného konania zmluvných strán Zmluvy o dielo teda zjavne vyplýva vôľa zmluvných strán Zmluvy o dielo, aby vlastnícke právo k dielu ostalo, resp. patrilo úpadcovi. V opačnom prípade by bol žalovaný ako zhotoviteľ povinný zaplatiť úpadcovi to, o čo sa žalovaný bezdôvodne obohatil (pri súčasnom vlastníctve diela a ponechaní si zaplatenej ceny za dielo). Aj súdna prax uvádza, že: „takýto stav však nie je akceptovateľný, keďže žalobca si musí zvoliť, či si bude uplatňovať doplatenie zostatku ceny diela alebo nárok vyplývajúci z dojednanej výhrady vlastníctva. Súbežné uplatňovanie oboch nárokov je vylúčené, pretože by viedlo k vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcu, a to čo do prijatej odplaty za zhotovenie diela (pri súčasnom vlastníctve nehnuteľnosti žalobcom)“. (Rozsudok Okresného súdu Prešov, 1Cbi/3)/2015-398). Tento úmysel zmluvných strán rovnako potvrdzuje aj konanie žalovaného, ktorý si prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku na zaplatenie (doplatenie) ceny vykonaného diela a ktorý si žiadne iné nároky, až do rozhodnutia súdu prvej inštancie v neprospech žalovaného, neuplatňoval, a ani nijako sa ako vlastník rozostavaných stavieb nesprával, keď napriek upozorneniam konkurzného správcu a žalobcu (aj na spoločnom stretnutí) odmietal - ako ich údajný vlastník - uhrádzať náklady spojené so strážením rozostavaných stavieb a náklady na energie na osvetlenie objektu, v ktorom sa rozostavané stavby nachádzajú, resp. sa podieľať na úhrade týchto nákladov; z dôvodu, že na úhradu týchto nákladov neboli v konkurznej podstate žiadne peňažné prostriedky, uhrádzal tieto náklady žalobca v dobrej viere, že je záložný veriteľ v zmysle záložnej zmluvy, ako výdavky spojené s udržiavaním zálohu. Konanie žalovaného preto považuje za zjavne účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa ďalej vyjadril k vyjadreniu žalovaného, ktorý tvrdí, že podľa jeho názoru v tomto konaní nijako nejde o ochranu ústavného práva vlastniť majetok, s tým, že žalobca ako záložný veriteľ musí mať k dispozícii spoľahlivé právne prostriedky na to, aby mohol nespochybniteľne zabezpečiť návratnosť svojich peňažných prostriedkov, ktoré poskytol vo forme úveru inej osobe po splnení presne určených podmienok, najmä v oblasti financovania väčších developérskych projektov. Preto by mala byť poskytnutá ochrana takémuto záložnému právu, a v tej súvislosti aj ústavou chránenému právu vlastniť majetok, najmä, ak účelom jeho popretia bol zlý úmysel popierajúceho veriteľa a jeho snaha o získanie neoprávneného majetkového prospechu, resp. jeho snaha získať prospech z oboch právnych titulov ako veriteľa úpadcu a aj ako vlastníka vecí zapísaných do konkurznej podstaty, keďže zákonodarca zrejme opomenul právne pokryť tento právny jav a nie je možné ho subsumovať pod žiadnu ani podobnú právnu normu. Práve tu sa vytvára priestor na to, aby si sudca spravodlivo vytvoril normu na tento prípad v zmysle čl. 4 rešpektujúc zmysel a účel zákona.

Žalobca ďalej uviedol, že požiadavka špecifikácie zálohu uvedeného v konkurznej prihláške t.j. predmetu zabezpečovacieho práva, bola riadne splnená, a to jednak v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle ustanovení ZKR.

Žalobca sa rovnako dôsledne a vyčerpávajúco vysporiadal s tvrdením žalovaného, a to, že záložné právo bolo nesprávne zriadené k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, pričom správne malo

byť zriadené k veci, ktorá vznikne v budúcnosti, a to najmä odkazom na ustanovenie § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, zriadenie záložného práva k veci, ktorú záložcu nadobudne v budúcnosti, je pojem širší ako zriadenie záložného práva k veci, ktorá vznikne v budúcnosti, a zahŕňa aj zriadenie záložného práva k veci, ktorá vznikne v budúcnosti, ako aj na základe odôvodnenia, že záložca nadobudol vlastnícke právo k veci okamihom vzniku veci, a preto uvedený dôvod popretia považuje žalobca za úplne bezdôvodný.

Žalobca tvrdí, že z predložených dôkazov, neexistuje žiadny dôvod, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že predmetné záložné právo žalobcu nevzniklo, a 9Cbi/13/2013-185

poukazuje na zmysel a účel zákona, spravodlivé a účelné uplatňovanie práva a ochranu ústavného práva vlastniť majetok. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou č. 1 vo výške 4 843 258,29 €, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 138 a pohľadávka VUB, a.s. uplatnená prihláškou č. 2 vo výške 86 671,67 €( zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 139 sú zabezpečené záložným právom k zálohu zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ ZZ/2008 zo dňa 13.8.2008 na zabezpečenie každej prihlásenej pohľadávky VÚB, a.s. v konkurze úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o., IČO: 35 955 091, so sídlom Špitálska 25, 811 08 Bratislava, spis. zn. 4K/54/2012, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13. 8. 2008 pod spisovou značkou NCRzp 23592/2008 (registrácia zmeny vykonaná dňa 13.8.2008 pod sp. zn. NCRzp: 23598/2008), čas registrácie 14:45:45.

9. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa k veci vyjadril žalovaný písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.08.2017, a v ktorom uviedol, že v rozhodnutí odvolacieho súdu je uvedené, že „podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ preto vec alebo ťarcha (vecné bremeno) k veci majúcej charakter veci nehnuteľnej, nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, nenastanú vecnoprávne účinky, t.j. nedôjde k účinnému zriadeniu vecného bremena.“ Ďalej uviedol, že v rozhodnutí odvolacieho súdu je uvedené, že ostatné námietky žalovaného ako odvolateľa, najmä námietka nedostatku vlastníctva záložcu k predmetu zálohu, sú právne a skutkovo významné iba v prípade, ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že záložné právo k rozostavaným stavbám v prospech žalobcu účinne vzniklo. Odvolací súd vyjadril jednoznačný právny názor na spôsob vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom uviedol, že k jeho vzniku je potrebný zápis v katastri nehnuteľností. Už táto skutočnosť je dostačujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby v plnom rozsahu. Žalovaný zdôraznil, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že rozostavaná stavba vzniká ako vec v právnom zmysle v momente, kedy nadobudne znaky definície rozostavanej stavby uvedené v zákone č. 162/1995 Z. z. (). Uvedené žalovaný nikdy nespochybňoval a sám to v konaní aktívne uvádzal na podporu argumentácie o vzniku svojho vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám, ktoré majú byť predmetom záložného práva zriadeného v prospech žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nerozlišuje medzi originárnym a derivatívnym nadobudnutím vlastníckeho práva. Vytvorenie stavby do vyššie uvedeného štádia tzv. rozostavanej stavby je príkladom originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva a v tomto prípade toto vlastnícke právo vznikne aj bez zápisu v katastri nehnuteľností. Následné dispozície s predmetom takéhoto vlastníckeho práva sú však už titulom pre derivatívne nadobudnutie práva k stavbe, pričom vecno - právne účinky týchto dispozícii nastanú až zápisom v katastri nehnuteľností. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, ktorý z právnej možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe originárnym spôsobom bez zápisu v katastri nehnuteľností, odvodzuje všeobecný záver o platnosti tohto pravidla i pri derivatívnom nadobudnutí tohto práva, žalobca uvádza, že „súdna prax sa vysporiadala s tým, že ak je rozostavaná stavba vecou v právnom zmysle, ide vždy o spôsobilý predmet právnych vzťahov ...“, z čoho v ďalšom žalobca vyvodzuje, že v prípade stavby nezapísanej v katastri nehnuteľností dochádza v prevodu vlastníctva k nej dňom účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, pričom ďalej žalobca odkazuje na rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Cdo 3376/2008, z ktorého vyplýva iba to, že stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, aj keď podlieha zápisovej povinnosti, je spôsobilým predmetom právnych vzťahov, a preto je možné bez jej zápisu do katastra nehnuteľností uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nej, čím vznikne nadobúdací titul vlastníckeho práva (titulus adquirendi). Z uvedeného rozhodnutia však nevyplýva, že

vlastnícke právo k takejto stavbe prejde na nadobúdateľa iba na základe uzatvorenej zmluvy bez zápisu v katastri nehnuteľností, teda pre nadobudnutie vlastníckeho práva k takejto stavbe je potrebný nielen právom predpokladaný titul nadobudnutia (zmluva), ale aj právom predpokladaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je v tomto prípade zápis v katastri nehnuteľností. Preto skutočnosť, či uvedená stavba je, alebo nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, je dôležitá pre posúdenie právneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva (modus adquirendi). „Vlastnícke právo ke stavbě, jéž podléha zápisu do katastru nemovitostí, lze totiž v případe jeho převodu nabýt smlouvou, pouze vkladem do katastru nemovitosí, a to bez ohledu na okolnost, zda stavba v dobé kupní smlouvv je, (či není) v rozporu s právními předpisv, evidována v katastru nemovitostí.“ Z daného je zrejmé, že vlastnícke právo k stavbe, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností, nemožno na základe zmluvy (ako titulu nadobudnutia vlastníctva) nadobudnúť bez zápisu do katastra nehnuteľností. Rovnako to platí i pre záložné právo k nehnuteľnosti. Žalovaný sa vyjadril k argumentácii žalobcu v súvislosti s výkladom ustanovenia § 50 s tým, že uviedol, že právnu úpravu zriaďovania a vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam vrátane rozostavaných stavieb a vrátane nehnuteľností, ktoré vzniknú až v budúcnosti, obsahuje Občiansky zákonník, ktorý jednoznačne vyžaduje pre vznik takéhoto záložného práva jeho zápis do katastra nehnuteľností. Ustanovenie § 50 ods. 1 upravuje postup pri uplatňovaní záložného práva ako zabezpečovacieho práva v konkurznom konaní a v danom prípade však vznikol predmet zálohu pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že boli splnené zákonné predpoklady na vznik záložného práva k rozostavaným stavbám, keďže záložca nebol a nie je vlastníkom zálohu a Notársky centrálny register záložných práv nie je registrom, do ktorého sa zapisuje záložné právo k rozostavanej stavbe, tak ako to stanovuje zákon. Žalobca uvádza, že na základe čl. X. Zmluvy o dielo č. 1317/2008, ktorú uzatvorili úpadca a žalovaný, nadobudol úpadca vlastnícke právo k dielu postupne vždy po zaplatení ceny príslušnej časti diela, pričom za časť diela považuje žalobca každý stavebný objekt, resp. jeho časť, ktorý je súčasťou diela. Podľa žalovaného, táto argumentácia žalobcu nie je správna. Na základe citovaného ustanovenia Zmluvy o dielo, môže prechádzať vlastnícke právo zo žalovaného na úpadcu iba k takým častiam diela, ktoré samy o sebe majú charakter veci v právnom zmysle. Takou časťou diela pri stavbách je iba tzv. rozostavaná stavba, resp. ukončená stavba, avšak určite nie akákoľvek časť diela, pretože k takej časti diela nie je možné po právnej stránke nadobudnúť vlastnícke právo, keďže nie je predmetom právnych vzťahov. Keďže úpadca nezaplatil žalovanému celú cenu rozostavaných stavieb, nenadobudol k nim vlastnícke právo. Žalobca svojou argumentáciou ale priznal, že až do Zmluvou o dielo 9Cbi/13/2013-186

zamýšľaného prevodu vlastníckeho práva k dielu, resp. jeho častiam, na úpadcu je vlastníkom diela, resp. jeho častí, žalovaný. Žalovaný sa ďalej vyjadril k argumentácii žalobcu, ktorý obhajuje svoje záujmy odkazom na ústavnú ochranu vlastníckeho práva, pričom uvádza, že právny poriadok musí poskytovať subjektom právnych vzťahov spoľahlivý právny mechanizmus na zabezpečenie vrátenia požičaných peňažných prostriedkov. Žalobca tu argumentuje tým, že právna úprava zriaďovania záložného práva k rozostavaným stavbám, ktoré vzniknú v budúcnosti, nezabezpečuje záložnému veriteľovi efektívnu ochranu je práv, a preto žiada prvostupňový súd, aby si vytvoril právnu normu v zmysle čl. 4. a túto aplikoval na prejednávanú vec. Žalovaný s uvedenou argumentáciou a návrhom žalobcu nesúhlasí, nakoľko žalobca pochybil pri zriaďovaní záložného práva k rozostavaným stavbám a tento svoj omyl sa snaží zakryť poukazom na nedostatok právnej úpravy. V iných obchodných prípadoch, kedy žalobca poskytol tretej osobe úver na podobný účel a s podobným zabezpečením (štandardným v oblasti bankového financovania), žalobca takto pri zriaďovaní záložného práva k rozostavanej stavbe nepostupoval. To, že právna úprava zriadenia a vzniku záložného práva k rozostavenej stavbe je dostatočná a jednoznačná, potvrdil i odvolací súd v svojom rozhodnutí. Žalovaný na základe doteraz predložených dôkazov a prezentovaných tvrdení strán sporu, žiada súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

10. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa k veci vyjadril žalobca písomným vyjadrením zo dňa 21.08.2017, a v ktorom uviedol, že aj k rozostavanej stavbe nezapísanej v katastri nehnuteľnosti môže vzniknúť vlastnícke právo, a to aj derivatívnym spôsobom, na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe (alebo dňom účinnosti zmluvy alebo k inému, v zmluve určenému, dňu), pričom toto tvrdenie možno logicky oprieť aj o rozhodnutie NS ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí síce

uviedol, že “vlastnícke právo k stavbe v prípade jeho prevodu kúpnou zmluvou možno nadobudnúť iba vkladom do katastra nehnuteľností, ale ako podstatné a rozhodujúce dôvody pre svoje rozhodnutie uviedol to, že stavba nebola zapísaná v katastri nehnuteľností v rozpore so zákonom čierna stavba), a že inak táto stavba podlieha zápisu do katastra nehnuteľnosti;“. Je teda zrejmé, že práve tieto dôvody svedčia tomu, že nie vo vzťahu k všetkým stavbám je podmienkou prevodu vlastníckeho práva k stavbe jeho zápis do katastra nehnuteľností a že posúdil pri svojom rozhodovaní špecifické okolnosti prípadu, o ktorom rozhodoval. Rozostavaná stavba nezapísaná v katastri nehnuteľnosti je vecou, v súvislosti s ktorou, môžu aj bez jej zápisu do katastra nehnuteľností, vznikať tak právne vzťahy vznikajúce pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva, ako vzťahy vznikajúce v súvislosti so vznikom záložného práva. Žalobca ďalej uviedol, že vo svojich tvrdeniach nepriznal nič, čo by bolo na škodu tvrdeniam uvádzaným žalobcom (ako to uvádza Žalovaný vo svojom vyjadrení), naopak Žalobca na konkrétnych sumách dokazoval to, že úpadca zaplatil takmer celú cenu stavby, a platí aj po tom, ako stavba (rozostavaná stavba) vznikla ako samostatná vec (rozostavaná stavba) a predmet právnych vzťahov a rovnako poukázal na konkrétne konanie strán zmluvy o dielo, o ktorom možno predpokladať, že vyjadrovalo skutočnú vôľu zmluvných strán, aby sa stal vlastníkom diela úpadca. Žalobcovi nie je celkom jasné, v čom pri zriaďovaní záložného práva pochybil, ako to tvrdí Žalovaný, a naďalej trvá na tom, že existujúca právna úprava, resp. prílišný formalizmus pri jej uplatňovaní, ktorého sa snaží Žalovaný dovolať na úkor spravodlivosti, mu neposkytuje efektívnu ochranu.

11. Súd vo veci pred zrušením rozsudku odvolacím súdom nariadil pojednávanie dňa 09.06.2015, dňa 22.09.2015, dňa 23.10.2015, a po zrušením rozsudku odvolacím súdom dňa 20.06.2017 a dňa 22.08.2017, na ktorých sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu a právny zástupca žalovaného.

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 20.06.2017 uviedla, že je toho názoru, že v danom prípade došlo k platnému zriadeniu záložného práva, a to v zmysle ustanovení § 151 d) ods.4 a f) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, môže vzniknúť záložné právo aj na vec, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti. V danom prípade sa jedná o rozostavanú stavbu, ktorej identifikácia ako zálohu je dostatočná pre uplatnenie záložného práva a jeho zriadenie. Uviedla, že k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností nedošlo, nakoľko záložca nekonal, nepodal zápis do katastra nehnuteľností tejto rozostavanej stavby a následne bol vyhlásený konkurz. Podľa názoru žalobcu, však záložné právo k rozostavanej stavbe bolo platne zriadené, a to do Notárskeho centrálneho registra záložných práv a to v zmysle ustanovenia § 151 d) ods. 4 v nadväznosti na ustanovenia § 151 e) ods. 2, a § 151 f) ods. 3. Vyjadrila sa k názoru odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že ak bolo záložné právo zriaďované ako právo k veci, ktorá v čase podpisu záložnej zmluvy nebola vo vlastníctve úpadcu ako záložcu, nemohlo toto právo účinne vzniknúť a uviedla, že rozostavaná stavba môže byť subjektom prevodu vlastníckeho práva aj keď nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Pokiaľ by tomu tak nebolo, tak by neexistovala možnosť vzniku záložného práva v zmysle citovaných ustanovení. Tento názor podporujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj stanovisko Daňového úradu a daňové predpisy. Zriadenie záložného práva k rozostavanej stavbe, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, nie je porušením zákona, nakoľko záložné právo možno k nej priradiť. Uviedla, že zápis záložného práva do katastra nehnuteľností má prakticky dôsledky len pri určení poradia uspokojenia veriteľov. Má zmysel len v prípade, ak ide o veci, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, čím sa zabezpečuje publicita zápisu záložného práva. Záložca nadobúda vlastnícke právo k rozostavanej stavbe aj keď nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, nakoľko došlo k zaplateniu kúpnej ceny dostupnej rozostavanosti čo bolo asi 97 %. Z uvedeného vyplýva, že záložca nadobudol vlastníctvo k dielu, t.j. jeho časti v štádiu určitej rozostavanosti. Ďalej poukázala na ustanovenie § 50 ods. 1, ktoré ustanovuje, že na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Pokiaľ by mal zákonodarca iný úmysel, pri zriaďovaní záložného práva, tak by potom predmetné ustanovenie nemalo právny význam a bolo by nadbytočné, t.j. ak by nebolo možné nakladať s rozostavanými stavbami s právnymi účinkami aj bez ich zápisu v katastri nehnuteľností. Nemožno stavať zápis záložného práva v katastri nehnuteľností nad ústavný princíp ochrany vlastníctva záložného veriteľa konajúceho s odbornou starostlivosťou. Skutočnosť, že popierajúci veriteľ odovzdal dielo úpadcovi ako objednávateľovi diela, a následne si uplatnil doplatenie ceny diela, preukazuje vôľu strán zmluvy 9Cbi/13/2013-187

o dielo v koho vlastníctve je vykonané dielo. V opačnom prípade by bol popierajúci veriteľ povinný zaplatiť úpadcovi to, o čo sa popierajúci veriteľ obohatil a ponechať si vlastnícke právo k predmetnému dielu. Popierajúci veriteľ si však zvolil doplatenie zostatku ceny diela.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.06.2017 uviedol, že v konaní sa riešia štyri základné otázky a to, že predmetný záloh nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a úpadca sa nestal vlastníkom zálohu. Záloh existoval ako samostatná vec, nebol špecifikovaný v konkurznej prihláške. Záložné právo bolo k zálohu zriadené tak, že ním úpadca v budúcnosti nadobudne vlastnícke právo, a nie k veci ktorá vznikne v budúcnosti. Záložné právo nebolo zriadené v súlade so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 151 e) ods. 2, § 151 e ods. 4, § 151 f) ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa záložné právo k nehnuteľnostiam zapisuje do katastra nehnuteľností, tento zápis je podmienkou jeho vzniku, nezapisuje sa do notárskeho registra záložných práv, a táto právna úprava sa vzťahuje aj na záložné právo zriaďované na nehnuteľnosti ktoré v budúcnosti vzniknú alebo záložca nadobudne vlastníctvo v budúcnosti. Poukázal na stanovisko Úradu geodézie a kartografie SR zverejnené v katastrálnom bulettine č. 2/2012,v ktorom je uvedené, že záložné právo k rozostavanej stavbe nemôže vzniknúť bez zápisu do katastra nehnuteľností, a to ani v prípade predchádzajúceho zápisu do notárskeho registra záložných práv. Uviedol, že žalovaný podal na súd žalobu, v ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetu zálohu. Ďalej uviedol, že úpadca mu doteraz neuhradil cenu diela v celom rozsahu. Nebola splnená podmienka výhrady vlastníctva záložného práva. Stotožnil sa so stanoviskom odvolacieho súdu, ktorý uviedol v svojom rozhodnutí, že uvedená skutočnosť je však druhotnou otázkou s ohľadom na prvoradé posúdenie otázky platnosti vzniku záložného práva.

14. Súd na deň 05.09.2017 stanovil vyhlásenie rozsudku.

15. Súd pred zrušením rozsudku odvolacím súdom vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného, zmluvou o dielo č. 1317/2008 zo dňa 28.07.2008, Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 26.11.2009, prihláškou veriteľa VÚB č.1 s prílohami, prihláškou veriteľa VÚB č.2 s prílohami, súpisom oddelenej podstaty veriteľ VÚB - T. zo dňa 26.03.2013, oznamom o popretí pohľadávky VÚB veriteľom HORNEX, a.s. zo dňa 12.04.2012, popretím pohľadávky č.138 veriteľom HORNEX, a.s. zo dňa 10.04.2012, popretím pohľadávky č.139 veriteľom HORNEX, a.s. zo dňa 10.04.2012, výpismi z účtu žalovaného - 11x, poštovými podacími hárkami 17x, listom č. P1317-441 zo dňa 18.08.2011, listom č. P1317-443 zo dňa 19.09.2011, výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzP) č. 23594/2008, výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzP) č. 12264/2011, výpisom z LV č. 604, oznámením o opakovanej dražbe Zn. 420/2012, Notárskou zápisnicou Nz 58094/2011 zo dňa 15.12.2011, listom č. P1317-456 zo dňa 14.12.2011, listom č. P1317-457 zo dňa 14.12.2011, oznámením o dražbe Zn. 881/2011, znaleckým posudkom č. 113/2011, faktúrou č. 3110901012 zo dňa 13.02.2009, faktúrou č. 3110902025 zo dňa 13.03.2009, faktúrou č. 3110904024 zo dňa 06.05.2009, faktúrou č. 3110905015 zo dňa 04.06.2009, faktúrou č. 3110906014 zo dňa 03.07.2009, faktúrou č. 3110907004 zo dňa 06.08.2009, faktúrou č. 3110908011 zo dňa 11.09.2009, faktúrou č. 3110909014 zo dňa 12.10.2009, faktúrou č. 3110910021 zo dňa 12.11.2009, faktúrou č. 3110911012 zo dňa 14.12.2009, faktúrou č. 3110912002 zo dňa 15.12.2009, faktúrou č. 3111001002 zo dňa 04.02.2010, faktúrou č. 3111006014 zo dňa 9.07.2010, prihláškou pohľadávky č. 36 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 40 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 44 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 46 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 50 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 52 zo dňa 7.3.2013, prihláškou pohľadávky č. 56 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 58 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 60 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 62 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 64 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 66 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 76 zo dňa 07.03.2013, potvrdením správcu konkurznej podstaty o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok zo dňa 22.03.2013, faktúrou č. 3011080229 zo dňa 17.10.2008, faktúrou č. 3011080236 zo dňa 11.11.2008, faktúrou č. 3011080274 zo dňa 15.12.2008, faktúrou č. 3011080276 zo dňa 15.12.2008, faktúrou č. 3110905018 zo dňa 09.07.2009, faktúrou č. 3110907005 zo dňa 11.8.2009, faktúrou č. 3111002008 zo dňa 15.3.2010, faktúrou č. 3111003006 zo dňa 13.4.2010, faktúrou č. 3111004003 zo dňa 4.5.2010, faktúrou č. 3111005004 zo dňa 04.06.2010, faktúrou č. 3111006016 zo dňa 09.07.2010, faktúrou č. 3111007013 zo dňa 13.8.2010, faktúrou č. 3111007014 zo dňa 13.08.2010, faktúrou č. 3111008010 zo dňa 07.09.2010, faktúrou č. 3111009016 zo dňa 11.10.2010, faktúrou č. 3111009019 zo dňa 12.10.2010, faktúrou č. 3111010018 zo dňa 05.11.2010, faktúrou č. 3111011003 zo dňa 18.11.2010, faktúrou č. 3111011021 zo dňa 13.12.2010, faktúrou č. 3111012031 zo

dňa 13.01.2011, faktúrou č. 3111101024 zo dňa 11.02.2011, faktúrou č. 3111102004 zo dňa 15.02.2011, faktúrou č. 3111102013 zo dňa 10.03.2011, faktúrou č. 3111105014 zo dňa 13.06.2011, faktúrou č. 3111106019 zo dňa 15.07.2011, faktúrou č. 3111107013 zo dňa 09.08.2011, faktúrou č. 3111108004 zo dňa 22.08.2011, faktúrou č. 3110902010 zo dňa 26.02.2009, faktúrou č. 3110903036 zo dňa 15.04.2009, súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 102 zo dňa 07.03.2013, súhrnným prehľadom zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 2 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 3 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 4 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 5 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 6 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 7 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 8 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 9 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 10 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 11 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 13 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 14. zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 15 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 16 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 17 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 18 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 19 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 20 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 21 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 22 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 23 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 24 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 25 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 30 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 32 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 34 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 38 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 42 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 48 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 54 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 68 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 70 zo dňa 07.03.2013, prihláškou 9Cbi/13/2013-188

pohľadávky č. 72 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 74 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 78 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 80 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 82 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 84 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 86 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 88 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 90 zo dňa 7.3.2013, prihláškou pohľadávky č. 92 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 94 zo dňa 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 98 zo 07.03.2013, prihláškou pohľadávky č. 100 zo dňa 07.03.2013, písomnými vyjadreniami žalovaného k žalobe, písomnými vyjadreniami žalobcu k vyjadreniam žalovaného, prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaniach dňa 09.06.2015, dňa 22.09.2015, dňa 23.10.2015, prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach dňa 09.06.2015, dňa 22.09.2015, dňa 23.10.2015 a po zrušení rozsudku odvolacím súdom prednesom právnej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach dňa 20.06.2017 a dňa 22.08.2017, uznesením NS ČR 29 Cdo3376/2008, katastrálnym bulletinom č. 2/2012, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 06.07.2017 a zo dňa 21.08.2017, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 14.08.2017, nahliadnutím do konkurzného spisu 4 K 54/2012, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise, a zistil tento skutkový stav:

16. Súd zistil zo zmluvy o dielo č. 1317/2008 zo dňa 28.07.2008, že bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami objednávateľom LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO 35 955 091 a medzi zhotoviteľom HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D, 84101 Bratislava s predmetom zhotovenia diela, stavby pod názvom ,,SILVERRESORT-Tatranská Lomnica“ a to na pozemkoch, ktorých je výlučným vlastníkom objednávateľ. Zmluvné strany si dojednali v článku 10, v bode 10.1, tak, že vlastnícke právo k dielu alebo k vykonanej časti má objednávateľ a to k momentu vzniku diela alebo vykonanej časti diela a zaplatenia ceny za dielo, resp. ceny takto vykonanej časti diela (na účely tohto odseku sa za zaplatenie ceny za dielo, resp. ceny vykonanej časti diela považuje zaplatenie sumy uvedenej k úhrade vo faktúre zhotoviteľa, ktorou fakturuje cenu za dielo, resp. cenu za vykonanú časť diela v zmysle tejto zmluvy). Nebezpečenstvo vzniku škody na diele alebo na vykonanej časti diela znáša zhotoviteľ. Pre odstránenie pochybností platí, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k výsledku stavebných prác na diele potom ako boli vykonané a časť ceny za dielo zodpovedajúca tomuto výsledku stavebných prác bola zaplatená.

17. Súd zistil z platobného rozkazu č. 30Rob/14/2011, že Okresný súd Bratislava I v právnej veci HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D, 84101 Bratislava c/a LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO 35 955 091 o zaplatenie 199 997,81 € zaviazal žalobcu proti žalovanému, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 199 997, 81 €.

18. Súd zistil z oznámenia o dražbe Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 15.11.2011, že Dražobná spoločnosť, a.s. zverejnila na základe návrhu falošného veriteľa predmetné oznámenie o dražbe (zn. 881/2011), dražobníka: Dražobná spoločnosť, a.s. navrhovateľ všeobecná úverová banka, a.s. s tým, že predmetom dražby sú rozostavané stavby, nezapísané v katastri nehnuteľností a je uvedené, že existuje nesúlad medzi skutkovým stavom v súčasnosti existujúcich stavieb a stavom zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č.604 vedenom správou katastra Poprad.

19. Súd zistil z prípisu obchodnej spoločnosti Hornex, a.s., že bol adresovaný obchodnej spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s, dňa 14.12.2011, ako výzva na upustenie od dobrovoľnej dražby týkajúcej sa stavby ,,SILVERRESORT - Tatranská Lomnica“.

20. Súd zistil z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp-12266/2011), že dňa 04.07.2011 o 10:17 bola registrácia začatia výkonu záložného práva medzi záložcom LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 35 955 091 (záložným dlžníkom) a veriteľom (osoba oprávnená) Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, že bolo vyznačené záložné právo na všetky rozostavané stavby, rozostavané byty, rozostavané nebytové priestory, stavby, byty, nebytové priestory (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku) (tak, ako je každý z týchto pojmov definovaný v zákone č. 182/1993 Zb. v platnom znení alebo v zákone č. 162/1995 Z.z. v platnom znení), ku ktorým Záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel kedykoľvek po dni uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom dňa 13.08.2008 po dobu trvania záložného práva a to výstavbou v zmysle Stavebného povolenia ( tak, ako je tento pojem definovaný v zmluve o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom dňa 13.08.2008, vrátane všetkých následných nebytových priestoroch, stavbách, bytoch, nebytových priestoroch a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku) - najvyššia hodnota istiny 23 069 773,6175 €.

21. Súd zistil z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp-12266/2011), že dňa 04.07.2011 o 10:14 bola registrácia začatia výkonu záložného práva medzi záložcom LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 35 955 091 (záložným dlžníkom) a veriteľom (osoba oprávnená) Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 - nárok záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu voči záložnému veriteľovi a podľa zmluvy o financovaní č. 55/ZF/2008 zo dňa 13.08.2008 (ďalej len zmluva o financovaní), uzatvorenej medzi záložcom ako dlžníkom, záložným veriteľom ako veriteľom a spoločnosťou LETTERSTONE EMERGING €OPE FUND LIMITED, so sídlom Frances Hous, Sir William Place, St. Peter Port, Guernsey GY 1 4HQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severského Írska, registračné spoločnosti 43144 ako limitovaným ručiteľom, v znení všetkých jej budúcich zmien a dodatkov, vrátane novácií alebo iného finančného dokumentu (tak ako je definovaný v zmluve o financovaní) vrátane záväzku nahradiť náklady, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu, (b) na základe nároku z bezdôvodného obohatenia alebo nároku, ktorý môže vzniknúť následkom alebo v súvislosti s tým, že akýkoľvek záväzok uvedený v bode (a) vyššie sa stane nevykonateľným alebo zanikne inak ako splnením (t.j. napríklad právoplatným určením jeho neplatnosti), a (c) na základe akéhokoľvek nároku, ktorý môže vzniknúť, ak bude akýkoľvek právny 9Cbi/13/2013-189

úkon v súvislosti so záväzkom uvedených v bodoch (a) alebo (b) vyššie napadnutý ako odporovateľný právny úkon v súvislosti s konkurzným konaním, reštrukturalizačným konaním alebo inak - najvyššia hodnota istiny 23 069 773,6175 €.

22. Súd zistil z listu vlastníctva č. 604, že spoločnosť LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 35 955 091 je vlastníkom pozemkov XXXX/XX,. Ako aj stavieb na parcele XX.XX.XXXX. s tým, že v poznámke je vyznačené v prospech Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 01.07.2011 podľa P-880/11, Dražobná spoločnosť, a.s. - oznámenie o dražbe, zn. 881/2011 zo dňa 11.11.2011 podľa P-15-36/11. a v časti ťarchy H. úverová banka, a.s. so sídlom G. nivy 1, XXX XX R., IČO: 31 320 155 -

Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 107/ZZ/2008 na pozemky parc. č. S./X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, 43XX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX podľa V- XXXX/XXXX, Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 - Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci, XXXX/XX,, XXXX/XX,, XX.XX.XXXX., na stavby s. čXXX,, vklad povolený dňa 17.09.2010.

23. Súd zistil z notárskej zápisnice č. NZ58094/2011, že touto zápisnicou bolo vykonané osvedčenie o priebehu dražby - predmet dražby súbor nehnuteľností nachádzajúci sa v okrese Poprad, obec Vysoké Tatry, katastrálne územie Tatranská Lomnica, evidovaný správou katastra Poprad, na č. vlastníctva č. 4, a to pozemky parcely registra ,,C“ XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX. Ako aj stavieb na parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX. predmetnom dražby sú rozostavané stavby zapísané v katastri ,,C“ ako: H. ,,L“, stojaca na parcele č. XXXX/XX a na parcele č. XXXX/XX, H. ,,J“, stojaca na parcele č. XXXX/XX, H. ,,K“, stojaca na parcele č. XXXX/X, Vila ,,M“, stojaca na parcele č. XXXX/XX, Vila ,,N“, stojaca na parcele č. XXXX/ XX, Vila ,,O“, stojaca na parcele č. XXXX/XX, predmet dražby v notárskej zápisnici je konštatované, že je nesúlad medzi skutkovým stavom v súčasnosti existujúcich stavieb, a zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, vedenom správou katastra D., okres D., obec H. F., kde nie sú zapísané tieto nové rozostavané stavby.

24. Súd zistil zo znaleckého posudku 213/2011 zo dňa 11.11.2011, ktorý bol vypracovaný znalcom N. D., na základe objednávky, zadávateľa Dražobná spoločnosť, a.s., a to vo veci výpočet všeobecnej hodnoty vyhlášky č. 492/2004 Z.z. nehnuteľností - rozostavané stavby H. ,,J“, ,,K“, ,,L“, ,,M“, ,,N“, ,,O“ vo vlastníctve firmy M. E. s.r.o., R. a pozemky parcela č. KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX kat. územie F. M., obec H. F., že všeobecná hodnota stavieb bola stanovená vo výške 409 716,83 € a všeobecná hodnota pozemkov bola stanovená vo výške 4 210 436,37 €, spolu 4 620 153 €, zaokrúhlene 4 620 000 €.

25. Súd zistil z Obchodného vestníka č. 60/2013 zo dňa 26.03.2013, že vo veci úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o. v konkurze 4K/54/2012 bol uverejnený súpis oddelenej podstaty veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na pozemky zapísané na LV č. XXX a rozostavané stavby H. ,,J“, ,,K“, ,,L“, ,,M“, ,,N“, ,,O“, ktoré nie sú zapísané na LV č. XXX ako rozostavané stavby ako aj hnuteľné veci (oplotenie okolo pozemku, drenážne potrubie XXX perforované, drenážne potrubie XXX plné, drenážne šachty, počet merných jednotiek: XX, drenážne šachty, počet merných jednotiek: X).

26. Súd zistil z katastrálneho bulletinu S. geodézie a kartografie SR č. X/XXXX, že v jeho stanovisku je uvedené, že „záložné právo k rozostavanej stavbe nemôže vzniknúť bez zápisu do katastra nehnuteľností a to ani v prípade predchádzajúceho zápisu do notárskeho registra záložných práv.“

27. Účastníci konania ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy nevykonal podľa § 180 CSP.

28. Súd posudzoval vec podľa ustanovení zákona:

Podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej „ZKR“), zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

Podľa § 28 ods.4 ZKR, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

Podľa § 29 ods.2 ZKR, pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.

Podľa § 30 ods.1. ZKR, správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.

Podľa § 30 ods.2. ZKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

9Cbi/13/2013-190

Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou európskej únie.

Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka:

ods.1 na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona,3b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

3b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/323/> o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

ods.2 Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701> neustanovuje inak.

3c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/162/>. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov.

ods.4 záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri“), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.

Podľa § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

Podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

29. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania, ako aj v zmysle záverov odvolacieho súdu, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:

30. Súd mal v konaní preukázané z Obchodného vestníka č. 60/2013 zo dňa 26.03.2013, že vo veci úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o. v konkurze 4K/54/2012 bol uverejnený súpis oddelenej podstaty veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na pozemky zapísané na LV č. XXX a rozostavané stavby H. ,,J“, ,,K“, ,,L“, ,,M“, ,,N“, ,,O“, ktoré nie sú zapísané na LV č. XXX ako rozostavané stavby ako aj hnuteľné veci (oplotenie okolo pozemku, drenážne potrubie XXX perforované, drenážne potrubie XXX plné, drenážne šachty, počet merných jednotiek: XX, drenážne šachty, počet merných jednotiek: X).

XX. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný ako veriteľ, poprel pohľadávky žalobcu ako veriteľa, ktorý si ich prihlásil do konkurzu spis. zn. XK/XX/XXXX vyhláseného na úpadcu - obchodnú spoločnosť LEEF Slovakia, s.r.o., so sídlom Špitálska 25, 811 08 Bratislava, IČO: 35 955 091 (ďalej „úpadca“), na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2013, a to prihláškou č. 1 vo výške 4 843 258,29 €, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 138 a prihláškou č. 2 vo výške 86 671,67 €, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 139 (ako zabezpečené pohľadávky).

32. Súd mal v konaní preukázané z úradného výpisu z notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp-12266/2011), že dňa 04.07.2011 o 10:17 bola registrácia začatia výkonu záložného práva medzi záložcom LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 35 955 091 (záložným dlžníkom) a veriteľom (osoba oprávnená) Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, že bolo vyznačené záložné právo na všetky rozostavané stavby, rozostavané byty, rozostavané nebytové priestory, stavby, byty, nebytové priestory (a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku), tak, ako je každý z týchto pojmov definovaný v zákone č. 182/1993 Zb. v platnom znení alebo v zákone č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, ku ktorým záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel kedykoľvek po dni uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom dňa 13.08.2008 po dobu trvania záložného práva a to výstavbou v zmysle Stavebného povolenia (tak, ako je tento pojem definovaný v zmluve o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom dňa 13.08.2008, vrátane všetkých následných nebytových priestoroch, stavbách, bytoch, nebytových priestoroch a k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu, 9Cbi/13/2013-191

spoločných zariadeniach domu, spoločných častiach domu a príslušenstve domu a príslušnom pozemku) - najvyššia hodnota istiny 23 069 773,6175 €.

33. Súd mal v konaní preukázané z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp-12266/2011), že dňa 04.07.2011, bola registrácia začatia výkonu záložného práva medzi záložcom LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 35 955 091 (záložným dlžníkom) a záložným veriteľom (osobou oprávnenou) Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, za účelom riadneho a včasného splnenia všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu voči záložnému veriteľovi a podľa zmluvy o financovaní č. 55/ ZF/2008 zo dňa 13.08.2008 (ďalej len zmluva o financovaní), uzatvorená medzi záložcom ako dlžníkom, záložným veriteľom ako veriteľom a spoločnosťou LETTERSTONE EMERGING €OPE FUND LIMITED, so sídlom Frances Hous, Sir William Place, St. Peter Port, Guernsey GY 1 4HQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severského Írska, registračné spoločnosti 43144 ako limitovaným ručiteľom, v znení

všetkých jej budúcich zmien a dodatkov, vrátane novácií alebo iného finančného dokumentu (tak ako je definovaný v zmluve o financovaní) vrátane záväzku nahradiť náklady, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu, na základe nároku z bezdôvodného obohatenia alebo nároku, ktorý môže vzniknúť následkom alebo v súvislosti s tým, že akýkoľvek záväzok sa stane nevykonateľným alebo zanikne inak ako splnením (t.j. napríklad právoplatným určením jeho neplatnosti), a na základe akéhokoľvek nároku, ktorý môže vzniknúť, ak bude akýkoľvek právny úkon v súvislosti s uvedeným záväzkom napadnutý ako odporovateľný právny úkon v súvislosti s konkurzným konaním, reštrukturalizačným konaním alebo inak - najvyššia hodnota istiny 23 069 773,6175 €.

34. Súd sa zaoberal v zmysle záverov odvolacieho súdu, skúmaním, či nastali okrem obligačných účinkov zriadeného záložného práva k predmetu zálohu (rozostavaným stavbám) aj vecno-právne účinky záložného práva na základe uzatvorenej záložnej zmluvy, v súlade s ustanovením § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, právne účinky vkladu záložného práva nastanú povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa ustanovenia § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov.

35. Súd mal v konaní preukázané, ako aj z tvrdenia samotného žalobcu, ktorý v konaní nepopieral, že záložné právo k predmetnému zálohu (rozostavaným stavbám), nebolo zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade záložné právo k predmetu zálohu účinne nevzniklo, a tak nemohli nastať jeho vecno-právne účinky. Súd konštatuje, že zápis predmetného záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, nevyvoláva vecno-právne účinky tak ako to ukladá ustanovenie § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov. Rovnaký názor vyslovil Úrad geodézie a kartografie SR, ktorý vo svojom stanovisku uverejnenom v katastrálnom bulletine č. 2/2012, uvádza, že „záložné právo k rozostavanej stavbe nemôže vzniknúť bez zápisu do katastra nehnuteľností a to ani v prípade predchádzajúceho zápisu do notárskeho registra záložných práv.“ Súd podotýka, že ustanovenie § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že na vznik záložného práva sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že pokiaľ hmotné právo neustanovuje inak, môže záložné právo vzniknúť iba registráciou v registri, pre ktorý neplatí zásada uvedená v § 73a ods. 2 Notárskeho poriadku, a to, že údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 151e ods.4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 citovaného zákona, t.j. záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom, vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona t.j. v Notárskom centrálnom registri záložných práv.

36. Súd poukazuje na to, že Notársky centrálny register záložných práv neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného (napríklad vlastníckeho alebo záložného) a na rozdiel od iných registrov má len informatívnu povahu, t.j. nemá povahu autentického registra. Nahliadnutím do registra záložných práv je možné zistiť neexistenciu záložného práva na majetok osoby, prípadne, že záložné právo ku konkrétnemu majetku neexistuje (t.j. zápis záložného práva na konkrétnu vec, umožňuje založiť inú vec, ktorú má osoba vo vlastníctve).

37. Súd pri posudzovaní tejto veci, vychádzal z ustanovenia § 8 a to, že zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, ktoré je s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia účinne zriadené k uvedeným nehnuteľnostiam (rozostavaným stavbám), až vkladom do katastra nehnuteľností a to v súlade s ustanovením § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri (v katastri nehnuteľností), zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

38. Súd vzhľadom na vyššie uvedené závery, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania, a v zmysle záverov odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že „..ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že záložné právo účinne vzniklo v zmysle zákona zápisom v príslušnom registri a túto skutočnosť bude povinný riadne odôvodniť. Len v tomto prípade je v zmysle zásady „nemo plus iuris“ významné vedenie dokazovania o existencii vlastníckeho práva záložcu k predmetu zálohu, ako základný predpoklad vykonania právnych úkonov smerujúcich k vzniku obligačných účinkov záložného práva...“, sa už ďalej nezaoberal ako predbežnou otázkou, či vzniklo vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu, nakoľko táto otázka nie je právne a skutkovo významná vzhľadom na právne posúdenie veci a to, že záložné právo k predmetným rozostavaným stavbám účinne nevzniklo, a teda nenastali jeho vecno - právne účinky.

9Cbi/13/2013-192

39. Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je voči žalovanému dôvodný, keďže žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.

40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal trovy konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).