Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného K. L., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 05.09.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný

K. L. X. L. D. G. Q. , narodený XX.XX.XXXX v T. Z., trvale bytom N. T., V.. Ž. Č.. XXXX,

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 01.10.2012 pod číslom Kv/85/2011, pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý mal spáchať tak, že:

spoločným konaním s obvineným A.. U. R. (trestné stíhanie vedené v samostatnom konaní) v úmysle získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N., napriek skutočnosti, že k splneniu zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka nikdy nedošlo, nakoľko K. L., ani jeho právny predchodca predmetné nehnuteľnosti nikdy nemali v držbe a neužívali,

1./ dňa 14.12.2005 pred notárom A.. A. C., na Notárskom úrade v Nitre, ul. Piaristická č. 2, A.. U. R., ktorý na základe plnej moci zastupoval K. L. požiadal notára, aby do notárskej zápisnice č. H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX spísal v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a vyhlásil, že ním zastúpený účastník K. L. titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícke podiely na pozemkových nehnuteľnostiach v kat. úz. N. T., evidovaných v katastri nehnuteľností na F. Č.. XXXX, parc. č. 819/1-orná pôda o výmere 520 m2, parc. č. XXX/X-orná pôda o výmere 47 m2, parc. č. XXX/ X-orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX-záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXX-orná pôda o výmere XXXX m2, a to celé spoluvlastnícke podiely A. S., zapísaného na uvedenom LV pod B 1/ v X/X-inách, B. S., zapísanej na uvedenom LV pod B X,X/ v X/X-inách, B. L., zapísanej na uvedenom LV pod B 4/ v X/X-ine, A.. U. R. vo vyhlásení preukazoval, že K. L. splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 07.11.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho predložil k podpisu G. T., ktorý sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámil a o okolnostiach v ňom obsiahnutých nemal vedomosť, túto notárku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo K. L. doručil A.. U. R. dňa 16.12.2005 na Správu katastra v Nitre, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva

záznamom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond Bratislava, IČO: 17335345, škodu vo výške 104 575,- Sk (3 471,25 eura),

2./ dňa 16.12.2005 pred notárom A.. A. C., na Notárskom úrade v Nitre, ul. Piaristická č. 2, A.. U. R., ktorý na základe plnej moci zatupoval K. L., požiadal notára, aby do notárskej zápisnice č. H NZ XXXXX/ XXXX, H. XXXXX/XXXX spísal v zmysle § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a vyhlásil, že ním zastúpený účastník K. L. titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. N. T., evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. XXX-záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, A.. U. R. vo vyhlásení preukazoval, že K. L. splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 07.11.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho predložil k podpisu G. T., ktorý sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámil a o okolnostiach v ňom obsiahnutých nemal vedomosť, túto notársku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo K. L. doručil A.. U. R. dňa 16.12.2005 na Správu katastra v Nitre, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva záznamom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345, škodu vo výške 444 366,- Sk (14 750,25 eura),

3./ dňa 16.12.2005 pred notárom A.. A. C., na Notárskom úrade v Nitre, ul. S. č. 2, A.. U. R., ktorý na základe plnej moci zastupoval K. L., požiadal notára, aby do notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX spísal v zmysle § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a vyhlásil, že ním zastúpený účastník K. L. titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. N. T., evidovanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. XXX-záhrady o výmere XXX m2, A.. U. R. vo vyhlásení preukazoval, že K. splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 07.11.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho predložil k podpisu G. T., ktorý sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámil a o okolnostiach v ňom obsiahnutých nemal vedomosť, túto notársku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo Stanislava L. doručil JUDr. U. R. dňa 16.12.2005 na Správu katastra v Nitre, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva záznamom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345, škodu vo výške 58 617,- Sk (1 945,73 eura),

konaním, opísaným v bodoch 1 až 3 obžaloby, tak spôsobil Slovenskému pozemkovému fondu, Bratislava, IČO: 17335345, celkovú škodu vo výške 607 558,- Sk (20 167,23 eura),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodenú právnickú osobu Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Krajského prokurátora Nitra č. Kv 85/11/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 01.10.2012 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému K. L. (ďalej len „obžalovaný“) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 23.01.2014, 18.03.2014, 29.04.2014, 11.11.2014, 04.04.2017, 01.06.2017 a 05.09.2017 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov A.. U. R., E. C., A. E., P.. A. C., A.. A. C. C., A. L. st., D. D., výsluchom znalcov P.. M. K. a Z.. Z. T., prečítaním výpovedi svedkov P.. M. M., P.. A. S., G. T., B. S., Q. S. a D. Q., prečítaním znaleckých posudkov znalcov P.. Z. D., P.. R. M. a M.. P.. E. D., ako aj oboznámením všetkých listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

X. K. L. na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2014 vypovedal, že v roku 2005 sa obrátil na svojho strýka R. so žiadosťou o investovanie našetrených peňazí vo výške 300.000,- Sk. Vždy, keď pricestoval z Anglicka na Slovensko, skontaktoval sa s R., tento mu dal podpísať nejaké papiere, ktoré však on nečítal a celé investovanie jeho financií prenechal na neho. Až v roku 2008 až 2009, keď bol predvolaný na výsluch, sa dozvedel, že sú na jeho liste vlastníctva písané viaceré pozemky napriek tomu, že sa s R. dohodli len

na kúpe dvoch pozemkov pre neho. R. jemu predložil príjmový doklad na sumu 150.000,- Sk, ktoré dal T. za účelom kúpy pozemkov pre neho, ktorý obžalovaný súdu aj predložil. On chcel investovať do presne neurčených pozemkov, ktoré by mali hodnotu. Plnú moc v prospech R. podpisoval vždy u R., listiny však nečítal, nevedel čo podpisoval, on nič nevyhotovoval, on dôveroval strýkovi. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by podpisy na plných mociach zo dňa 07.11.2005 boli jeho a zároveň uviedol, že na overení podpisu Obecným úradom Lehota nebolo uvedené číslo jeho občianskeho preukazu. K vyhláseniu G. T. sa obžalovaný vyjadril tak, že G. T. nepoznal a skutočnosti uvedené vo vyhlásení neboli pravdivé. Obžalovaný nevedel, kde sa predmetné parcely nachádzali a osoby, ktoré mali byť ich vlastníkmi nepoznal. Obžalovaný poznal len A. E., ktorému vrátil jeho vlastné pozemky na základe odporúčania R.. X. po vznesení obvinenia predal dva pozemky A. C. za sumu 11.000,- eur, ktoré mu však neboli vyplatené, pretože C. na neho tlačil, že mu predmetné pozemky ukradol. Jednoznačne poprel, že by mal vedomosť o tom, že by ho mal R. zastupovať pred notárom, že bude realizovať nadobudnutie pozemkov pre neho vydržaním alebo že by pozemky uvedené na splnomocneniach pre R. niekedy nepretržite, nerušene a dobromyseľne užíval. Na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 bol na žiadosť prokurátora opätovne vypočutý obžalovaný, kedy uviedol, že písomnostiam, ktoré mu na podpis predkladal R., nepripisoval žiadny význam a ani sa s nimi neoboznamoval, nakoľko všetko riešil A.. R. a on dokumenty podpisoval v dobrej viere. Nepamätal si čo presne pre A.. R. podpisoval ani či to bolo plnomocenstvo na vysporiadanie pozemkov v katastrálnom území N. T..

Svedok A.. U. R., strýko obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2014 vypovedal, že v roku 2005 vybavoval pre viacerých občanov N. T. pozemky, ktoré boli vedené ako pozemky neznámych vlastníkov. Takto vybavoval pozemky pre T. a aj pre obžalovaného. Svedok vypovedal, že na žiadosť T. vysporiadal pozemky v prospech obžalovaného, ale prečo mal T. záujem vysporiadať tieto pozemky pre obžalovaného nevedel. Svedok vypovedal, že vyhlásenie T. a vyhlásenie obce spísal on sám, ale ostatné listiny predložené notárovi mal od T. a z pozemno-knižnej vložky. Svedok vypovedal, že plnú moc nedával podpisovať obžalovanému, ale dostal ju od T. už podpísanú obžalovaným. Skutočnosť, že predmetné pozemky mal darovať starý otec obžalovanému, si on u obžalovaného neoveroval. On nemal vedomosť o tom, že by tieto pozemky boli užívané obžalovaným alebo A. L., nakoľko boli podľa neho v držbe družstva. Tiež vypovedal, že obžalovaného neupovedomil o zápise vlastníckeho práva k pozemkom. Potvrdil, že obžalovaný mal záujem o kúpu nejakých pozemkov a za tým účelom mu odovzdal aj určitú sumu, ale v akej výške uviesť nevedel.

Svedok E. C., starosta obce N. T. v rokoch 2003 až 2006, vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2014 vypovedal, že k prevodom pozemkov museli byť priložené vyhlásenia obece, ktoré asi v 80% predkladal vypracované R., pričom on len overoval skutočnosť, či predmetné pozemky neboli obecnými pozemkami. Ak tieto pozemky neboli obecnými pozemkami, vyhlásenie podpísal. Nie všetky vyhlásenia aj čítal, ľudí uvedených na vyhláseniach niektorých poznal, niektorých nie. Za podpísanie vyhlásení mu nebola poskytnutá žiadna odmena. Svedok potvrdil, že A.. R. bol poverený výkupom pozemkov pre SARIO, ale nevedel uviesť či nejaké pozemky vykupoval aj sám pre seba. V rokoch 2003-2006 bolo vydaných ročne 200-250 osvedčení formou notárskej zápisnice. Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 15.11.2010 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej uviedol, že na výkup pozemkov pre SARIO a pre iné spoločnosti bol R. poverený obecným zastupiteľstvom a že listinu, na ktorej boli uvedené krstné mená s priradenými sumami spisoval R., pričom išlo o náklady a vynaložené finančné prostriedky zo zmlúv, ktoré spravil R.. Okrem toho svedok uviedol, že R. si od neho požičal na krátku dobu sumu 500.000,- Sk. K uvedeným rozporom svedok uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní sa zakladalo na pravde, na hlavnom pojednávaní to neuviedol, lebo si to už nepamätal.

Svedok A. E. na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2014 vypovedal, že s rodinou L. nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Vypovedal, že keď zistil, že pozemok, ktorý zdedil po otcovi a ktorý jeho otec kúpil od rodiny K., bol písaný na obžalovaného, kontaktoval najprv otca obžalovaného, ktorý mu vysvetlil, že G. K. im tieto pozemky dala, k čomu mu ukázal aj doklady, ktoré sa zhodovali s tými, ktoré mala aj ich rodina. S rodinou L. nie je v príbuzenskom vzťahu, G. T. nepoznal, tento ich pozemky nikdy neužíval, nevedel o žiadnej dohode medzi starým otcom obžalovaného a jeho otcom, táto neprichádzala do úvahy.

Svedok P.. A. C. na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2014 vypovedal, že v roku 2010, keď mal záujem na svojom pozemku postaviť si dom, chcel od obžalovaného odkúpiť tú časť pozemku obžalovaného,

do ktorej zasahoval jeho pozemok, ale nakoniec od obžalovaného odkúpil celý pozemok. Obžalovaný mu neuviedol od koho kúpil pozemok, nevedel uviesť, kto a ako pozemok obžalovaného užíval. Kúpnu zmluvu vyhotovil obžalovaný, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.000,- eur za časť pozemku, ktorá zasahovala do pozemku obžalovaného. Následne však začal obžalovaný od neho požadovať sumu vo výške 10.000,- eur za sprostredkovanie predaja ďalších pozemkov, ku kúpe ktorých neprišlo. Súdny spor týkajúci sa vymáhania predmetnej sumy bol ukončený v jeho prospech. Napriek tomu, že chcel od obžalovaného odkúpiť len tú časť pozemku, ktorá zasahovala do jeho pozemku, odkúpil nakoniec celý tento pozemok. Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 07.08.2012 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej uviedol, že o predaji pozemku sa dozvedel od K. L. a pred kúpou pozemkov si na katastri overil, či predmetný pozemok bol v jeho vlastníctve. K rozporom svedok uviedol, že už si presne nepamätal ako to bolo.

Svedok A.. A. C. C., notár, na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2014 nevedel uviesť žiadne skutočnosti týkajúce sa skutku a preto súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 16.11.2010 a 03.10.2007, z ktorých vyplývalo, že svedok pri spisovaní Notárskych zápisníc č. H zo dňa XX.XX.XXXX, H zo dňa XX.XX.XXXX, H a H zo dňa XX.XX.XXXX, H H H a H zo dňa XX.XX.XXXX, H NXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX postupoval podľa § 63 Notárskeho poriadku, predložené doklady považoval za dostačujúce, osvedčil vyhlásenia účastníka, účastníkov nepoznal a k obsahu vyhlásení sa vyjadrovať nemohol, pretože ich nepredpisoval. Trval na tom, že on osvedčil len to, čo mu povedali účastníci, vychádzal z predložených listín, on nemusel nič dokazovať, nič zisťovať, celá ťarcha bola na účastníkovi vyhlásenia. Nevedel, či bolo vtedy dokladané vyhlásenie SPF. Tvrdil, že ak vlastníci neboli známi, zisťovali sa cez Centrálny register v Bystrici, ak sa nezistili, nebola to prekážka pre vydanie osvedčenia a pre vydržanie. Poznamenal, že komentár k § 63 Notárskeho poriadku v tom čase neexistoval. Svedok zároveň upozornil na to, že všetky tri kontroly vykonané Notárskou komorou počas jeho činnosti preukázali, že svoju činnosť vykonával v súlade so zákonom.

Svedok A. L. st., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2014 vypovedal, že za ním prišiel E., s ktorým zistili, že v dôsledku nejakej chyby sa stalo, že pozemok patriaci E. bol jeho pozemkom, a preto sa dohodli, že túto chybu napravia. Za účelom zjednania nápravy mal E. kontaktovať jeho syna. Svedok nemal vedomosť o tom, že tento pozemok patril obžalovanému a ani o tom, že by si obžalovaný vo N. T. vysporadúval nejaké pozemky. K skutočnostiam uvedeným vo vyhlásení G. T. zo dňa 07.11.2005 svedok uviedol, že takáto dohoda mohla existovať, ale on o nej nemal vedomosť. Či o takejto dohode vedel G. T., to svedok uviesť nevedel.

Svedkyňa D. D., matrikárka Obecného úradu F., na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2014 vypovedala, že v roku 2005 pracovala na Obecnom úrade F. ako matrikárka. Svedkyňa uviedla, že pri overovaní podpisu musí osoba predložiť občiansky preukaz a listinu pred ňou podpíše, čo ona zapíše do osvedčovacej knihy. V roku 2005 sa na osvedčovanú listinu dávala matrikárska pečiatka, s textom Matričný úrad a Obecný úrad F. a osvedčovacia doložka s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, dátumu a podpis úradnej osoby. Starosta obce takúto činnosť nikdy nevykonával. Po nahliadnutí do spisu svedkyňa potvrdila, že splnomocnenia obžalovaného v prospech R. overovala ona. Svedkyňa však nevedela vysvetliť prečo bolo na splnomocnení uvedené nesprávne číslo občianskeho preukazu obžalovaného, nevedela o tom, že by niekedy odpísala zlé číslo občianskeho preukazu. Na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2017 sa svedkyňa, ktorá bola opätovne vypočutá na návrh prokurátora, vyjadrila k svojej výpovedi zo dňa 29.04.2014 a vylúčila, že by splnomocnenia, na ktorých overovala podpis obžalovaného, mohol podpisovať niekto iný, ako osoba, ktorej podpis bol, podľa občianskeho preukazu, osvedčovaný. Uviedla, že na okolnosti si už vôbec nepamätala, premietala si len plné chodby ľudí. Svedkyňa uviedla, že za dobu 30 rokov overila vyše 2.000 podpisov. Súd nepripustil, aby sa táto svedkyňa vyjadrovala k podpisu A. E., ktorého podpis mala tiež táto svedkyňa dňa 29.12.2005 osvedčovať, čo žiadal prokurátor, pretože je neprípustné v tomto konaní vykonávať dôkazy, ktoré patria do iného trestného konania, ktoré sa viedlo proti obvinenému A. Komárňanskému.

T. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností P.. M. K. na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2017 predniesla závery znaleckého posudku č. 03/2017, z ktorých vyplývalo, že všeobecná hodnota pozemkov s parcelným č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX uvedených v notárskej zápisnici

N XXX/XXXX bola podľa metódy polohovej diferenciácie ohodnotená na sumu 21.791,85 eura, pri ohodnotení pozemkov vychádzala z LV, kde nehnuteľnosti boli označené ako orná pôda, v jednom prípade išlo o záhradu. Na hodnotu nehnuteľností nemali vplyv žiadne ťarchy, ani práva spojené s nehnuteľnosťou. Prípadná rozdrobenosť a nevysporiadanosť pozemkov môže mať negatívny vplyv na stanovenej všeobecnej hodnoty pozemkov. Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX sú v zastavanom území obce, boli určené v územnom pláne, podľa vyjadrenia obce, na individuálnu bytovú výstavbu, išlo o pozemky, ktoré boli určené na výrobné a podnikateľské účely a preto boli ohodnotené ako stavebné pozemky. Tieto pozemky boli už v roku 2005 zaradené do územného plánu obce. Na použitie výnosovej metódy by potrebovala mať zabezpečenú konkrétnu nájomnú zmluvu s konkrétnou osobou a na konkrétny pozemok, tieto ale v predmetnej veci zabezpečené neboli.

Znalkyňa z odboru písmoznalectvo Z.. Z. T. na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 predniesla závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, z ktorých vyplývalo, že na splnomocneniach s dátumom vyhotovenia dňa 07.11.2005 a podpísaných dňa 05.12.2005 pred osvedčujúcou pracovníčkou Obce F. neboli zistené žiadne znaky, stopy technického alebo mechanického falšovania podpisov a preto znalkyňa konštatovala, že sporné písomnosti, sporné podpisy písmoznaleckému skúmaniu vyhovovali. Znalkyňa zároveň skonštatovala, že sporné podpisy neboli pravými podpismi obžalovaného, a preto bol obžalovaný jednoznačne vylúčený ako pisateľ týchto podpisov. Na doplňujúce otázky a po vzhliadnutí originálov listín, ktoré mal podpisovať obžalovaný, ktoré znalkyni na hlavnom pojednávaní predložil prokurátor, aby sa vyjadrila, či na týchto písomnostiach boli pravé podpisy obžalovaného, znalkyňa pripomenula, že takýto postup bol, z pohľadu seriózneho znaleckého skúmania a štandardných pracovných postupov, doslova neprípustný, napriek tomu, zhodnotila predložené ukážky ako pravé podpisy obžalovaného, s výnimkou zápisnice o výsluchu svedka K. L., kde sa vyskytli druhovo rozdielne znaky a táto zápisnica ako aj podpisy na nej by si zasluhovali samostatné znalecké skúmanie. I keď pripustila, že túto zápisnicu mohol K. L. podpísať a pod vplyvom stresu mohol svoj podpis zmeniť. Napriek týmto jej pochybnostiam, ani na základe vzoriek písma obžalovaného predložených prokurátorom na hlavnom pojednávaní, vylúčila, že by sa závery jej znaleckého skúmania v nejakom smere zmenili. Nevedela sa vyjadriť, či pisateľom pokladničného dokladu zo dňa 28.03.2006 bol obžalovaný. Na otázku prokurátora, či by bolo možné identifikovať osobu pisateľa na sporných písomnostiach, ak by bol známy okruh možných pisateľov sporného podpisu, znalkyňa uviedla, že málokedy je také skúmanie úspešné s jednoznačným záverom, kto je pisateľom.

Zo svedeckých výpovedí, prečítaných na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2014 postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku súd zistil, že svedkyňa P.. M. M., poverená zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu, v prípravnom konaní vypovedala, že v roku 2004 až 2006 na základe veľkého počtu doručených oznámení zo Správy katastra v Nitre vo veci zmeny zápisu vlastníckeho práva nezistených vlastníkov v liste vlastníctva a ich vlastného šetrenia podal Slovenský pozemkový fond podnet na prešetrenie postupu správy katastra na Katastrálny úrad v Nitre. Slovenskému pozemkovému fondu boli predložené kópie notárskych spisov pod č. H H H spísané notárom A.. A. C., pričom k ich obsahu sa SPF v zmysle § 63 zákona č. 323/1192 Zb. nevyjadroval. K náhrade škody sa svedkyňa vyjadrila, že Slovenský pozemkový fond ako poškodený súhlasí s výškou škody vyčíslenou na základe znaleckého posudku č. 07/05 vypracovaného znalcom P.. Z. D., č. XX/XXXX vypracovaného P.. E. E., č. XXX/ XXXX a XX/XXXX vypracovaných P.. R. M., pričom škoda spôsobená na pozemkoch uvedených v notárskej zápisnici H predstavovala sumu vo výške X.XXX,XX eura, v H predstavovala sumu vo výške XX.XXX,XX eura a v H predstavovala sumu vo výške X.XXX,XX eura. Z výpovede svedka P.. A. S., predsedu M. PD N. T. od r. 2004, vyplývalo, že v katastri obce N. T. sa užívali dotknuté pozemky na základe nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi PD a jednotlivými vlastníkmi. Pôvodným vlastníkom bolo vyplácané nájomné a zvyšné podiely z dotknutých parciel boli vyplácané Slovenskému pozemkovému fondu. V roku 2006 si družstvo zakúpilo program z katastra, podľa ktorého zistilo, že časť pozemkov, vo vzťahu ku ktorým mali uzatvorené platné nájomné zmluvy, majú v liste vlastníctva nového majiteľa, U. R., ktorý nepožiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy, a preto v roku 2006 nebolo nájomné za tieto pozemky vyplatené dotknutým vlastníkom. Predmetné pozemky boli družstvom nepretržite užívané od roku 1991. K. G. T., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku, vypovedal, že s A.. R. sa zoznámil pri odpredaji pozemkov a následne s ním spolupracoval pri vybavovaní pozemkov po svedkovom otcovi. K vyhláseniam zo dňa 07.11.2005, 05.12.2005, 18.12.2005 a 26.11.2005, týkajúcich sa pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, svedok vypovedal, že podpisy na vyhláseniach boli jeho, ale obsah predmetnej dohody a ani vo vyhlásení spomínané osoby mu neboli známe. On síce vyhlásenia podpísal, ale nebol oboznámený

s ich obsahom, R. mu ich nedovolil prečítať s odôvodnením, že sa ponáhľal, uistil ho, že sa to týkalo vybavovania jeho pozemkov. Vyjadril jednoznačný nesúhlas s obsahom vyhlásení. K vyhláseniu zo dňa 26.11.2005, týkajúceho sa parciel č. XXXX/X, XXXX/X na LV č. XXXX, svedok uviedol, že toto vyhlásenie sa týka pozemkov jeho manželky, ktoré mala záujem predať a tieto sa zakladali na pravde. Svedkyňa B. S., ktorej výpoveď z prípravného konania bola tiež na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedla, že osoby A. S. a B. S. nepoznala, bola s nimi len menovkyňa a asi pred 60 rokmi jej brat kúpil rodinný dom po týchto osobách. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o spísaní notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, ani o vyhlásení G. T. zo dňa 07.11.2005. Svedkyňa sa rovnako vyjadrila aj ku skutočnostiam týkajúcim sa notárskej zápisnice N XXX/XXXX. K. Q. S., v prípravnom konaní vypovedal zhodne ako svedkyňa B. S., pričom vo svojej výpovedi spresnil, že on v roku 1960 odkúpil od B. S., rodenej L., rodinný dom, v ktorom nepretržite býva. B. S. sa so svojou osvojenou dcérou odsťahovala do S., osoby obžalovaného ani U. R. nepoznal. Svedkyňa D. Q., v prípravnom konaní vypovedala, že ona overovala len notárske zápisnice v ktorých vystupoval ako účastník konania A.. R. č. N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/ XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/ XXXX, N XXXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/ XXXX, N X/XXXX, N X/XXXX, N X/XXXX, N XX/XXXX, N XX/XXXX, N XX/XXXX, N XX/XXXX a N XX/ XXXX, pričom tieto notárske zápisnice sa netýkali pozemkov, ktoré sú predmetom skutku.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckých posudkov, a to konkrétne znaleckým posudkom znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy P.. Z. D. č. XX/XX, bola ohodnotená všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy uvedenú v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 14.12.2005 notár A.. A. C. na sumu 104 575,- Sk, pričom všeobecnú hodnotu poľnohospodárskej pôdy uvedenej v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX a N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 16.12.2005 notár A.. A. C. znalec neohodnotil, nakoľko išlo o pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce. Znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností P.. R. M. č. XXX/XXXX, bola všeobecná hodnota pozemkov uvedených v Notárskej zápisnici č. N XXX/ XXXX, ktorú spísal dňa 16.12.2005 notár A.. A. Boško ocenená sumou 444 366,- Sk a všeobecná hodnota pozemkov uvedených v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 16.12.2005 notár A.. A. C. bola ohodnotená cenou 58 617,-Sk. Znaleckým posudkom znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy M.. P.. E. D. č. XXX/XXXX bola všeobecná hodnota pozemku uvedeného v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 14.12.2005 notár A.. A. C., určenou sumou 242,90 eura. Znalec sa zároveň v znaleckom posudku vyjadril, že ťarchy znižujú hodnotu nehnuteľností, nakoľko ide o obmedzenie využívania pozemku, čo sa odráža v nižšej atraktivite pri ich predaji, teda aj ich ceny. Pri oceňovaní poľnohospodárskych pozemkov sa ťarchy zohľadňujú pri koeficiente polohovej diferenciácie. Rozdrobenosť pozemkov má na hodnotu nehnuteľností negatívny vplyv a rovnako ako ťarchy sa zohľadňujú pri koeficiente polohovej diferenciácie. Znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností použil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko platná legislatíva pri výpočte koeficienta polohovej diferenciácie v prípade poľnohospodárskych pozemkov spôsob výpočtu neuvádza a preto bola znalcom použitá Metodika stanovenia všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy. To, či sa na pozemkoch nejaká stavba už zrealizovala alebo nezrealizovala, by všeobecnú hodnotu nemalo meniť. Vyššiu ako všeobecnú hodnotu pozemku stanovenú znalcom by mohol mať pozemok určený na výstavbu v prípade, ak je známe, že stavba bude mať strategický význam a o výkup stavebných pozemkov bude veľký záujem aj za predpokladu zvyšovania výkupnej ceny. Všeobecnú hodnotu pozemku by však nezrealizovanie stavby nemalo meniť.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a prečítaním správ o povesti obžalovaného.

Z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu vyplývalo, že Regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu sa nevyjadroval v zmysle § 63 písmeno a) odsek 3 zákona č. 323/1992 Zb. k vzniku vlastníckeho práva k pozemkom označených notárskych zápisniciach N XXX/XXXX, H a N XXX/XXXX a Slovenský pozemkový fond neviedol žiadny súdny spor o určenie vlastníctva k niektorému z označených pozemkov.

Z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky súd zistil, že A.. A. C. bol odvolaný z funkcie notára rozhodnutím zo dňa 24.10.2005, účinným dňa 01.01.2006 na základe vlastnej žiadosti zo dňa 18.10.2005.

Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplývalo, že na podnet krajského prokurátora bola dňa 25.09.2006 vykonaná previerka u notárky A.. D. Q., účelom ktorej bola kontrola dodržiavania zákonnosti pri vydávaní notárskych zápisníc o vydržaní. Z protokolu previerky vyplývalo, že notárka pri vydávaní notárskych zápisníc o osvedčovaní vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedodržala náležitosti predpísané zákonom č. 323/1992 Zb.. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky však vyplývalo, že napriek záveru previerky sa ministerstvo rozhodlo nepodať návrh na disciplinárny postih notárky.

Zo stanoviska Obce N. T. zo dňa 10.07.2006 adresovaného Krajskej prokuratúre Nitra vyplývalo, že výmera pôdy v katastrálnom území Obce N. T. predstavovala cca 3600 ha. V roku 2002 bol v obci vykonaný ROEP a po jeho spracovaní obec zistila neznámych vlastníkov približne na výmere 800 ha. Vzhľadom na veľkosť obce, jej ďalší rozvoj a záujem investorov mala obec záujem pôdu neznámych vlastníkov v maximálnej miere vysporiadať. Obec tak bola podľa vlastného vyjadrenia nútená vysporiadať vlastnícke vzťahy s domnelými nástupcami po neznámych vlastníkoch a z toho titulu obec nebránila v snahe tieto nehnuteľnosti vysporiadať.

Z katastrálnej mapy vyplývalo, že pozemky uvedené v skutkovej vete sa nachádzali mimo zastavaného územia obce.

Z Notárskeho poriadku s komentárom vyplývalo, že v zmysle § 63 k vyhláseniu o vydržaní, účastník dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledným zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, teda vlastníci zapísaní v liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe, ak je zapísaný vlastník, ktorý zomrel, jeho právnym nástupcom je dedič, ktorý nehnuteľnosť nadobudol, ak predmet vydržania nebol prejednaný v dedičskom konaní, právnymi nástupcami zapísaného vlastníka sú všetci jeho dedičia a ak právne nástupníctvo nie je preukázané dedičským rozhodnutím, notár nemá možnosť overiť si celý okruh právnych nástupcov, preto v takomto prípade poučí žiadateľa o tom, že má uviesť všetkých dedičov, predložiť ich vyjadrenia a zároveň ho poučiť o právnych následkoch porušenia tejto povinnosti. V prípade neznámych vlastníkov sa vyžaduje vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady.

Z uznesenia Ústavného súdu slovenskej republiky zo dňa 04.05.2005 vyplývalo, že bola pozastavená účinnosť čl. I. § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Z nálezu Ústavného súdu slovenskej republiky zo dňa 22.08.2006 vyplývalo, že predmetné ustanovenie nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a preto toto ustanovenie stratilo účinnosť.

Z oznámenia Notárskeho úradu A.. A. C. zo dňa 01.08.2005 adresovaného Notárskej komore Slovenskej republiky súd zistil, že dňom 01.08.2005 poveril vykonávaním osvedčovania pravosti podpisov a správnosti odpisov a kópií listín, ako aj jednotlivými úkonmi, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, svojho zamestnanca Z.. Z. E.. Notár zároveň oznámil, že ku dňu 26.07.2005 tieto oprávnenia zanikli jeho zamestnancovi M. A.. Z Dohody o skončení pracovného pomeru vyplývalo, že pracovný pomer s Z.. Z. E. bol ukončený dňa 31.12.2005 o 16.00 hod. z dôvodu zrušenia notárskeho úradu.

Z nájomnej zmluvy a priložených dodatkov, uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom a Poľnohospodárskym družstvom N. T. zo dňa 14.04.2005 vyplývalo, že predmetom nájmu boli poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území N. T. o celkovej výmere XXX,XXXX ha uvedených v liste vlastníctva č. XXXX na dobu od 01.01.2005 do 31.10.2019.

Na písomných vyhláseniach G. T. zo dňa 07.11.2005 bolo uvedené, že G. T. potvrdzuje dohody o kúpe pozemkov, na ktorých sa dohodli starý otec K. L., ktorý mu ich daroval a pôvodní vlastníci E. E., rodená E. a E. A., rodená E. pozemku zapísaného na LV č. XXXX, ďalej pôvodní vlastníci A. S., B. S., rodená L. a B. L. pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, a pôvodný vlastník A. E. pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, a týmto súčasne vyhlásil, že obžalovaný bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Rovnaké vyhlásenia urobil G. T. aj vo vzťahu k pozemkom zapísaným v LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. S. G. T. na predmetných vyhláseniach bol úradne osvedčený na Obecnom úrade N. T.. Z listu G. T. súd zistil, že tento sa vyjadril, že obsah predmetných vyhlásení podpísal na základe

nepravdivých informácií od A.. R. bez ich predchádzajúceho prečítania, a preto žiadal obsah týchto vyhlásení negovať, nakoľko sa nezakladali na pravde.

Z úmrtného listu súd zistil, že G. T., narodený 31.10.1929 zomrel dňa 15.11.2008 v Nitre.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru č. XXXX/XX zo dňa 06.11.1963 vyplývalo, že kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi E. K. a A. E. s manželkou na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. XXX, katastrálne územie N. T., parcela č. XXX a XXX v celosti bola schválená. Z osvedčenia o dedičstve D XXX/XX vyplývalo, že po A. E., zomrelom dňa 14.02.1996 dedili jeho deti A. E., Z. E., B. U., A. E. a jeho manželka T. E.. Z osvedčenia o dedičstve XXD XX/XXXX vyplývalo, že po T. E., zomrelej dňa 08.11.2004, dedili jej deti A. E., Z. E., B. U., A. E.. Predmetom dedenia bola aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území N. T. na parcele č. XXX.

Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovaným ako darcom a A. E. ako obdarovaným dňa 10.01.2009 vyplývalo, že obžalovaný daroval A. pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území N. T. parc. č. XXX a XXX.

Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 22.04.2009 vyplývalo, že jediným vlastníkom pozemku s parc. č. XXX a XXX v katastrálnom území N. T. bol na základe darovacej zmluvy A. E..

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovaným ako predávajúcim a P.. A. C., ako kupujúcim dňa 28.04.2010 vyplývalo, že obžalovaný, ako výlučný vlastník pozemkov nachádzajúcich sa na v katastrálnom území N. T. na LV č. XXXX s parc. č. XXX a XXX, predal predmetné pozemky P.. A. C. za kúpnu cenu 1.000,- eur. Z rozhodnutia správy katastra č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplývalo, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech P.. A. C. k pozemkom nachádzajúcich sa na v katastrálnom území N. T. na LV č. XXXX s parc. č. XXX a XXX bol povolený dňa 21.05.2010.

Darovacia zmluva, kúpna zmluva a rozhodnutie správy katastra č. V XXXX/XX tvorilo obsah Oznámenia Správy katastra zo dňa 23.04.2012.

Z notárskeho spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 14.12.2005 bola na Notárskom úrade A.. A. C. spísaná notárska zápisnica za účelom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré urobil A.. U. R. za obžalovaného o tom, že obžalovaný titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícke podiely k pozemkom v katastrálnom území N. T. evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to spoluvlastnícke podiely A. S., B. S. a B. L.. Zástupca obžalovaného označil za deň vydržania 01.01.1992. A.. U. R. do spisu doložil vyjadrenia dotknutých osôb a vyjadrenie obce N. T.. A.. U. R. do spisu doložil konkrétne výpis z listu vlastníctva č. XXXX, vyhlásenie G. T. zo dňa 07.11.2005, vyhlásenie Obce N. Zálužie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX a splnomocnenie A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konanie pred notárom, na prejednanie a na prevzatie osvedčenia na vlastníctvo pozemkov.

Z notárskeho spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 16.12.2005 bola na Notárskom úrade A.. A. C. spísaná notárska zápisnica za účelom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré urobil A.. U. R. za obžalovaného o tom, že obžalovaný titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území N. T. evidované na liste vlastníctva č. XXXX. Zástupca obžalovaného označil za deň vydržania 01.01.1992. A.. U. R. do spisu doložil vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie obce N. T.. A.. U. R. do spisu doložil konkrétne vyhlásenie G. T. zo dňa 07.11.2005, vyhlásenie Obce N. T. o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 05.12.2005 a splnomocnenie A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konanie pred notárom, prejednanie a prevzatie osvedčenia na vlastníctvo vyššie uvedeného pozemku.

Z notárskeho spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 16.12.2005 bola na Notárskom úrade A.. A. C. spísaná notárska zápisnica za účelom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré urobil A.. U. R. za obžalovaného o tom, že obžalovaný titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemok v katastrálnom území N. T. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Zástupca obžalovaného označil za deň vydržania 01.01.1992. A.. U. R. do spisu doložil vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie obce N. T.. A.. U. R. do spisu doložil konkrétne

vyhlásenie G. T. zo dňa 07.11.2005, vyhlásenie X. N. T. o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 05.12.2005 a splnomocnenie A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konanie pred notárom, na prejednanie a na prevzatie osvedčenia na vlastníctvo vyššie uvedeného pozemku.

Splnomocnenia A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konaniach pred notárom, na prejednanie a na prevzatie osvedčenia na vlastníctvo predmetných pozemkov zo dňa 07.11.2005 boli dňa 05.12.2005 úradne overené na Obecnom úrade F..

Zo správy Obce N. T. vyplývalo, že manželka A. S., zomrelého 19.10.1956, B. S. sa odsťahovala do mesta S., pričom manželia boli bezdetní a mali osvojené jedno dievča, ktorej identitu obec nepoznala. A. E., nar. 15.09.1930, zomrel dňa 14.02.1996 a mal 4 deti, a to A. E., Z. E., B. U. a A. E.. E. E., rodená E. mala 5 detí, a to N. E., B. E., B. E., Z. E. a C. E..

Zo správy Mesta S. súd zistil, že B. S. zomrela dňa 25.07.1966 v S., pričom bola vdovou po A. S. a mala brata A. L., ktorý zomrel dňa 24.05.1961 v S..

Zo Správy katastra Nitra vyplývalo, že notárske zápisnice spísané A.. A. C. N XXX/XXXX, N XXX/ XXXX, N XXX/XXXX boli správe katastra doručené dňa 16.12.2005, pričom záznam na ich podklade bol uskutočnený dňa 07.02.2006 a listy vlastníctva boli následne zaslané obžalovanému dňa 22.03.2006.

Z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva N. T. zo dňa 12.02.2007 vyplývalo, že vlastníkmi pozemkov s parcelným č. XXX/X a XXX v katastrálnom území N. T. evidovaných na Poľnohospodárskom družstve N. T. do 06.06.2006 boli neznámi vlastníci a nájomné bolo vyplácané Slovenskému pozemkovému fondu. Nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom N. T. mala uzatvorenú len A. R..

Z oznámenia Správy katastra Nitra zo dňa 26.03.2012 súd zistil, že bol vykonaný zápis informatívnej poznámky v liste vlastníctva č. XXXX k parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, nakoľko tieto boli vo výlučnom vlastníctve obžalovaného rovnako ako parcela č. XXX. K parcelám č. XXX, XXX, XXX a XXX takýto zápis vykonaný nebol, nakoľko tieto neboli vo vlastníctve obžalovaného.

Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra súd zistil, že obžalovaný mal vydaný občiansky preukaz č. 101 XXX SB od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, č. XXX XXX SE od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a č. XXX XXX SL od XX.XX.XXXX doXX.XX.XXXX. Občiansky preukaz s číslom SD XXXXXX, ktoré bolo uvedené na splnomocneniach, bol vydaný Z. C. dňa 14.01.1998, bol skartovaný dňa 29.01.2005.

Z oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 05.02.2014 súd zistil, že listy vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX boli zrušené a parcely boli zlúčené do listu vlastníctva č. XXXX.

Z oznámenia Obce N. T. z 14.03.2014 vyplývalo, že podpísaná matrikárka D. D. dňa 05.12.2005 osvedčovala podpis obžalovaného s číslom občianskeho preukazu SD XXXXXX na splnomocnení, ktorým splnomocňoval A.. U. R. na právne úkony pred notárom, pričom osoba, ktorej podpis bol osvedčovaný bola fyzicky prítomná, jej totožnosť bola matrikárkou overená, osvedčenie bolo touto osobou osobne pre ňou podpísané a predmetné osvedčenie bolo zaznamenané v osvedčovacej knihe pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

Z oznámenia svedka A. L. vyplývalo, že tento žiadané listiny týkajúce sa nehnuteľnosti, ktoré riešil so svedkom E. na výzvu súdu nepredložil, pretože ich stratil.

Z oznámenia Notárskej komory zo dňa 21.05.2014 vyplývalo, že notárske spisy N XXX/XXXX, N XXX/ XXXX a N XXX/XXXX boli uschované v notárskom archíve Okresného súdu Nitra, odkiaľ si ich súd vyžiadal a k spisu pripojil.

Zo správy o povesti z Obce N. T. vyplývalo, že obžalovaný v mieste trvalého pobytu má dobrú povesť, je nekonfliktný a nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku obce. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani sa proti nemu nevedie žiadne iné trestné konanie podľa lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný

nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra súd zistil, že obžalovaný bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v období od 01.02.2004 do 31.05.2004. Od 26.01.2010 bol obžalovaný evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplývalo, že obžalovaný nebol registrovaný u žiadneho zamestnávateľa a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zo správy Obvodného úradu Nitra súd zistil, že obžalovaný evidovaný v živnostenskom registri ako podnikateľský subjekt s neaktívnou a pozastavenou činnosťou.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné bezpečne ustáliť záver, že skutok uvedený v obžalobe krajského prokurátora je trestným činom.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti páchateľa je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia jeho konania na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty. Objektom trestného činu podvodu je spoločenský vzťah chránený zákonom (ochrana vlastníckeho práva, alebo práva súvisiaceho s držbou veci), objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým páchateľ seba, alebo iného na škodu cudzieho majetku (majetok nepatriaci páchateľovi) obohatí (rozmnoží majetok) tým, že uvedie niekoho do omylu (predstieranie okolností v rozpore so skutočným stavom veci), alebo využije niečí omyl. Subjektom trestného činu podvodu je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba (všeobecný subjekt), z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin, ktorý je vybudovaný na vedomostnej a vôľovej zložke a tvoriaci obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu. Protiprávnosť konania páchateľa pri trestnom čine podvodu spočíva v tom, že odovzdanie veci (práva) do jeho dispozície je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou (uvedenie do omylu), alebo jeho nečinnosťou (využitie omylu inej osoby). Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a uskutočnenou majetkovou dispozíciou (nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) a príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej.

Podľa ustanovenia § 250 odsek 1 Trestného zákona v čase spáchania skutku sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto ku škode cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Kvalifikované skutkové podstaty trestného činu podľa odsek 2 až 5 ustanovenia § 250 Trestného zákona sú potom vymedzené výškou spôsobenej škody.

Ako vyplýva zo všeobecnej dikcie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a jej zodpovedajúcej konštantnej judikatúry, osoba uvedená do omylu nemusí byť totožná s osobou poškodeného. Na podvode môže byť zainteresovaných až päť osôb - páchateľ, osoba uvádzaná páchateľom do omylu a konajúca v omyle, osoba prevádzajúca do omylu majetkovú dispozíciu, poškodená a osoba obohatená. Pritom táto skutková podstata predpokladá, že majetkovou dispozíciou, v dôsledku ktorej dôjde ku škode na cudzom majetku a k obohateniu páchateľa, či inej osoby, urobí osoba konajúca v omyle. Nezáleží na tom, či ide o osobu, ktorú páchateľ priamo uviedol do omylu alebo o ďalšiu osobu konajúcu na základe rovnakých skutočností rovnako v omyle. Spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona je podmienené okrem iného vyvolaním alebo uvedením do omylu. K záveru o existencii takéhoto omylu však nepostačuje len zistenie, že k vyvolaniu určitého plnenia boli poskytnuté nepravdivé údaje.

Podstatou problému v danom prípade bolo či „vydržanie“ pozemkov uvedených v notárskych zápisniciach H zo dňa 15.12.2005, H zo dňa 16.12.2005, H zo dňa 16.12.2005, v prospech obžalovaného, zastúpeného na základe plnomocenstiev udelených obžalovaným svedkovi R. notárovi predložených svedkom R., bolo zo strany obžalovaného „podvodom“.

Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134

ods. 3 O.z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 862 ods. 6 O.z. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Z ustanovenia § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok platný v čase vydania osvedčení) vyplývalo, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať: a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, (§ 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá: 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu (napr. § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona NR SR č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách), alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, (napr. § 34 ods. 2 druhá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom), že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky. Súčasne

však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. V každom prípade nemožno úplne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa sa utvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybnosti vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychicky stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

Na základe vykonaného dokazovania aplikujúc vyššie uvedené právne úvahy bolo zrejmé, že skutky boli spáchané tak, že JUDr. R. prostredníctvom plnej moci, na ktorých sa mal byť podpísaný obžalovaný, ktorého podpis bol na splnomocneniach aj úradne overený matrikárkou D. na základe nesprávneho čísla občianskeho preukzau, hoci následne bolo znalecky overené, že podpisy na týchto splnomocnenciach neboli pravými podpismi obžalovaného, požiadal notára A.. C. C. o vydanie osvedčení, ktoré boli citované v skutkovej vete obžaloby (dôkazy: výpovede svedkov U. R. a A.. C.-C.), napriek tomu, že neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože pozemky, ktoré boli vydržané obžalovaným, nikdy obžalovaný ani jeho právni predchodcovia, ktorých držbu by si mohol obžalovaný započítať (dôkazy: výpoveď obžalovaného, výpoveď svedka U. R., výpoveď svedka A. Cochera st., výpovede svedkov M. M., A. S., B. S., Q. S., A. E., A. C. ako aj listinné dôkazy: rozhodnutie ONV č. XXXX/XX, osvedčenia o dedičstvách D XXX/XX, XXD XX/XXXX darovacia zmluva medzi obžalovaným a A. E., kúpna zmluva medzi obžalovaným a A. C., oznámenia SPF, PD N. T., Obce N. T. ako aj katastra nehnuteľností), nikdy pokojne nedržal, neužíval, nenakladal. Bolo tiež preukázané, tak ako bolo uvedené v obžalobe, že svedok A.. U. R. vo svojom vyhlásení preukazoval, že obžalovaný splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka a že A.. R. vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenia zo dňa 07.11.2005, ktorých obsah sám vyhotovil a následne ich predložil na podpis G. T., ktorý sa neoboznámil s ich obsahom (dôkaz: výpoveď svedka G. T. ako aj jeho oznámenie).

Obžalovaný môže byť trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, len ak by ho zavinil. Zavinenie ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a je podmienkou trestnej zodpovednosti. Musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, ale i príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a jeho následkom.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa vyžaduje úmyselné zavinenie vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčové preukázanie úmyslu páchateľa. Páchateľ, ktorý iného uvádza do omylu, musí teda konať úmyselne, a to minimálne v nepriamom úmysle, pretože ak by nevedel o tom, že inému uvádza nepravdivé informácie, ktoré sú podkladom pre vykonanie majetkovej dispozície, nemožno hovoriť o úmyselnom uvedení iného do omylu a ani o trestnom čine podvodu.

Žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že svedok A.. U. R. bude vysporiadavať vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prostredníctvom právneho inštitútu vydržania uvedeného v § 134 Občianskeho zákonníka. Obžalovaný uviedol, že chcel investovať

našetrené peniaze, preto kontaktoval svojho strýka A.. R., dôveroval mu, v danej veci sa plne na strýka spoľahol, nejaké dokumenty mu podpísal, nevedel však aké, dokonca uviedol, že nepoznal dôvod, pre ktorý mal G. T. záujem vysporiadať pozemky pre obžalovaného. Svedok A.. U. R. pri svojej výpovedi zahmlil ako došlo k podpisu obžalovaného na splnomocneniach, tvrdil, že tieto mu priniesol už podpísané svedok G. T.. Na spísanie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním sa dostavil JUDr. U., nie obžalovaný, tento požiadal notára o spísanie notárskej zápisnice a predložil mu k tomu všetky potrebné dokumenty (dôkazy: originály notárskych spisov N XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX). R. bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že z výpovede svedka JUDr. U. vyplynulo, že listiny nevyhnutné na spísanie notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vyhotovil a zabezpečil on sám, svedok A.. R. uviedol, že plnú moc už dostal podpísanú od G. T., obžalovaný neprišiel s nimi do kontaktu, nepoznal ich obsah.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by obžalovaný uviedol JUDr. Františkovi Tkáčovi, že by mu dotknuté nehnuteľnosti mali patriť na základe nejakej dohody jeho starého otca s pôvodnými vlastníkmi.

Znalecky bolo totiž jednoznačne dokázané, že podpisy obžalovaného na splnomocneniach, ktorými mal splnomocniť svedka U. R. na prejednanie a prevzatie osvedčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. N. T. vedené na osoby S. A., S. B., rod. L., B. L., E. E., rod. E., A. E., rod. E. a E. A. s uvedením príslušných parcelných čísiel a spoluvlastníckych podielov, na základe ktorých by bolo možné eventuálne odvodiť aj nejaký ten „podvodný“ úmysel obžalovaného a ktoré boli overené zamestnankyňou obce F. svedkyňou D., neboli vlastnoručnými podpismi obžalovaného, obžalovaný tieto splnomocnenia udelené svedkovi R. nikdy osobne pred matrikárkou, napriek jej výpovedi, nepodpísal (dôkaz: znalecký posudok znalkyne Z.. Z. T. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj správa ORPZ Nitra a ORPZ Martin o číslach občianskych preukazoch).

Nebolo teda preukázané, že obžalovaný mohol vedieť, že uvádza do omylu prostredníctvom dokladov predložených A.. R. notára, ktorý vypracoval notársku zápisnicu a vydal tzv. osvedčenia o vydržaní, na základe ktorých bolo osvedčené vlastníctvo obžalovaného k nehnuteľnostiam a následne vykonaný záznam jeho vlastníckeho práva. Nebol to totiž obžalovaný, kto na takéto konanie svedka A.. U. R. nesplnomocnil.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné, aby boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Obžalovaný v danej veci nevykonal žiadny právny úkon, dokonca ani nesplnomocnil A.. R. na konanie pred notárom a na prejednanie a prevzatie osvedčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. N. T., tak ako bolo uvedené v skutkových vetách obžaloby. Obžalovaný nepoznal vlastníkov, ani ich právnych nástupcov, nepoznal ani svedka G. T., ktorý mal tvrdiť skutočnosti uvedené v písomných vyhláseniach z 07.11.2005. Obžalovaný sa nezúčastnil konania u notára a zo žiadnych vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že obžalovaný mal akúkoľvek vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníctva k týmto pozemkom zo strany svojich právnych predchodcov, resp. pôvodných vlastníkov týchto nehnuteľností vydržaním a taktiež, že mal vedomosť o tom, aké právne náležitosti sú potrebné k vydaniu osvedčenia o vydržaní, resp. k usporiadaniu vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Úmysel obžalovaného týmto spôsobom uviesť do omylu notára, resp. ďalšie osoby, napr. Slovenský pozemkový fond, prípadne právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, sa nedal zo žiadneho zadováženého dôkazu vyvodiť. Žiadnym vykonaným dôkazom teda nebolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o spôsobe prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo strany svedka A.. R.. Samotný notár vo svojej výpovedi uviedol, že osvedčil vyhlásenia A.. R., tak ako bolo uvedené v notárskych zápisniciach. Bolo preukázané, že to bol práve svedok A.. R., ktorý zabezpečil všetky dokumenty nevyhnutné k vydaniu osvedčenia, z výpovede svedka G. T. vyplynulo, že to bol svedok A.. R., ktorý mu pomáhal pri prepise rôznych iných nehnuteľností a ktorý prehlásil, že podpisy na vyhláseniach boli jeho, ale on si ich neprečítal, lebo mu to svedok A.. R. nedovolil, s obsahom v nich uvedeným nesúhlasil. Bol to práve svedok R., ktorý sa dostavil k notárovi so splnomocneniami s „akože“ podpismi obžalovaného, svedok R. bol tou osobou, ktorá toto nepravdivé vyhlásenie svedka T. notárovi predložila za účelom vydania osvedčenia. Na základe takto vykonaného dokazovania nebolo možné s ohľadom na subjektívne kritérium konania obžalovaného vyvodiť akékoľvek jeho zavinenie.

Nebolo preto bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný mal úmysel obohatiť seba na škodu cudzieho majetku tým, že iného uvedie do omylu a tým neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Nebolo preukázané žiadne vedomé konanie obžalovaného, vedúce k záveru, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, resp. že by vedel, že svojím konaním také porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez dôvodných pochybností, musí sa opierať o dôveryhodné a zákonné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvrdiť logickú, ničím narušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale aj vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V danom prípade všetky dôkazy neposkytli podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného.

Súd bol toho názoru, že vo veci neexistoval relevantný, priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by umožňoval súdu zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene dospieť k záveru, že žalovaný skutok bol trestným činom, pretože obžalovaný nepodpísal plnomocenstvo, ktoré splnomocňovalo JUDr. R. na vykonanie všetkých úkonov za účelom vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam citovaným v skutkovej vete obžaloby s úmyslom využiť omyl spočívajúci v tom, že JUDr. R. predložil notárovi nepravdivé tvrdenia a listiny ohľadne vydržania vlastníckeho práva obžalovaného k citovaným nehnuteľnostiam.

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že skutok, ktorý je v obžalobe Krajského prokurátora Nitra Kv 85/11 zo dňa 01.10.2012 kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (kvalifikácia vychádzala z hodnôt pozemkov ocenenými znaleckými posudkami znalcov P.. R. M., P.. Z. D. a P.. E. D.) je trestným činom, nakoľko nebolo preukázané naplnenie obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to stránky subjektívnej.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom prokurátora prezentovaným v jeho záverečnej reči, v ktorej sám navrhol obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V zmysle konštantnej judikatúry rozhodnutie podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku, na základe ktorého súd obžalovaného oslobodil, bolo pre obžalovaného priaznivejšie než oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 písmeno c) Trestného poriadku, hoci závery dokazovania dávali podklad na oslobodenie obžalovaného aj podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku. Rozsah zisťovania skutkového stavu veci potrebného na rozhodnutie súdu musí z tohto dôvodu obsiahnuť primárne alternatívu uvedenú v § 285 písmeno b) Trestného poriadku, ktorá bola v tomto prípade tiež naplnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.