Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cb-58-2014.pdf
PDF · 132.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti žalovanému: Z. A., D..: XX.XX.XXXX, N. N., C. XXXX/XX, právne zastúpenému: JUDr. Peter Harakály
- advokát, sídlo AK Košice, Mlynská 28, o zaplatenie 22.748,67 Eur s príslušenstvom,takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 22.748,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 18.03.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 24.01.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 22.748,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil ustanovením § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že ako poisťovateľ má voči poistníkovi právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Na základe uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenými O. B., O.F. T. a C. R. z poistnej udalosti, ktorá sa stala 04.06.2010, bolo poškodeným poskytnuté plnenie celkom v sume 22.748,67 Eur z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EVČ: N. XXX N.. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu poistného plnenia za všetky regresy z poistnej udalosti z 04.06.2010, kde poškodenými boli 3 účastníci dopravnej nehody spolu v sume 22.748,67 Eur. Žalovaný bol v každom prípade likvidácie jednotlivých poistných udalostí vyzývaný na úhradu regresnej náhrady písomnou výzvou, ale bezvýsledne.
3. Súd vo veci vydal dňa 04.03.2014 platobný rozkaz, č.k.: 1Rob/16/2014 - 73. Proti tomuto podal žalovaný včas, vecne odôvodnený odpor. Namietal, že ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti voči poistníkovi, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Citovaného ustanovenie pod písmenom a) - h) uvádza jednotlivé prípady porušenia povinností poistníka, s ktorými zákon spája vznik nároku. Podľa Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.: 9C/126/2007 vyplýva, že z jazykového a gramatického systematického výkladu citovaného ustanovenia súd dospel k záveru, že v ods. 1 sú pod bodom a) až g) uvedené prípady zostupne od porušenia povinnosti poistníka od najvyššej intenzity po najnižšiu. Podľa uvedeného, omeškania s platením poistného je možné považovať za porušenie povinnosti takmer najnižšej intenzity. Pri výklade § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. je tiež
dôležitý význam/cieľ, ktorým je predovšetkým výchovný charakter a hľadí sa aj na to, aby poistený nebol finančne ohrozený. Ustanovenie zároveň dáva poistiteľovi právo, ale nie povinnosť, uplatniť si nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenia alebo jeho časti, a to podľa zistenia skutočných dôvodov vedúcich k oneskorenému zaplateniu poistného. Poisťovateľ má postupovať s prihliadnutím na zásadu primeranosti. Ďalej žalovaný uviedol, že za obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010 mal zaplatiť poistné v sume 146,18 Eur. Toto z dôvodu finančných ťažkostí zaplatil až dňa 17.06.2010 v sume 99,64 Eur, dňa 09.07.2010 v sume 33,54 Eur a dňa 13.07.2010 v sume 13 Eur. Poistné zaplatil s minimálnym meškaním, z dôvodu druhotnej finančnej neschopnosti. Záverom uviedol, že súd je oprávnený posúdiť primeranosť náhrady aj inak, než poistiteľ. Navyše, na predmetnú právnu vec sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov majú rovnaké postavenie. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistiteľovi vyplýva povinnosť, plniť do 15 dní od skončenia šetrenia. Z § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva povinnosť skončiť šetrenie za účelom zistenia povinnosti plniť do 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti poškodeným. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že šetrenie neskončil v lehote 3 mesiacov od oznámenia škody poškodeným a plnil im až po uplynutí jedného roka a viac. Ak poistiteľ nedodržal zákonom stanovené povinnosti, je neprijateľné a v rozpore s § 2 ods. 2, požadovať od druhého účastníka poistno-právneho vzťahu striktný nárok na náhradu tak, ako bol vo veci uplatnený. Konanie žalobcu treba navyše hodnotiť aj ako konanie v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako poistník niežeby nemal poistné zaplatené vôbec, ale s úplným zaplatením v nepatrnej výške, meškal z objektívnych dôvodov. Žalobu preto navrhol zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 2.mája 2011, č.k.: 2T/50/2011 - 319 (čl. 6), výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 20.08.2008 do 21.01.2014 (čl. 9), výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z 30.05.2011 s doručenkou (čl. 12), urgenciou výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 09.08.2012 s doručenkou (čl. 17), vyjadrením žalobcu z 04.06.2014 (čl. 98), poistnou zmluvou poistenia zospovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - poistenie súboru motorových vozidiel z 01.12.2005, č. XXXXXXXXXX (čl. 140), prehľadom poistených podzmlúv (čl. 143), prílohou k avízu č. 557-60171 na úhradu poistného k 28.08.2011 (čl. 144), dokladom o škodovom priebehu z 21.06.2012 (čl. 145), výsluchom svedka L.. V. O. (čl. 207), všeobecnými poistnými podmienkami poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 700 (čl. 242), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Výsluchom žalovaného i z jeho písomných vyjadrení súd zistil, že žalovanému nebolo doručené avízo pre obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010. Poistné i keď s omeškaním, zaplatil a výšku si určil podľa predchádzajúcich splátok, plus - mínus, aby sa neocitol v omeškaní. Za uvedené obdobie potom doplácal zvyšok, asi 13 Eur, keď sa sám dopytoval u svojho makléra, a ten u žalobcu, koľko za uvedené obdobie má ešte zaplatiť. Potvrdil, že v období pred 31.03.2010 do 29.06.2010, ako i potom, mu vždy bolo doručené avízo ad žalobcu. Poistné stanovuje poistiteľ, nezávisí od vôle poisteného. Nakoľko žalobca žalovanému pre obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010 nezaslal avízo, tento nevedel, akú výšku poistného mal zaplatiť. Žalobca tvrdil, že o výške poistného pre obdobie 31.03.2010 - 29.06.2010 informoval žalovaného avízom z 02.03.2010 a poistné bolo stanovené na sumu 1.003,81 Eur. Žalobca však nepreukázal, že žalovaný avízo z 02.03.2010 skutočne prevzal. Navyše, z predpisu poistného, ktorý žalobca pripojil k žalobe vyplýva, že poistné bolo stanovené na 146,18 Eur, ktoré žalovaný zaplatil platbami z 17.06.2010 v sume 99,64 Eur, z 09.07.2010 v sume 33,54 Eur a z 13.07.2010 v sume 13 Eur. Vôbec tak nie je zrejmé, akú sumu poistného mal žalovaný vlastne pre obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010 zaplatiť. Bolo povinnosťou žalobcu, určiť pre daný štvrťrok presnú výšku poistného na zaplatenie, keďže išlo o poistenie flotily a počet vozidiel za dané obdobie sa zmenil. O výške poistného sa žalovaný dozvedel až po poistnej udalosti. Porušil tak ustanovenie zmluvy v časti D, kde sa uvádza, že pre druh poistenia bolo dojednané platenie bezhotovostne a s avízom. Čo do zásady primeranosti žalovaný poukázal na § 826 Občianskeho zákonníka a na to, že primeranosť náhrady je súd oprávnený posúdiť aj inak, ako ho posúdil poistiteľ, teda je oprávnený uplatniť moderačné právo. Žalovaný tiež namietal dvojité trestanie žalovaného, a teda, že žalobca postihuje žalovaného z každého poskytnutého plnenia, z toho istého poškodenia, pričom ide o osem samostatných plnení s rôznymi poškodenými, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem - nie je možné trestať dvakrát za to isté previnenie. Obligatórnosť písomnej formy vyplýva z ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma. Z čl. XI ods. 1 všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že písomnosti sa poistníkovi i poistenému doručujú na
poslednú známu adresu bydliska (sídla). Z uvedeného tak vyplýva, že sa doručujú, nielen zasielajú. Z čl. XI ods. 2 všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak je doručovaná upomienka žalobcu na zaplatenie dlžného poistného, upomienka sa považuje za doručenú uplynutím odbernej lehoty po jej uložení na príslušnej pošte. Podľa čl. XI ods. 3 všeobecných poistných podmienok, pokiaľ doloží poistník alebo poistený, že mu príslušná písomnosť nebola doručená z dôvodov hodných osobitného zreteľa, môže na to poisťovateľ prihliadať s ohľadom na okolnosti prípadu.
6. Výsluchom žalobcu i z jeho písomným vyjadrení súd zistil, že podstata regresu poisťovne voči poistenému v prejednávanej veci spočíva v tom, že v čase poistnej udalosti žalovaný ako zákonne poistený nemal zaplatené poistné, a teda poisťovateľ - žalobca poskytol žalovanému poistné plnenie bez náležitej finančnej protihodnoty v podobe zaplateného poistného. V podanom odpore žalovaný omeškanie so zaplatením poistného nepoprel. Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale aj preventívnu funkciu, ktorá má viesť k sankcionovaniu nedodržania povinností, a zároveň k výchove k ich dodržiavaniu. Nárok poisťovne tak, ako je vymedzený v § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. je špecifickým nárokom poisťovne, ktorý nie je možné stotožniť s nárokom na náhradu škody. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na Občiansky zákonník, zákon č. 381/2001 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, preto použitie § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý obsahuje špeciálnu úpravu regresného nároku poisťovní, má prednosť pre použitím Občianskeho zákonníka. Zákon žiadnym spôsobom nepomeruje mieru a závažnosť porušenia povinností, preto praktický dôsledok je taký, že k naplneniu zákonného predpokladu pre uplatnenie nároku prakticky dôjde bez ohľadu na to, koľko dní bol žalovaný v omeškaní s platením poistného, resp. či poistné nezaplatil vôbec alebo či spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu. Aj keď poisťovne vo svojich regresných smerniciach uvedené porušenia rozlišujú, zákon im to žiadnym spôsobom neukladá. Otázne tiež zostáva, čo žalovaný považuje za primeranú náhradu toho, čo za neho žalobca plnil. Motorovým vozidlom žalovaného bola spôsobená dopravná nehoda, z ktorej vzniklo viacerým poškodeným viacero nárokov, pričom žalobca im z predmetnej nehody zaplatil poistné plnenia v celkovej výške 75.829,54 Eur napriek tomu, že neboli kryté včas zaplateným poistným zo strany žalovaného. Požadovaný regres žalobcom predstavuje 30% z tejto sumy a žalobca ho má za primeraný. Vylučuje sa aj uplatnenie moderačného práva súdu, pretože nejde o nárok na náhradu škody. K generovaniu avíza žalobca uviedol, že tento systém je automatizovaný, ktorý software poisťovne vygeneruje po každom štvrťroku. Avízo na úhradu poistného spolu s prílohou - zoznamom poistených motorových vozidiel sa zasiela poštou klientovi. Žalovaný dňa 11.12.2009 zaplatil v prospech žalobcu sumu 1.087,55 Eur na základe avíza za predchádzajúci štvrťrok a ďalšiu úhradu vykonal až dňa 17.06.2010 v celej výške, ale po splatnosti. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, ak uviedol, že zaplatil približnú výšku poistného vzhľadom na predchádzajúce štvrťroky. Pravdou ale je, že žalovaný zaplatil oneskorene, ale v presnej výške. K tvrdeniu žalovaného, že predtým aj potom vždy poistné platil na základe doručeného avíza, žalobca uviedol, že prejednávaný prípad, nebol prvý prípad omeškania so zaplatením poistného zo strany žalovaného. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením poistného splatného dňa 30.09.2009, 30.06.2009 i 25.06.2009. V každej „zaradenke“ do súboru vozidiel je uvedená aj výška poistného pre dané motorové vozidlo na príslušné poistné obdobie, pričom klientom je pravidelne zasielaný prehľad poistených vozidiel v súbore, ako aj všetky zmeny vo flotile. Žalovaný sám potvrdil doručenie predchádzajúceho avíza, teda sám vedel presne určiť výšku poistného za daný štvrťrok. Navyše žalovaný za obdobie od 31.12.2005 do 30.12.2011 vyplatil na poistnom viac ako 20.000 Eur, avšak za toto obdobie mal žalobca od žalovaného nahlásených spolu 56 poistných udalostí, v rámci došetrenia ktorých, žalobca vyplatil poškodeným spolu 185.815,54 Eur a zároveň na škodových rezervách z dôvodu prebiehajúcich konaní eviduje ešte ďalších 82.705,16 Eur. Štatisticky vzaté, žalobca poskytol plnenia a eviduje škodové rezervy v celkovom objeme, ktorý presahuje 1.300% oproti prijatému poistnému. Dĺžka poistného obdobia bola medzi stranami stanovená na 1 rok, spôsob platenia bol dohodnutý štvrťročne. Splatnosť jednotlivých splátok bola pevne stanovená, a to na prvý deň daného štvrťroka - za obdobie od 31.12 - 30.03 bola splatná 31.12, za obdobie od 31.03. - 29.06. bola splatná 31.03, za obdobie od 30.06. - 29.09. bola splatná 30.06 a za obdobie od 30.09. do 30.12 bola splatná 30.09. Avízo žalovanému nedoručoval doporučené, nedisponuje ani podacím hárkom. Pri doručovaní žalobca postupoval podľa svojej štandardnej praxe a doručoval ho obyčajne. Žalobca žalovanému roky takto doručoval avíza i ďalšie listiny a doručuje ich tak aj ostatným klientom. Žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu, ani zo zmluvných podmienok nevyplýva povinnosť doručovať avízo doporučene. Žalobca má za to, že aj v prípade nedoručenia avíza, nezbavuje to žalovaného povinnosti, poistné zaplatiť riadne a včas.
7. Výsluchom svedka L.. V. O. súd zistil, že od roku 2003 mal uzavretú mandátnu zmluvu so žalovaným ako výhradný sprostredkovateľ poistenia. Sprostredkoval aj poistnú zmluvu z 01.12.2012, tzv. flotilovú poistnú zmluvu. Tento systém funguje na základe tzv. zaradeniek a vyradeniek, kedy poisťovňa podľa po zahrnutí alebo vyradení vozidla urobí vyúčtovanie a pošle klientovi. Starostlivosť svedka o žalovaného spočívala v tom, že vykonával všetko, čo súviselo so stykom so žalobcom. S vyradením, zaradením, hlásením poistných udalostí a platením poistného, keď bol niekedy nesúlad a podobne. V prípade, že klient nezaplatí poistné, zaplatí iné poistné, vyššie alebo nižšie, nekomunikuje s poisťovňou, potom poisťovňa vyzve svedka, aby vyriešil daný problém. V prípade nezaplatenia poistného, poisťovňa svedkovi odovzdávala tzv. zoznam neplatičov, u tých, ktorým sprostredkoval poistenie u žalobcu. Svedok klienta podľa zoznamu oslovil a bol povinný komunikovať s ním ohľadom nápravy. Čo sa týka žalovaného, za obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010 ho svedok nemal na zozname neplatičov. To, že žalovaný nemal zaplatené poistné v čase dopravnej nehody 04.06.2010, sa svedok dozvedel až keď zo strany žalobcu bolo doručené oznámenie o regresnej náhrade. Avízo za obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010 mal žalobca zaslať žalovanému. Svedok avízo dostával tiež, ale len vtedy, ak klient dlhšie neplatil poistné načas alebo bol dlhodobým neplatičom. V období pred 31.03.2010 do 29.06.2010 bol vo flotile žalovaného pohyb. V prípade, ak sa nevyčerpala celá časť zaplateného poistného za príslušný štvrťrok, tak sa spotrebovaná časť zaplateného poistného za príslušný štvrťrok započítala do nasledujúcej splátky alebo sa vrátila klientovi. Žalovaný doplácal poistné za predmetné obdobie v mesiaci júl 2010 v dvoch splátkach na základe výzvy žalobcu.
8. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
9. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (obchodné záväzkové vzťahy) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
12. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) - h) zákona č. 318/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „č. 318/2001 Z.z.“), poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401> e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> ktorá je poistnou udalosťou, f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401>, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.
13. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonník, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa čl. VIII bod 12 všeobecných poistných podmienok, KOOPERATIVA má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401> e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> ktorá je poistnou udalosťou, f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa čl. VI. ods. 1 písm. c) až j) týchto všeobecných poistných podmienok.
16. Podľa čl. IX. bod 1 všeobecných poistných podmienok, ten, kto s KOOPERATIVOU uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobia uvedené v poistnej zmluve. Poistné za poistné obdobie je splatné prvého dňa poistného obdobia. Ak bola dojednaná poistná zmluva na dobu kratšiu ako jeden rok, je poistné splatné naraz pri uzavretí poistnej zmluvy na celú dobu, na ktorú bolo poistenie zodpovednosti dojednané.
17. Podľa čl. XI. bodu 1 všeobecných poistných podmienok, písomnosti sa poistníkovi aj poistenému doručujú na poslednú známu adresu bydliska (sídla). Rovnako sa doručujú písomnosti poškodenému.
18. Podľa čl. XI. bodu 2 všeobecných poistných podmienok, ak je doručovaná upomienka KOOPERATIVY na zaplatenie dlžného poistného, upomienka sa považuje za doručenú uplynutím odbernej lehoty po jej uložení na príslušnej pošte.
19. Podľa čl. XI. bodu 3 všeobecných poistných podmienok, pokiaľ doloží poistník alebo poistený, že mu príslušná písomnosť (vrátane upomienky KKOPERATIVY na zaplatenie dlžného poistného doručovanej poistníkovi) nebola doručená z dôvodov hodných osobitného zreteľa, môže na to KOOPERATIVA prihliadnuť s ohľadom na okolnosti prípadu.
20. Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
22. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
24. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
25. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
26. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
27. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
29. Podľa § 219 odsek 1C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
30. Podľa § 219 odsek 2 C.s.p., rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade použijú.
31. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca titulom povinného zmluvného poistenia vyplatil poistné plnenie za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla, ktorá škoda bola poškodenými uplatnená a im vyplatená celkom v sume 75.829,54 Eur. Žalobca sa žalobou od žalovaného domáha zaplatenia 30% zo sumy vyplateného poistného titulom náhrady vyplateného poistného, keď žalovaný bol v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní so zaplatením poistného.
33. Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že požadovaný regres v rozsahu 30% je neprimeraný voči sume poistného, s ktorej zaplatením bol žalovaný v omeškaní. Navrhol uplatniť tzv. moderačné právo súdu a túto neprimeranosť zmierniť a rozsah požadovanej náhrady znížiť. Argumentoval rovnakým postavením účastníkov občianskoprávneho vzťahu a namietal, že ani žalobca poškodeným nevyplatil poistné plnenie v zákonom predpísanej lehote. Prvýkrát až na pojednávaní dňa 18.05.2015 uviedol, že nemal vedomosť
o výške poistného pre daný štvrťrok, pretože mu zo strany žalobcu nebolo doručené avízo s presnou výškou poistného. Preto sa do omeškania nemohol dostať a uplatnené právo žalobcu navrhol zamietnuť. Súd po oboznámení sa so všetkými argumentmi strán dospel k záveru, že nárok požadovaný žalobcom je dôvodný. Súd vzal do úvahy všetky predložené dôkazy a posúdil aj všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Nie je sporné, že žalovaný vedel o tom, kedy je lehotné poistné splatné, a teda, že prvým dňom poistného obdobia. Na takto zmluvne určenej lehote splatnosti nič nemení skutočnosť, že žalovaný v zmluve požiadal a navrhol, že poistné bude platiť bezhotovostne s avízom (časť D poistnej zmluvy). Avízo je pripomienka poisťovne o tom, že sa blíži splatnosť poistného. Ako sám žalovaný potvrdil, vždy pred sporným obdobím a po ňom mu avízo doručené bolo. A netvrdil, že by bolo doručované ako doporučená zásielka. Keď spôsob doručovania avíza nenamietal pre iné obdobia, prečo by malo byť doručované doporučene v prípade obdobia, v ktorom bol žalovaný v omeškaní s platením poistného. Ani zákon, ani poistná zmluva v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, že by doručenie avíza malo vplyv na posunutie alebo inak oddialenie lehoty splatnosti poistného. Ani článok XI. všeobecných poistných podmienok neustanovuje povinnosť, použiť doporučené doručenie. Preto aj argumentácia žalovaného, že pre poistné právne vzťahy sa vyžaduje písomná forma na tom nič nemení.
34. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na § 791 Občianskeho zákonníka a na čl. XI všeobecných poistných podmienok. Podľa tohto článku sa písomnosti poistníkovi i poistenému doručujú na poslednú známu adresu bydliska (sídla). Žalovaný sa domnieva, že termín „doručujú“ zahŕňa takú formu dodania, ktorá obsahuje spätnú informáciu pre odosielateľa o tom, že zásielka bola dodaná adresátovi. Poukázal i na ustanovenie bodu 2 čl. XI., podľa ktorého, ak je doručovaná upomienka na zaplatenie dlžného poistného, upomienka sa považuje za doručenú uplynutím odbernej lehoty po jej uložení na pošte. Podľa bodu 3 totožného článku, s ohľadom na okolnosti prípadu môže žalobca prihliadnuť na skutočnosť, že písomnosť nebola žalovanému doručená z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K tomuto je potrebné uviesť, že bod 3 vôbec nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Žalovaný netvrdí a netvrdil, že písomnosť neprevzal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré treba prihliadnuť. K odkazovanému článku podmienok treba uviesť, že žalobca len pri doručovaní upomienky na zaplatenie dlžného poistného zakotvuje domnienku, podľa ktorej sa táto považuje za doručenú po uplynutí odbernej lehoty. Avízo však nie je upomienkou na zaplatenie dlžného poistného. Pre doručovanie avíza potom platí, že ide o písomnosť, ktorá sa doručuje na poslednú známu adresu sídla. Žalovaný ničím nepodporil svoj názor, že pojem doručenie znamená voľbu takej formy doručenia, ktorá zahŕňa vrátenie doručenky adresátovi. Len vyslovuje svoj subjektívny názor, podľa ktorého je medzi pojmami zaslať a doručiť rozdiel. K tomuto je ale potrebné uviesť, že doručovanie takou formou, aby odosielateľ mal spätnú informáciu o doručení. Ak je strana v takom postavení, že zvolí pre doručenie takú formu, aby mala dôkaz o prevzatí písomnosti, uľahčí to jej dôkaznú situáciu v prípadnom súdnom spore. Zmluva a ani všeobecné poistné podmienky na žiadnom mieste neustanovujú, že by splatnosť poistného bola viazaná na prevzatie doručovanej písomnosti - avíza. Poistné je podľa zmluvy rozvrhnuté štvrťročné splátky. Každá zo splátok je zročná samostatne a žalovaný o dátume zročnosti jednotlivých splátok vedel podľa zmluvy. Je pochopiteľné, že ak ide o súbornú poistnú zmluvu, kde sa poisťuje flotila vozidiel, ktorých počet v priebehu poistného obdobia zvyšuje aj znižuje, je vhodné mať avízo o tom, aká je suma poistného pre ten, ktorý štvrťrok. Informovanie (avízovanie) poisteného je potom výhodou pre poisteného. Doručenie avíza však nezakladá a ani nemení deň splatnosti pohľadávky. Ten je zmluvne pevne určený. V prejednávanej veci ide o obdobie 31.03.2010 - 29.06.2010, kedy štvrťročná splátka podľa zmluvy bola splatná dňa 31.03.2010. Je tak nesporné, že žalovaný vedel o tom (mal o tom vedieť), že splatnosť za uvedené obdobie nastala dňom 31.03.2010. Splátka predchádzajúca bola splatná dňom 31.12.2009. Za toto trojmesačné obdobie bolo v záujme žalovaného zistiť, akú sumu poistného treba do 31.03.2010 na nadchádzajúci štvrťrok zaplatiť. splatnosť poistného je ustanovená zmluvne a výslovne zo zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli na tom, že poistné bude platené v 4 splátkach. Splatnosť poistného je určená zmluvne. Voľba žalovaného, že poistné bude platiť bezhotovostne s avízom je vyznačená ako druh platby. Zo zmluvy tak jednoznačne vyplýva, že bezhotovostne s avízom si žalovaný len zvolil druh/ spôsob, akým bude poistné platiť. Určenie spôsobu ale nepôsobí na splatnosť peňažnej pohľadávky. Tá je daná zmluvou a žalovaný o jej dátume vedel. Pre omeškanie potom platí (§ 365 Obchodného zákonníka), že omeškanie sa viaže na - v tomto prípade zmluvne určenú - lehotu splatnosti.
35. Písomná forma je dodržaná, ak je o právnom úkone vyhotovená listina, ustanovenie § 791 Občianskeho zákonníka nepojednáva o doručovaní vo veciach poistenia. Nevedomosť žalovaného o výške poistného súd vyhodnotil ako subjektívnu, teda takú, o ktorej mohol a mal vedieť, ak by postupoval s potrebnou starostlivosťou. O výške poistného na rok žalovaný vedel, vedel aj o tom, ktoré vozidla do
tzv. flotily pristúpili, a ktoré boli vyradené. Pre každé z vozidiel na vyradenke i zaradenke bola uvedená čiastková výška poistného, preto súčtom alebo rozdielom pri zachovaní potrebnej starostlivosti, bolo možné zo strany žalovaného dospieť k výške poistného pre daný štvrťrok. Nakoniec s omeškaním ale predsa žalovaný zaplatil poistné na eurocent presne, pričom uviedol, že na presnú výšku sa nakoniec informoval u svojho makléra a ten u žalobcu. Mohol a mal sa na túto okolnosť žalovaný informovať aj pred lehotou splatnosti poistného, čo neurobil a dostal sa tak do omeškania so zaplatením. Argumentácia o nedoručenom avíze ako o príčine omeškania, bola súdom vyhodnotená ako účelová i preto, že túto okolnosť nenamietal žalovaný v podanom odpore, a teda pri prvom úkone, ktorý mu patril, ale až s odstupom takmer roka po podaní žaloby, 18.05.2015.
36. K argumentácii žalovaného, že poistné určuje žalobca súd uvádza, že žalovaný vychádzal zrejme z ustanovenia všeobecných poistných podmienok, konkrétne čl. IX. Podľa tohto článku sa výška poistného určuje podľa sadzobníka poisťovne, platného ku dňu začiatku poistenia zodpovednosti a uvádza sa v poistnej zmluve. Pre nasledujúce poistné obdobie je poisťovňa oprávnená upraviť výšku poistného. Poisťovňa je oprávnená upraviť výšku poistného, a to najskôr po jednom roku trvania poistenia, v súlade so zmluvnými dojednaniami, ustanoveniami o bonuse/maluse. To, že v prípade žalovaného došlo k poisteniu súboru vozidiel, kedy počas poistného obdobia motorové vozidlá do súboru pribúdali a odbúdali, pričom tento prílev a odliv mal vplyv na výšku poistenia ale neznamená, že sa menila výška poistného tak, ako to predpokladá citovaný článok X. Poistným obdobím v prípade žalovaného je jeden rok, pričom ročné poistné sa platí v štvrťročných splátkach. Oprávnenie poisťovne - žalobcu, upraviť výšku poistného, vzniká najskôr po jednom roku trvania poistenia tak, že poistné pre ďalšie poistné obdobie sa zvýši alebo zníži. Poistné, s ktorého zaplatením bol žalovaný v omeškaní, bolo určené na rok a špecifikom poistenia súboru vozidiel je, že výška poistného sa pohybuje s ohľadom na prílev alebo odliv vozidiel za dané obdobie podľa tzv. zaradeniek a vyradeniek.
37. Majúc za preukázané, že žalovaný bol so zaplatením poistného v omeškaní, zaoberal sa súd ďalej požiadavkou žalovaného s uplatnením moderačného práva súdu s ohľadom na tvrdenú neprimeranosť požadovanej náhrady. Nárok upravený v § 12 zákona č. 318/2001 Z.z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou (viď rozhodnutie NS SR, sp.zn.: 3 Cdo 326/2009). Potom platí, že pre danú právnu oblasť sa uplatňujú ustanovenia osobitného právneho predpisu a nemožno uplatniť všeobecné predpisy občianskeho práva. Uplatniť moderačné právo preto v prejednávanej veci nemožno. Napriek tomu, keby súd aj dospel k záveru, že ho uplatniť možno, prístupu žalobcu, ktorý žiada 30% zo sumy vyplatenej náhrady poškodeným, sa nedá vytknúť neprimeranosť. Ide o menej ako jednu tretinu vyplatených náhrad, čo je podľa názoru súdu primerané porušenej povinnosti, prihliadajúc na to, že žalovaný bol v minulosti opakovane v omeškaní so zaplatením poistného (a bol pre prípad vzniku poistnej udalosti krytý prípadným plnením poisťovateľa). Ak žalobca pri určení rozsahu žalobou požadovanej náhrady vychádzal z vlastného poistného vzťahu so žalovaným, prihliadal na minulé obdobia omeškania a počet poistných udalostí, ktoré voči žalovanému eviduje (56), potom sa súd stotožňuje s rozsahom 30%, ktorý určil žalobca a nepristúpil by k zníženiu tejto náhrady, i keby to podľa zákona bolo možné.
38. K argumentácii ohľadom rovnakého postavenia účastníkov občianskoprávnych vzťahov a zákazu dvojitého trestania súd na prvom mieste uvádza, že predmetný právny vzťah je obchodnoprávny. Aplikujúc § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, poistná zmluva ako zmluvný typ nie je upravená v Obchodnom zákonníku. Za obchodné veci je v zásade prípustné považovať len tie spory vo sfére súkromného práva, ktoré sa týkajú vzťahov medzi podnikateľmi, vzniknuté pri ich podnikateľskej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je charakter účastníkov konania a charakter sporu, je jeho hmotnoprávny základ. Ak žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty uzavreli poistnú zmluvu, ktorá ako zmluvný typ je upravená v Občianskom zákonníku, tak sa vzťahy z poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným budú spravovať príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a súčasne Obchodným zákonníkom. Nakoľko predmetný právny vzťah je obchodnoprávny, nemožno aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súd len dodáva, že podnikanie sa spája aj so znášaním podnikateľského rizika. Žalobca a žalovaný nie sú voči sebe v rovnakom postavení. K námietke zákazu dvojitého trestania súd uvádza, že táto zásada sa uplatňuje pre oblasť trestného práva a popravde, súd nie úplne pochopil, k čomu argumentácia žalovaného v tejto časti smeruje.
Poistná udalosť, ktorá nastala zapríčinila škodu, ktorá bola spôsobená trom osobám. V súhrne škodu z tejto poistnej udalosti žalobca za žalovaného nahradil. Preto z tohto rozsahu vychádza aj pri uplatnení náhrady 30% voči žalovanému.
39. Záverom súd uvádza, že základnou výhradou žalovaného voči žalobe bolo, že požadovaná suma 22.748,68 Eur je privysoká porušenej povinnosti. Na tomto mieste súd opätovne uvádza, že žiadaná náhrada predstavuje len 30% z poskytnutých plnení. Keďže škoda, ktorá vznikla poistnou udalosťou bola vysoká, v konečnom dôsledku je vysoký aj podiel 30% z tejto sumy. Toto ale nie je následkom neprimerane prísneho konania žalobcu, ale naopak dôsledkom poistnej udalosti, ktorá závažným a nezvratným spôsobom zasiahla do života troch osôb.
40. Súd žalobe vyhovel a žalovaného okrem zaplatenie sumy 22.748,68 Eur zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% počnúc 18.03.2014, teda dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému tak, ako to žalobca žiadal. Deň doručenia žaloby bol najneskorším dňom, kedy sa žalovaný dozvedel o výške požadovanej náhrady. Úroková sadzba k tomuto dňu dosahovala výšku 0,25% ročne.
41. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
44. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keď nežiadal o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.