Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: Y.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XC, XXX XX M., proti žalovanej: L. T., D., so sídlom G.. XX. E.. X a XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/ XXXX-BA zo dňa XX. februára XXXX, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej zo dňa 22.02.2022 č. XXXX-X/XXXX-BA, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXXXX/XXXX-TN-DvN zo dňa XX.XX.XXXX o nepriznaní podpory v nezamestnanosti.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa vôbec nezaoberala vo svojom rozhodnutí argumentami, ktoré boli obsahom podaného odvolania. Žiadnym spôsobom na odvolacie argumenty nereagovala a ani žiadnym spôsobom nevysvetlila, z akého dôvodu sú odvolacie argumenty takého charakteru, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie v neprospech odvolateľa. Podľa žalovaného, prvostupňový správny orgán aj žalovaná vo svojich rozhodnutiach považovali za podstatné obdobie po skončení žalobcovho služobného pomeru policajta, v ktorom bol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca poukázal na to, že podľa o sociálnom poistení je obdobím poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že po skončení služobného pomeru policajta mu vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý poberal po dobu jedného roka odo dňa skončenia služobného pomeru. Tento príspevok bol vo výške 127,- eur mesačne. Výsluhový príspevok poberal bez ohľadu na to, či bol zamestnaný alebo nie. Posledná finančná čiastka ako výsluhový príspevok mu bola uhradená v mesiaci jún 2020 v zmysle príslušného rozhodnutia podľa osobitného predpisu. O dávku v nezamestnanosti žalobca požiadal ku dňu 02.10.2021, teda zhruba po roku a štyroch mesiacoch po tom, čo prestal poberať výsluhový príspevok, pričom počas obdobia po skončení služobného pomeru až po žiadosť o dávku v nezamestnanosti bol zamestnaný tak, ako to vo svojich rozhodnutiach uvádza Sociálna poisťovňa. Žalobca mal za to, že štvorročné obdobie, počas ktorého je dva roky platené poistenie v nezamestnanosti, ktoré je posudzované z hľadiska naplnenia podmienok pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, bolo naplnené, čím v konečnom dôsledku došlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti.

3. Žalobca vyjadril právny názor s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že pri posudzovaní jeho žiadosti o dávku v nezamestnanosti, mala byť jeho žiadosť posudzovaná z pohľadu ustanovení o sociálnom poistení komplexne v ich vzájomných súvislostiach pri neobmedzení sa posudzovateľa iba na o sociálnom poistení. Uvedený postup pri posudzovaní jeho žiadosti o dávku v nezamestnanosti by viedol k rozhodnutiu, ktoré by mu svojim výrokom priznalo nárok na dávku v nezamestnanosti.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná uviedla, že v prvostupňovom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti L. poisťovňa, pobočka M., vychádzala z údajov z informačného systému L. poisťovne a zistila, že v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 2. októbra 2017 do 1. októbra 2021, bol žalobca poistený v nezamestnanosti nasledovne: a) od 13. januára 2020 do 17. februára 2020, t. j. 36 dní - u zamestnávateľa V. & T. s. r. o., M. W. X, XXX XX M., na základe dohody o vykonaní práce, ktorá zakladala účasť na povinnom poistení v nezamestnanosti, b) od 18. februára 2020 do 23. apríla 2020 /okrem obdobia od 2. apríla 2020 do 22. apríla 2020/, t. j. 45 dní - v pracovnom pomere u zamestnávateľa V. & T. s. r. o., M. W. X, XXX XX M., c) od 21. mája 2020 do 14. septembra 2021, t. j. 482 dní - v pracovnom pomere u zamestnávateľa Y.. Y. M., advokát, J. S. XX/XXXX, XXX XX L. W. U., d) od 15. septembra 2021 do 1. októbra 2021, t. j. 17 dní - v pracovnom pomere u zamestnávateľa E. s. r. o., U. XX/XXXX,XXX XX W. Y. nad U.. Ďalej vychádzala z potvrdenia o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti (poskytnutého Y. U. L., T. 2, XXX XX F.), ktorým bolo preukázané, že žalobca v období od 1. novembra 2009 do 30. júna 2019 bol v služobnom pomere ako policajt, pričom tento služobný pomer zakladal účasť na poistení na výsluhový príspevok. V uvedenom potvrdení Y. U. L. súčasne osvedčilo, že žalobca splnil podmienky nároku na výsluhový príspevok v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že obdobie poistenia žalobcu na výsluhový príspevok nie je možné považovať za obdobie poistenia v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 3 zákona, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje iba na fyzické osoby definované v§ 104 ods, 2 zákona, t. j. na fyzické osoby, ktoré po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka boli zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnili podmienky podľa odseku 1, nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žalovaná konštatovala, že žalobca v žalobe opakovane požaduje, aby mu doba služobného pomeru policajta bola zohľadnená do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti. Podľa žalovanej takýto postup by bol v rozpore s § 104 ods. 2 a ods. 3 zákona, čo žalovaná podrobne odôvodnila vyššie a rovnako aj v napadnutom rozhodnutí (na str. č. 3). Žalovaná zdôraznila, že v prípade policajtov a profesionálnych vojakov je ich sociálne zabezpečenie riešené osobitným právnym predpisom - zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Po skončení služobného pomeru policajta alebo vojaka vzniká pri splnení zákonných podmienok týmto osobám nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa v zásade poskytuje na dobu 1-3 rokov (pre porovnanie, podporné obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvá 6 mesiacov). Podmienky nároku na výsluhový príspevok však nie sú totožné s podmienkami nároku na dávku v nezamestnanosti. Z dôvodu, aby nedošlo k nerovnakému zaobchádzaniu s policajtami alebo profesionálnymi vojakmi, ktorí podmienky nároku na výsluhový príspevok nesplnili avšak v prípade „štandardného zamestnania“ by im nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol, zákon v § 104 ods. 2 a ods. 3 odstránil možnú rozdielnosť prístupu. Obdobie poistenia na výsluhový príspevok je v zmysle § 104 ods. 3 zákona možné zohľadniť ako obdobie poistenia v nezamestnanosti, avšak jedine u fyzických osôb uvedených v § 104 ods. 2 zákona, t. j. u fyzických osôb, ktoré po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka boli zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnili podmienky podľa § 104 ods. 1 zákona, ale súčasne nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Keďže žalobca splnil podmienky nároku na výsluhový príspevok podľa žalovanej je nepochybné, že nepatrí k fyzickým osobám uvedeným v § 104 ods. 2 zákona, a teda jeho obdobie poistenia na výsluhový príspevok nie je možné považovať za obdobie poistenia v nezamestnanosti.

6. Žalovaná k argumentácii žalobcu, že výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný po skončení služobného pomeru policajta poberal do júna 2020 a o dávku v nezamestnanosti požiadal až dňa 2.

októbra 2021 (t. j. v období kedy už nemal nárok na výsluhový príspevok) uviedla, že z § 104 ods. 2 zákona je zrejmé, že skutočnosť kedy bol dotknutej osobe priznaný, príp. vyplácaný výsluhový príspevok a aj skutočnosť, či o tento príspevok požiadala, je irelevantná. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či policajt alebo profesionálny vojak splnil podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V Potvrdení o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, zo dňa 18. novembra 2021, je jednoznačne osvedčené, že žalobca splnil podmienky nároku na výsluhový príspevok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, v dôsledku čoho podľa § 104 ods. 2 zákona nie je možné zohľadnenie doby poistenia na výsluhový príspevok ako doby poistenia v nezamestnanosti.

7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že zo znenia § 104 ods. 3 je podľa jeho názoru možné odvodiť to, že policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi po skončení výkonu služby, ktorému vznikol nárok na výsluhový príspevok a tento príspevok aj poberal, po skončení poberania výsluhového príspevku vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom na tento nárok sa vzťahuje podmienka poistenia v nezamestnanosti v období najmenej, nie však nepretržite, dvoch rokov z obdobia posledných štyroch rokov tak, ako je uvedené v odseku 1 predmetného paragrafu. Na základe uvedeného mal za to, že ako policajt po skončení výkonu služby a po skončení poberania výsluhového príspevku bol v období posledných štyroch rokov najmenej dva roky poistený v nezamestnanosti a nárok na dávku v nezamestnanosti mu vznikol už po skončení poberania výsluhového príspevku. Žalobca vyjadril právny názor, že v období po skončení výkonu služby policajta (30.06.2019) do žiadosti o dávku v nezamestnanosti (02.10.2021) bol zamestnaný, pričom dvojročné obdobie poistenia v nezamestnanosti vzťahuje do obdobia posledných štyroch rokov, a to od 02.10.2017 do 02.10.2021, v ktorom bol poistený v nezamestnanosti od 02.10.2017 do 30.06.2019 (636 dní), od 13.01.2020 do 17.02.2020 (35 dní), od 18.02.2020 do 02.04.2020 (44 dní), od 21.05.2020 do 14.09.2021 (481 dní), od 15.09.2021 do 01.10.2021 (16 dní), spolu 1212 dní, čo je doba poistenia, ktorá výrazne presahuje zákonom stanovenú dobu na splnenie podmienky na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu s prihliadnutím na dôvody uvedené v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou fyzickou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiam, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu a vykonaní pojednávania, na ktorom sa vyjadrila k veci žalobca aj žalovaná dospel jednoznačne k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

9. Žalobca na nariadenom pojednávaní zotrval na žalobe a tvrdeniach v nej uvedených v celom rozsahu. Žalovaná zotrvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí, pričom uviedla, že je potrebné vykladať, ako doplňujúci zákonné ustanovenie, ktoré umožňuje zohľadniť dobu služby príslušníka policajného zboru, ktorý nebol účastný na sociálnom poistení podľa , a ktorého použitie pripadá v úvahu, len v prípade, ak dotknutá osoba (v tomto prípade žalobca), splnil všetky podmienky vyjadrené v právnej norme .

10. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 27.10.2021 č. TN-XXXXX/ XXXX požiadal o priznanie dávky v nezamestnanosti. Ďalej z obsahu administratívneho spisu plynie, že žalobca v období od 2. októbra 2017 do 1. októbra 2021, bol poistený v nezamestnanosti nasledovne: a) od 13. januára 2020 do 17. februára 2020, t. j. 36 dní - u zamestnávateľa V. & T. s. r. o., M. W. X, XXX XX M., na základe dohody o vykonaní práce, ktorá zakladala účasť na povinnom poistení v nezamestnanosti, b) od 18. februára 2020 do 23. apríla 2020 /okrem obdobia od 2. apríla 2020 do 22. apríla 2020/, t. j. 45 dní - v pracovnom pomere u zamestnávateľa V. & T. s. r. o., M. W. X, XXX XX M., c) od 21. mája 2020 do 14. septembra 2021, t. j. 482 dní - v pracovnom pomere u zamestnávateľa Y.. Y. M., advokát, J. S. XX/XXXX, XXX XX L. W. U., d) od 15. septembra 2021 do 1. októbra 2021, t. j. 17 dní - v pracovnom pomere u zamestnávateľa E. s. r. o., U. XX/XXXX, XXX XX W. Y. W. U.. Z obsahu potvrdenia o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti (poskytnutého Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava) plynie, že žalobca v období od 1. novembra 2009 do 30. júna 2019 bol v služobnom pomere ako policajt, pričom tento služobný pomer zakladal účasť na poistení na výsluhový príspevok. V uvedenom potvrdení Ministerstvo vnútra SR súčasne osvedčilo, že žalobca splnil podmienky nároku na výsluhový príspevok

v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-TN-DvN zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti celkovo 580 dní, čím nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov. V rozhodnutí tiež uviedol, že nakoľko podľa Potvrdenia o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti splnil žalobca podmienky nároku na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, tak doba služobného pomeru nemôže byť zohľadnená ako doba poistenia v nezamestnanosti na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 2 zákona.

12. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, pričom mal za to, že podľa o sociálnom poistení u fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Žalobca bol toho názoru, že z uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že som splnil podmienky na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

13. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.02.2022 č. XXXX-X/XXXX-BA odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila tým, že obdobie poistenia žalobcu na výsluhový príspevok nie je možné považovať za obdobie poistenia v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 3 zákona, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje iba na fyzické osoby definované v § 104 ods. 2 zákona, t. j. na fyzické osoby, ktoré po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka boli zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnili podmienky podľa odseku 1, nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V zmysle Potvrdenia o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, zo dňa 18. novembra 2021, navrhovateľ splnil podmienky nároku na výsluhový príspevok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Táto skutočnosť vylučuje zohľadnenie doby poistenia na výsluhový príspevok ako doby poistenia v nezamestnanosti na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti

14. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

18. Podľa , nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa , u fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

20. Podľa , rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.02.2022 č. XXXX-X/XXXX-BA, pričom spornými nie je priebeh poistení, ale právne posúdenie veci, a teda, či doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru mala byť zohľadnená do doby platenia poistného na splnenie nároku na poskytnutie dávky v nezamestnanosti, alebo nie. Žalobca mal za to, že rozhodnutia, resp. právny výklad žalovanej a nepriznanie dávky v nezamestnanosti z dôvodu nezapočítania doby služobného pomeru príslušníka policajného zboru s ohľadom na znenie je nesprávnym právnym posúdením a uvedené obdobie by malo byť zohľadnené pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko v čase požiadania o dávku už nepoberal výsluhový príspevok.

22. Správny súd po preskúmaní veci má za to, že žalovaná postupovala správne, keď posúdila v súlade s žiadosť žalobcu a dospela k záveru, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Pre posúdenie nároku žalobcu je potrebné vychádzať z ustanovenia a až keď podľa tohto ustanovenia vznikne u žalobcu nárok, pripadá do úvahy použitie . Právna norma vyžaduje kumulatívne splnenie, resp. nesplnenie určitých podmienok. Pričom v prípade, ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nesplní, prípadne splní niektorú z týchto kumulatívnych podmienok nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Správny súd konštatuje, že u žalobcu dôvodom na nepriznanie nároku na dávku v nezamestnanosti bolo skutočnosť, že mu vznikol nárok na výsluhový príspevok („osoba nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok.“) Podstatnou okolnosťou v tomto prípade je skutočnosť, že vznik nároku na výsluhový príspevok ako negatívne vymedzenie podmienky právnej normy spôsobilo, že žalobcovi nemôže byť zohľadnené obdobie služobného pomeru príslušníka policajného zboru, a preto správne orgány - žalovaný aj prvostupňový správny orgán postupovali správne, keď uvedené obdobie žalobcovi nezohľadnili. Argumentácia žalobcu o použití je nesprávna, nakoľko tak ako bolo uvedené vyššie jeho použitie by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by boli splnené všetky podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti stanovené v . Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej spočívajúcej v tom, že uvedené ustanovenie je inkorporované do zákona z dôvodu, aby mohli byť po splnení podmienok nároku podľa zohľadnené vymeriavacie základy, ktoré platili príslušníci policajného zboru do svojho osobitného systému. Správny súd konštatuje, že vo svojom vlastnom texte odkazuje na , keď v jeho texte je uvedené: „u fyzických osôb uvedených v ods. 2...“, a teda jeho použitie je viazané na splnenie podmienok .

23. Správny súd na základe vyššie uvedeného má za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe účinného právneho predpisu, vydal ho orgán, ktorý na to bol zo zákona oprávnený, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je preskúmateľné a zrozumiteľné, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nie je v rozpore s administratívnym spisom, nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutia obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a sú v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené a úplné. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky relevantné námietky.

24. Vzhľadom na uvedené, súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobcu sú nedôvodné, a preto nie je daný dôvod prijatia záveru o nesprávnosti rozhodnutí žalovaného. Podľa názoru správneho súdu bolo rozhodnuté správne na základe riadne zisteného skutkového stavu. Správny súd dodáva, že zo žaloby, ani administratívneho spisu/ov nevyplývajú ex offo žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle , a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

25. Žalovanej, ktorá bola v konaní pred správnym súdom úspešná, nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko si náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.