Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/194/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobkyne P. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom L., Q. č. XXX, proti žalovanému G. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., Q. č. XXX, právne zastúpený Právne centrum, s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Bystrický, PhD., advokát a konateľ, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 3C/11/2017-32 zo dňa 30. mája 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil osobe podozrivej z násilia G. W., narodenému XX.XX.XXXX, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné číslo XXX, umiestneného na parcele 2622, ďalej aby nevstupoval na pozemok parcelné číslo 2623/2 záhrady o výmere 209 m2, nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX na Okresnom úrade Skalica, katastrálnom odbore, okres Skalica, obec Gbely, katastrálne územie L., aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu P. W. a jej dcéru X. W., aby sa nepribližoval k žalobkyni P. W. a k spoločnej dcére X. W. na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd žalobu, ktorou sa začne konanie strán - žalobkyne a žalovaného o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam podľa I. výroku uznesenia. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 325 ods. 1, 2 písm. e), f), g), h) CSP, § 328 ods. 2, § 325 ods. 2 písm. e), § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, § 337 ods. 1, 2, 3, § 332 ods. 1, 2, § 334, keď o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie vyhovel spôsobom uvedeným vo výrokovej časti, pretože žalovaný je osobou podozrivou z násilia. Strany sú manželia od 01.10.1988 a z ich manželstva pochádzajú tri dcéry, dve mladšie, X. narodená v roku XXXX a X., narodená v roku XXXX a žijú so žalobkyňou v jednej domácnosti. Žalovaný dlhé roky pôsobil ako policajt, okrem slovných vyhrážok na ňu často fyzicky útočil, používal hmaty a chvaty a keď sa vzpierala a kričala od bolesti, hovoril jej, že presne vie koľko sily má použiť, aby došlo k prasknutiu kosti. Po jednom z jeho fyzických útokov bola nútená vyhľadať aj lekársku pomoc v NsP v Skalici 04.09.2014, kedy mala narazený lakeť a bedrový kĺb. Znevažoval ju aj pre jej invaliditu, vyčítal jej finančnú závislosť na ňom a keď sa následne zamestnala, tvrdil, že sa postará, aby tam skončila a iné. Dňa 29.01.2017 ju žalovaný opätovne fyzicky napadol, čo odôvodňoval jej údajnou neverou (čo nebola pravda a on sám mal počas manželstva niekoľko mimomanželských známostí), spôsobil jej viaceré poranenia (otras mozgu, vyvrtnutie a natiahnutie krčenej chrbtice, poškodenie lopatky, vyvrtnutie ramena, zlomenina hornej časti ramennej kosti a niekoľko podliatin). Nakoniec bol jeho útok vyhodnotený ako priestupok, ktorého sa mala dopustiť ona, za čo jej bolo uložené pokarhanie (rozhodnutie OÚ

Senica č. OÚ-SE-OBVS-2017/3581/P-87/17OV), voči ktorému rozhodnutiu podala odvolanie a doteraz o ňom nebolo rozhodnuté. Dňa 03.03.2017 podal na ňu žalovaný vymyslené trestné oznámenie, že mu mala spôsobiť zranenia vyžadujúce si liečbu dva až tri mesiace. Preto dňa 22.03.2017 podala na neho trestné oznámenie, keďže vyhrážanie žalovaného má kontinuálny charakter a to pre prečin nebezpečného vyhrážania (konania vedené na OR PZ Skalica pod ČVS: ORP-84/VYS-SI). Konanie žalovaného pociťuje ako psychické týranie sprevádzané fyzickým násilím a kedykoľvek sa môže zvýšiť jeho agresivita a môže ohroziť jej život. Aj keď v auguste 2015 opustil spoločnú domácnosť a v súčasnosti býva na ulici P. č. XXX v L. alebo u svojej priateľky X. F., často sa však do ich spoločného rodinného domu vracia a teda kedykoľvek môže vstúpiť do tohto rodinného domu a ohroziť ju či maloleté dcéry na živote a zdraví. Z jeho nepredvídateľného nebezpečného správania a konania má strach. Poukázala na útok, ku ktorému došlo medzi manželmi dňa 29.01.2017, na to, že následkom fyzického útoku žalovaného bola od 29.01.2017 do 01.02.2017 hospitalizovaná v nemocnici pre úraz hlavy, keďže tento ju viackrát udrel do tváre, potom ju sotil, pričom spadla a udrela sa do ramena, chvíľu bola v bezvedomí a udávala výraznú bolesť a obmedzenú hybnosť pravého ramena. Z lekárskej správy vyplýva, že došlo k zlomenine horného konca ramennej kosti, vyvrtnutiu a natiahnutiu krčnej chrbtice a iné. Súd prvej inštancie v danom prípade konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný. Žalobkyňa sa dôvodne domáhala dočasnej ochrany, keďže sa stala obeťou násilia. Dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, keďže zo strany žalovaného dochádza k psychickému ubližovaniu v podobe vyhrážok, osočovania, zastrašovania, urážok, ponižovania, ktoré konanie predstavuje bezprostredné ohrozenie duševného zdravia žalobkyne s možným negatívnym dopadom na zdravý duševný vývoj maloletej X. W.. Okrem psychického ubližovania mal súd z lekárskych správ za osvedčené, že došlo k fyzickým útokom na telesnú integritu žalobkyne zo strany žalovaného, naposledy dňa 29.01.2017, kedy bola žalobkyňa i hospitalizovaná v nemocnici. Žalobkyňa dňa 22.03.2017 podala na žalovaného trestné oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania a tiež mal súd osvedčené, že žalobkyňa dostala SMS, v ktorej sa jej vyhrážala priateľka žalovaného, že sa jej môže stať nehoda. Všetky osvedčené skutočnosti viedli súd k tomu, že uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovať sa k žalobkyni a spoločnej dcére X. W. na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Považoval za dostatočným spôsobom pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, že žalovaný ohrozuje duševnú aj telesnú integritu žalobkyne svojim konaním a to nielen osobne, ale aj SMS komunikáciou prostredníctvom svojej priateľky (§ 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) . Vzhľadom na charakter obmedzenia práv žalovaného súd uložil žalobkyni podanie žaloby, ktorou vyvolá konanie na súde o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k spoločnému rodinnému domu. Došlo k tomu preto, že týmto neodkladným opatrením neboli trvalo riešené vzťahy strán k rodinnému domu a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobu. Bez riadnej žaloby nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a keď žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak v návrhu sa výslovne práva na náhradu trov konania nežiadala, preto jej ich súd nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to voči všetkým výrokom napadnutého uznesenia. V odvolaní poukázal na to, že mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, i keď sa tu aplikuje ustanovenie § 329 ods. 1, posledná veta o možnosti žalovaného vyjadriť sa k tomuto návrhu v odvolacom konaní.

3. Nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje za dôvodné. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou a prevzaté do napadnutého uznesenia nie sú pravdivé, hodnoverne neosvedčujú dôvodnosť a trvanie meritórneho nároku. Súd prvej inštancie špecifikoval nárok vo veci samej v druhom výroku ako vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k bytu a pozemku. Takýto prípadný nárok jedného z manželov voči druhému je upravený v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podmienkou pre aplikáciu zákona je spolužitie osôb, medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia a neznesiteľnosť ďalšie spolužitia, keď uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Ak medzi stranami neexistuje spolužitie v spoločnom dome alebo byte, žalobe o obmedzenie alebo vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela nie je možné vyhovieť. I v napadnutom rozhodnutí sa konštatuje, že žalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v auguste 2015, odkedy býva na adrese svojho prechodného bydliska, ul. P. XXX, L.. Medzi stranami už dlhodobo, od augusta 2015 absentuje splnenie podmienky spolužitia, takže ani návrh žalobkyne vo veci samej nemôže byť dôvodný. Preto nie sú splnené základné, ale ani ďalšie podmienky na jeho vylúčenie z užívania rodinného domu. Tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keď poukázal na návrh na rozvod, ktorý podal on a v ňom tieto skutočnosti aj uvádza (vec vedená na Okresnom súde v Skalici pod sp. zn. 8P/52/2017). 3.1. Poukázal na to, že nehnuteľnosti evidované v LV č. XXXX, k.ú. L., vrátane hnuteľných vecí v nich sa nachádzajúcich sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - strán, žalovaný má právo do nich vstupovať a užívať pre svoje potreby veci v nich sa nachádzajúce. Na rozdiel od toho žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, kde aktuálne žije a kde ho žalobkyňa obťažovala, napríklad v auguste 2016, aj dňa 25.04.2017 si ho fotila na mobil počas toho, ako bol vo svojej záhrade a to všetko v snahe vyprovokovať ho. Najmä kvôli obťažovaniu žalobkyňou, narúšajúceho vzájomné vzťahy sa žalovaný rozhodol dobudovať plot medzi nehnuteľnosťami strán a svojou nehnuteľnosťou, kde momentálne žije, keďže tieto sú v susedstve. Predmetný plot dokončil v máji 2017, čím považuje za preukázané, že nemá žiaden záujem kontaktovať sa so žalobkyňou (okrem prípadov riešenia nevyhnutných praktických otázok). Pritom ak žalovaný prišiel do spoločnej nehnuteľnosti, bolo to prevažne za účelom udržiavania jeho kontaktu s dcérami, prípadne kvôli praktickým veciam, napríklad potreba náradia či riešenie vecí - rozvod manželstva a úprava práv a povinností k maloletej X.. O plánovanom rozvode bola žalobkyňa informovaná vopred a sama si uvedomila, že rozpad vzťahov smeruje k rozvodu, keď i vo februári 2017 sa strany dohadovali na vyporiadaní BSM a dosiahla sa predbežná dohoda o predaji spoločných nehnuteľností a rozdelení výťažku na polovicu a toto zrejme doľahlo na žalobkyňu, ktorá si uvedomila všetky dôsledky v zmysle dohody z februára 2017 a na to reagovala tak, že 03.03.2017 napadla žalovaného, dňa 22.03.2017 podala trestné oznámenie a dňa 29.05.2017 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. I z dobudovania plotu medzi nehnuteľnosťami účastníkov vidno, že žalovaný je ten, kto sa snaží situáciu medzi stranami riešiť konštruktívne, na rozdiel od žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu ani len nenaznačila, ako a kedy mieni trvalo riešiť vzťahy strán z pohľadu hmotného práva. Poukázal na to, že čo sa týka nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) a f) CSP, tu je dôležité osvedčenie skutočnosti, že konkrétna osoba je dôvodne podozrivá z násilia, ďalej že osobná integrita žalobcu vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, čo žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala a ani len hodnoverne neosvedčila. Tvrdenia žalobkyne žalovaný v celom rozsahu popiera a žalobkyňa nepredložila žiadnu listinu ani dôkaz o domnelom psychickom násilí páchanom na nej. Ani z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, na základe čoho mal súd osvedčenú existenciu psychického násilia žalovaného vo vzťahu k žalobkyni v podobe vyhrážok, osočovania, zastrašovania, urážok, ponižovania. V konaní nebolo preukázané ani domnelé fyzické násilie žalovaného k žalobkyni, lekárska správa z 04.09.2014 je z obdobia viac ako dva a pol roka pred vydaním uznesenia a nie je tu ani žiadna súvislosť so žalovaným, „pacientka včera spadla na p. bok“. V prepúšťacej správe z 01.02.2017 o hospitalizácii žalobkyne v dňoch 29.01. až 01.02.2017 má byť uvedený úraz hlavy, no žiadna zmienka o zlomenine ramena a o vyvrtnutí a natiahnutí krčnej chrbtice. Ak by žalobkyňa mala v dôsledku incidentu zo dňa 29.01.2017 utrpieť i tieto tvrdené zdravotné následky, tieto by sa nepochybne prejavili a ošetrujúci lekári by ich podľa niekoľkodňovej hospitalizácie zistili, čo však z prepúšťacej správy z 01.02.2017 nevyplýva. Až z dodatočne vydaného lekárskeho záznamu MUDr. G. M. zo dňa 07.02.2017 majú vyplývať i takéto zranenia žalobkyne. Z uvedených časových súvislostí však nie je vôbec zrejmé, v dôsledku čoho jej mali vzniknúť práve tieto dve dodatočne zistené zranenia. Od prepustenia žalobkyne z nemocnice do 07.02.2017 sa medzi stranami neodohral žiaden incident, nie je známe, čo v tomto období žalobkyňa robila, kde sa pohybovala a teda nie je preukázané, v dôsledku čoho sa jej mali stať zranenia uvádzané v lekárskom zázname zo 07.02.2017. Nesúhlasil tiež s vyhodnotením konfliktu zo dňa 29.01.2017. Poukázal na to, že i žalobkyňa tu potvrdila jeho verziu, že do rodinného domu si prišiel po náradie, preto šiel do suterénu rodinného domu, tam za ním opakovane došla žalobkyňa. Nedorozumenie vyvolala žalobkyňa, ktorá za žalovaným do suterénu rodinného domu opakovane išla, i keď žalovaný nemal záujem bližšie sa so žalobkyňou kontaktovať. Poukázal tiež na to, že incident sa mal stať 29.01.2017 a k podaniu tohto návrhu došlo so 4-mesačným odstupom, čo popiera splnenie zákonného predpokladu bezodkladného upravenia pomerov strán, teda nejde tu o sústavné a dlhodobé konanie. 3.2. Ďalším faktom je to, že dňa 03.03.2017 došlo k incidentu, ktorý vyprovokovala žalobkyňa a žalovaný bol práceneschopný od 06.03.2017 do 31.03.2017, o čom predložil doklad. Žalovaný totiž zaplatil daň a žalobkyňu žiadal, aby mu polovicu z toho zaplatila, keď žalobkyňa stála o tri schody vyššie od neho a bez akýchkoľvek príčin ho znenazdajky kopla do brucha, na čo si žalovaný od bolesti čupol a následne musel vyhľadať v nemocnici lekárske ošetrenie, kde mu robili rôzne vyšetrenia, dostal infúzie a prepustili ho s diagnózou pomliaždeniny dutiny brušnej. V dôsledku tohto útoku žalobkyne v spojení s kopancami do genitálií pri incidente zo dňa 29.01.2017 mal žalovaný i urologické zdravotné problémy, o čom sa aktuálne vedie pred Okresným úradom Senica, odbor vnútornej štátnej správy prejednanie priestupku (OÚ-SE-OVVS-2017-7450/P-175/17-OV). Obavy žalobkyne o domnelom

nevhodnom správaní sa žalovaného voči nej sa zjavne nepotvrdili a dňa 03.03.2017 sa síce stal nový incident, avšak opätovne výlučne z iniciatívy žalobkyne so zdravotnými následkami pre žalovaného, čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 3.3. Vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) v tretej odrážke výroku I. má byť zo strany žalobkyne preukázané a osvedčené s predloženou kópiu SMS správy z telefónneho čísla, čo nepatrí žalovanému. Žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo preukázané či osvedčené, že by odoslanie tejto SMS správy žalobkyni zapríčinil žalovaný, že by tvrdenia v nej uvedené používal alebo použil žalovaný vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaný vo vzťahu k spomenutej SMS vie akurát toľko, že medzi žalobkyňou a jeho priateľkou X. F. sú napäté vzťahy, keďže žalobkyňa sa verejne vulgárne a s rasovým podtónom vyjadruje na adresu jeho priateľky a jej detí. Ide o osobný konflikt medzi žalobkyňou a X. F., do ktorého sa žalovaný nijakým spôsobom nezapája. Preto navrhol vypočuť X. F. ako svedka. Vydanie tohto typu neodkladného opatrenia tu nemá oporu ani v obsahu súdneho spisu, ani v tvrdeniach žalobkyne. Úplne bez právneho dôvodu je obmedzovanie jeho práv vo vzťahu k maloletej dcére X.. Žalobkyňa ani nenaznačila, akým spôsobom by mala byť telesná či duševná integrita maloletej ohrozená konaním žalovaného. Z týchto dôvodov sa jedná o neprípustné a nezákonné obmedzenie práv žalovaného a akékoľvek kroky žalovaného k tomu, aby zabránil starostlivosti žalobkyne k tomuto dieťaťu, sa nezakladajú na pravde, keďže v návrhu na rozvod, ktorý podal on, X. navrhuje zveriť žalobkyni. Poukázal na to, že právne účinky neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom obmedzujú žalovaného nad nevyhnutný rozsah, teda je tu porušený i princíp proporcionality. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a jemu priznal náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného podrobne písomne vyjadrila (č.l. 66 a nasl. z 04.07.2017). Trvala na tom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný. Poukázala na to, že i keď žalovaný trvalo nebýva v spoločnom dome, tento sústavne navštevuje a k fyzickému útoku dňa 29.01.2017 prišlo z jeho strany po opustení spoločného domu, pričom i naďalej jej spôsobuje psychické násilie, k čomu sa nevyžaduje osobné spolužitie. Preto sa súd prvej inštancie s uvedenou právnou skutočnosťou náležite a správne vyporiadal a vyhodnotil všetky skutkové okolnosti ako opodstatnené. Argumentovala, že nemala inú možnosť, ako si zabezpečiť ochranu pred žalovaným, ktorý sa dopúšťal voči nej násilia, čo prežívala a ktoré je stále predmetom vyšetrovania. Konanie žalovaného bolo systematické, opakované a to aj potom, ako opustil spoločnú domácnosť v roku 2015. Žalovaný na ňu aj po odchode zo spoločnej domácnosti vyvíjal psychicky tlak, k čomu sa pridružili fyzické útoky. Ak by nebolo nariadené neodkladné opatrenie, nie je vylúčené, že by žalovaný v tomto pokračoval a ohrozil by ju na zdraví a živote. Poukázala na to, že podľa § 325 ods. 2 písm. e) postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia a osvedčená skutočnosť sa javí ako nanajvýš pravdepodobná. Z predložených listinných dôkazov je preukázaná existencia násilia, ktorého sa žalovaný voči nej dopúšťa. Existencia násilia pritom má byť predmetom dokazovania vo veci samej a pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie pravdepodobnosti jeho existencie. 4.1. Žalovaný popiera, že by sa voči nej niekedy násilia dopustil a snaží sa o zmenu rolí, keď seba prezentuje ako obeť, trpiteľa a ju ako násilníka - despotu, čo je príznačné pre profil násilnej osoby. Poukázala na odbornú literatúru (Banský 2012), vyznačovanie sa páchateľa zvýšenou násilnosťou ku skresľovaniu následného motívu trestnej činnosti, sklon k externalizácii viny, čo limituje jeho potenciál k sebakorekcii (Brethová 2011, kde popisuje prenos viny a zodpovednosti na partnerku). Uvádzané charakteristiky sú evidentné z výpovede žalovaného v priestupkovom konaní vedenom na OÚ Skalica pod č. OÚ-SE-OVYS-2017/3581/P-87/17 OB, ako aj z jeho výpovede v trestnom konaní. Poukázala na to, že ich rozpory vnímania identických skutočností a ich interpretácia sú zjavné aj z ich vzájomných písomných vyjadrení v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica sp. zn. 8P/52/2017 (ktoré navrhuje žalovaný pripojiť k spisu, s čím sa ona stotožňuje a k tomuto návrhu žalovaného sa pripája). Ani jedno z konaní nie je ukončené a je predmetom ďalšieho dokazovania a vyšetrovania konečná verifikácia, kto je skutočne násilník a kto obeť. Napriek tomu, že bola v priestupkovom konaní uznaná vinná za vulgárne osočovanie súčasnej priateľky žalovaného, to mu nezakladá právo, aby na ňu fyzicky zaútočil, ako tomu bolo dňa 29.01.2017. Uvádzala, že fabulatívne tvrdenia žalovaného (obliatie žalovaného vodou z trojlitrovej krhly, keď mrzlo, vyhrážanie sa mu žalobkyňou že ho zničí, ak na ňu neprevedie polovicu domu, vyhrážanie sa mu povinnosťou platiť výživné na ňu a iné provokácie žalovaného) sa nezakladajú na pravde, nakoľko sa reálne nikdy nestali. 4.2. Čo sa týka vylúčenia žalovaného z užívacieho práva, poukázala na to, že aplikácia § 325 ods. 2 písm. e) nie je podmienkou obývania spoločnej nehnuteľnosti, keďže došlo k povinnému osvedčeniu násilia, avšak zdôraznila, že tu sa považuje za dostatočné, ak je toto nanajvýš pravdepodobné, čo je

v konkrétnom prípade na základe predložených tvrdení a listinných dôkazov dostatočne preukázané a zakladá to dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. 4.3. Žalovaný poukazuje na svoje právo užívať a vstupovať do RD a na pozemky k tomu priliehajúce. Argumentácia, že žalovaný si sám z vlastnej iniciatívy budoval na svojej nehnuteľnosti plot, je účelová a žalovaný si týmto doslova vytvára dôkaznú situáciu. Keď by mal v minulosti záujem riešiť vzájomné vzťahy izoláciou od nej, plot by si takto vybudoval už skôr. Dobudovanie plotu ako prejavu nezáujmu žalovaného pokladá za účelové, podmienené jeho vedomosťou o nariadenom neodkladnom opatrení, ktoré mu bolo doručené dňa 30.05.2017. Navyše betónový základ plotu bol vybudovaný ešte za ich spolužitia, teda natiahnutie pletiva je otázkou niekoľkých hodín. Tvrdenia o tom, že žalovaný robí všetko pre to, aby čo najviac obmedzil kontakt s ňou sú účelové, nakoľko od mája 2015 mal dostatočný časový priestor na riešenie vzájomných vzťahov de jure, avšak po svojom odchode ju často navštevoval, keď tieto jeho návštevy často končili fyzickým útokom, pričom za toto obdobie ju psychicky týral a to až do nariadenia neodkladného opatrenia. I po neodkladnom opatrení na ňu negatívne psychicky pôsobí, keď po pojednávaní dňa 28.06.2017 sa jej slovne vyhrážal, že ju zničí a uviedol jej detailné podrobnosti z jej súčasného života, o ktorých nemá mať odkiaľ vedomosť. Po tomto súdnom pojednávaní sa psychicky zdekompenzovala, pričom z uvedeného dôvodu vyhľadala i pomoc psychologičky Mgr. T. P., s ktorou bola doposiaľ iba v telefonickom kontakte a táto jej poskytla aspoň základné poradenstvo o násilí. Problematiku násilia konzultovala aj s národnou linkou pre ženy zažívajúce násilie v mesiaci apríl a potvrdenie o tomto telefonáte žiada zabezpečiť súdom. Argumentovala, že to, že žalovaný popiera akékoľvek psychické a fyzické násilie neznamená, že sa tak nestalo. Jeho popretie je účelovým a manipulačným konaním zodpovedajúcim profilu násilníka. Žalovaný v plnom rozsahu popiera jej tvrdenia svojimi dôkazmi a ich vlastnou interpretáciou a súčasne aj vyfabulovanými situáciami na dokreslenie celkového obrazu jej ako násilnej osoby, čím podľa neho preukazuje pravdivosť reálnych skutočností a jej tvrdenia osvedčené dôkazmi interpretuje ako účelové, čím iba manifestuje svoju násilnú povahu. Poukázala na to, že žalovaný narušil jej fyzickú integritu fyzickým útokom na ňu a aj keď žalovaného slovne napadla, ak by nebol násilník, riešil by to iným spôsobom a nie že by na ňu fyzicky zaútočil, čo sa reálne stalo. Keby u neho neexistovala predispozícia násilného konania, vec by riešil pacificky - konflikt opustí. 4.4. Čo sa týka lekárskych správ z 01.02.2017 a 07.02.2017, zranenia jej boli diagnostikované až dňa 07.02.2017, teda s odstupom od skutku. Podotkla, že žalovaný nie je lekár ani odborník, aby mohol k takémuto záveru dospieť. Paradoxne on sám dokladá lekárske správy o údajnom skutku, kedy ho mala kopnúť do brucha dňa 03.03.2017, k čomu reálne nikdy neprišlo. 4.5. Čo sa týka týrania maloletej X., poukázala na to, že opomenul, že dieťa nie je týrané len vtedy, keď je priamou obeťou fyzického násilia, ale i vtedy, keď vníma násilie medzi rodičmi, čo deformuje jeho zdravý duševný vývoj. Jej suspekcia, že žalovaný by mohol maloletú násilne odňať z jej osobnej starostlivosti je dostatočne dôvodná, nakoľko zo samotných teórií o násilí je preukázané, že práve dieťa sa stáva v spore predmetom vzájomnej pomsty medzi rodičmi a neúspešný rodič sa snaží ublížiť druhému z rodičov práve tým, že mu odníme to, k čomu má najsilnejšiu citovú väzbu. 4.6. Poukázala na to, že bola kontaktovaná z telefónneho čísla priateľky žalovaného s vyhrážaným podtextom. Práve v súčasnosti medzi nimi prebieha niekoľko konaní a kontaktovaním by mohol žalovaný vážne narušiť jej duševné zdravie, nakoľko je viac než pravdepodobné, že tým, že by mal k nej osobný prístup a využil by dostupné komunikačné prostriedky k vyvíjaniu ďalšieho nátlaku na ňu a spôsobovaniu psychického stresu za tým účelom, aby ju zastrašil a vyčerpal, aby nemala odvahu a dostatok síl na aktívne riešenie veci právne, ako aj reálne. Psychickým vyčerpaním by jej odobral silu a energiu na realizáciu ďalších úkonov vo veci a prinútil by ju zaujať pasívny postoj, resp. sa mu podvoliť, len aby sa to celé skončilo a tým by nebola vyvodená zodpovednosť za jeho konanie a následky. Preto dostatočne spochybnila tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní a napadla ich procesné nedostatky. Konanie žalovaného ako ho manifestuje v každom konaní zodpovedá profilu násilníka. Žalovaný sa celé roky voči nej dopúšťal psychického násilia sprevádzaného občasnými fyzickými útokmi, neustále v tom pokračuje, aj keď nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ako bývalí manželia a rodičia musia byť v kontakte, čo zneužíva na vyvolanie konfliktu vrcholiaceho jeho fyzickým útokom. Žalovaný na ňu psychicky pôsobí pri každej príležitosti tak, aby mala z neho strach a obavy. Je to konanie sústavné a systematické a osvedčuje dôvodnosť trvania nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu (č.l. 66 a nasl. z 04.07.2017) písomne vyjadril (č.l. 87 zo dňa 17.07.2017). Poukázal na to, že v konaní o rozvod manželstva vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8P/50/2017 sama žalobkyňa kontroverzne navrhla upraviť styk maloletej X. W.

s otcom na každý kalendárny týždeň, školské prázdniny, vianočné sviatky a podobne. Ak by bol taký tyran a násilník, ako popisuje žalobkyňa a dcéru len ponižuje a degraduje, to chce vlastnému dieťaťu tak zle? Alebo sama žalobkyňa nevie, čo presne chce a mení svoje rozhodnutia ako jej to vyhovuje podľa situácie a z čoho má väčší finančný profit ? Poprel, že by sa žalobkyni po pojednávaní dňa 28.07.2017 na Okresnom súde Skalica vyhrážal. Otázka nadmerného míňania peňazí sa riešila na pojednávaní, k žiadnym vyhrážkam tam neprišlo, ani k rozhovorom o telefonátoch, na chodbe bolo plno ďalších ľudí a ozbrojená ochrana súdu, ktorí by v takomto prípade zasiahli. Zo strany žalobkyne ide len o ďalší cielený pokus o ohováranie a diskreditáciu jeho osoby.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného (č.l. 87 a nasl. zo dňa 17.07.2017) písomne vyjadrila (č.l. 96 až 98 zo dňa 08.08.2017). Tvrdenia žalovaného považuje za zavádzajúce a účelové, zodpovedajúce profilu násilníka. Čo sa týka ňou navrhovanej úpravy styku k maloletej X. W. poukázala na to, že neodkladným opatrením sa iba dočasne upravili pomery medzi stranami pred nepredvídateľným konaním žalovaného, ktoré je podmienené ich nerovným vzťahom, sprevádzaným dlhodobým psychickým násilím s prvkami fyzického násilia zo strany žalovaného. Súčasne bolo neodkladným opatrením zabezpečené aj bezpečie maloletej, ktorá vnímala, čo sa medzi rodičmi deje a to negatívne vplývalo na jej duševný vývin, keď nebolo vylúčené, že práve prostredníctvom maloletej by žalovaný začal takto nepriamo pôsobiť na jej osobu a tým by ju aj negatívne ovplyvňoval voči nej a to tým, že by sa jej snažil vsugerovať, že je za všetko vinná ona ako matka. Ona ako matka však nemá záujem trvalo brániť v styku otca s dieťaťom, aby dieťa nebolo izolované od otca a trpelo v dôsledku nesúrodého vzťahu rodičov. Myslí si, že ak budú upravené vzťahy medzi nimi ako rodičmi a rozvodom sa de jure vymaní spod kontroly žalovaného, žalovaný má plné právo na styk s dieťaťom v obmedzenej forme tak, ako navrhla v rámci rozvodového konania. Trvala na tom, že k jej zastrašovaniu žalovaným po pojednávaní dňa 22.06.2017 došlo a to nielen v budove súdu, ale tieto vyhrážky pokračovali aj na ulici a ich obsah v nej vzbudil obavy a strach. Preto navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len účinného v čase podania odvolania), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré boli v konaní zistené (§ 380 ods. 2 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta .

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP, 67 .

9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/11/2017 je návrh žalobkyne P. W., aj ako matky maloletej X. W. a plnoletej X. W. na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Neodkladným opatrením sa žalobkyňa, matka maloletej domáha, aby bolo žalovanému uložené dočasne nevstupovať do predmetného rodinného domu a priľahlý pozemok, nehnuteľnosti vedené v LV č. 1863 k.ú. L., obec L., okres Skalica, kde býva žalobkyňa P. W., X. W. a X. W., vo vzťahu ku ktorým je dôvodne podozrivý z násilia. Tiež navrhla nariadiť mu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu a jej dcéru X. W. a nepribližovať sa k nim obom na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dcéra X. W. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, t.j. ide o maloleté dieťa, bývajúce u matky, dcéra X. W. je 24 ročná a väčšinou býva na internáte (porovnaj zápisnicu o výsluchu

žalobkyne zo dňa 11.05.2017 č.k. 73 PV spísanú poškodenou dňa 11.05.2017 pod číslom ČVS: ORP-84/ VZS-SI2017).

11. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

12. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o nekontaktovaní sa žalovaného so žalobkyňou a jej dcérou X. W. a k nepribližovaniu sa k obom za podmienok stanovených v napadnutom uznesení. O povinnostiach otca k maloletej X. W. rozhodol bez toho, aby ju ako účastníka konania vo svojom rozhodnutí uviedol, aby niekto dieťa zastupoval, keďže ide o maloleté dieťa, ktoré malo byť účastníkom tohto konania a pritom tu ide aj o kolíziu medzi rodičmi, takže jeho práva a povinnosti mal v konaní realizovať ustanovený opatrovník (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine a nasl.). O časti návrhu týkajúceho sa X. W. nerozhodol.

13. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je však povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

14. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola stranám znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré im priznáva. Dôjde k tomu vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal stranám a účastníkom konania ich procesné práva [v zmysle čl. 6 majú strany sporu v konaní rovné postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 123, 124 , právo na prejednanie veci príslušným súdom (36 , právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 97 , právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (čl. 9 , právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (čl. 177, 178 CSP, 33 , na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 223 ods. 1 a iné].

15. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania - maloletému dieťaťu, aby uskutočňovalo jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať konanie pred súdom prvej inštancie a vada, ktorá v konaní nastala, sa ani nedá v odvolacom konaní napraviť).

16. Súd prvej inštancie sa dopustil uvedeného pochybenia, keďže rozhodol o maloletom dieťati, avšak opomenul ho uviesť v záhlaví svojho rozhodnutia, opomenul s ním konať, keďže mu neustanovil kolízneho opatrovníka, nedoručil mu rozhodnutie ani vyjadrenia ostatných strán, ale o ňom rozhodoval. Obdobne nekonal ani s ďalším subjektom, plnoletou X., 24 ročnou, ktorá prevažne žije na internáte a v mene ktorej návrh podala žalobkyňa(?). Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie bez toho, aby odvolací súd skúmal jeho vecnú správnosť, pretože tu došlo k porušeniu práv účastníka konania, a strany, keďže deti účastníkov neboli uvedené ani v záhlaví rozhodnutia a čo sa týka plnoletej X., túto časť návrhu nechal súd bez povšimnutia, nijakým procesným a lebo vecným spôsobom o ňom nerozhodol.

17. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

18. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

19. upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.

20. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).

21. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo za účelový (II. ÚS 893/2014).

22. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06, III. ÚS 285/2010).

23. Civilný mimosporový poriadok - zákon č. 161/2015 Z.z. určuje, ktoré veci ustanovené v tomto zákone prejednávajú a rozhodujú súdy a obsahuje pre ne aj osobitné ustanovenia o príslušnosti súdu. Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu.

24. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Civilným sporovým či mimosporovým poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (CSP, na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu.

25. Stanovená miestna príslušnosť sa potom pri výbere zákonného sudcu uplatní aplikáciou rozvrhu práce (§ 50 až 52a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), kde je zakotvený výber konkrétneho sudcu.

26. V danom prípade bolo potrebné zvážiť správnosť postupu súdu prvej inštancie pri určení zákonného sudcu v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy SR, keďže vec neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným je vecou, ktorá sa zapisuje do všeobecného registra C a vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa do špeciálneho registra P (vyhláška č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy).

27. Procesná sudkyňa však na súde prvej inštancie medzi sudcov vybavujúcich túto agendu nie je. Pritom uvedené konania nie sú zo zákona spojené, preto je namieste zabezpečiť to, aby o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu konal sudca v zmysle článku 48 Ústavy SR (porovnaj § 100, § 110 a § 166 .

28. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP, § 57, § 58 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 .