Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-194-2021.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/194/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky: H. L., W.. X.X.XXXX, trvale bytom Y. Š. XXX, právne zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti osobe povinnej platiť výživné: Y. R., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. Š. XXX, zastúpený Mgr. Jana Rojčeková, advokátka, Levočská 4, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 359, o určenie príspevku pre rozvedenú manželku, o odvolaniach navrhovateľky a osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27Pc/80/2019-377 zo dňa 26.5.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: „I. osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.10.2019 opakovane do budúcna, II. dlžné výživné za obdobie od 3.10.2019 do 31.5.2021 pre navrhovateľku vo výške 996,40 Eur p o v o ľ u j e súd osobe povinnej z výživného splatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a , IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. IV. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.“ 3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30Pc/19/2019-48 zo dňa 10.6.2019 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2019. Pred rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27Pc/42/2019-139 zo dňa 18.2.2020 bola určená vyživovacia povinnosť manžela vo vzťahu k manželke vo výške 300 Eur mesačne. Navrhovateľka poberá opatrovateľský príspevok vo výške okolo 430 Eur mesačne, zároveň poberá invalidný dôchodok svojej dcéry vo výške 340 Eur mesačne. Spolu s osobou povinnou z výživného vlastnia spoločnú záhradu s chatou, kde má výdavky na údržbu a kosenie vo výške 20 Eur mesačne, keďže ju momentálne užíva ona. Dcéra si vyžaduje 24-hodinovú osobnú starostlivosť, musí jej pomáhať pri hygiene, pri užívaní toalety a podobne, z tohto dôvodu si nemôže nájsť zamestnanie. Povinný z výživného od 1.4.2020 obnovil živnosť. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 16.3.2020 do 31.3.2020, následne od 1.4.2020 bol vyradený z
evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko odišiel do zahraničia. V Holandsku bol do júla 2020, kde si platil za bývanie nájom vo výške 687 Eur mesačne, následne sa suma navýšila na 900 Eur mesačne, pričom úhradu nájomného ukončil v auguste 2020. Následne ostal bývať na Slovensku, kde si začal hľadať prácu, pričom do skončenia dokazovania si túto prácu nenašiel. Počas celého obdobia osoba povinná z výživného uvádzala, že žije z požičaných finančných prostriedkov, pričom tieto finančné prostriedky mu požičiavali príbuzné, tiež mu finančne pomáhala jeho matka. Osoba povinná z výživného vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď bol v Holandsku, mal požičaných 300 Eur, z ktorých tam žil od apríla do júla. Keďže nechodil do práce, nemal výdavky na cestovné a mal zásoby potravín, preto mu uvedená suma postačovala. Prácu si tam nenašiel z dôvodu lockdownu pre koronakrízu. Zároveň uviedol, že všetky výdavky, ktoré v súčasnej dobe má, mu hradí jeho teta M. Y., ktorú súd vypočul ako svedkyňu a ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že synovcovi pomáha finančne. 4. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, nakoľko zabezpečuje 24-hodinovú opateru a starostlivosť svojej zdravotne postihnutej dcére, poberá iba opatrovateľský príspevok, z ktorého nepostačuje pokryť všetky svoje výdavky, keďže zároveň musí zo svojho príjmu čiastočne pokryť aj výdavky tejto postihnutej dcéry, ktorá je spoločným dieťaťom účastníkov konania. Súd zároveň musí zohľadniť možnosti a schopnosti na strane povinného, ktorý v čase podania návrhu na súd bol živnostníkom, následne bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 16.3.2020 do 31.3.2020, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, obnovil živnosť a odišiel do zahraničia. Aj keď sa v priebehu konania osoba povinná z výživného bránila tým, že v zahraničí nemal prácu, nakoľko bolo obdobie koronakrízy, pravidelne mu odchádzali platby za nájom v zahraničí v sume 867 Eur a boli mu vkladané na účet finančné prostriedky od jeho príbuzných označené vo výpise z účtu ako pôžička. Z predchádzajúceho konania, v ktorom bolo určované manželské výživné, bolo zistené, že povinný z výživného dlhodobo pracoval v zahraničí, čo aj sám v tomto konaní potvrdil. Zároveň sa bránil a aj v súčasnej dobe sa bráni tým, že má zlý zdravotný stav, o čom predložil súdu aj lekárske potvrdenie a uvádzal, že práve kvôli tomuto zdravotnému stavu si nemôže nájsť zamestnanie. Doposiaľ však nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku, nezrušil živnosť a nepožiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pomoc pri hľadaní práce tak, aby si dokázal zabezpečiť určitý príjem a aby nemusel byť finančne odkázaný od svojich príbuzných. Z pohľadu súdu bolo v možnostiach a schopnostiach povinného v rozhodnom období, to je od podania návrhu na súd, si nájsť adekvátne zamestnanie, pretože ako živnostník v odvetví stolárstva mohol pracovať aj počas koronakrízy, keďže ide o prácu, ktorá sa počas lockdownu bežne vykonávala a stavebná činnosť bola povolená. Jeho výdavky, ktoré vyčíslil celkovo na sumu okolo 1 300 Eur, a ktoré v plnej miere zaňho hradila jeho teta, respektíve jeho matka, ktorá je dôchodkyňa, sa súdu videli nadsadené a nepreukázané. Okrem toho povinnému odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, ktorý začal pracovať v zahraničí a ktorý nadobudol schopnosť sa sám živiť. Preto časť týchto finančných prostriedkov mohol presunúť ako príspevok na výživu pre rozvedenú manželku, respektíve ich poukázať svojej zdravotne postihnutej dcére. Pokiaľ sa osoba povinná z výživného bránila tým, že bývalí manželia majú spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva, a preto navrhovateľka disponuje majetkom, respektíve finančnými prostriedkami, ktoré sa budú vysporiadavať v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zatiaľ nebolo v konaní na tunajšom súde rozhodnuté, bol vytýčený termín pojednávania. Preto v súčasnej dobe navrhovateľka týmto majetkom nedisponuje, respektíve ho nemôže predať a získať z toho finančný prospech na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. Zároveň súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Zákona o rodine, pričom návrh na rozvod manželstva podala osoba povinná z výživného z dôvodu neustáleho neznesiteľného napätia medzi ním a jeho bývalou manželkou, pričom táto poukázala na fyzické a psychické, ako aj verbálne útoky voči nej, čo malo za následok, že sa začala manžela báť a jeho správanie aj veľmi zle pôsobilo na deti, najmä na dcéru, ktorá je zdravotne postihnutá. Napriek tomu, že manžel vedel, že ich dcéra musí byť v celodennej opatere a starostlivosti bývalej manželky, podal návrh na rozvod manželstva a musel byť uzrozumený aj s tým, že manželka finančne nezvládne starostlivosť o svoju dcéru, ako aj o seba, keďže nemôže ísť pracovať a celý život finančne zabezpečoval rodinu on. Vzhľadom na nepreukázané príjmy u povinného z výživného, ktorý tvrdí, že momentálne živnosť nevykonáva, nakoľko nemá prácu, je potrebné poukázať na princíp potencionality príjmov, ktoré by mohol dosiahnuť, ak by využil svoje schopnosti, nakoľko dlhodobo pracoval v zahraničí, je zručný a živnosť v oblasti stolárstva bolo možné realizovať aj v čase koronakrízy. Preto bolo a je v možnostiach a schopnostiach osoby povinnej z výživného prispievať na výživu rozvedeného manžela, teda svojej bývalej manželky aspoň minimálnou sumou, pričom súd sumu 50 Eur mesačne považuje za primeranú. Uvedená suma dokáže pokryť najzákladnejšie a nevyhnutné potreby navrhovateľky, ktoré nedokáže v plnej miere pokryť zo svojho príjmu, ktorým je opatrovateľský príspevok.
5. Poukázal na ustanovenia 72, ods.1,2,3, § 73, § 75, ods. 1,2, § 77, ods. 1, 2 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § podľa § 52 CMP v platnom zmení, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Obsah odvolaní 7. Proti výrokom I., II.,. rozsudku podala odvolanie osoba povinný z výživného z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh zamietol. V odvolaní ďalej uviedol, že 1. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na príčiny, ktoré viedli k rozpadu vzťahu medzi manželmi. Súd však v tomto prípade prihliadol len na dôvody uvádzané navrhovateľkou v rozvodovom konaní. Má za to, že dôvodom rozpadu manželstva boli v prvom rade odcudzenie sa manželov počas práce povinného z výživného v zahraničí, konkrétne v Holandsku. Súd nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy svedčiace v neprospech povinného z výživného. Tento niekoľkokrát uvádzal dôvody, prečo sa nemôže zamestnať, a to sú: poranenie prstov, znecitlivenie, bolesti chrbtice, vykašliavanie krvi. Medzi ďalšie dôvody je stále trvajúca pandémia COVID 19. Samotný fakt, že si povinný z výživného založil živnosť nezakladá automaticky jeho schopnosť zarobiť si. Je pravdou, že navrhovateľka má obmedzenú schopnosť nájsť si prácu z dôvodu starostlivosti o dcéru. Ako však bolo v konaní preukázané, navrhovateľka je zručná a vie si privyrobiť ručnými prácami. Navrhovateľka sa odsťahovala k mame, ktorá poberá dôchodok a vdovské, ďalej s nimi žije brat navrhovateľky, ktorý je zamestnaný a syn Y., ktorý je taktiež zamestnaný. Samotná dcéra L. poberá invalidný dôchodok. V priebehu konania bolo taktiež preukázané, že navrhovateľka vlastní nehnuteľnosti, ktoré mohla speňažiť. Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. E., konkrétne podielovou spoluvlastníčkou ornej pôdy v podiele X/ X (dohromady XX ha pôdy), LV č. XXX. Zo všetkých konaní je jednoznačné, že vzťahy medzi ešte manželmi, tak aj v nasledujúcich konaniach sú značne vypäté. Navrhovateľka v ostatnom období dostávala veľké záchvaty hnevu. Dôvodom vypätia boli s najväčšou pravdepodobnosťou aj peniaze. Navrhovateľka síce nikdy nepracovala z dôvodu opatery ich dcéry, avšak mala plné dispozičné právo k účtu povinného z výživného. Neskôr musel povinný z výživného právo obmedziť, nakoľko navrhovateľka začala vynášať z ich spoločného domu veci a počas jeho pobytu doma trávila čo najviac času u mamy. Momentálne prebieha medzi účastníkmi konania aj konanie o vyporiadanie BSM. Navrhovateľka sa odmieta vyporiadať dohodou. Medzi spoločný majetok strán konania je aj chata v k.ú. E., fotky ktorej sú založené v spise. Chatu plne užíva navrhovateľka. Navrhovateľka obmedzuje akýkoľvek styk povinného z výživného s ich dcérou L. a tvrdí, že jej otec nemá záujem starať sa o ňu. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko povinný z výživného niekoľkokrát prejavil záujem byť s dcérou, mať ju u seba v dome na určité obdobie, tým by odľahčil manželku aj finančne. Bolo preukázané, že rozvedená manželka, navrhovateľka svojím správaním, podávaním trestných oznámení, menením zámkov na spoločnej nehnuteľnosti, obmedzovaním styku dcéry s otcom dieťaťa, posielaním nevhodných SMS správ napĺňa literu zákona citovanú v § 75 ods. 2 ZR a jej správanie je možné hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho mal súd návrh rozvedenej manželky na príspevok z uvedeného dôvodu zamietnuť. 8. Proti zamietavému výroku rozsudku podala odvolanie osoba oprávnená z výživného z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. V odvolaní uviedla, že suma vo výške 50,- Eur nedokáže pokryť najzákladnejšie a nevyhnutné výdavky navrhovateľky. Navrhovateľka sa od narodenia ich spoločnej dcéry L. 24 hodín a 7 dní v týždni sústavne stará o ich dcéru, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. Navrhovateľka zo svojho príjmu, ktorý je iba sociálnou dávkou, zabezpečuje všetky nielen svoje, ale aj výdavky ťažko zdravotne postihnutej dcéry. Navrhovateľka nepozná akékoľvek osobné uspokojovanie potrieb, akékoľvek vlastné záujmy, akékoľvek vlastné potreby alebo akýkoľvek vlastný cieľ. Každý krok a každá hodina v živote navrhovateľky je ovplyvnená potrebou L.. Za takejto situácie absolútneho potlačenia akýchkoľvek osobných potrieb, akejkoľvek osobnej realizácie, sociálnej, ekonomickej a materiálnej, je úvaha o dosiahnutí dodatočného príjmu na zabezpečenie elementárnych potrieb jej vlastných - vlastne iba spoločných s dcérou, absolútne a logicky nemožná. Úplne diametrálne opačná situácia je na strane exmanžela, ktorý je schopný dosahovať iný príjem, dosahuje skutočný príjem z práce vykonávanej v Holandsku. V konaní bolo preukázané, že exmanžel je vysoko cenený remeselník - stolár. Zároveň v konaní tvrdil, že je toho času nezamestnaný, avšak v konaní striedavo rušil a otváral živnosť a platil si ubytovanie v Holandsku. Odporca je spôsobilý dosahovať nadpriemerný príjem, ktorý vyplýva z jeho doterajších zárobkových pomerov, kedy doposiaľ vždy dosahoval príjem nad 2.000,- Eur mesačne v čistom. Odporca býva v spoločnom rodinnom dome v BSM so svojou priateľkou a jej dcérou. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 10. Podľa § 72, ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 11. Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potenciálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Zásadne nemožno žiadať od oprávneného manžela, aby pre zabezpečenie prostriedkov na svoju výživu rozpredával ten majetok, ktorý mu slúži na uspokojovanie jeho primeraných životných potrieb (bytové zariadenie, oblečenie a pod.). Taktiež nemožno prihliadať nato, že rozvedený manžel poberá sociálny, invalidný alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak mu bol priznaný z toho dôvodu, že jeho výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Nie je opodstatnený taký výklad zákona, ktorý prenáša zodpovednosť za zabezpečenie výživy z bývalého manžela, ktorý na jeho poskytovanie má prostriedky, na spoločnosť. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako počas trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno skúmať ani porovnávať ani životnú úroveň navrhovateľa počas trvania manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 72 [Príspevok na výživu rozvedeného manžela]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 452-453.) 12. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že osoba oprávnená z výživného nie je schopná z objektívnych dôvodov schopná sama sa živiť. Táto neschopnosť vyplýva z objektívneho dôvodu, ktorým je zabezpečovanie 24 hodinovej starostlivosti spoločnej dcére účastníkov konania, ktorá je z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia na túto opateru odkázaná. Neobstojí odvolacia námietka osoby povinnej z výživného, že je zručná a dokáže si privyrobiť. Zabezpečovanie 24 hodinovej starostlivosti ju prakticky vylučuje zo schopnosti dosahovať pravidelný príjem, ktorým by dokázala pokryť všetky svoje odôvodnené potreby. Navrhovateľka venuje všetok svoj čas a opateru dcére, na úkor svojich vlastných potrieb, pričom to ju nepochybne obmedzuje v oblasti sociálnej, kultúrnej, pracovnej. Nemá možnosť zabezpečenia príjmu zo závislej činnosti, možnosť zamestnať sa, nemá možnosť kultúrneho vyžitia, možnosť vymaniť sa z neustáleho kolobehu povinností spojených so starostlivosťou o dcéru, čo je náročné nielen z hľadiska finančného, časového, ale nepochybne aj z hľadiska psychického a fyzického. Hoci je poberateľkou opatrovateľského príspevku, tento túto jej stratu schopnosti kompenzuje len čiastočne. Ako bolo uvedené, nie je namieste prenášanie zodpovednosti za výživu z osoby povinnej na spoločnosť. 13. Námietka, že je vlastníčkou pôdy, ktorú môže predať rovnako nie sú namieste, pretože aj v prípade, ak by pôdu predala, suma, ktorú by za ňu obdržala by nedokázala kompenzovať trvalý výpadok na strane jej príjmu. 14. Rovnako neobstojí námietka, že užíva chatu, ktorá je v bezpodielovom vlastníctve oboch účastníkov. Osoba povinná z výživného taktiež užíva rodinný dom, ktorý je v spoločnom vlastníctve.
15. Konečne, osoba povinná z výživného v odvolaní namieta, že súd sa nedostatočne vysporiadal s ust. § 72, ods. 2 keď nezobral do úvahy spolupodieľanie sa navrhovateľky na rozpade manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na určenie príspevku by podľa citovaného zákonného ustanovenia mohla byť skutočnosť, že manžel oprávnený z výživného sa podieľal na rozvrate manželstva v prevažnej miere. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Hoci je zrejmé, že na rozpade manželstva mali svoj podiel okolnosti na strane oboch manželov, nie je možné vyvodiť záver o tom, že osoba oprávnená z výživného sa v prevažnej miere podieľala na jeho rozpade a z daného dôvodu výživné nepriznať. 16. Rozvedený manžel nemá podľa cit. zákonného ustanovenia nárok na uhradenie všetkých životných potrieb, ale iba na dosiahnutie toho, aby bola zabezpečená jeho primeraná výživa (porovnaj R 50/85). Zákonnej definícii primeranosti zodpovedá, aby z príspevku boli uhrádzané rôzne náklady, ktoré slúžia na uspokojovanie životných potrieb oprávneného v závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, životného štýlu a ďalších potrieb. 17. Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, resp. manželského výživného, kde je kritériom pre určenie výšky výživného rovnaká životná úroveň, v prípade príspevku na rozvedeného manžela oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov. Preto musí súd vychádzať z iných kritérií než v konaní, kde stanovoval vyživovaciu povinnosť manželovi. 18. Správne súd pri určení výšky príspevku vychádzal zo zárobkových možností a schopností osoby povinnej z výživného, nie z jeho deklarovaného príjmu. Kritériu primeranosti tak zodpovedá určenie príspevku vo výške 50 Eur mesačne. 19. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, za daného stavu odvolací súd v súhrne potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).