Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/246/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Lýdiou Nemešovou v právnej veci manželky, ktorá podala návrh: J., nar. XX.X.XXXX,. bytom G., štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi: F., nar. X.X.XXXX, bytom M., Spolková republika Nemecko, štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania J., nar. XX.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v V. Spolková republika Nemecko, zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Bratislava I, osobitná matrika, vo zväzku Q. ročník XXXX,. na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd manželovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva n e u k l a d á.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 22.4.2015 žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s manželom, ktoré bolo uzavreté dňa 18.6.2003 v Rosenheime, Spolková republika Nemecko. Okrem iného navrhovateľka návrh na rozvod manželstva odôvodnila tými skutočnosťami, že ich manželstvo po nasťahovaní do manželovho bytu prestalo byť po krátkom čase harmonické. Manžel jej odmietol dať súhlas na pobytové vízum a ona musela opustiť spoločné bydlisko a vycestovať zo Spolkovej republiky Nemecko. Od toho času nemá o manželovi žiadnu vedomosť. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti.

2. Manžel sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní zo dňa 12.4.2017, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedol, že navrhovateľka po troch mesiacoch z Rosenheimu odišla a odvtedy nie sú spolu v kontakte. Je nemeckým štátnym občanom a v súčasnosti žije v Scheinfelde.

3. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien a doplnkov v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

4. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

6. V súlade s vyššie uvedeným súd vyzval uznesením účastníkov konania na vyjadrenie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

7. Navrhovateľka podaním zo dňa 23.11.2015 a manžel podaním zo dňa 12.4.2017 súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, a preto súd vec prejednal v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 5.9.2017, pričom súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 28.8.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ich písomnými vyjadreniami, sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením o pobyte manželky, osvedčením o štátnom občianstve manželky, manželskou zmluvou zo dňa 30.5.2003, a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Rosenheime v Spolkovej republike Nemecko, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Bratislava I, vo zväzku Q., ročník XXXX., na strane XX, pod poradovým číslom XX. Manželka je štátnym občanom Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Spolkovej republiky Nemecko. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Rosenheime, Spolková republika Nemecko. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Neskôr, keď manžel odmietol dať manželke súhlas na pobytové vízum, manželka opustila spoločné bydlisko a vycestovala zo Spolkovej republiky Nemecko. Odvtedy účastníci konania spolu nežijú, nehospodária a vôbec sa nekontaktujú. Obnovenie manželského spolužitia obaja účastníci konania vylúčili.

10. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd skúmal, či manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, a či od účastníkov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva.

17. Súd tak posudzoval mieru rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania a zisťoval príčiny, ktoré viedli k tomuto rozvratu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno už očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Účastníci konania dlhodobo spolu nežijú, spoločne nehospodária, nekomunikujú spolu, intímne sa nestýkajú a nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Taktiež je už zrejmá absencia citovej väzby medzi účastníkmi konania, ktorá je potrebná k udržaniu a zachovaniu manželského spolužitia. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúci vzájomnú podporu a pomoc. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( ust. § 18 a ust. § 19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

18. V prejednávanom prípade súd považuje manželstvo za formálny zväzok, neplniaci žiadnu zo svojich funkcií, a taktiež nevidel perspektívu, že by v budúcnosti došlo k zlepšeniu a obnoveniu ich manželských vzťahov, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.

19. Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

21. Podľa ust. § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Výrok o trovách konania sa opiera o citované ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého je náhrada zaplatených trov konania účastníkovi v mimosporovom konaní zásadne vylúčená, a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

24. Podľa ust. § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

25. Podľa ust. § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám.

26. Podľa ust. § 155 ods. 3 Civilného sporového poriadku trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

27. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

28. Predmetom konania je rozvod manželstva. Manžel je cudzím štátnym príslušníkom, žije v Spolkovej republike Nemecko, a jeho materinským jazykom je nemecký jazyk.

29. Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní. Keďže majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, musí im súd zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Toto právo v sebe zahŕňa aj právo vystupovať pred súdom a robiť podania v jazyku, ktorému rozumejú a na druhej strane aj povinnosť súdu komunikovať s účastníkom v jeho materčine.

30. Podľa ust.§ 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle judikatúry (R 21/1986 a R 74/2003) účastníkovi konania nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy spojené s pribratím prekladateľa a tlmočníka na to, aby účastník mohol v súdnom konaní konať vo svojej materčine. Preto súd štátu nepriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny prekladateľke.

31. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

32. Súd manželovi neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania (nakoľko navrhovateľka bola od jeho zaplatenia oslobodená) podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavieraní manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.