Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/116/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému C. C., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 17.07.2017, sp. zn. 1PP/65/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.09.2017 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného C. C., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona návrh odsúdeného C. C., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona. Odsúdený síce splnil prvú zákonnú podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, taktiež druhú materiálnu podmienku, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život, a to plnenie svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu (bola mu udelená disciplinárna odmena, pričom disciplinárne tresty vykázané nemá, čo možno zjavne hodnotiť ako skutočnosť svedčiacu o vhodnom správaní odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody). Splnená však nebola tretia podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. V tomto rozsahu zohralo zásadnú rolu to, že odsúdený už v minulosti niekoľkokrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré naň nemali dostatočný prevýchovný účinok. Okresný súd nie je toho názoru, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného by mohol spoľahlivo konštatovať, že odsúdený povedie riadny život. V prípade odsúdeného C. C., podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť a resocializačnú prognózu, riziko recidívy je príliš vysoké. Taktiež prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy bol odsúdený 7-krát súdne trestaný. Preto nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Proti uzneseniu okresného súdu podal zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený C. C., ktorú do konania odvolacieho súdu aj bližšie odôvodnil (č. l. 32).

V odôvodnení sťažností uviedol, že súd I. stupňa nezohľadnil, že v každej skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená súdom sa osvedčil. Taktiež uviedol, že súd I. stupňa neprihliadol na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav počas výkonu trestu odňatia slobody a ani na jeho rodinnú situáciu.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2010 sp. zn. 1T/3/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.03.2012 sp. zn. 1To/5/2011 pre trestné činy podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, pričom predpokladaný koniec trestu má mať po započítaní dňa 13.12.2018.

- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 13.08.2015.

- z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol 7-krát súdne trestaný (vrátane aktuálneho odsúdenia) v prevažnej miere len pre majetkovú trestnú činnosť (5x za trestný čin podvodu). V minulosti mu boli uložené aj vysoké nepodmienečné tresty odňatia slobody práve za trestný čin podvodu, a to vo výmerách 13 rokov (Mestský súd Bratislava sp. zn. 1T/11/84), ktorý mu bol amnestiou skrátený na 10 rokov a ďalej 9 rokov (Obvodný súd Bratislava I sp. zn. 5T/38/90), z výkonu ktorého bol dokonca aj podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojuje si ich, pritom v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie materiálnych podmienok. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť že sa len prispôsobil podmienkam výkonu trestu, avšak jeho správanie nepreukazuje polepšenie (len jedna disciplinárna odmena), v takej miere , ktorú by bolo možné zohľadniť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom vyhodnotil aj neexistenciu druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného (prevažne majetková trestná činnosť) odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Aj krajský súd považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú už len pre tú skutočnosť, že skúsenosť s jeho predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život a to ani s prihliadnutím na vek odsúdeného. Krajský súd dodáva, že odsúdený počas pobytu na slobode neviedol riadny život, napriek tomu, že bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (dňa 30.07.1997 Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 2Pp/414/1997) a bola mu daná šanca na polepšenie sa, túto nevyužil a opakovane páchal trestnú činnosť, teda je možné oprávnene konštatovať, že jeho trestná činnosť pokračovala aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam a aj napriek tomu, že bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody. Opakované odsúdenia z minulosti zohľadnil krajský súd pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti a dospel k záveru, že ani predchádzajúce výchovné tresty nesplnili očakávaný prevýchovný účel. Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného sťažnostný súd má za to, že jeho náprava a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu je možné len počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.