Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-295-2016.pdf
PDF · 90.64 KB
No categories available
12C/295/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v spore žalobcu: W., právne zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: R., o zaplatenie 580,83 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 580,83 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 150,64 eura od 03.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 430,19 eura od 24.11.2012 do zaplatenia a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca písomne podanou žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom zaplatiť žalobcovi sumu 580,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 150,64 eur od 3.6.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 430,19 eur od 24.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Na základe podanej žaloby, listinných dôkazov, Okresný súd Levice pod sp.zn 12C/295/2016-20 dňa 30.11.2016 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel.
2 12C/ 295/ 2016
3. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/295/2016 - 34 zo dňa 31.32017 v zmysle § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur.
6. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, s poukazom na to, že v danej veci ide o „ drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia konania neprevyšuje 2.000 eur, súd na prejednanie vo veci samej nenariadil pojednávanie.
7. Podľa § 219 ods. 1- 3 CSP Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v zmene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku, spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom, bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Keďže v danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 580,83 eur titulom náhrady škody, teda v danom prípade žalovaný nie je spotrebiteľom a jedná sa teda o drobný spor do výšky 2.000 eur, súd vo veci pojednávanie nenariadil a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil a to dňa 5.9.2017 o 8.15 hod., strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový a právny stav :
10. Žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle § 35 ods. 8 Zákona č. 656/2004 Z.z. účinného do 31.8.2012 a v zmysle § 40 ods. 9 Zákona č. 251/2012 Z.z. vykonal dňa 24.4.2012 kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorá skutočnosť vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v ktorom sa uvádza: “ meracie miesto malo byť odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená. Na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie“. Z predloženého Protokolu zo dňa 24.4.2012 vyplýva, že pri zistení neoprávneného odberu bola prítomná sesternica žalovaného, bez uvedenia jej generálií. Ako ďalej vyplýva z predložených listinných dôkazov, k uvedeného Protokolu bola vyhotovená na preukázanie uvedeného tvrdenia obsiahnutého v Protokole aj fotografická dokumentácia.
3 12C/ 295/ 2016
11. Zamestnanci žalobcu vykonali ďalšími kontrolami odberného miesta č. XXXXXXXXXX dňa X.XX.XXXX, ktorou bolo opäť zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, čo bolo preukázané z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza nasledovný skutkový stav: „ Meracie miesto malo byť odpojené. Zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená. Na merači bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poškodené podnikové plomby“. O čom bola opätovne vyhotovená príslušná fotodokumentácia.
12. Podľa § 39 ods. 2 Zák. č. 656/2004 Z.z. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo ( účinný do 31.8.2012).
13. Podľa § 46 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí : 1./ neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny meraný určený meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktorá nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom , ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
14. Pri neoprávnenom odbere elektriny, je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/.
15. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie zaznamenaný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedaný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení.
16. Podľa § 420 ods. 1 O.Z. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pri kontrolách v dňoch XX.X.XXXX a X.XX.XXXX, ktorú vykonali zamestnanci žalobcu na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii odberateľom elektriny, ktorá skutočnosť bola potvrdená jednak z vyhotovených protokolov zo dňa XX.X.XXXX a X.XX.XXXX ako aj z vyhotovenej a k žalobe priloženej fotodokumentácii.
18. Žalobcovi tak vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 580,83 eur, ktorá bola vyčíslená vo vyúčtovaní č. 3202706 v súlade s § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z. a vo vyúčtovaní č. 3206824 v súlade s § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z. 4 12C/ 295/ 2016
19. Podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, podľa ktorého :
1/ „ Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a/ v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife.
2/ Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny ( ďalej len denná spotreba) zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
5./ Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny“.
20. Podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, podľa ktorého:
3/ „ Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vpočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
4/ Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a/ jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny, jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b/ najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetí ( ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny, v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, najvyššou hodnotu variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
5 12C/ 295/ 2016
c/ ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenových rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
5/ Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá s určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny. 7/ K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny „.
21. Žalovaný, ako bolo preukázané, odoberal elektrinu a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom tento neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby a ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré mu boli fakturované ako neoprávnenému odberateľovi. Žalobca musel tak v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady a zisťovanie neoprávneného odberu.
22. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu a to výzvou č. XXXXXXX na zaplatenie sumy 150,64 eur s dátumom splatnosti 2.6.2012 a výzvou č. XXXXXXX na zaplatenie sumy 430,19 eur s dátumom splatnosti dňa 23.11.2012 ( čl. 6 spisu).
23. Žalovaný žalovanú pohľadávku i napriek výzvam, i napriek ďalšej výzve zo dňa 3.1.2013 ( pokus o zmier čl. 7) neuhradil.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe, s poukazom na zistené dôkazy ktoré preukázali jednoznačne nárok žalobcu, ako aj výšku vyčíslenej škody, vyhovel.
25. Podľa § 517 ods. 2 O.Z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Nakoľko žalovaný sa plnením časti uplatnenej istiny a zo sumy 150,64 eur dostal do omeškania dňa 3.6.2012 a plnením sumy 430,19 eur dňa 24.11.2011, súd zaviazal žalovaného zaplatiť okrem istiny 580,83 eur titulom náhrady škody aj príslušenstvo úrok z omeškania, pričom vychádzal z výšky úrokov z omeškania podľa úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu omeškania s plnením konkrétneho uvedeného peňažného dlhu.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi , ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania.
6 12C/ 295/ 2016
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
7 12C/ 295/ 2016
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).