Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-15-2017.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 964,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 363,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 15.02.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2017 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 964,04 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 852,64 Eur od 05.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania dôvodiac tým, že žalovaný uzavrel dňa 25.07.2013 so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 852,64 Eur. Žalovaný mal úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 100,10 Eur vždy k 15. dňu mesiaca počnúc dňom 15.08.2013, no svoju povinnosť nedodržal a tak veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.02.2014. Následne spoločnosť Cetelem Slovensko, a. s. svoju pohľadávku z úverovej zmluvy postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 12.12.2014, pričom dlh žalovaného ku dňu postúpenia predstavoval neuhradenú istinu 852,64 Eur a zmluvné úroky 111,42 Eur. Ani následne potom žalovaný nerealizoval ďalšie úhrady.
2. Žaloba spolu s príslušnými poučeniami bola žalovanému v súlade s ust. § 109 ods. 1 a § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku riadne doručená dňa 12.05.2017, kedy zásielku prezval jeho splnomocnenec podľa poštových podmienok. Podľa § 109 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o spotrebiteľskom úvere, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, prehľad splátok a úhrad, zmluva o postúpení pohľadávok a oznámenie o postúpení, predžalobné výzvy a kópie poštových podacích hárkov) mal súd za preukázané, že spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľ uzavrela dňa 25.07.2013 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 852,64 Eur na nákup tovaru (TV Panasonic) u predajcu spoločnosti Fast plus, s.r.o., so sídlom Na pántoch 18, Bratislava. Podľa zmluvy mal úver žalovaný splatiť v splátkach v počte 10 a vo výške splátky 100,10 Eur mesačne so splatnosťou splátok 15. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2013. Konečná splatnosť úveru bola 15.05.2014, výška úrokovej sadzby 26,41 % ročne, RPMN 29,85 %, priemerná RPMN 39,20 %, poplatok za poistenie tvoril 4,36 % z mesačnej splátky, je uvedená celková čiastka k zaplateniu. Ako vyplýva z predloženého prehľadu, žalovaný neuhradil ani jednu splátku, v dôsledku čoho potom právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 4.1 časti 3 úverovej zmluvy vyhlásil (po opakovaných výzvach) listom zo dňa 10.02.2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Túto vyhlásil ku dňu 04.02.2014, pričom tento list si žalovaný na svojej adrese neprevzal, list bol daný na poštu dňa 11.02.2014.
5. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
6. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ktoré ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie vo veci C-42/15 v prípade D.). Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť z úverovej zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 852,64 Eur a úroky vo výške 111,42 Eur. Celkovo teda jeho dlh predstavuje sumu 964,06 Eur, na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2014 a oznámenia o postúpení vystaveného spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. dňa 18.12.2014, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
7. Súd však nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej uvedenej sumy, nakoľko (ako už hovorí jej názov) je potrebné predmetnú úverovú zmluvu podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celého dlhu z poskytnutého úveru (t.j. sumu 964,06 Eur). Splátky v sume 100,10 Eur, v ktorých mal žalovaný vrátiť poskytnutý úver boli splatné 15. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2013 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 15.09.2013, 15.10.2013, atď. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 02.02.2017, premlčanými boli splátky (istiny, úrokov a poistenia) splatné do 15.01.2014, teda premlčanými boli splátky splatné dňa 15.08.2013, 15.09.2013, 15.10.2013, 15.11.2013, 15.12.2013 a 15.01.2014. Preto ohľadne týchto šiestich splátok súd musel žalobu zamietnuť v rozsahu sumy 600,60 Eur (6 splátok x 100,10 Eur) a preto žalobcovi priznal len sumu 363,46 Eur (žalovaná suma 964,06 Eur mínus 600,60 Eur) s tým, že z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať v zamietajúcej časti ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania z premlčaných splátok vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.
13. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Žalovaný sa so zaplatením celého dlhu dostal do omeškania podľa § 563 OZ dňom 15.02.2014 vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 10.02.2014, nakoľko k zosplatneniu úveru logicky nemohlo dôjsť spätne už ku dňu 04.02.2014, kedy žalovaný nemohol nijak vedieť, že je povinný vrátiť celý úver. Uvedený list bol daný na poštovú prepravu dňa 11.02.2014 a teda uplynutím primeranej lehoty troch dní žalovaný dňa 15.02.2014 mohol disponovať vedomosťou o zosplatnení úveru. Preto odo dňa 15.02.2014 až do zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 15.02.2014 vo výške 0,25 % ročne plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 363,46 Eur.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 964,06 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 363,46 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 38 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 62 %. Úspech žalovaného je prevažujúci, pričom trovy konania mu nevznikli a tak súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.