Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Csr-2-2017.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csr/2/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu S. N., R.. XX.XX.XXXX, T.. D. C. XX, XXX XX C., štátny občan SR, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 287/04/16 zo dňa 29.11.2016.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok so žalobného návrhu vo výške 331,50€ na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2017 domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. v Bratislave sp. zn. 287/04/16 zo dňa 29.11.2016. Žalobca v žalobe poukázal na to, že medzi ním ako dlžníkom došlo dňa 02.12.2013 k uzatvoreniu formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy vo výške 1500,- €. S odkazom na zmluvu o úvere mala byť uzatvorená formulárová rozhodcovská zmluva, na ktorú ho nikto neupozornil. Žalobca namietol platnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko táto zmluva mu znemožnila voľbu rozhodovania sporu pred štátnym súdom. Rozhodcovskú zmluvy si osobitne nevyjednal a nebol ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovský súd následne založil právomoc na podklade takejto neplatnej rozhodcovskej zmluve. Žalobca v žalobe poukázal na to, že úrok je privysoký, keďže v čase podpisu úverovej zmluvy bola priemerná úroková miera z nových úverov okolo 11%, teda dohodnutý úrok spolu so sankčným úrokom šesťnásobne presahuje bankový úrok.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnom tlačive, obsahuje poučenie nielen o jej dôsledkoch ale aj o možnosti ju odmietnuť, či od nej odstúpiť. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola podmienku uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Zo samotnej tej skutočnosti, že žalovaný predložil žalobkyni na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. K nesprávnej výške RPMN žalovaný uviedol, že pohľadávka z dohody o poskytnutí služby bola platnou, a teda platba nie je súčasťou celkových nákladov, a teda ani súčasťou RPMN. Táto dohoda pre vznik vyžaduje podpísanie dlžníka. Tvrdenia žalobcu o tom, že nemal možnosť sa rozhodnúť o jej uzavretí sú zavádzajúce a skutkovo neopodstatnené.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskej zmluvy, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, výsluchom žalobcu ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Dňa 02.12.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, a to tým spôsobom, že žalobca dňa 28.11.2013 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru a žalovaný oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 02.12.2013 akceptoval jej návrh, čím došlo k riadnemu uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.12.2013 bolo spísané na osobitnej listine. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný (veriteľ) poskytne žalobcovi revolvingový úver vo výške 1500,-€ so splatnosťou v 18-ich mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 123,57€, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01€ a RPMN za úver vo výške 69,73%. Základné náležitosti Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru boli spísané do prvej časti zmluvy, pričom k predmetnej zmluve boli pripojené na tom istom tlačive zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere všeobecného znenia a podpis žalobcu sa nachádzal na zadnej časti predmetnej zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute je uvedené v bode 14. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli k uzavretej zmluve pripojené. Obdobným spôsobom bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobca podpísal dňa 28.11.2013 a žalovaný k nej pristúpil dňa 02.12.2013, teda po schválení úveru žalobcovi. V predmetnej rozhodcovskej zmluve žalobca ako dlžník vyhlásil, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, pričom veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnej zmluve si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7. predmetnej rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník je oprávnený od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Predmetné oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
5. Z rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp. zn. 287/04/16 zo dňa 29.11.2016 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1482,84€ spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne, ako i s úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne s tam uvedených súm, a to do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovú sumu 1500,-€, pričom od nasledujúceho dňa po tomto dni je odporca oprávnený požadovať iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1482,84€ do zaplatenia.
6. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
9. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v čase rozhodnom pre posúdenie veci, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. e), i), j), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda jednak z dôvodu, že popieral platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a nakoniec z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu sa súd pri vykonaní dokazovania zaoberal ich dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu bol vydaný na podklade rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom. Pritom len platná rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi stranami sporu. V danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná síce na osobitnej listine, avšak na vopred pripravenom formulári, ktorého znenie nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Na neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi právomocou viacerých rozhodcovských súdov, nakoľko táto voľba prislúchala iba schvaľujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát aj Najvyšší súd SR ( napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú doložka sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex offo). Pokiaľ uvedená rozhodcovská zmluva aj umožňovala žalobcovi odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia, aj uvedené ustanovenie zmluvy bolo skryté v množstve ďalších dojedaní ohľadne rozhodcovského konania. Samotný žalobca v konaní pred súdom uviedol, že obsah a podstatu podpisovanej rozhodcovskej zmluvy mu obchodná zástupkyňa nevysvetlila. Aj z uvedeného možno vyvodiť tú skutočnosť, že žalovaný tým, že rozhodcovskú zmluvu koncipoval na osobitnej listine vytváral pre spotrebiteľov len ilúziu o tom, že táto zmluva bola dojednaná individuálnym spôsobom.
12. Ďalším dôvodom, pre ktoré žalobca navrhoval zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok bola tá skutočnosť, že mal za to, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s dobrými mravmi. V danom smere súd taktiež dáva žalobcovi za pravdu.
13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.
17. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov a je neplatný.
19. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo dňa 02.12.2013 na podklade žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2013 o poskytnutie revolvingového úveru k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036651, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1500,-€. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že mu v skutočnosti boli poukázané finančné prostriedky vo výške okolo 1200,- €n a zvyšná časť úveru bola žalobcovi strhnutá z úveru ihneď pri jeho poskytnutí na základe dohody o poskytnutí služby odkladu splátok uzavretej medzi stranami sporu v bode 8.1 predmetnej zmluvy (z obsahu dojednania nevyplýva, či sa jedná o poplatok vo výške 350,06 € alebo vo výške 212,16€). Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobca vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, ktorý predmetný úver čerpal za účelom uspokojovania svojich spotrebiteľských potrieb (v zmluve nebol uvedený účel čerpania úveru, ktorý by svedčil o opaku), a naopak, žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úveru spotrebiteľským subjektom. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia špeciálneho zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nakoľko tento zákon špeciálne upravuje poskytovanie úveru a pôžičiek spotrebiteľským subjektom.
20.Vzhľadom na uvedené, súd podrobil daný zmluvný vzťah súdnemu prieskumu a zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná v bode 8.1., ktorej predmetom bola dohoda o poskytnutí služby žalobkyni spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, ktorá bola spoplatnená poplatkom (vo výške 350,06€ alebo 212,16€). V predmetnom bode zmluvy sa síce konštatuje, že uvedená služba bola poskytnutá žalobcovi
na základe jeho žiadosti, avšak žalobca nemala o uzatvorení takejto dohody žiadnu vedomosť, uvedený poplatok si podľa jeho vyjadrenia všimol až po určitom čase. Súd má za to, že sa jedná o nekalú praktiku žalovaného, ktorý uvedený poplatok účtuje všetkým spotrebiteľským subjektom, ktorým poskytuje úver, pričom predmetné ustanovenie zmluvy je skryté v množstve neprehľadných zmluvných podmienok uvedených menším písmom, s ktorými sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy. Jedná sa o formulárové znenie zmluvy, pričom do obsahu takejto zmluvy nemal možnosť žalobca ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom zasiahnuť a prípadne si vymieniť zmenu obsahu danej zmluvy. Žalobca ako aj ostatní spotrebitelia uzatvárajúci predmetnú zmluvu mali možnosť predmetnú zmluvu len podpísať a akceptovať tak aj predmetné ustanovenie uvedené v bode 8.1. zmluvy, resp. daný zmluvný vzťah so žalovaným neuzavrieť. Uvedené ustanovenie preto obsahuje značnú nerovnováhu v právach aj povinnostiach medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (žalobcu). Je úplne neprijateľné, aby žalovaný, pokiaľ chcel uzatvoriť so žalobcom dohodu ohľadne odkladu splátok úveru, predmetnú odplatu účtoval z priamo poskytnutých peňažných prostriedkov úveru, pričom uvedené ustanovenie nedáva spotrebiteľom na výber, či môžu zmluvu uzatvoriť aj bez neho. Z vyššie uvedeného dôvodu je predmetná zmluvná podmienka v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
21. Ďalej súd prieskumom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako ich požaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úveru s uvedením presného termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (uvedenie počtu splátok nepostačuje), a taktiež zmluva neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená skutočnosť taktiež nebola zohľadnená stálym rozhodcovským súdom v predloženom rozhodcovskom rozsudku.
22. Už samotná táto skutočnosť je spôsobilým podkladom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podporne však súd v ďalšom poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi a spôsobuje absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku zo dňa 29.11.2016 zaviazal žalobcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne s jednotlivých súm, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne v bode 14.1.. Tieto zmluvné dojednania mali síce formálne tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, avšak z materiálneho hľadiska sa jedná o zmluvné dojednania formulárového znenia, ktoré sú oproti samotnej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru (ktorá bola vypísaná konkrétne pre daný prípad žalobcu) písané nepomerne menším písmom s uvedením množstva neprehľadných zmluvných dojednaní, ktoré nemá možnosť bežný spotrebiteľ pred podpisom zmluvy preštudovať a už vôbec nie ovplyvniť individuálne ich obsah. Svoj podpis na nich tak spotrebiteľ pripája len formálne, bez akejkoľvek možnosti vyjadriť sa k nim, príp. ich obsah vylúčiť. Navyše takéto dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za dojednanie, ktoré by bolo uzatvorené v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka, považuje takýto právny úkon za neplatný, vzhľadom na nedostatok jeho formy. Takto priznaná zmluvná pokuta v rozsudku stáleho rozhodcovského súdu preto nemôže požívať právnu ochranu a je dojednaná v rozpore s príslušnými právnymi predpismi koncipovanými nielen na ochranu spotrebiteľa.
23. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp. zn. 287/04/16 zo dňa 29.11.2016 zrušil.
24. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v spore plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol ako spotrebiteľ od zaplatenia súdneho poplatku oslobodený, prešla zároveň na žalovaného poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania, ktorý predstavuje podľa zákona o súdnych poplatkoch výšku 331,50€ ( položka 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorú povinnosť súd žalovanému zároveň v rozsudku uložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.