Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-6-2016.pdf
PDF · 89.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : N.. T. V., bytom W. Č.. XXX/XX, W., zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova č. 10, Vranov nad Topľou, proti žalovanému : AT&T Global Network Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Eisteinova č. 24, Bratislava, IČO : 36232785, zastúpený Martinom Hrodekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 22.08.2016, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.06.2016, doručené žalobcovi dňa 21.06.2016, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.
2. V žalobe tvrdil, že pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy od XX.XX.XXXX a na základe jej dodatku zo dňa XX.XX.XXXX vykonával prácu na pozícii vzťahy so zákazníkmi, špecialista, miesto výkonu práce W.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný okamžite skončil pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dôvodom skončenia bolo porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v opakovaných neospravedlnených absenciách. Žalovaný to odôvodnil, že dňa XX.XX.XXXX mal žalobca schválenú dovolenku, avšak svoju neprítomnosť od tohto dňa nezdôvodnil. Uviedol, že právny zástupca žalobcu kontaktoval žalovaného so žiadosťou o schválenie dovolenky v maximálnom množstve, dovolenka mu nebola schválená, informoval žalovaného o tom, že žalobca je vo väzbe a zároveň požiadal o schválenie neplateného voľna, ani neplatené voľno mu nebolo schválené z dôvodu kritickej situácie v tíme. Na záver žalovaný skonštatoval, že žalobca bol písomne vyzvaný na dostavenie sa do práce, naďalej však dochádza ku porušovaniu pracovnej disciplíny neospravedlnenými pracovnými absenciami a táto skutočnosť je dôvodom skončenia pracovného pomeru. Žalobca s tým nesúhlasí a považuje ho za neplatné. Potvrdil, že od XX.XX.XXXXX absentoval v práci, avšak z jeho strany nešlo o svojvôľu, lebo v nástupe do práce mu bránila objektívna prekážka. Uznesením špecializovaného trestného súdu zo dňa 02.06.2016, spisová značka 4Tp/5/2016 bol žalobca vzatý do väzby, s tým, že väzba mu začala plynúť dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod.. Ešte v tento deň žalobca, prostredníctvom svojej sestry, oznámil žalovanému, že bude zhruba týždne absentovať práci. Vzhľadom na citlivosť celej situácie, ktorá bola riešená aj v médiách, žalobca nechcel bližšie uviesť dôvod svojej neprítomnosti, avšak túto, v rámci svojich možností ospravedlnil hneď ako to bolo možné. O vzatí do väzby neinformoval aj preto, lebo svoje zadržanie orgánmi činnými v trestnom konaní a následne aj uznesenie súdu, ktorým bol vzatý do väzby, považoval za nesprávne
a nezákonné. Dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právneho zástupcu opätovne ospravedlnil svoju pracovnú absenciu, telefonicky bol kontaktovaný kolega s tým, že v danom momente nevedel dokedy bude absencia trvať a preto požiadal o čerpanie dovolenky v maximálnom rozsahu, na túto požiadavku žalovaným nereagoval. Následne žalobca opätovne prostredníctvom právneho zástupcu, listom zo dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil pracovnou absenciu a v liste uviedol, že bol zadržaný a vzatý do väzby a zároveň požiadal o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy na vyriešenie celej situácie. Žalovaný na to reagoval listom zo dňa 16.06.2016, kde oznámil že jeho žiadosť neschvaľuje z dôvodu kritickej situácie v tíme. Spolu s týmto listom doručil žalobcovi aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 15.06.2016 prepustil žalobcu na slobodu, pokúsil sa nastúpiť na pracovisko, ale jeho prístup bol už zablokovaný a ku dispozícii nemal ani pracovný počítač. Až po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru sa žalobca dozvedel o skončení pracovného pomeru, zaslal žalovanému list, v ktorom navrhol mimosúdne riešenie sporu, za absenciu a spôsobené komplikácie sa opätovne ospravedlnil, dôvody neprítomnosti vysvetlil a zároveň oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
3. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu spolu s dodatkom, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.06.2016, uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo dňa 02.06.2016, list adresovaný žalovanému zo dňa 13.06.2016, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.06.2016, návrh na mimosúdne riešenie sporu, vyjadrenie ku návrhu na mimosúdne riešenie sporu.
4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca zakladá údajnú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na argumente, že jeho neprítomnosť v práci by sa nemala považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže nebola spôsobená jeho vlastným zavinením. Uviedol, žalobca nebol prítomný v práci od 30. mája 2016 pričom 31. mája boli zamestnanci žalovaného telefonicky kontaktovaní paňou, ktorá sa nepredstavila a informovala, že žalobca nebude v práci prítomný počas celého týždňa. Žalovaný vtedy vyhovel naliehavým potrebám žalobcu a rozhodol sa schváliť dovolenku na dni 30. a 31. mája, napriek tomu, že žalobca nepožiadal o poskytnutie dovolenky vopred tak, ako to bolo požadované. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca na pracovisku neukázal a ani neoznámil povahu prekážok brániacich mu dostaviť sa na pracovisko, kontaktovala pani Zvolenská núdzový kontakt žalobcu, pána T., ktorý však nemal žiadne informácie o tom kde sa žalobca zdržiava. Žalobca nebol prítomný v práci ani počas nasledujúceho týždňa, žalovaný mu poslal list so žiadosťou, aby sa dostavil do práce alebo prípadne svoju neprítomnosť v práci ospravedlnil, list obsahoval aj upozornenie, že dlhodobá neospravedlnená absencia by mohla viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Dňa 9. júna právny zástupca žalobcu žiadal, aby poskytol žalobcovi čo najdlhšiu dovolenku, ale dôvod žiadosti neposkytol, dňa 10. júna kontaktoval pani Zvolenskú a informovali ju, že žalobca je vo väzbe a žiadal schválenie dovolenky alebo neplateného voľna. Oficiálnu žiadosť právny zástupca žalobcu písomne zaslal až 13. júna spolu s plnomocenstvom preukazujúcim, že je oprávnený zastupovať žalobcu v tejto veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v práci neprítomný skoro dva týždne bez riadneho ospravedlnenia, žalovaný sa rozhodol pracovný pomer ukončiť okamžite, okamžité skončenie bolo riadne prerokované so zamestnaneckou radou. Ďalej uviedol, že žalobca bol z väzby prepustený dňa 15. júna, okamžité skončenie mu bolo doručené 21. júna, z čoho je zjavné, že napriek tomu, že v čase keď žalobca bol už z väzby prepustený, na pracovisku sa neobjavil a ani žalovanému osobe neposkytol riadne ospravedlnenie svojej dlhodobej neprítomnosti v práci. Žalovaný ďalej upriamuje pozornosť na to, že prekážky, na ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno sú taxatívne vymenované v ustanovení § 141 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, pričom väzba sa medzi uvedenými prekážkami nenachádza. Zamestnávateľ takto nie je zo zákona povinný poskytnúť zamestnancovi akékoľvek voľno, či už platené alebo neplatené, z dôvodu, že sa zamestnanec nachádza vo výkone väzby. Aj keby žalobca požiadal o dovolenku alebo neplatené voľno na časové obdobie, počas ktorého bol vo výkone väzby, čo nie je tento prípad, žalovaný by nemal žiadnu zákonnú povinnosť takejto požiadavke vyhovieť. Nie je pravdou, že žalobca neprítomnosť riadne ospravedlnil, vôbec neinformoval žalovaného a to ani telefonicky o tom, že bol vzatý do väzby. Telefonický rozhovor od neznámej osoby, ktorá sa ani nepredstavila, nepovažuje za riadne oznámenie o prekážke, táto osoba len uviedla, že žalobca bude neprítomný, neposkytla žiadne informácie o povahe prekážky. Žalovaný sa dozvedel o dôvode prekážky až 13. júna, kedy advokát žalobcu zaslal oficiálne oznámenie spolu s príslušným plnomocenstvom, pričom ani toto oznámenie neobsahovalo žiadne potvrdenie alebo dôkaz o prekážke v práci. Žalobca bol neprítomný v práci od 1. júla na do 13. júna, kedy sa žalovaný rozhodol ukončiť pracovný pomer. Žalobca bol neprítomný v práci bez náležitého ospravedlnenia celkom 9 pracovných
dní. Je zjavné, že žalobca porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 81 písm. b) Zákonníka práce, žalovaný je toho názoru, že táto situácia predstavuje prípad závažného porušenia pracovnej disciplíny.
5. Ako dôkazy predložil výzvu na dostavenie sa do práce zo dňa 8.06.2016, žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru adresovanú zamestnaneckej rade zo dňa 13. 06.2016.
6. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatené. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
7. Žalobca sa domáha určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a zároveň určenia, že pracovný pomer trvá.
8. Súd považoval v prejednávanom spore za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2009, dodatkom zo dňa 15.07.2015 sa menili mzdové podmienky, miesto výkonu práce a druh práce. Nebolo sporné, že dňa 27.05.2016 aj 30.05.2016 žalovaný poskytol žalobcovi dovolenku. Dňa 31.05.2016 boli kolegovia žalobcu telefonicky kontaktovaní, že žalobca nepríde celý týždeň do práce, pričom dôvod osoba (U. žalobcu), ktorá informáciu telefonicky poskytla, neuviedla. Sporné nebolo ani to, že až dňa 09.06.2016 právny zástupca žalobcu telefonicky kontaktoval žalovaného s požiadavkou schválenia dovolenky v maximálnom množstve. Žalovaný dovolenku žalobcovi neschválil, odôvodnil to tým, že situácia v tíme bola krízová. Tuto skutočnosť (že situácia v tíme bola krízová), potvrdil vo výpovedi aj samotný žalobca, sám uviedol, že z tímu odchádzali ľudia. Dňa 13. júna 2016 právny zástupca žalobcu kontaktoval mailom žalovaného a po prvýkrát ho informoval o dôvode neprítomnosti o tom, že žalobca je zadržaný a vzatý do väzby. Zároveň žiadal o schválenie neplateného voľna pre žalobcu. Žalovaný neplatené voľno žalobcovi neschválil. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnaneckou radou, ktorá nemala žiadne otázky a s okamžitým skončením pracovného pomeru súhlasila. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Sporné nebolo ani to, že dňa XX.XX.XXXX žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru.
9. Žalobca argumentoval, že žalovaný postupoval pri skončení pracovného pomeru formálne, že pracoval u neho od roku XXXX, pričom žiadne problémy nemal, bol viackrát povýšený. Vo výpovedi potvrdil, že dňa 31.05.2016, v ranných hodinách bol zadržaný, kontaktoval svojho advokáta, hovoril mu, aby situáciu riešil aj so zamestnávateľom, chcel dovolenku, nevedel to inak riešil, nemohol telefonovať. Dňa 16.06.2016 sa snažil kontaktovať svojho nadriadeného cez facebook. Neprítomnosť v práci sa snažil ospravedlniť keď bol prepustený z väzby a to dňa 16.06.2016, kedy bol v práci okolo obeda alebo poobede, nefungovala mu už čipová karta, snažil sa dovolať nadriadenému.
10. Svedkyňa Z. Z. vo výpovedi uviedla, že sa snažila dovolať žalobcovi, pretože nevedela dôvod jeho neprítomnosti v práci. Prístup do budovy bol žalobcovi zamedzený až dňa 17.06.20116, poukázala na to, že žalobca sa nedostavil ani na recepciu budovy a nepokúšal sa riešil situáciu keď ako tvrdil, že mu nebol umožnený vstup do budovy.
11. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, z dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Je akceptovateľné v situáciách, kedy nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1483/2006).V prejednávanom prípade súd konštatuje, že bola dodržaná písomná forma, aj zákonná lehota. Bola naplnená aj požiadavka ustanovenia § 74 Zákonníka práce a skončenie pracovného pomeru bolo prejednané so
zástupcami zamestnancov. Ako dôvod žalovaný vymedzil závažné porušenie pracovnej disciplíny a to konkrétne neospravedlnenú absenciu.
12. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny zákon nevymedzuje, bolo úlohou súdu posúdiť či s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu ide o závažné porušenie, pričom súd môže prihliadnuť aj na osobu zamestnanca, funkciu, jeho doterajší postoj k plneniu úloh, dôsledky porušenia povinností, či spôsobil svojim konaním škodu a podobne (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/12/2008, sp.zn. 5Cdo/95/2009). Súd neospravedlnenú absenciu považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktorú možno skončiť pracovný pomer okamžite. V prejednávanom prípade súd mal za preukázané, že žalobca z osobných dôvodov nechcel uviesť dôvod neprítomnosti v práci a tento žalovanému neuviedol, urobil tak až po niekoľkých dňoch neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Faktom zostáva, že žalovaný niekoľko pracovných dní nevedel kde sa žalobca zdržuje, prečo do práce neprišiel, ako dlho bude jeho absencia trvať. Až dňa 13.06.2016 žalovanému mailom oficiálne oznámil dôvod, že bol vzatý do väzby.
13. Je pravdu, že žalobca nemohol predvídať, že bude vzatý do väzby a preto nemohol vopred požiadať o dovolenku, či neplatené voľno, pravdou je aj to, že väzba nie je dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Súd však v tomto prípade zobral do úvahy práve skutočnosť, že bolo povinnosťou žalobcu pravdivo a včas informovať žalovaného o dôvodoch jeho neprítomnosti v práci a to bez ohľadu na to, či bola predmetná kauza medializovaná, alebo nie. Súd závažné porušenie pracovnej disciplíny vidí v tom, že žalobca napriek tomu, že takúto možnosť mal, žalovanému dôvod neprítomnosti zámerne neuviedol a to ani s odstupom jedného týždňa. Za situácie, že si bol vedomý, že situácia v pracovnom tíme ako sám uviedol bola kritická, neoznámil žalovanému dôvody svojej neprítomnosti a teda ani predpokladaný príchod a ani ihneď po prepustení na slobodu osobne nevyhľadal svojho nadriadeného, ktorého by o situácii informoval. Táto skutočnosť nebola sporná, sám žalobca uviedol, že do práce išiel na druhý deň po tom, čo ho prepustili, ale až okolo obeda, respektíve poobede. Keď sa podľa jeho slov nedostal do práce, neriešil prečo, ani sa neinformoval, či mu bol vstup zamedzený, alebo ide iba o inú prekážku. S prihliadnutím na všetky okolnosti tohto sporu súd považoval žalobcovu neospravedlnenú neprítomnosť v práci za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaný mal dôvod okamžite skončiť pracovný pomer a preto žalobu zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci úspech, preto súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.