Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému UNIQA pojišťovna, a.s. so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO: 492 40 480, zapísaný v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel: B, vložka č.: 2012, vykonávajúci podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, v spore o zaplatenie 744,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25. októbra 2021 č.k. -157

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu na zaplatenie sumy 744,30 eur s prísl. uplatnenej žalobcom titulom náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle zn. D. E. F. C. pri dopravnej nehode dňa 03.05.2016. Výšku škody žalobca vyčíslil podľa jej určenia likvidátorom poisťovne žalovaného pri obhliadke poškodeného motorového vozidla dňa 05.05.2016, zaznamenávajúceho poškodenie prednej a zadnej časti vozidla žalobcu.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní pokračoval so žalovaným ako je označený v záhlaví na základe cezhraničného zlúčenia spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s., Bratislava, so spoločnosťou UNIQA poisťovňa a.s. Praha, ČR. Uviedol, že uznesením zo dňa 08.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.02.2020 bol odmietnutý nárok žalobcu v časti ušlého zisku - straty na zárobku, pretože neodstránil vady svojho podania, ktoré bránili v prejednaní veci. Súd pri rozhodnutí vzal do úvahy obranu žalovaného o premlčaní nároku a neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou na motorovom vozidle žalobcu a dopravnou nehodou ako jej priebeh zaznamenali ostatní účastníci dopravnej nehody.

Žalobca tvrdil, že nehodu zavinil vodič vozidla D. G., EČV: H. XXXCC I. J., nesprávne sa preradzujúci do jazdných pruhov, do vozidla ktorého žalobca narazil a mal poškodenú prednú aj zadnú časť vozidla. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ ODI Košice zo dňa 03.05.2016 o preverení oznámenia škodovej udalosti súd zistil, že k dopravnej nehode došlo medzi I. J., vodičom motorového vozidla zn. D. G. F. H., G. K., premávajúcim na osobnom motorovom vozidle zn. D. E. F. C. a žalobcom - vodičom motorového

vozidla EČV C.. Z odborného vyjadrenia č. 81/2016 J. L. M., znalca z odboru cestná doprava, odvetvia nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 23.09.2016 mu vyplynulo, že podľa opisu priebehu dopravnej nehody vodičom I. J. k poistnej udalosti došlo tak, že sa neskoro preradil z pravého jazdného pruhu pre priamy smer jazdy do ľavého jazdného pruhu pred tam idúce vozidlo žalobcu D. E., EČV C., začul náraz, pričom motorové vozidlo žalobcu zastavilo vo vzdialenosti 2,5 až 3 metre pred ľavým bokom jeho vozidla. Do vozidla D. E., EČV C., ktoré pribrzdilo, zozadu narazilo vozidlo D. E., EČV C. XXXEF. Ďalší z účastníkov dopravnej nehody vodič G. K. uviedol, že narazil do zadnej časti motorového vozidla žalobcu D. E. F. C., no nedošlo ku kontaktu prednej časti vozidla žalobcu s ľavým bokom motorového vozidla I. J. EČV H., ako to tvrdil žalobca. Znalec konštatoval, že poškodenie na vozidle žalobcu nie je v príčinnej súvislosti s opísaným priebehom nehodového deja, keď poškodenie predných svetiel a nárazníka energeticky nesúhlasia s mechanizmom dopravnej nehody, a poškodené predné čelo a evidenčného čísla vozidla žalobcu vykazujú známky skoršieho poškodenia. Znalec tiež zistil, že vozidlo D. G. F. H. nevykazovalo známky poškodenia, a okrem žalobcu žiadny z účastníkov nehody netvrdil kontakt medzi prednou časťou motorového vozidla žalobcu a motorovým vozidlom D. G. F. H. vodiča I. J., pričom tieto skutočnosti žalobca začal tvrdiť až dodatočne. Vzhľadom na ďalšiu obranu žalovaného o premlčaní práva žalobcu na náhradu škody, sa súd prvotne zaoberal včasnosťou uplatnenia nároku na súde, keď žalovaný tvrdil, že objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie škodového nároku začala žalobcovi plynúť od 03.05.2016 a uplynula 03.05.2019, pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 23.09.2019.

Súd prvej inštancie vo veci aplikoval o zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, , , o poistnej zmluve a povinnosti na plnenie z poistenia, , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon. č. 381/01 Z.z.) a ustanovenia o premlčaní práva , , , .

V odôvodnení uviedol, že premlčanie je kvalifikované uplynutím času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou, keď právo premlčaním nezaniká, no vážne sa oslabuje, lebo v dôsledku vznesenej námietky premlčania nemôže súd uplatňované právo priznať. Konštatoval, že pri premlčaní práva na náhradu škody v zákon upravuje kratšiu dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, a dlhšiu objektívnu trojročnú premlčaciu dobu, ktoré začínajú plynúť, plynú i končia nezávisle od seba, pričom ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí uplynutie jednej z nich, právo sa premlčí napriek tomu, že poškodenému by plynula ešte ďalšia premlčacia doba. Poukázal na to, že v zmysle pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti. Považoval za nesporné, že ku škodovej udalosti, ktorá je súčasne udalosťou poistnou, došlo ku dňu 03.05.2016, ku ktorému dňu mal žalobca vedomosť o zodpovednom subjekte aj o vzniku škody, na základe čoho konštatoval, že v súlade s , žalobcovi uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, a súčasne aj premlčacia doba podľa , ktorá začala plynúť rok po poistnej udalosti, a uplynula 03.05.2019, pričom žalobca podal žalobu oneskorene, až dňa 23.09.2019. Hodnotiac ako dôvodnú námietku premlčania žalovaného nezaoberal sa posudzovaním ďalších predpokladov pre úspešné uplatnenie práva žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa . Pretože žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom, aby žalovanému bola uložená povinnosť na peňažné plnenie žiadané žalobou. V odvolaní žalobca opísal priebeh dopravnej nehody, vyjadril sa k miere zodpovednosti jednotlivých vodičov motorových vozidiel za vznik dopravnej nehody, zopakoval, že vodič J. so svojim vozidlom D. G. F.: H. XXXCC prudko odbočil vľavo v rozpore so smerom jazdy motorových vozidiel v jazdných pruhoch, čo malo za následok stret vozidiel. Poukázal na to, že bola spísaná správa o nehode spôsobenej Illéšom vodičom vozidla D. G. F.: H., ktorý túto správu podpisom potvrdil, ospravedlnil sa, bola mu uložená aj bloková pokuta orgánmi policajného zboru. Ďalej citoval z ustanovení zákona č. 381/01 Z.z. zdôrazňujúc povinnosť žalovaného na plnenie z poistnej udalosti, vyjadril sa, že žalovaný zavádza a úmyselne sa vyhýba poistnému plneniu, keď on už dňa 05.05.2016 dopravnú nehodu nahlásil, a toho istého dňa bola škoda na vozidle vyčíslená na sumu 744,30 eur ako

je predmetom žaloby. Tiež poukázal na to, že v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nemohol motorové vozidlo používať, preto mal aj stratu na zárobku.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. mája 2022 v pojednávacej miestnosti č. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

Podľa obsahu odvolania žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , . Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia i postupu súdu jeho vydaniu predchádzajúcemu nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa . Len nesúhlas žalobcu so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvodom pre spochybnenie vecnej správnosti rozhodnutia. Odvolací súd preskúmaním skutkových záverov súdu prvej inštancie nezistil, aby tieto nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie pochybil, ak pri posudzovaní premlčania vychádzal z nesprávnej úvahy, že medzi stranami sporu ide o nárok z poistnej zmluvy, v konečnom dôsledku však v súlade s náležite aplikovaným a interpretovaným ustanovením správne vyhodnotil, že došlo k uplynutiu premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody, čo zakladalo správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby.

Žalobca v konaní uplatňoval právo na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/01 Z.z., podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škodu priamo proti poisťovateľovi, a je povinný tento nárok preukázať. Nebolo sporné, že žalovaný bol poisťovateľom motorového vozidla, v príčinnej súvislosti s prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody na vozidle žalobcu pri dopravnej nehode 03.05.2016. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/01 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Súd prvej inštancie berúc na zreteľ zásadu procesnej ekonómie sa prvotne zaoberal vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu ( Základných princípov , NS SR ). Platí, že pokiaľ je nárok premlčaný, nie je už

právne významné, či žalobou uplatnené právo na plnenie bolo dôvodné. Zásada hospodárnosti preto vždy vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posudzoval vznesenú námietku premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v spore znamená, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať ( tretia veta ). Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si priamy nárok proti poisťovateľovi v zmysle ustanovenia v zákonnom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia neuplatnil riadne a včas.

V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa ako priamy nárok, pričom na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa proti poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa, keď poškodený nemôže dostať to isté plnenie dvakrát .

Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má však právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti (§4 ods. 1, 4 zák. č. 381/01 Z.z.). Oba vzťahy, teda vzťah škodcu a poškodeného ako aj vzťah poisťovne a poisteného sa zakladá na odlišnom obsahu práv a povinností. Plnenie z povinného zmluvného poistenia nie je teda plnením z poistného záväzku, ale plnením poistenia za škodcu, ktoré zákonné zmocnenie v prospech poškodeného výslovne upravuje § 15 zákona č. 381/01 Z.z. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vo vzťahu k tomu je kryté poistným vzťahom. Medzi škodcom a poškodeným existuje vzťah založený na zodpovednosti za spôsobenú škodu ako osobitný typ záväzkového zodpovednostného vzťahu. V prípade, ak je naplnený tento zodpovednostný vzťah, teda v príčinnej súvislosti s konaním škodcu resp. v súvislosti s objektívnou skutočnosťou, s ktorou zákonná úprava spája objektívnu zodpovednosť v zmysle došlo k vzniku škody, je poisťovňa povinná na poistné plnenie náhrady škody. V zmysle zákona č. 381/01 Z.z. poisťovateľ nehradí za poisteného škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

Nakoľko nárok žalobcu vyplýva zo zodpovednostného vzťahu voči škodcovi, za ktorého má plniť žalovaný ako poisťovateľ, v zmysle zákona č. 381/01 Z.z. uplatňuje sa na posudzovanie premlčania tohto nároku na náhradu škody ustanovenie .

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Objektívna premlčacia lehota (trojročná) a subjektívna premlčacia lehota (dvojročná) plynú a končia nezávisle od seba, ak sa skočí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí aj v prípade, že by poškodenému ešte plynula druhá premlčacia doba. Pokiaľ by sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, právo by sa mu v takomto prípade premlčalo, pretože subjektívna premlčacia lehota môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Niet pochýb, že k vzniku tvrdenej škody na vozidle žalobcu došlo dňa 03.05.2016, teda v súlade s trojročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde uplynula dňa 03.05.2019. Pretože žalobca podal žalobu na súd až dňa 23.09.2019, svoje právo uplatnil oneskorene, preto súd jeho žalobu dôvodne zamietol v zhode s veta tretia , podľa ktorého, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby žalobcovi uplynula aj subjektívna dvojročná doba premlčania, keď je nepochybné, že nárok, ktorý bol predmetom žaloby zodpovedajúci peňažnému plneniu za tvrdené škody na jeho motorovom vozidle vo výške 744,30 eur si žalobca uplatnil vo väzbe na vyčíslenie škody zo dňa 05.05.2016, ku ktorému dňu mal vedomosť o všetkých skutočnostiach potrebných na uplatnenie nároku na súde ( ). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že predmetom konania nebol nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku-straty na zárobku, keďže v tomto rozsahu bolo konanie právoplatne ukončené odmietnutím jeho podania uznesením zo dňa 8.1.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.02.2020, a aj pre prípad, ak by taký nárok existoval, rovnako by sa naň vzťahovali zásady plynutia premlčacej doby na uplatnenie škodového nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto ako vecne správne potvrdené vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z v spojení s . Odvolateľ nebol v konaní o odvolaní úspešný, preto mu nepatrí právo na náhradu trov, žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, z ktorých dôvodov nebola stranám sporu priznaná náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).