Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/150/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanej POHOTOVOS´T, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu je absolútne neplatná.

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu je absolútne neplatná.

Súd nepripúšťa zmenu žalobného návrhu v zmysle návrhu žalobkyne doručenej súdu dňa 30.1.2017.

Konanie vo veci určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzavreté medzi stranami sporu sú bez úrokov a bez poplatkov z a s t a v u j e.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 50%,

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 uzavretej medzi stranami sporu je absolútne neplatná, aby súd určil že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzavretej medzi stranami sporu je absolútne neplatná, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzavretá medzi stranami sporu je bez poplatkov a bez úrokov a aby mu priznal náhradu trov konania. V časti určenia, že hore uvedené zmluvy sú bez úrokov a bez poplatkov zobrala žalobkyňa v celom rozsahu späť na pojednávaní dňa 5.9.2017. Podaním doručeným súdu dňa 30.1.2017 žiadala žalobkyňa zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný nemá právo použiť dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 25.3.2015 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur a taktiež došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 28.4.2015, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800 eur. Súčasťou týchto zmlúv boli aj dohody o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa považuje túto dohodu za neprijateľnú zmluvnú podmienky, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobkyňa zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil. Žalobkyňa má za to, že pri záujme o získanie úveru od žalovanej sa musela vopred podrobiť určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke upravenej v zmluvách o úvere bez toho, aby s ním žalovaná túto podmienku individuálne dohodla.

3. Žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy a to dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.4.2015 a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.1.2017 v časti týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobkyňa bolo oboznámená s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy, bola žalobkyňa informovaná nielen o zmluve ale aj o jej zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpila a kde si jednotlivé dojednania mohla dohodnúť, teda je možné vydedukovať, že zmluvné podmienky sú individuálne dojednané. Žalovaný odkázal vo svojom vyjadrení na ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená.

5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.2.2017 uviedla k časti dohody o zrážkach zo mzdy, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciou majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť priamo tieto zrážky zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

6. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.4.2017 k časti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú, pretože nedošlo k naplnenie ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka a teda k bezdôvodnému obohatenie. Okrem toho zákonodarca výslovne určuje, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí.

7. Na pojednávaní dňa 5.9.2017 uviedol právny zástupca žalobkyne, že podanej žalobe trvá v prvých dvoch výrokov v pôvodnom znení a v časti určenia neplatnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch berie svoju žalobu späť.

8. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

9. Podľa § 143 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

10. Všetky vyjadrenia strán sporu sa týkali pôvodnej žaloby a preto súd zmenu žalobného návrhu v zmysle hore citovaných ustanovení zákona nepripustil.

11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže žalobca vziať žalobu späť.

12. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 sú bez úrokov a bez poplatkov späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

14. Súd tak rozhodoval len o nároku žalobkyne o určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015 a 28.4.2015 sú absolútne neplatné.

15. V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa ( § 53 ods. 4 písm. s), t) ).

18. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 .

19. Podľa § 53 ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí ( § 53 ods. 11 ).

21. V súlade s § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

22. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

24. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa v tomto konaní domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.3.2015 a zo dňa 28.4.2015 sú neplatné. V rámci dokazovania súd zistil, že predmetná dohoda obsahuje ustanovenie, ktoré má schopnosť privodiť výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Jedná sa o celé ustanovenie uvedené v čl. I písm. a) dohody zo dňa 28.4.2015, podľa ktorého: „ veriteľ a dlžník uzavreli dňa 28.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 800 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 772 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 572 eur“ a celé ustanovenie článku I, písm. a) dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015 kde sa uvádza, že: „veriteľ a dlžník uzavreli dňa 25.3.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 350 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696 eur“. Za absolútne neprijateľnú v súvisiacej zmluve o úvere (v oboch prípadoch) súd považuje výšku poplatku za uzatvorenie zmluvy, t.j. odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je vo výške 346 eur pri výške dlhu 350 eur a vo výške 772 eur pri výške dlhu 800 eur, čo je takmer 100% poskytnutej istiny. Uvedené skutočne evokuje k presvedčeniu, že v danom prípade sa veriteľ správal úžernícky. Súd uznáva, že poskytovanie úverov v nebankovom sektore je rizikovejšie ako u bánk, preto je pochopiteľné, že podmienky zmluvy sú pre dlžníka tvrdšie, avšak takéto enormné navýšenie je neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 11 súd uvedenú dohodu hodnotí so zreteľom na inú zmluvu, od ktorej závisí, teda so zreteľom na uzatvorenú úverovú zmluvu. Obidve uzatvorené zmluvy súd považuje za neplatné minimálne v časti upravujúcej poplatok za uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje neprimeranú, až úžernícku odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky príkladmo uvedené v § 53 ods. 4 OZ, ktoré svojou povahou možno subsumovať pod ustanovenia uvedené ako písm. s) a t). Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je síce v spotrebiteľských vzťahoch možné a zo zákona prípustné ( § 551 ), ale toto zabezpečenie nemôže byť v neprospech spotrebiteľa, aj keď len kopíruje fakty z úverovej zmluvy, ako je to v prejednávanom prípade pri poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľovi e nutné poskytnúť súdnu ochranu aj pre možné nebezpečenstvo uhradenia plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok premietnutých do zmlúv sledujúcich zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkom. Realizáciou zrážok zo mzdy by mohlo u odporcu vniknúť bezdôvodné obohatenie na základe nezákonne zrazených súm. Pokiaľ teda úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tieto sú premietnuté aj do dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, je povinnosťou súdu určiť, že dohoda ako zabezpečovací prostriedok pre splnenie záväzku je neplatná. Platí, že aj takáto dohoda, i keď je uzatvorená samostatne a oddelene od úverovej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká sa hodnotí spolu so zmluvou, od ktorej závisí. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50% z dôvodu, že v polovici žaloby zobrala žalobu bez vážnych dôvodov späť a spôsobila tak zastavenie konania. V tejto časti jej náhrada trov konania nepatrí. V časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v dvoch výrokoch bola žalobkyňa úspešná a teda jej patrí náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.