Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/78/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 04 355 211, zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. R. XXX, XXX XX O. K. O., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2017 domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 100,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 17.1.2014 do zaplatenia a spolu so zmluvnou pokutou vo výške 12,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je v dôsledku cezhraničnej fúzie nástupnickou spoločnosťou spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO 35852453, ktorá na základe zmluvy o spotrebiteľskom úver č.434749 zo dňa 12.12.2013 ako veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s celkovými nákladmi spojenými s úverom, t.j. úver v celkovej výške 128,- eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, čo prestavuje 28,- eur. Žalovaná neplnila dlh riadne a včas, dlh sa stal splatným 9.1.2014. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov. Dňa 26.5.2014 bola zaslaná žalovanej výzva na úhradu dlhu. Žalobca podal dňa 29.10.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Súd uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v spojení s uznesením krajského súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Do právoplatného skončenia konania vo veci spočívalo plynutie premlčacej doby nároku žalobcu. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. V žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná suma je nižšia ako 1000 eur, súd konal a rozhodol v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami: Zmluva o úvere zo dňa 12.12.2013, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 3Er/410/2015-18 zo dňa 3.7.2015 a Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.kon. 19CoE/127/2015-32 zo dňa 3.2.2016 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca ako veriteľ, uzatvoril so žalovanou, ako dlžníkom zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100,- eur s tým, že spotrebiteľ, žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 128,- eur v lehote do 28 dní od poskytnutia úveru. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou elektronickými prostriedkami. Podľa tvrdení žalobcu sa poskytnutý úver vo výške 100,- eur stal splatný dňa 9.1.2014.

6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských, zmluva spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/až k/,r/ a y/.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

19. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Z vykonaného dokazovania na základe Zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2013, tvrdeniami žalobcu, ktoré zo strany žalovanej neboli popreté mal súd preukázané, že žalobca žalovanej poskytol sumu vo výške 100,- eur, ktorý sa stal splatný dňa 9.1.2017, čím medzi účastníkmi vznikol právny vzťah. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi sporu však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úvere uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere v písomnej forme s poukazom na zákonné ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z predložených listín žalobcu súd zistil, že rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3.7.2015 č.k. 3Er/410/2015-18, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3.2.2017 č.k. 19CoE/127/2015 vo veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ a.s. proti žalovanej ako povinnej o vymoženie 100,- eur s príslušenstvom bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 17852/14 zo dňa 28.11.2014, vykonateľného dňa 29.12.2014 zamietnutá.

23. Súd posudzoval vzťah strán sporu podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na

spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu pod ústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Skutočnosť, že pre žalovanú ako spotrebiteľa je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.

24. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu voči žalovanej nie je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

25. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v spore je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, v časti o zaplatenie 100,- eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu o tom, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, keďže tvrdil, že si uplatnil právo na rozhodcovskom súde a následne bol na tunajšom súde navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa žalobcu počas konania premlčacia doba neplynula. Tunajší súd zistil z predložených listín žalobcom, z rozhodnutí v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3Er/410/2015, že rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 28.11.2014 sp. zn. SR 17852/14 má povahu nulitného rozhodnutia akt a to z dôvodu, že neplatná rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienok úveru nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že žalovanej ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach, ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle výkladu § 53ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto má súd za to, že rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt ako keby ani nevznikol, súd naň neprihliada a má za to, že si veriteľ neúčinne uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a preto súd nepostupoval podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

26. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež , podľa

ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalobca resp. jeho predchodca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere dňa 12.12.2013, pričom z tvrdení žalobcu súd zistil, že poskytnutý úver sa stal splatný dňa 9.1.2014. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu začala plynúť odo dňa 10.1.2014 (deň nasledujúci po splatnosti) a uplynula dňa 10.1.2017. Žaloba na súd bola podaná dňa 26.4.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z dôvodu premlčania žalobu v rozsahu o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom zamietol.

27. V časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur súd žalobu zamietol z dôvodov, že v prvom rade žalobca zastúpený advokátom v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé na základe akých skutočností si žalobca voči žalovanej uplatňuje zmluvnú pokutu a to práve vo výške 12,- eur. Súd zároveň dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania vychádzal z toho, že ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti Všeobecných obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie. V ustanoveniach v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok je napr. dojednanie, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3 eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 3,- eur. To súd hodnotí ako neprijateľné. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne odoslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 ods. 5 neplatné. A čo sa týka dojednania v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute za omeškanie splátok úveru, je možne o nej konštatovať že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pretože je objektívne spôsobilá spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože žalobcovi ako veriteľovi v prípade omeškania dlžníka podľa Občianskeho zákonníka patrí úrok z omeškania a ak uvedené veriteľ považuje za nedostatočné je povinný (pod sankciou neplatnosti) vzhľadom na postavenie dlžníka spotrebiteľa sa s ním individuálne dohodnúť na prípadných iných následkoch porušenia tejto povinnosti, čo však veriteľ neučinil pretože ustanovenia o zmluvných pokutách sú súčasťou formulára, obchodných podmienok, ktorých obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Na základe týchto skutočností súd žalobu zamietol i v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

28. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bola žalovaná (súd žalobu zamietol) a preto by jej patril nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnila, preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).