Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/184/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: DETTE Group, s.r.o., so sídlom Vl. Clementisa 21, 917 01 Trnava, IČO: 45 242 577, proti žalovanému: MP. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXX, XXX XX Q. A., právne zastúpeného: JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Mandľová 90, 851 10 Bratislava, o zaplatenie 6.000,- eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne počítaným zo sumy 6.000,-eur od 09.06.2011 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.9.2012 doručenou súdu dňa 3.9.2012 voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny v sume 6.000 eur s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.000 eur od 9.6.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania v sume 360 eur za zaplatený súdny poplatok. Svojho nároku sa domáhal na základe toho, že dňa 8.4.2011 uzatvoril žalovaný s F. V., A. D. XXX, C. ako veriteľom podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 6.000 eur. Pôžičku poskytol veriteľ žalovanému bezúročne, a tento sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 8.6.2011, k splateniu pôžičky však nedošlo ani ku dňu podania žaloby. Pôvodný veriteľ F. V. dňa 6.6.2012 postúpil predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca vyzval písomne žalovaného na uhradenie žalovanej sumy výzvou na úhradu zo dňa 14.6.2012. Vo výzve žalobca vyzval žalovaného na splnenie záväzku v dodatočnej päťdňovej lehote, lehota však márne uplynula a k uhradeniu pohľadávky nedošlo.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 24.10.2012 č.k. 14Ro/131/2012-15, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že pôžička, na ktorú žalobca poukazuje, nebola uzatvorená iba s ním, ale aj s pánom N. V., ktorému bola z tejto sumy požičaná suma 3.000 eur, pričom pri pôžičke ide o reálny kontrakt.

3. Na pojednávaní dňa 05.05.2014 žalovaný uviedol, že pohľadávku uznáva do výšky 1.700,- eur, nakoľko na základe predmetnej zmluvy odovzdal pán R. V. žalovanému a N. V. sumu 4700,- eur, pričom rozdiel so sumou 6000,- eur predstavuje dvojmesačný úrok, pričom ročný úrok by predstavoval sumu 165,96%. Ďalej žalovaný uviedol, že v kancelárii bolo odovzdaných 4.700,- eur a na ulici kpt. Nálepku v Piešťanoch odovzdal p. R. V. žalovanému a N. V. sumu po 1.000,- eur.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 08.09.2014 uviedol, že v čase poskytnutia pôžičky bol v kamarátskom vzťahu s N. V., obidvaja potrebovali požičať finančné prostriedky. Odporca tieto potreboval na vyplatenie už splatných faktúr a N. V. potreboval peniaze pre nejakého exekútora. Odporca uviedol, že sa poznal so svedkom R. V. a tento mu povedal, že mu zabezpečí sumu 4.700 eur, jednalo sa o sumu, ktorú si chcel požičať spoločne s N. V.. Uviedol, že ani on ani N. V. neboli v žiadnom kontakte s F. V.T., boli v kontakte iba s R. V., ktorý do jeho kancelárie priniesol sumu 4.700 eur. Peniaze položil na stôl a on s N. V. si tieto rozdelili tak, že sumu 2.350 eur si zobral on a sumu 2.350 eur si zobral N. V.. Odporca uviedol, že ešte pred odovzdaním peňazí podpisoval zmluvu o pôžičke, táto už bola podpísaná F.M. V.. Uviedol, že pri podpise zmluvy si nevšimol, že v článku 1 zmluvy je uvedené, že si požičiava sumu 6.000 eur, toto zistil až dodatočne. Keď zmluvu podpisoval bol v strese, lebo potreboval súrne peniaze. Zmluvu o pôžičke podpisoval iba on z dôvodu, nakoľko pán V. povedal, že pozná iba jeho a že má celú sumu na seba zobrať odporca. Žalovaný uviedol, že z požičaných peňazí si N. V. určite prevzal sumu 2.350 eur a nie sumu 3.000 eur ako to uviedol v odpore. Keď podával odpor, bol v strese, zrejme vychádzal z toho, že v zmluve o pôžičke je uvedená suma 6.000 eur.

5. Svedok R. V. vypovedal, že osobne pozná žalovaného. Žalovaný pán Š. ho osobne požiadal, či by mu nepožičal peniaze, a to sumu 6.000 eur. V tom čase on peniaze nemal, skontaktoval sa so svojím kamarátom pánom V. F., ktorý zabezpečil finančné prostriedky pre pána Š.. Na pána V. sa obrátil z dôvodu, že je to jeho dobrý kamarát a má peniaze. Žalovaný bol jeho obchodný partner, v uvedenom období žalovaný dokončoval výstavbu bytových jednotiek v obci Kátlovce. On ako vlastník realitnej kancelárie mal záujem o kúpu uvedených bytov po ich dokončení. Žalovaný sa vyjadril, že potrebuje finančné prostriedky na dokončenie uvedených bytov, preto zabezpečil žalovaný pôžičku u pána V.. Jednalo sa o sumu 6.000 eur. Celá pôžička prebehla tým spôsobom, že pán V. dal svedkovi do ruky 6.000 eur, avšak trval na tom, že chce mať podpísanú zmluvu o pôžičke priamo dlžníkom. Svedok následne zavolal pánovi Š., oznámil mu, že má peniaze, následne sa stretli v Piešťanoch v kaviarni, kde žalovanému odovzdal sumu 6.000 eur a predložil mu písomnú zmluvu o pôžičke, ktorú napísal svedok v jeho kancelárii v Piešťanoch, predložil ju na naštudovanie žalovanému, tento si zmluvu preštudoval, zopakovali si dôležité body zmluvy a žalovaný zmluvu podpísal. Svedok uviedol, že žalovaný hovoril niečo v tom zmysle, že chce peniaze použiť jednak na dokončenie bytov a tiež aj nato, že chce pomôcť nejakému známemu, o koho sa jednalo, o tom nehovoril. Svedok uviedol, že žalovaného ešte upozornil na to, že peniaze sú požičané iba jemu a on ich musí aj vrátiť. Pri odovzdávaní peňazí v kaviarni bol prítomný ešte nejaký muž, ktorý prišiel so žalovaným, svedok nevedel, o koho sa jednalo. Peniaze odovzdal žalovanému, tieto peniaze si žalovaný nechal, nerozdelil sa s osobou, ktorá s ním prišla do kaviarne.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 18C/184/2012-97 zo dňa 23.03.2015 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/876/2015-156 zo dňa 24.01.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovania v zmysle návrhu žalovaného na preukázanie jeho tvrdení a zistenie skutkového stavu- navrhnutého svedka N. V. vypočuť na okolnosti pri požičaní peňazí, vychádzajúc z tvrdení žalovaného (pripomínajúc vyjadrenia v konaní: žalovaný tvrdil, že z požičaných peňazí si N. V. prevzal sumu 2.350 eur, PZ žalovaného, že svedkovi V. odovzdal R. V. 1000.- eur, a žalovanému 1000.- eur, preto uznáva žalovaný len pohľadávku do výšky 1700 eur, ústne bol dojednaný úrok 650 eur /mesiac zo sumy 4700 eur. Potrebné je vypočuť svedka, prečo bol prítomný pri pôžičke, načo on potreboval peniaze, ako sa dohodli o vrátení peňazí. Po vykonaní dokazovania súd I. inštancie zistí správne skutkový stav, či len žalovaný má byť pasívne legitimovaný a vo veci opätovne rozhodne.

7. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal svedka, ktorý sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia. Súd nariadil nový termín pojednávania a nariadil predvedenie svedka. Svedok sa dostavil na pojednávanie dňa 10.08.2017. Svedok N. V. na uviedol, že nepozná strany konania (prítomných zástupcov strán). Uviedol, že Mareka Šimka pozná ešte z Kátloviec, postavil bytovku a bol som tam ubytovaný, dopadlo tak, ako to dopadlo , už som ho pár rokov nevidel. K predmetu sporu uviedol, že vôbec netuší o čo sa jedná. Svedok uviedol, že s pánom Š. si určite nepožičal, ďalej uviedol, že vie o problémoch pána Š.. Býval v bytovke, ktorú postavil s tým, že táto šla následne do dražby, a potom sa s pánom Šimkom rozišli. Uviedol, že boli s p. Š. kamaráti, pracoval u neho ako kamarát. Vzájomnú spoluprácu ukončili, nakoľko svedok prerobil komplet byt, a potom následne nič z toho nemal, nakoľko byt šiel do dražby. Investoval do bytu 30.000,- eur(elektrina, podlahy, obklady, dlažby, sadrokartóny,+ práca), o ktoré prišiel. V byte býval s rodinou. Svedok uviedol na priamu otázku,

či si požičiaval s p. Š., že nie nikdy si s ním nepožičiaval. Svedok uviedol, že býval byte v bytovke, do ktorého investoval po dohode s p. Š., ktorý bol v tom čase nedokončený (voľný priestor, bez maľovky, namiesto podláh bol holý betón), pričom podľa dohody mal platiť nájom, ktorým bude splácať byt, avšak toto padlo, nakoľko v dôsledku reštrukturalizácie sa byt vydražil. Uviedol, že si nepamätá, či zmluva bola ústna alebo písomná. Na priamu otázku od žalobcu, či p. F. V. požičal svedkovi a žalovanému pôžičku vo výške 6.000,- eur, svedok odpovedal, že nevie kto je p. V., pričom on si nepožičiaval žiadnu sumu, ale počul že žalovaný si požičiaval väčšie sumy prostriedkov od viacerých ľudí.

8. Z predloženej zmluvy o pôžičke súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 8.4.2011 medzi veriteľom F. V. a odporcom V. Š. ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 prenechal veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 6.000 eur s tým, že táto bude ku dňu 8.6.2011 splatená.

9. Zo zmluvy o postúpení o pohľadávky uzavretej podľa § 524 zo dňa 5.6.2012 vyplýva, že postupca F. V. postúpil svoju pohľadávku na postupníka DETTE GROUP, s.r.o., so sídlom Paulínska 20, Trnava.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka R. V., N. V. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ako aj celým obsahom spisového materiálu. Účastníci po výsluchu svedka N. V. nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania ani nepredniesli záverečné reči.

11. Súd na prejednávanú vec aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

12. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5% a 0,25%.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17 Podľa § 150 ods. 1 CSP., Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ako aj odovzdaniu prostriedkov žalovanému od veriteľa F. V. v sume 6.000 eur. Prevzatie tejto sumy odporca potvrdil svojím podpisom na zmluve o pôžičke. Súd vyhodnotil obranu žalovaného

ako účelovú, pričom jeho jednotlivé skutkové tvrdenia a vyjadrenia si v jednotlivých fázach konania odporovali a podľa názoru súdu ich žalovaný účelovo menil. V odpore žalovaný tvrdil, že si požičal sumu 3.000,- eur a druhú polovicu vo výške 3.000,- eur N. V.. Pri výpovedi na pojednávaní dňa 08.09.2014 už uvádzal sumu 2.350,- eur, pričom rozdiel odôvodnil stresom. Súčasne na pojednávaní dňa 05.05.2014 žalovaná strana tvrdila, že uznáva žalobu čo do sumy 1.700,- eur a vo zvyšku žiadajú žalobu zamietnuť. Súčasne však žalovaná strana pripustila, že prevzali v kancelárii sumu 4700,- eur (s N. V.), pričom na ulici prevzali 1.000,- eur. Uvedené rozpory v základných tvrdeniach, ktoré sa rozchádzali od prvého podania (odporu) spolu s každým pojednávaním viedli súd k tomu záveru, že tvrdenia žalovaného sú účelové a zmätočné s cieľom vyhnúť sa plneniu. Súd súčasne k tvrdeniam o strese žalovaného pri podaní odporu konštatuje, že na podanie odporu mal 15 dní, a skutočnosti tam uvádzané si mohol dopredu riadne premyslieť od prevzatia platobného rozkazu až do podania odporu. Súčasne aj ďalšie tvrdené skutočnosti, ktoré si odporovali (rozdiel v tvrdených prijatých sumách najskôr 3.000,- eur, potom 4700,- eur resp. 2.350,- eur, a nakoniec 1700,- eur), viedli súd k záverom o účelovosti výpovedí a tvrdení žalovaného. Súd má ďalej zo svedeckej výpovede R. V. preukázané, že došlo k odovzdaniu prostriedkov, preštudovaniu zmluvy, pričom opäť tvrdenie žalovaného o časovej tiesni, súd vyhodnotil ako účelové, ktoré nebolo preukázané žiadnou vierohodnou skutočnosťou. Tvrdenie odporcu v tom smere, že si nevšimol, aká suma pôžičky bola uvedená na písomne vypracovanej zmluve o pôžičke, nepovažoval súd za vieryhodné, nakoľko výpoveďou svedka R. V. bolo jednoznačne preukázané, že aj fyzicky bola odporcovi odovzdaná suma 6.000 eur. Súd vyhodnotil výpoveď svedka R. V. ako vierohodnú, a preto mimo listinných dôkazov mal preukázané, že pôžička bola poskytnutá v sume 6.000 eur výlučne odporcovi. Súd konštatuje, že žalovaný trval na vypočutí svedka N. V., ktorého svedecká výpoveď mala preukázať ním tvrdené skutočnosti. Svedok v rámci výpovede opakovane uviedol, že žiadne prostriedky si od právneho predchodcu nepožičal, pričom ďalej uviedol, že žalovaný si podľa jemu dostupných informácii požičiaval prostriedky od viacerých subjektov, jeho spoločnosť bola vo finančných problémoch, ktoré skončili jej reštrukturalizáciou. Súd súčasne uvádza, že žalovaný záverom pojednávania dňa 10.08.2017 spochybnil vierohodnosť vlastného svedka (svedka, ktorého navrhol) keď tento nevypovedal v súlade s jeho predstavami. Súd súčasne konštatuje, že v súčasnosti pri výsluchu svedka sú kladené otázky predovšetkým tým, kto výsluch navrhol, protistranou a až následne súdom. Žalovaný dostal dostatočný priestor na kladenie otázok, ktorý v rámci možností využil, avšak výpoveďou svedka nedocielil ním želaná stav, nakoľko svedok vypovedal inak. Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď N. V. ako vierohodnú, keď tento tvrdil, že žiadnu pôžičku si nevzal od právneho predchodcu žalobcu. Žalovaným uvedené tvrdenia preto súd vyhodnotil ako účelové, v snahe spochybniť nárok žalobcu, prípadne oddialiť rozhodnutie v predmetnej veci, čomu nasvedčuje postoj žalovaného v priebehu celého tohto konania. Súd konštatuje, že zamietnutie žalobného návrhu nemožno postaviť na rozporných tvrdeniach žalovaného, nepreukázaných žiadnou skutočnosťou. Súd v tejto súvislosti si dovolí citovať odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, a to ods. 16, kde tento uviedol: „splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.....“ Súd sa s názorom Krajského súdu v Trnave stotožňuje a má za to, že je plne použiteľný pre účely tohto konania, kde žalovaný uviedol viacero tvrdení, avšak žiadne nepreukázal, a preto má súd za to na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že nárok žalobcu a je v celom rozsahu dôvodný, preto jeho nároku v celom rozsahu vyhovel, keď súčasne priznal žalobcovi z priznanej sumy 6.000 eur aj ročný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, výška ktorého úroku bola platná v čase vzniku omeškania, a to od 9.6.2011, teda deň nasledujúci po dni, ku ktorému mala byť pôžička uhradená.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník plne úspešný v konaní po pripustenej zmene žaloby. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.