Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-152-2014.pdf
PDF · 147.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/152/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holešákovou v právnej veci navrhovateľky oprávnenej O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX,XXX XX okres Čadca, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Jozef Pajer, advokát, Štúrova 1833, 022 01 Čadca, IČO: 41 074 220, proti otcovi ako povinnému X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXXX/XX, XXX XX Z., Česká republika, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd vyživovaciu povinnosť otca voči oprávnenej O. B., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 7.7.2014 z v y š u j e zo sumy 2.000,- Kč na sumu 3.000,- Kč, ktoré výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Čadca č. konania 5P/213/2008-46 zo dňa 29.4.2009, ktoré j e p o v i n n ý otec platiť navrhovateľke s nezmenenou splatnosťou vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
II. Zameškané výživné za obdobie od 7.7.2014 do 5.9.2017 v sume 30.522,58 Kč súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 500,- Kč mesačne pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jeden splátky alebo jej časti. Prvá splátka zameškaného výživného bude splatná nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným
III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako oprávnená (plnoletá dcéra povinného) podaným návrhom doručeným súdu 7.7.2014 žiadala o zvýšenie výživného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 29.4.2009 v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5P/213/2008, ktorým rozhodnutím bol povinný ako jej otec zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 2.000,- Kč, ktoré mal prispievať počnúc dňom 1.11.2008. Manželstvo rodičov bolo rozvedené už pred uvedeným zvýšením výživného alebo úprave výživného Okresným súdom v Z. zo dňa 15.6.2000 v konaní sp. zn. 13C/273/1999. Navrhovateľka vo svojom návrhu ako aj výpoveďou účastníčky konania pred súdom svoj návrh odôvodňovala tým, že v čase rozhodovania o výživnom v roku 2009 boli náklady na jej výchovu ako maloletú podstatne nižšie ako v súčasnej dobe, pretože je už dospelá, pripravuje sa na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole na H. M. X. V., fakulta P., kde od septembra 2014 začala so štúdiom, tak ako predložila súdu potvrdenie o prijatí na vysokoškolské štúdium. Rozsah jej potrieb značne vzrástol nielen v súvislosti so zmenou, ktorá nastala od ostatného rozhodnutia jej vyspelosťou, ale jednak z dôvodu vyšších nákladov na štúdium a pobyt v V. a jednak z dôvodu zvýšených nákladov, pretože trpí vážnym ochorením, ktoré si vyžaduje zvýšené náklady na lieky, vitamínovú stravu, je spojené s nákladmi na časté dochádzanie na lekárske vyšetrenia do Čadce a na onkologické a urologické vyšetrenia do V.. Navrhovateľka uvádzala, že nemá osobne žiaden príjem a jej matka poberá od sociálneho úradu v Čadci príspevok za opatrovanie na ňu na navrhovateľku vo výške 220,52 Eur mesačne, pričom matka s jej
súčasným manželom L. B. býva v rodinnom dome, ktorý si jej matka so súčasným manželom zaobstarali prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý splácajú mesačne po 172,- Eur. Príjem matkinho manžela predstavuje mesačne 369,45 Eur, z ktorého príjmu uhrádza výživné na svojho syna z predchádzajúceho manželstva vo výške 80,- Eur mesačne a matka so svojim manželom má mesačné výdavky na plyn 139,08 Eur, elektrinu 39,83 Eur. Navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť jej otcovi ako povinnému zo sumy 2000,- Kč na sumu 4000,- Kč počnúc od 1.7.2014.
2. Na preukázanie tvrdení predložila navrhovateľka rozhodnutia Okresného súdu Čadca č.k. 5P/213/2008, ktorým bolo naposledy rozhodované vo veci výživného - zvýšení na sumu 2000,- Kč mesačne od 1.11.2008, doklad o poberaní príspevku za opatrovanie pre U. B. za mesiace január až apríl 2014 v sume po 220,52 € mesačne, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2013 L. B., kde bol vyčíslený základ dane v sume 4433,45 €. Súčasne predložila ako doklad potvrdenie od U.. L. X. o tom, že navrhovateľka je vedená v evidencii lekárov - onkológa, urológa a dermatológa. Navrhovateľka máva problémy s únikom moču, často sa objavujú cysty vaječníka, máva nechutenstvo a lieči sa tiež u kožného lekára pre zápal pigmentácie kože, máva časté infekty dýchacích ciest. Pacientka je sledovaná ako stav po recid. Malig. Melanomu po 2 línii. Vzhľadom na uvedené ťažkosti žiadala o zvýšenie výživného. Podľa rozhodnutia zo dňa 25.6.2014 bola prijatá navrhovateľka na X. H. M. X. V. v programe učiteľstvo chémia a biológia. Okrem toho bol súdu predložený ako doklad i preukaz navrhovateľky ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Podľa Sociálnej poisťovne poberala navrhovateľka dôchodok v sume 155,60 €, ktorý nárok jej vznikol 11.12.2012 a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola u navrhovateľky preukázaná v rozsahu 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Návrh bol otcovi doručený dňa 18.12.2014 spoločne s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie k návrhu.
4. Otec doručil súdu mailom 5.1.2015 vyjadrenie k podanému návrhu v ktorom uviedol, že nie je jeho možnostiach hradiť zvýšené výživné, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, 31.12.2014 mu vypršala pracovná zmluva a od tejto doby poberá podporu v nezamestnanosti. Z predchádzajúceho manželstva má syna 9 ročného na ktorého prispieva sumu 1500,- Kč, pričom sumu 1000,- Kč hradí na základe rozhodnutia súdu a sumu 500,- Kč na základe dohody s bývalou ženou. Uviedol, že dcére poslal sumu 18000,-Kč, na toto si musel vziať pôžičku, ktorú musí splácať, jeho mesačný príjem bol 11400,- Kč a náklady na bývanie sú 4716,- Kč , výživné hradí na dcéru 2000,- Kč + 100,- Kč poštovné. V roku 2014 dal dcére naviac 1000,- Kč ako darček, nikdy za nič nepoďakovala, je ochotný prispievať maximálne o 200,- Kč naviac ale isto nie spätne. Na preukázanie tvrdení predložil rodný list syna X. B., nar. XX.X.XXXX, rozhodnutie o rozvode manželstva so K. B. z Okresného súdu v Z. (prvá strana), mzdový výmer na sumu 11400,- Kč od 13.2.2014 zamestnávateľa L.-Z.-B. T. s.r.o., doklad o poskytnutí pôžičky firmou W. v sume 15000,- Kč z ktorého bolo čerpané žalovaným 10000,- Kč ku dňu 5.7.2014. Súčasne predložil doklad o úhrade sumy zo dňa 8.11.2013 v prospech O. B., ktorá platba bola špecifikovaná - účel výživné. Zároveň predložil doklady o hradení výživného v sume 3000,- Kč 19.11.2014, 3000,- Kč 17.12.2014.
5. O podanom návrhu navrhovateľky rozhodol súd rozsudkom č.k. 6C/152/2014-56 zo dňa 19.3.2015, ktorým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 29.4.2009 sp.zn. 5P/213/2008 tak, že počnúc dňom 1.7.2014 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu v prospech navrhovateľky zo sumy 2.000,- Kč na sumu 4.000,-Kč. Zameškané výživné za obdobie od 1.7.2014 do 19.3.2015 v sume 18.000,-Kč povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 200,-Kč spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania nerozhodol. Vychádzal zo zistenia, že u navrhovateľky nastali zmeny nastúpením na vysokoškolské štúdium. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 9 rokov. Pri určení výživného vychádzal z veku navrhovateľky, jej zdravotného stavu a na neprítomnosť matky, ktorá zabezpečuje príjem pre rodinu v O.. Odporca bol vypočutý dožiadaným súdom, z čoho vyplýva, že pracoval ako kuchár s mesačným príjmom 11.400,-Kč, čo v prepočte predstavuje 420,-Eur.
6. V dôsledku podaného odvolania povinného otca oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7Co/420/015 zo dňa 12.8.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. V odôvodnení súd vyššieho stupňa konštatoval, že súd vo veci vykonal rad dôkazov, ktoré vo svojom rozsudku v zmysle ust. § 132 O.s.p. jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti nevyhodnotil, ktoré dôkazy
sú podstatné pre zistený skutkový stav a pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie sú podstatné, ktoré považoval za pravdivé a ktoré nepovažoval za pravdivé. V spise sa nachádza napr. listinný dôkaz o invalidnom dôchodku navrhovateľky, o evidencii odporcu na úrade práce ako uchádzača o zamestnanie, o poberaní podpory v nezamestnanosti (zároveň jeho výšky) odporcom. Tieto listinné dôkazy nie sú v rozhodnutí okresného súdu žiadnym spôsobom vyhodnotené. Navyše okresný súd v odôvodnení poukazuje na to, že výsluch odporcu bol vykonaný dožiadaným súdom. Oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, ako aj jednotlivých zápisníc z pojednávaní odvolací súd zistil, že dôkaz výpoveďou odporcu pred súdom (ani dožiadaným súdom) sa v spise nenachádza, preto napadnutý rozsudok trpí vadou, keď vychádza z dôkazu, ktorý nebol vykonaný. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že poskytol navrhovateľke istinu 18.000,-Kč, je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal, čo učinil listinnými dôkazmi - zaslaním prostriedkov na účet navrhovateľky. Na strane odporcu existuje listinný dôkaz, ktorý preukazuje, že skutočne zasielal finančné prostriedky navrhovateľke. Tento relevantný listinný dôkaz nebol náležite vyhodnotený aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi v zmysle, ktorý dôkaz má väčšiu silu, je vierohodnejší a pravdivý. Pri ustálení, že v oblasti gastronómie sú objektívne známe informácie, že v rámci tzv. čiernej ekonomiky sa v oficiálnych účtovníctvach nevykazujú často príjmy a výdavky tak, aby bolo možné vychádzať z nich ako relevantných dôkazov vychádzal okresný súd ako zo skutočností všeobecne známych. Citované ustanovenie umožňuje, aby určité skutočnosti vonkajšieho sveta, ktoré súd pozná zo svojej úradnej činnosti a o nich nemá pochybnosti, boli pri rozhodovaní vo veci použité bez dokazovania (nestali sa tak predmetom dokazovania), a to práve na základe výnimky zo zásady zisťovania skutkového stavu veci, čo by základu rozhodnutia vykonaním a voľným hodnotením dôkazov Aj v tomto prípade je nutné, aby účastníci konania boli s takýmito - súdom uvažovanými - skutočnosťami v konaní zoznámení, aby sa k nim mohli vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy na ich vyvrátenie. Aj poznatok súdu o tzv. úradne známej skutočnosti totiž nemusí byť správny. Je tiež nevyhnutné, aby súd, ktorý zobral do úvahy skutočnosti úradne známe a na nich založil svoje rozhodnutie vo veci samej, náležite vyložil v odôvodnení rozhodnutia, z ktorej jeho konkrétnej úradnej činnosti, či postupu sú mu tieto skutočnosti známe, ako sa o nich dozvedel. Pri skutočnostiach známych súdu z jeho činnosti je treba poznamenať, že bez dokazovania sa súd obíde len v prípade jednoznačných a obsahovo jednoduchých skutočností. U zložitejšej skutočnosti bude potrebné, aby súd prečítal (oznámil obsah) podstatného súdneho spisu, v ktorom sa tieto skutočnosti uvádzajú. V posudzovanej veci však súd v súlade s vyššie uvedenými zásadami nepostupoval. Súd tak neposkytol účastníkom konania priestor na to, aby sa k takýmto skutočnostiam vyjadrili, či dokonca tvrdili a predložili dôkazy na ich spochybnenie alebo vyvrátenie. Námietka odporcu, že hlavnou úlohou súdu je podrobne zistiť zárobkové možnosti rodičov, prípadne tiež existenciu majetku, ktorý prináša úsporu výdavkov alebo výnos je nedôvodná. V predmetnej veci sa jedná o výživné na plnoleté dieťa, preto sa nejedná o nesporové konanie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Navrhovanie dôkazov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uviedol ten- ktorý účastník. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Preto odporca vo svojom záujme má označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, aby sa neocitol v dôkaznej núdzi. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať vecou v naznačenom smere, pričom z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, ako vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní (výpovede svedkov, listinné dôkazy, fotodokumentácia, ohliadka na mieste samom a pod.), akými úvahami sa riadil a z akých skutočností vychádzal. Svoje rozhodnutie riadne odôvodni tak, aby spĺňalo všetky náležitosti rozhodnutia
8. Súd v danej veci opätovne konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť písomne opakovane ospravedlnil a z výpovede navrhovateľky, vyjadrenia jej právneho zástupcu, písomných vyjadrení od povinného a listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
9. Súd v danej veci poznamenáva, že podľa aktuálneho procesného predpisu, ktorý sa vzťahuje na toto súdneho konanie a to zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku je tento druh konania konaním nesporovým.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu so veci samej po rozhodnutí súdu vyššej inštancie a to uznesenie sp. zn. 7Co/420/2015 zo dňa 12.8.2015, č.l. 109 predloženie dôkazov navrhovateľky, č.l. 110 rozhodnutie Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 3.12.2015 o priznaní invalidného dôchodku, ktorý je zvýšený od 1.1.2016 na sumu 163,80 Eur, č.l. 111 potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky, ktorá bola zapísaná do 2. ročníka štúdia 4.9.2015, č.l. 113 rukou písaný rozsah výdavkov navrhovateľky v celkovej sume 560,- Eur, č.l. 114 príjem ruku písaný matky navrhovateľky, hrubý príjem 800,- Eur čistý príjem 630,- Eur ako aj výdavky v celkovej sume 960,- Eur, č.l. 115 až 118 v cudzom jazyku predložené potvrdenia, č.l. 119 oznámenie, resp. podanie otca X. B., č.l. 120 potvrdenie zamestnávateľa otca o príjme, kde je stanovený priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od augusta 2015 do januára 2016 10.485,80 Kč, č.l. 121, 122 potvrdenie o príjme otca, č.l. 123 potvrdenie o platbách otca, č.l. 127 predloženie listinných dôkazov v úradnom slovenskom jazyku, č.l. 128, 129 potvrdenie príjme matky navrhovateľky, č.l. 137 potvrdenie od spoločnosti V., s.r.o. o príjme otca za obdobie mesiacov júl 2015 až december 2015, č.l. 139 potvrdenie od zamestnávateľa otca za obdobie od januára 2016 do júna 2016, č.l. 141 ospravedlnenie a vyjadrenie, výpis z internetového portálu www.jenprace.cz <http://www.jenprace.cz>, tieto listinné dôkazy sú získané z úradnej činnosti súdu a z listinných dôkazov predložených právnym zástupcom navrhovateľky a to SMS komunikáciu odfotenú na listoch papiera, z ktorej je zrejmé, že otec má mať viacero zamestnaní a teda aj finančné prostriedky, ktoré niekedy pošle babička, prisvojí si a tieto teda považuje za výživné a uhradí ich. Zároveň predkladá súdu listinné dôkazy, bloky, z ktorých sudkyňa konštatuje, že ide o značný rozsah jednotlivých pokladničných dokladov, ktoré sú posponkované a ide o doklady na drogériu, kozmetiku, mesačný výdavok 60,- Eur, na stravu mesačne 200,- Eur, cestovné MHD za tri mesiace 50,- Eur, vlak mesačne 8,- Eur, škola mesačne 10,- Eur, lekáreň na jeden mesiac 65,- Eur, obedy v škole mesačne cca 40,- Eur. Ďalej predkladá súdu potvrdenie o návšteve školy zo dňa 7.9.2016, ďalej založenie trvalého platobného príkazu na sumu 113,26 Eur na internát, faktúru spoločnosti Knihy SOVA na sumu 12,80 Eur, Dopravný podnik, cestovný lístok v hodnote 48,20 Eur na 90 dní, mailová komunikácia, doklad o zakúpení drogérie pre problematickú pleť, rozhodnutie o zaradení do evidencie študentov so špecifickými potrebami a priznaní primeraných úprav a podporných služieb zo dňa 5.10.2016, lekárska správa z D. Ú. F.. R., s.r.o., V. - F. U. zo dňa 25.2.2016, lekárske potvrdenie od U.. C. L.M., otolaringológa, lekárska správa z Onkologického ústavu zo dňa 2.8.2016, lekárska správa z D.É. Ú. zo dňa 5.4.2016, lekárska správa z D. Ú. F.. R. z neurológie zo dňa 25.2.2016, správa od klinického onkológa U.. G. B. zo dňa 27.4.2016, potvrdenie z H. O. V. z pohotovosti zo dňa 2.5.2016, ďalšie potvrdenie zo dňa 2.5.2016, lekárska správa z D. Ú. F.. R. zo dňa 25.2.2016 doplnená 2.3.2016, ďalšie doklady o ubytovaní, kde sú uvedené mesačné náklady 115,- Eur, ide o zmluvu o ubytovaní medzi spoločnosťou C., a. s. a navrhovateľkou zo dňa 5.2.2015, potvrdenie o poskytnutí ubytovania zo dňa 22.7.2016, založenie trvalého platobného príkazu zo dňa 17.9.2015 na platbu internátu v roku 2015 v celkovej sume 97,50 Eur, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
11. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že s otcom nemá žiaden kontakt od roku 2000. Niekedy poslal príležitostne na narodeniny alebo Vianoce nejakú sumu, naposledy na posledné Vianoce neposlal vôbec nič. Finančné prostriedky, ktoré jej posiela ich dáva vlastne babička, ide o sumu 2.000,- Kč, k tomuto sa on nejako nepostavil. Čo sa týka jej zdravotného stavu, tento je aktuálne zhoršený. Prekonala zápal obličiek a teda bola rada, že o jednu obličku neprišla. V tomto chladnejšom období nosí teplé pásy, mesačne dopláca na lieky 20,- Eur, 15,- Eur z titulu alergie na tri mesiace. Čo sa týka ďalších výdavkov, tieto má na antibiotiká. Taktiež má z toho žalúdočné problémy, od polovice augusta 2016 bola aktuálne naďalej chorá. Čiže z tohto dôvodu má zvýšené výdavky. Má vedomosť od svojej babičky o tom, že otec je zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, že má minimálne teda jednu prácu naviac. V roku 2008 bola za ňou jej babička spoločne aj s ujom a jeho priateľkou a pritom otec v tomto čase nemusel vynakladať žiadne výdavky, mohol sa priviesť s nimi, avšak už vtedy jej povedali, že otec nemohol prísť, pretože má ešte ďalšiu prácu. Čo sa týka nejakých príjmov, ktoré aby mala naviac, štipendium jej neschválili. Aktuálne jej príjem tvorí príjem z titulu invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný a z titulu prídavkov, ktoré poberá zo zahraničia. Čo sa týka prídavkov na ňu ako na dieťa, ktoré poberá zo zahraničia, tieto poberám asi jeden a pol roka dozadu, čiže zrejme od januára 2015.
12. Jej matka jej hradí výdavky, ktoré dokáže a keď môže, tak jej prispeje jej babička zo Slovenska, ktorá jej naozaj, pokiaľ má nejaké finančné prostriedky z dôchodku, jej týmito vypomôže. Je rada, že niekedy má z čoho nakúpiť stravu. Aktuálne má ešte ďalšie výdavky v súvislosti so zhoršením zraku, pričom má už viac ako 18 rokov a teda tieto náklady na okuliare nie sú preplácané z poistenia. Taktiež má aj problémy s padaním vlasov, čiže celkovo jej zdravotný stav vyžaduje takéto zvýšené výdavky. Matka skončila prácu v zahraničí, nakoľko je veľmi často chorá a niektoré veci už naozaj nezvláda a preto si bude musieť nájsť prácu bližšie k bydlisku. Matka k polovicu októbra už viac v zahraničí zamestnaná nebude. Otec jej hradí zvýšené výživné, odkedy bolo rozhodnuté o tom, že má hradiť 4.000,- Kč, toto však neposiela v tejto sume, ale sám zvýšil výživné o 200,- Kč, teda o túto sumu navyše oproti pôvodnému výživnému. Okrem skutočností uvádzaných v návrhu navrhovateľka vo svojej výpovedi po oboznámení sa s výpoveďou odporcu uvádzala, že nie je pravdou, že by si otec bol nútený zobrať pôžičku na to, aby jej prispel finančne na jej potreby a náklady, ale skutočnosť je taká, že stará matka z otcovej strany, ktorá žije v Českej republike, je s ňou v kontakte telefonickom a avizovala navrhovateľke, že predali rodinný dom, ktorý patril príbuzným babičky a finančné prostriedky rozdelila medzi viaceré vnúčatá a blízku rodinu, preto ju informovala, že finančné prostriedky jej posiela prostredníctvom otca, ktorý je s ňou, teda s babičkou v priamom kontakte a nakoniec otec túto skutočnosť zmenil vo svoj prospech, že finančné prostriedky jej posiela on a musel si na ne zobrať pôžičku. Navrhovateľka ďalej pripomenula, že v nedávnej minulosti oslovila svojho otca, že vzhľadom na vrodené problémy so zubami, ktoré jej chýbajú, bude potrebovať nákladnejšie stomatologické ošetrenie alebo nastrelenie zubov a že by potrebovala finančnú pomoc, pričom otec argumentoval tým, že on sám má zdravotné problémy a že si musel dať urobiť zuby a odignoroval jej žiadosť o pomoc. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti, na ktorú bol zaviazaným predchádzajúcim rozsudkom, navrhovateľka uvádzala, že odporca pravidelne podľa rozhodnutia súdu výživné prispieval, avšak okrem tejto sumy, na ktorú bol zaviazaný, teda 2.000,- Kč, jej absolútne žiadne finančné prostriedky navyše neposlal, ani žiadne iné materiálne výhody. Zmenou v stupni štúdia, teda nastúpením na vysokoškolské štúdium sa jej zvýšili náklady tak, že na stravovanie počas týždňa, kedy sa zdržiava v V., uhrádza okolo 280,- Eur mesačne, na jej zdravotný stav je nútená neustále brať lieky, na ktoré dopláca priemerne okolo 60,- Eur mesačne a v prípade ďalších náhodných ochorení, vitamínov a iných liekov sa jej náklady ešte aj zvýšia nad sumu 60,- Eur. Na učebné pomôcky a rôzne potreby pre štúdium, keď zrátala výdavky, ktoré sa pohybujú na začiatku štúdia a sú podstatne vyššie ako počas semestra, priemerne tieto výdavky sa pohybujú najmenej okolo 20,- Eur mesačne a náklady na internát sa rovnajú sume 155,- Eur mesačne. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že do týchto výdavkov, ktoré predstavujú sumu okolo 500,- Eur mesačne, nezahrnula obuv a oblečenie, pretože vzhľadom na závažné ochorenie si musí zabezpečovať veľmi kvalitnú obuv a odev, aby sa nepremáčala, pretože takéto situácie nepriaznivo vplývajú na nej imunitu a s tým spojené zhoršenie zdravotného stavu. Teda v období, kedy je treba klásť väčší dôraz na obuv a oblečenie, predstavujú takéto náklady okolo 150,- Eur mesačne, v iných teplejších obdobiach sú to menej náročné výdavky.
13. Navrhovateľka preukázala, že jej príjem z dôchodku predstavuje sumu 163,80 € (naposledy o 1.1.2016), naďalej je študentkou VŠ. V písomnom podaní špecifikovala svoje výdavky v celkovej sume 560,- € a to na ubytovanie - internát 100,- €, školské potreby 20,- €, strava 250,- €, doprava 25-30,- €, lieky 35,- €, výživové doplnky 35,- €, oblečenie, obuv 30,- €, kozmetika 25,- €, hygiena 10-15 €, šošovky 10,- €, neočakávané výdavky, zubár, okuliare 150,- €. Súčasne navrhovateľka špecifikovala príjem matky cca 630,- € mesačne, ktorý príjem zdokladovala potvrdením od zamestnávateľa matky B. P. Z., U..
14. Povinný - otec navrhovateľky doručil v priebehu súdneho konania viacero podaní, z ktorých mal súd preukázané, že otec navýšil výživné na sumu 2200,- Kč mesačne na navrhovateľku. Mesačne podľa vyjadrenia hradí i náklady na telefón v sume 300,- Kč, aby bol v kontakte so svojim synom. Bývajú od seba vzdialení 75 km. Dcéra O. zneužila dobrotu a dôverčivosť jeho matky a túto sms -kami zmanipulovala. Súčasne predložil doklad od spoločnosti BR2GROUP s.r.o., kde bol jeho príjem v čistom v sume priemerne 10485,8 Kč mesačne. Príjem otca v roku 2015 bol v priemere 10442,- Kč, v roku 2016 v sume 10573,70 Kč (za mesiac2016 v sume v priemere 10967,- Kč.). Zároveň predložil otec doklady o hradení výživného 11.12.2015 sumu 2300,- Kč, 15.9.2015 suma 2200,- Kč, 10.2.2016 suma 2200,- Kč. Vo vyjadrení doručenom súdu 12.6.2016 uviedol, že nedosahuje ani životné minimum. Na syna prispieva sumou 1300,- Kč, pre dcéru už nie je otcom ale iba nejaký pán, nikdy ju nezaujímal nevlastný brat, pokiaľ vyčíslila dcéra príjem matky 630,- € a výdavky 960,- € niekde je chyba. Tiež predložil doklady o hradení výživného v sume 2201,- Kč 13.1.2016, 9.3.2016 2200,-Kč,13.5.2016 2201,- Kč, 12.4.2016 2200,- Kč, 10.6.2016 2200,- Kč, 8.7.2016 2200,- Kč, 10.2.2016 2200,-Kč, 15.8.2016 2200,- Kč. Súčasne
dokladoval výdaje na bývanie v sume 4732,- Kč mesačne, kde elektrina predstavuje 970,- Kč, 45,- Kč rozhlas, 100,- Kč plyn, 2885,- Kč nájom a 899,- Kč UPC.
15. Svedkyňa U. B. (matka navrhovateľky) potvrdila tvrdenia navrhovateľky v tých častiach výpovede navrhovateľky, kedy zdôvodňovala svoje výdavky a potreby a okrem toho matka navrhovateľky uvádzala, že vzhľadom na to, aby umožnila dcére študovať na vysokej škole, bolo potrebné zamestnať sa a dosahovať príjem, ktorý by jej umožňoval dcéru v štúdiu podporovať finančne. V regióne, v ktorom žijú, takáto možnosť nebola a preto so svojim súčasným manželom si našli zamestnanie v Nemecku, o čom súdu predložila zmluvu uzatvorenú medzi zamestnávateľom v Nemecku a matkou navrhovateľky, keď pracuje v U. v určitom penzióne ako chyžná a jej hrubý priemerný mesačný príjem podľa zmluvy predstavuje 800,- Eur mesačne. Po zaplatení dane, ktorá predstavuje okolo 200,- Eur, jej čistý príjem je 600,- Eur. Vzhľadom na to, že v O. pracuje aj jej súčasný manžel, potrebujú spoločné bývanie a preto si prenajali byt, za ktorý uhrádzajú 430,- Eur mesačne, bežné cestovné po meste, v ktorom pracujú, predstavuje pre matku navrhovateľky 160,- Eur mesačne a nakoľko s dcérou potrebuje byť v sústavnom telefónnom dosahu, pričom aj pre zamestnávateľa je potrebný nemecký telefón, za telefón uhrádza priemerne 15,- Eur mesačne a strava v O. spoločne s manželom predstavuje 200,- až 300,- Eur mesačne. Okrem toho majú trvalé bydlisko v rodinnom dome v Zákopčí, ktorý splácajú po 170,- Eur a vzhľadom na potrebu dom rekonštruovať, pretože ho nadobudli ako starší dom, ďalší úver splácajú po 170,- Eur. Za vykurovanie domu uhrádzajú okolo 200,- Eur mesačne, náklady na elektrickú energiu 40,- Eur mesačne. Jej súčasný manžel, tak ako navrhovateľka uvádzala, má vyživovaciu povinnosť na dieťa z predošlého manželstva 100,- Eur mesačne. Teda majetkové pomery na strane matky navrhovateľky iba zvýšeným úsilím a zabezpečením si práce v zahraničí tak, že do miesta trvalého bydliska prichádza nepravidelne, aby bola v kontakte so svojou dcérou, zabezpečuje najnutnejšie výdavky a potreby domácnosti a prípravu na povolanie pre navrhovateľku.
16. Súd lustráciu v rámci verejne dostupnej internetovej siete a databáze pracovných ponúk majúc na mysli zistenie potenciálnych možností čo do zamestnania otca v regióne v ktorom žije (Z.) mal preukázané, že v lokalite sú ponúkané zamestnania a to pracovné miesto v pozícii kuchár na dobu neurčitú s nástupom od 1.10.2016 za plat od 25.000,- Kč, na pozíciu kuchára v B.C. P. &. G. F..E..D.. za mzdu od 15000,- Kč mesačne, vo firme H. F..E..D.. od 15000,- Kč mesačne, v reštaurácii V8 za mzdu 15 - 20.000,- Kč mesačne. Taktiež bola zverejnená ponuka i pre pozíciu pomocná sila do kuchyne za mzdu 12.000,- Kč a v pozícii čašník od 15.900,- Kč.
17. Navrhovateľka predložila doklady o aktuálnom zdravotnom stave kde mal súd preukázané, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, podľa lekárskej správy z onkologického Ú. F.. R. č.l. 168 mal súd preukázané, že táto trpí bolesťami hlavy, nevoľnosťou, diag. Migréna, opakovane je liečená pre zápaly. Navrhovateľka predložila doklady o zakúpení kníh ( napr. sociálna práca 12,80 €). Podľa rozhodnutia H. M. X. V. zo dňa 5.10.2016 bola navrhovateľka zaradená do evidencie študentov so špecifickými potrebami a bol jej udelený individuálny harmonogram študijných povinností. Súčasne predložila kópiu výpisov sms v ktorej jej oznamuje teta, že jej posiela 2000,- Kč z toho 1000,- Kč od babičky. Taktiež potvrdila táto, že otec na tom nie je dobre, pretože si berie druhú prácu, a keďže otec peniaze nemá, poslali jej peniaze práve preto oni. Zároveň navrhovateľka predložila doklady o zakupovaní liekov ako i doklady zo VŠZP o hradení liekov
18. Otec v opakovanom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uviedol, že je od 1.1.2017 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal podporu v nezamestnanosti v sume 4930,- Kč po dobu 8 mesiacov a následne sa opäť zamestnal a to v spoločnosti Z. F..E..D.. Z. od 1.8.2017 za mzdu 13400,- Kč brutto.
19. Súd vykonal šetrenie v rámci ktorého zo správy vyžiadanej dožiadaným súdom mal preukázané, že povinný počas trvania súdneho sporu nebol evidovaný ako zamestnanec u viacerých zamestnávateľov, ale výlučne vždy iba u jednej spoločnosti teda nebolo preukázané z oficiálnej evidencie, že by mal viacero zamestnaní.
20. Súd mal v rámci súdneho konania preukázané, že rozsudkom č. k. 5P 213/2008 - 46 zo dňa 29.4.2009 bola naposledy určovaná povinnému vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke ako oprávnenej (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2009) pričom otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu v tom čase maloletej dcéry sumou 2000,- Kč mesačne. Podľa obsahu rozhodnutia v predmetnej
veci súd v čase rozhodovania o výške výživného na maloleté dieťa bol navrhovateľka žiačkou 8 ročníka ZŠ, mala zdravotné problémy, bola alergička, mala časté zápaly.. chodievala do školy len na 4 hodiny, brala špeciálne vitamíny, matka jej prispievala na lieky 1500 - 2000,- Kč. V tom čase maloleté dodržiavala špeciálnu diétu. Otec bol zamestnaný, čistý príjem bol v sume 9513,-Kč za rok 2008. Vo februári 2009 mal príjem čistý v sume 10641,- Kč. Matka poberala opatrovateľský príspevok v sume 7500,- Sk
21. V konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca a povinného voči navrhovateľke ako oprávnenému plnoletému dieťaťu súd aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 62 ods.1 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasledujúcimi, osobitne ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine a § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce na návrh podaný niektorým z účastníkov zmenu rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa v prípade neskoršej zmeny pomerov, oproti pomerom zisteným súdom v predchádzajúcom konaní, v ktorom naposledy rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v čase rozhodnutia a zisťujúc ich porovnaním s pomermi v čase posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu, či i s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov (§ 78 ods.3 Zákona o rodine) došlo k takej kvalifikovanej (podstatnej) zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu (plnoletému).
22. V prvom rade súd konštatuje, že v čase rozhodnom pre vyhlásenie rozsudku súdu v tejto veci a v celom súdom posudzovanom období uplatneného nároku navrhovateľky na zvýšenie výživného (od 7.7.2014 deň podania jej návrhu na súd) v tejto veci trvá vyživovacia povinnosť oboch rodičov navrhovateľky k nej, za podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 62 ods.1 a nasl. Zákona o rodine. Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre v tom čase maloleté dieťa, je v zmysle ust. § 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn. tak na strane oprávneného, teraz už plnoletého dieťaťa - ku ktorému však zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov naďalej trvá (až do času, kým dieťa nebude preukázane schopné samo sa živiť) za podmienok ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, osobitne odporcu ako toho z povinných rodičov, ktorý na rozdiel od matky navrhovateľky (ktorej ešte ako maloletá bola súdom zverená do osobnej starostlivosti a s ktorou naďalej žije v spoločnej domácnosti) dieťaťu poskytuje výživné len v súdom určenej výške a pod nútenou autoritou rozhodnutia súdu, s prihliadnutím ďalej i na vývoj (všeobecné zvýšenie) životných nákladov v zmysle ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine. I keď zákonodarca takto výslovne v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu (k tomu napr. rozhodnutie publikované vo vtedajšej Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 2/1974) nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno preto podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov.
23. Takto súdom zistené a posúdené pomery (§ 75 ods.1 Zákona o rodine) oboch účastníkov, vrátane pomerov matky navrhovateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá má voči nej rovnako zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle cit. ust. § 62 ods.1 a nasl. Zákona o rodine, s prihliadnutím na podrobne deklarované a dostatočne osvedčené príjmy a výdavky, podľa názoru súdu odôvodňujú a sú dostatočným skutkovým základom pre primerané zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke oproti poslednému rozhodnutiu súdu cit. rozsudkom č. k. 5P/213/2008-46 zo dňa 29.4.2009.
24. Podstatnú zmenu pomerov súd konštatuje predovšetkým na strane navrhovateľky ako oprávnenej. Okrem už zmieneného všeobecného zvýšenia životných nákladov za obdobie 9 rokov od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu ich ďalšie zvýšenie v prípade navrhovateľky nepochybne ovplyvnilo to, že začala študovať na vysokej škole s čím má spojené zvýšené výdavky nielen s
cestovným, ale i s bývaním, o čom svedčí štruktúra i výška osvedčených výdavkov na výživu navrhovateľky a ktoré výdavky, najmä súvisiace so štúdiom na vysokej škole, súd považuje za z hľadiska trvajúcej zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov za oprávnené. Na druhej strane pri rozsahu zvýšenia výživného súd prihliadal na dospelý vek oprávnenej navrhovateľky a i jej (v konaní osvedčenú) zdravotnú indispozíciu v dôsledku ktorej je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v sôeledku čoho jej bol priznaný aj invalidný dôchodok s čím je v rozsahu aktuálne preukázateľne podľa rozhodnutia o 70% znížená jej schopnosť i vlastnou prácou si čiastočne zabezpečiť príjem potrebný na úhradu svojich opodstatnených i iných výdavkov. Súd v tomto smere uvádza, že nie je to nič výnimočné a u plnoletých študentov naopak podľa názoru súdu, prirodzene v primeranom rozsahu, popri riadnom plnení študijných povinností, prospešné v rámci ich prípravy na budúce povolanie a osamostatnenie, ako to nakoniec predpokladá i zákonodarca, vychádzajúc z ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. V tomto prípade vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky je táto možnosť znížená na minimum čo dosvedčuje i to, že navrhovateľke bol vzhľadom k jej stavu priznaný aj individuálny študijný plán.
25. K zmene pomerov došlo i na strane matky navrhovateľky, ktorá už nepoberá príspevok za opatrovanie, ale bola zamestnaná spoločne so svojim manželom v O.W. a mala priemerný príjem v sume cca 650,- € podľa doloženého doklady, teda vlastným úsilím dosahuje vyšší príjem v porovnaní s naposledy súdom zisteným v predchádzajúcom konaní sp. zn. 5P/213/2008, ktorý však na druhej strane je rovnako v podstatnej miere konzumovaný spomenutými zvýšenými výdavkami na výživu navrhovateľky a jej vlastnú výživu, vrátane zabezpečenia bývania a potrieb domácnosti - nielen pre seba, ale i pre navrhovateľku a rodinu vrátane jej manžela s ktorým sa podieľa na úhradách nákladov na domácnosť.
26. Pokiaľ ide o povinného, na jeho strane oproti času posledného predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na navrhovateľku nedošlo k zvýšeniu príjmov (v nezmenenom zamestnaní i mieste jeho výkonu, s dôsledkom zvýšených cestovných nákladov), ani k nadobudnutiu žiadnych majetkových hodnôt. Podľa predložených dokladov otec mal naďalej priemerný mesačný príjem cca 10500,- Kč a to od roku 2009 (príjem vo februári v pôvodnom rozhodnutí) tak aj v roku 2015 v sume cca 10442,- Kč, do júna 2016 v priemere 10573,70 Kč. Otec prispieva na ďalšie dieťa - syna vo veku cca 10 rokov sumou 1300,- Kč, na navrhovateľku vo veku 23 rokov sumou cca 2200,- Kč (2000,- Kč na základe rozhodnutia súdu + 200,- Kč dobrovoľne). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím okrem všeobecného zvýšenia životných nákladov, postihujúceho všetky v konaní posudzované osoby, odporca neosvedčil zhoršenie svojho zdravotného stavu. Súd mal preukázané, že otec navrhovateľky v priebehu súdneho konania opakovane bol nezamestnaný, vždy však si našiel zamestnanie, nikdy však nie za vyššiu mzdu akú dosahoval pred tým, než sa nezamestnaným stal.
27. Vo vyjadrení odporcu v tomto konaní nebolo jasne špecifikované, z akého dôvodu si odporca zobral pôžičku, pretože jeho samotné tvrdenie o tom, že finančné prostriedky, ktoré poslal dcére k jej narodeninám v roku 2013, si zabezpečil pôžičkou, vyvrátila navrhovateľka a jej matka tvrdením, že išlo o finančné prostriedky, ktoré posielala stará matka (preukázané z sms správ), teda matka odporcu svojej vnučke ako určitú satisfakciu, že nemá možnosť pre veľkú vzdialenosť a vek sa so svojou vnučkou pravidelne stretávať a iným spôsobom svojej vnučke venovať určitú pozornosť. Naviac poslanie tejto čiastky s prihliadnutím k tomu, že išlo o iné časové obdobie súd nepovažoval za relevantné pre toto súdne konanie. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je treba prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere poskytuje pomoc, prípadne osobnú starostlivosť, i keď dospelému dieťaťu, avšak vedenie domácnosti, uhrádzanie nákladov na túto domácnosť, v ktorej žije a zdržiava sa počas víkendov navrhovateľka, je výlučne na strane jej matky. Súd pri hodnotení možností a schopností povinného rodiča vychádzal z veku navrhovateľky, jej súčasného začiatku v príprave na svoje budúce povolanie vysokoškolským štúdiom, jej nepriaznivého zdravotného stavu a ďalšieho rodinného problému, ktoré musí prekonávať vzhľadom na neprítomnosť matky v mieste bydliska, ktorá zabezpečuje príjem pre rodinu a preto považoval zo strany odporcu za nevyhnutné, aby sa podieľal na nákladoch výživy a ďalších potrieb navrhovateľky vyššou sumou, ako bolo pôvodne určené výživné.
28. Súd mal preukázané z ponúk od zamestnávateľov zverejnených v rámci internetu, že v mieste bydliska otca je dostatok voľných pracovných miest v jeho pozícií - pozícii kuchára, kde môže dosahovať oveľa vyšší príjem ako je tomu v súčasnosti. Súd má zato, že otec vedome nevyhľadáva iné výhodnejšie
zamestnanie, ktoré by mu umožnilo hradiť vyššie výživné nakoľko predpokladá, že jeho finančná situácia sa nezmenila (čo je prakticky nemožné za 9 rokov) a preto nie je povinný hradiť vyššie výživné na dcéru. Súd má ale zato, že pokiaľ otec hradí na UPC (televízia) cca 900,- Kč mesačne, čo nie je nevyhnutný výdavok, je v jeho možnostiach aby v prípade ak sa vzdá tohto výdavky hradil vyššie výživné na dcéru, prípadne si zabezpečil ešte iný príjem, brigádu, ktorý príjem by mu mohol reálne napomôcť vo vzťahu k úhradám na výživnom, pretože jeho dcéra má tak vážne zdravotné problémy, ktoré ani pri maximálnom jej úsilí nepokryjú jej výdavky a ani jej príjem z titulu dôchodku a prídavkov nepokryje jej náklady čo i len na stravu, bývanie či už doma, alebo na internáte počas trvania školy v nadväznosti i na ďalšie náklady nevyhnutne súvisiace s následkom zvýšených výdavkov na liečbu a lieky. Výživné plnoletého dieťaťa možno v zmysle ust. § 65 ods.3 a § 77 ods.1 Zákona o rodine priznať len na návrh (a najskôr počnúc odo dňa podania návrhu na súd). Súd - a to ani napriek deklarovaným problémom vo vzťahu a nedostatočnej komunikácii medzi otcom a dcérou, nevymykajúcim sa z bežného rámca vzťahových problémov detí a rodičov rozvrátených rodín - nezistil podmienky prípadného nepriznania výživného plnoletému dieťaťu podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine. Po posúdení pomerov oprávneného plnoletého dieťaťa a oboch povinných rodičov (§ 75 ods.1 Zákona o rodine), ako je vyššie uvedené, konštatujúc podstatnú zmeny pomerov oproti pomerom jestvujúcim v čase posledného predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom č. k. 5P/213/2008 - 46 zo dňa 29.4.2009 predovšetkým na strane oprávnenej navrhovateľky (§ 78 ods.1,3 Zákona o rodine) a napriek nezmeneným (majetkovým), resp. oproti minulým čiastočne menej priaznivým osobným (zdravotným) pomerom odporcu ako povinného rodiča, so zreteľom na základné hľadiská zákonnej vyživovacej povinnosti oboch rodičov k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samo živiť (§ 62 Zákona o rodine), v závislosti od ich schopností a možností, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov i za cenu uskromnenia sa povinných rodičov a nakoniec s prihliadnutím na plnenie poskytované z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľke jej matkou, vrátane starostlivosti o domácnosť, v ktorej navrhovateľka žije, súd považoval za primeranú sumu zvýšenia výživného na sumu 3000,- Kč mesačne, a v zostávajúcej časti návrh navrhovateľky, ako nezodpovedajúci zisteným schopnostiam a možnostiam otca ako povinného, jeho pomerom jestvujúcim v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, ako nedôvodný zamietol. Súd prihliadol v danom spore i na to, že počas súdneho konania otec opakovane bol nezamestnaný, ale vždy iba na prechodné obdobie a opakovane si vždy našiel „rovnakú prácu“ takmer za totožne odmeňovanú mzdu. Navrhovateľka je však už nie žiačka na základnej škole, je vysokoškolská študentka, štúdium vykonáva mimo miesta bydliska, s čím sú dané aj zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečovaním štúdia (študijné pomôcky, ubytovanie, strava, cestovné a podobne).Súdna prax nevyžaduje preukázanie všetkých oprávnených výdavkov blokmi, výdavkovými dokladmi, prípadne zmluvami, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že študent študujúci na vysokej škole vzdialenej od miesta bydliska musí mať zabezpečené ubytovanie, pričom v prípade navrhovateľky, ktorá si uplatňovala za bývanie sumu 115,- eur ide o náklady, ktoré zodpovedajú všeobecnej úrovni študentského bývania, ktorá skutočnosť je súdu známa z rozhodovacej činnosti, pričom neide o žiadny nadštandardný výdavok. Rovnako tak nákup potravín. Čo sa týka lekárskej starostlivosti táto je preukázateľne u navrhovateľky vzhľadom na závažnosť jej diagnóz opodstatnená. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má i matka, ktorá si túto plní dobrovoľne a podieľa sa na rastúcich výdavkoch svojej dcéry. Na strane matky je však potrebné uviesť, že táto zabezpečuje bývanie a stravovanie navrhovateľke počas dní, kedy nebýva v mieste štúdia a podieľa sa aj na iných výdavkoch, ktoré navrhovateľka má. Z výpovede navrhovateľky taktiež vyplynulo že aj rodina jej otca je občasne prispeje, taktiež i stará matka z matkinej strany z dôchodku. U otca ako povinného sú objektívne i subjektívne dané podmienky k tomu, aby dosahoval vyšší príjem z pracovného pomeru, z ktorého by hradil súdom určené zvýšené výživné. Otec je pracuje ako kuchár, pričom na trhu práce je v jeho možnostiach i s prihliadnutím k jeho mnohoročnej praxi možnosť dosahovať vyšší a adekvátny príjem tomu, ako má aktuálne.
29. Týmto rozsudkom o zvýšení výživného v dôsledku zistenej zmeny pomerov súd zmenil cit. rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5P/218/2019-46 zo dňa 29.4.2009 v jeho výroku o určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu ako otca k vtedy maloletej navrhovateľke. Súd poukazuje na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce opätovnú zmenu (resp. zrušenie v prípade zániku podmienok trvania zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča) i tohto rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal v čase vyhlásenia svojho rozhodnutia.
30. Vychádzajúc z priznaného nároku zvýšeného výživného čo do jeho obdobia a výšky súd vyčíslil i nedoplatok takto podľa rozhodnutia súdu splatného výživného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, tzn. za čas od 7.7.2014 do 5.9.2017, ako rozdiel medzi plnením výživného v dosiaľ určenej výške a zvýšeným výživným podľa tohto rozsudku ( nárok vznikol za rok 2014 v sume 17322,58 Kč, 2015 v sume 36000,- Kč, za rok 2016 v sume 36000,- Kč a rok 2017 v sume 27000,- Kč/9mesiacov = 116.322,58 Kč) pričom súd preukázateľne zistil uhradenie výživného v sume 85802,- Kč, kde súd zohľadnil hradenie vyšších splátok výživného zo strany otca ako i zhodné tvrdenie zo strany otca a dcéry, že tento hradí výživné o 200,- Kč vyššie ako bolo súdom určené, tzn. rozdiel v určenom výživnom mínus uhradené výživné je vyčíslené sumou 30522,58 Kč, ktorého zaplatenie súd otcovi povolil v súdom určených primeraných splátkach po 500,- Kč mesačne, za ďalších podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, vrátane následku straty výhody splátok (ide o následok splatnosti celého dlhu resp. jeho nesplatenej časti) v prípade omeškania odporcu so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti.
31. O trovách konania súd rozhodol so zreteľom na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové