Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu X.. X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O., štátny občan SR, zastúpeného advokátkou Mgr. Silviou Moravčíkovou, so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Syngas, s.r.o., so sídlom J.A.Komenského 347/1A, 984 01 Lučenec, IČO: 46 522 824, zastúpeného AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 20.698,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/48/2016-192 zo dňa 28.novembra 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/48/2016-192 zo dňa 28. novembra 2016 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18% účelne vynaložených trov.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v prvom výroku napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.498,12 Eur spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.498,12 Eur od 8.3.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 3.498,12 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 5.000,-Eur od 1.1.2016 do zaplatenia. Druhým výrokom rozsudku žalobu v časti zaplatenia sumy 12.200,08 Eur s príslušenstvom zamietol. Tretím výrokom rozsudku rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 18 % účelne vynaložených trov.

2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.698,20 Eur s príslušenstvom, pričom v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení práv, ktorú žalobca uzatvoril dňa 31.7.2015 s postupcom RASTAV, a.s. „ v likvidácii“, v znení jej opravného dodatku zo dňa 5.1.2016, nadobudol žalobca voči žalovanému práva zo zmluvy o úvere, ktorú postupca uzatvoril so žalovaným dňa 4.1.2013. Zmluvou o úvere zo dňa 4.1.2014 sa RASTAV, a.s. ako pôvodný veriteľ so žalovaným dohodol, že mu poskytuje úver vo výške 55.000,-Eur na krytie nákladov spojených s prípravou výstavby elektrárni vo E. s tým, že do úverového rámca sa započítali platby, ktoré pôvodný veriteľ uhradil zo svojho účtu tretím osobám za žalovaného, ako aj platby, ktoré pôvodný veriteľ previedol do uzavretia zmluvy o úvere na účet žalovaného. Ku dňu podpísania zmluvy o úvere poskytol teda pôvodný veriteľ žalovanému sumu vo výške 51.998,20,-Eur a zvyšných 3.001,80 Eur sa pôvodný veriteľ zaviazal previesť na účet žalovaného podľa jeho požiadaviek. Po uzavretí úverovej zmluvy poskytol pôvodný veriteľ žalovanému na základe jeho požiadavky dňa 14.1.2013 sumu 2.000,-Eur a dňa 25. 1.2013 sumu 3.000,-Eur, čím sa zvýšila suma poskytnutých prostriedkov na 56.998,20 Eur, t.j. 1.998,20 Eur nad úverový rámec. V zmysle článku III. zmluvy o úvere mal žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

pôvodnému veriteľovi do 31.12.2014, najneskôr však do jedného roka po splatení bankového úveru. Súčasne s vrátením peňažných prostriedkov bol žalovaný povinný zaplatiť pôvodnému veriteľovi úrok vo výške 10 % ročne. V rozpore so zmluvným záväzkom žalovaný pôvodnému veriteľovi v určenej lehote poskytnuté peňažné prostriedky v celom rozsahu nevrátil. Dňa 26.6.2013 žalovaný poukázal na účet pôvodného veriteľa čiastku vo výške 3.300,-Eur, dňa 15.7.2013 čiastku vo výške 1.500,-Eur a dňa 7.3.2014 čiastku vo výške 31.500,-Eur. Celkom teda žalovaný vrátil pôvodnému veriteľovi len sumu vo výške 36.300,-Eur a s vrátením sumy vo výške 20.698,20 Eur je žalovaný od 1.1.2015 v omeškaní. Žalobca tiež v žalobe tvrdil, že žalovaný neuhradil pôvodnému veriteľovi v určenej lehote ani dohodnutý úrok za poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca taktiež uviedol, že po upovedomení žalobcu o postúpení pohľadávky a výzve na jej úhradu zo dňa 11.12.2015, zaslal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcovi list zo dňa 30.12.2015, ktorým mu oznámil, že jeho pohľadávku jednostranne započítal so svojou pohľadávkou vo výške 36.000,-Eur, ktorú eviduje voči pôvodnému veriteľovi titulom vystavenej faktúry. Žalobca mal za to, že námietky žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy sú bezdôvodné. Podľa jeho názoru jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným nemohlo vyvolať ním zamýšľané právne účinky, t.j. zánik žalobcovej pohľadávky, nakoľko pohľadávka žalobcu voči pôvodnému veriteľovi nebola na započítanie spôsobilá. V čase jednostranného započítania žalovaným už daná pohľadávka neexistovala. Žalobca taktiež uviedol, že povinnosť pôvodného veriteľa RASTAV, a.s. zaplatiť žalovanému sumu vo výške 36.000,-Eur vznikla vystavením faktúru č. 19122012 zo dňa 19.12.2012 s dátumom splatnosti 2.1.2013, ktorou žalovaný fakturoval pôvodnému veriteľovi túto čiastku v zmysle Zmluvu o odbornej pomoci zo dňa 2.10.2012. Touto zmluvou o odbornej pomoci sa žalovaný zaviazal poskytnúť pôvodnému veriteľovi RASTAV, a.s. odbornú pomoc pri spracovaní koncepcie využitia odpadovej drevnej hmoty a drevnej hmoty určenej na spaľovanie, najmä pri výrobe brikiet a paliet, vrátane sprostredkovania dodávky strojov a technologických zariadení. Odbornú pomoc, ktorá je špecifikovaná v článku II. ods. 2 tejto zmluvy mal žalovaný poskytnúť v súlade s článkom II. ods. 3 zmluvy najneskôr do 31.12.2012. O splnení záväzku žalovaného poskytnúť odbornú pomoc mali zmluvné strany spísať protokol. Za poskytnutie odbornej pomoci sa pôvodný veriteľ v článku III. ods. 1 tejto zmluvy zaviazal zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 45.000,-Eur a DPH vo výške 9.000,-Eur, t.j. spolu čiastku vo výške 54.000,-Eur do 15 dní od podpísania protokolu. Začiatkom decembra 2012 požiadal žalovaný pôvodného veriteľa o poskytnutie zálohy. Na základe ústnej dohody s pôvodným veriteľom vystavil žalovaný následne faktúru na úhradu dohodnutej čiastky 36.000,-Eur. Súhlas pôvodného veriteľa s vystavením faktúry žalovaným bol však podmienený splnením aspoň čiastočného záväzku zo strany žalovaného do 31.12.2012. Keďže žalovaný pôvodnému veriteľovi do konca roka 2012 neposkytol ani čiastočné plnenie, pôvodný veriteľ odmietol žalovanému fakturovanú čiastku uhradiť. Následne listom zo dňa 21.11.2014 pôvodný veriteľ od zmluvy o odbornej pomoci pre neustále jej porušovanie zo strany žalovaného odstúpil. Žalobca taktiež uviedol, že ak by aj pripustil, že žalovanému vznikol voči pôvodnému veriteľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 36.000,-Eur, keďže neboli splnené zmluvne dohodnuté podmienky a faktúra bola vystavená len na základe ústnej dohody zmluvných strán, odstúpením pôvodného veriteľa toto právo žalovaného zaniklo. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dohodnutý úrok za poskytnuté peňažné prostriedky včas, dostal sa do omeškania, a preto si žalobca uplatnil zo žalovanej sumy aj právo na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa v konaní bránil, že pohľadávka žalobcu neexistuje, nakoľko zanikla započítaním, ktoré žalovaný vykonal listom zo dňa 30.12.2015. Žalobca poukázal na nekalé konanie žalobcu, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to na personálne prepojenie žalobcu na štatutárneho zástupcu spoločnosti RASTAV, a.s. Žalovaný taktiež namietal, že odstúpenie spoločnosti RASTAV, a.s. od zmluvy o odbornej spolupráci je podľa jeho názoru absolútne neplatné. Žalovaný taktiež popieral samotnú zmluvu o úvere, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Uviedol, že podľa jeho názoru je v absolútnom rozpore so základným ustanovením zmluvy o úvere ( § 497 Obchodného zákonníka ), podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a jednak žiadať, aby žalobca vôbec preukázal, že jednotlivé plnenia v nej uvedené boli skutočne použité v prospech spoločnosti žalovaného, keďže napr. v čase prvého plnenia - úhrady faktúry vo výške 12.200,08 Eur zaplatenej dňa 1.3.2012, spoločnosť žalovaného ešte nevznikla. Podľa žalovaného žalobca nedisponuje žiadnym nárokom voči žalovanému.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov a uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní vyplýva zo Zmluvy o postúpení práv uzatvorenej medzi žalobcom

a obchodnou spoločnosťou RASTAV, a.s., „ v likvidácii“ zo dňa 31.7.2015, v zmysle ktorej v znení Opravného dodatku zo dňa 5.1.2016 postúpila obchodná spoločnosť RASTAV, a.s. „ v likvidácii“ pohľadávku titulom Zmluvy o úvere zo dňa 4.1.2013 na sumu 55.000,-Eur s úročením 10 % s následnou špecifikáciou tejto pohľadávky vo výške 51.998,20 Eur, ktoré mali byť poskytnuté ku dňu podpísania predmetnej úverovej zmluvy a následne v prevyšujúcej časti 301,80 Eur úveru, ktoré sa zaviazal veriteľ dlžníkovi poskytnúť podľa jeho požiadaviek. Obchodná spoločnosť RASTAV konštatovala, že po uzatvorení úverovej zmluvy bolo poskytnutých dňa 14.1.2013 plnenie v čiastke 2.000,-Eur a dňa 25.1.2013 v čiastke 3.000,-Eur, t.j. spolu 5.000,-Eur, a preto celkovo poskytnutá suma, ktorej sa týka postúpenie pohľadávky predstavuje 56.958,20 Eur, z ktorých deklarovaných 51.998,20 Eur je suma, ktorú RASTAV mal poskytnúť spoločnosti Syngas pred 4.1.2014.

5. K existencii a platnosti úverovej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil právo voči žalovanému na základe právneho úkonu zo dňa 4.1.2013, označeného ako Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom RASTAV, a.s. Bratislava ( právnym predchodcom žalobcu ) a Syngas, s.r.o., Bratislava ( žalovaným ). Zo zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver vo výške 55.000,-Eur na krytie nákladov spojených s prípravou - výstavby elektrárni vo E.. Zároveň v zmluve strany deklarujú, že započítavajú do úverového rámca platby uskutočnené 1.3.2012 vo výške 12.200,08 Eur X.. G. za právne služby, dňa 19.9.2012 X.. G. za právne služby vo výške 8.152,62 Eur, úhrady faktúry za účtovnícke práce spoločnosti LAETUS, s.r.o. vo výške 310,50 Eur uskutočnené dňa 14.12.2012 a platbu spoločnosti ADRIA GOLD Slovakia vo výške 22.185,-Eur za pozemok vo E. uskutočnenú dňa 17.12.2012. Podľa článku II. bod 2 tejto zmluvy veriteľ previedol sumu 9.150,-Eur dlžníkovi v dňoch 16.5.2012, 13.7.2012, 6.8.2012 a 26.9.2012 s tým, že zvyšujúca časť úverového rámca vo výške 3.001,80 Eur sa prevedie na účet dlžníka podľa jeho požiadaviek. Súd uviedol, že z časového hľadiska je zrejmé, že ak predmetná zmluva bola uzatváraná dňa 4.1.2013, z poskytnutého úveru tak, ako ho zmluvné strany deklarovali vo výške 55.000,-Eur de facto za úver je možné považovať len čiastku 3.001,80 Eur v zmysle tejto zmluvy a platby v pôvodnej sume 51.998,20 Eur (12.200,08 Eur + 8.152,62 Eur + 310,50 Eur + 22.185,-Eur a 9.150,-Eur) je potrebné považovať za platby deklarované ako realizované pred podpisom úverovej zmluvy. Súd teda súhlasil s obranou žalovaného a konštatoval, že s poukazom na pojmové náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je v intenciách zákonného znenia potrebné konštatovať, že platby uskutočnené pred podpisom zmluvy 4.1.2013 nie je možné považovať za úver, ktorý by poskytol veriteľ dlžníkovi podľa tejto zmluvy. Z tohto dôvodu za úver v zmysle zákonnej definície § 496 Obchodného zákonníka súd považoval len sumu 3.001,80 Eur tak, ako to deklaruje zmluva a následne sumu 1.998,20 Eur, o ktorej žalobca tvrdil, že ju právny predchodca poskytol ešte naviac nad úverový rámec dojednanej úverovej zmluvy zo dňa 4.1.2013.

6. K obrane žalovaného ohľadom neexistencie zmluvy o úvere s poukazom na skutočnosť, že sa malo jednať o určitý falšovaný úkon, kde podpisy na druhej strane mohli byť podpismi z iného právneho úkonu obchodnej spoločnosti Syngas, s.r.o. súd uviedol, že tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli. Z výsluchu bývalého konateľa H.. X. F. vyplynulo, že tvrdenia žalovaného ohľadom syngovania dokumentov na každej strane konateľom H.. F. vo vzťahu k ním podpisovaným úkonom neboli preukázané, a to aj s poukazom na predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu.

7. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmluva o úvere sa môže týkať jedine časti 3.001,80 Eur v zmysle článku II. bod 2 zmluvy a v podstatnej časti sa jedná de facto o uznanie práva žalobcu vo vzťahu k plneniam, ktoré spoločnosť RASTAV, a.s. vykonala za Syngas, s.r.o. V konaní nebolo preukázané, že by boli uzatvárané nejaké dielčie úverové zmluvy medzi RASTAV, a.s. a Syngas, s.r.o., avšak bolo preukázané, že na základe vzájomnej dohody niektoré náklady za spolčnosť Syngas, s.r.o. platila spoločnosť RASTAV,a.s., čo vyplýva z výpovede žalobcu, ako aj vtedajších konateľov žalovaného Q.. Q. a H.. F.. Súd mal za to, že v tomto smere sa nemohlo jednať o bezdôvodné plnenie, pretože toto bolo preukázané tak zo strany žalobcu a jeho právneho predchodcu RASTAV a.s. Bratislava a bolo potvrdené žalovaným, a to svedkami, ktorí to nepopierali a zároveň to vyplýva aj z účtovníctva, z ktorého tieto skutočnosti vyplývajú. Súd mal za to, že k platbám došlo na základe zmluvy uzatvorenej ústne medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako zmluvný typ v obchodnom zákonníku neupravenej, avšak dostatočne určujúcej predmet záväzkov zmluvných strán, teda úhradu niektorých nákladov spoločnosťou RASTAV, a.s. za spoločnosť Syngas, s.r.o.

8. Okresný súd tiež konštatoval, že je potrebné privoliť obrane žalovaného poukazujúc na skutočnosť, že pohľadávka X.. G. zo dňa 1.3.2012 vo výške 12.200,08 Eur nevznikla, keďže sa malo jednať o platbu

pred vznikom spoločnosti a spoločnosť takýto záväzok neprevzala. Súd uviedol, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by spoločnosť Syngas, s.r.o. tento úkon schválila na prvom valnom zhromaždení po vzniku obchodnej spoločnosti, preto takáto pohľadávka môže byť len pohľadávkou tých osôb, ktoré ju uskutočnili, t.j. osôb konajúcich v mene obchodnej spoločnosti Syngas, s.r.o. pred jej vznikom. V tejto časti súd preto žalobu nepovažoval za dôvodnú pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

9. K platbám uskutočneným dňa 19.9.2012, 14.12.2012 a 17.12.2012 súd konštatoval, že tieto všetky boli uskutočnené pred podpisom úverovej zmluvy, čo je preukázané výpismi z účtu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu bolo preukázané, že právny predchodca RASTAV, a.s. poskytol finančné prostriedky preukázateľne vo výške súčtu platieb tretím subjektom, a to Leatus vo výške 310,50 Eur, AGRIA GOLD Slovakia vo výške 22.185,-Eur a advokátskej kancelárii O. V. 8.152,60 Eur a sumu 5.000,-Eur ako pôžičku. Oproti tomu žalovaný poskytol platby 3.300,-Eur, 1.500,- Eur a 31.500,-Eur, t.j. súčtom 36.300,-Eur, ako to deklaroval aj žalobca a žalovaný to nerozporoval. Ako neexzistentnú v čase uznania dlhu súd považoval platbu vo výške 12.200,08 Eur pre advokátsku kanceláriu O. V. z 1.3.2012 vzniknutú pred vznikom obchodnej spoločnosti Syngas, a.s., u ktorej nebolo preukázané, že by táto obchodnou spoločnosťou bola uznaná. Súd tiež uviedol, že do uzatvorenia tzv. Úverovej zmluvy zo dňa 4.1.2013 mal právny predchodca žalobcu RASTAV, a.s. poskytnúť taktiež pôžičku vo výške 9.150,- Eur v štyroch termínoch, a to 16.5.2012, 13.7.2012, 6.8.2012 a 26.9.2012. Poskytnutie tejto sumy 9.150,-Eur je deklarované v právnom úkone zo dňa 4.1.2013 a uznané, ale vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný túto zmluvu rozporoval, poukazoval na neexistenciu povinnosti, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal len platbu vo výške 5.000,-Eur datumovanú 25.9.2012, a to výpisom z účtu RASTAV a.s. V zostávajúcej časti 4.150,-Eur platby preukázané neboli, ale platí fikcia existencie pohľadávky založená jej uznaním, t.j. dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného na preukázanie, že pohľadávka neexistuje. Súd konštatoval, že samotné tvrdenie, že pohľadávky účtovne žalovaný neeviduje nie je dostatočným dôkazom preukázania neexistentosti pohľadávky, resp. skutočnosti, že nevznikla. Vo vzťahu k uplatnenej sume 9.150,-Eur deklarovanej a uznanej dňa 4.1.2013 mal súd prvej inštancie za to, že došlo k založeniu fikcie existencie tohto dlhu v čase uznania s vyvrátiteľnou domnienkou pre žalovaného, ktorý však v konaní dôkazné bremeno neexistencie pohľadávky neuniesol.

10. Okresný súd tiež uviedol, že v matematickom vyjadrení právo žalobcu predstavuje platby 8.152,62 Eur, 310,50,-Eur, 22.185,-Eur, 9.150,-Eur a za preukázané po uzatvorení zmluvy súd považuje platby vo výške 5.000,-Eur. Za platby realizované žalovaným, ktoré neboli žalobcom rozporované súd považoval sumu 36.300,-Eur. Za nepreukázanú považoval súd platbu 12.200,08 Eur, teda pohľadávka žalobcu súčtom predstavovala sumu 44.798,12 Eur proti úhradám žalovaného vo výške 36.300,-Eur, a teda súd dospel k záveru, že dlh žalovaného je v sume 8.498,12 Eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal a v zostávajúcej časti 12.200,08 Eur žalobu zamietol.

11. Vo vzťahu k započítaniu pohľadávky tak, ako to v rámci obrany žalovaný voči právu žalobcu uviedol, súd konštatoval, že žalovaný síce tvrdil, že má pohľadávku voči žalobcovi na základe Zmluvy o odbornej pomoci zo dňa 2.10.2012, avšak žiaden dôkaz nepredložil, v zmysle ktorého by bolo možné konštatovať splnenie jeho povinnosti predložiť doklady v invenciách článku II. bod 1, 2, 3 predmetnej zmluvy. Súd poukázal na to, že zmluva konštatuje povinnosť odbornú pomoc poskytnúť do 31.12.2012 o splnení čoho majú zmluvné strany spísať protokol. Žiaden takýto protokol spísaný nebol, pričom taktiež nebolo preukázané, že by došlo k zabezpečeniu a vypracovaniu podkladov v zmysle článku II. bod 2, písm. a) až i ) predmetnej zmluvy. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k fakturácii v zmysle článku III. bod 1, 2 predmetnej zmluvy a vystavenú faktúru žalovaného spoločnosti RASTAV, a.s. je potrebné považovať za faktúru predčasnú, keďže dielo ako také vykonané nebolo. Faktúru č. 19122012 na sumu 36.000,-Eur považoval súd za faktúru zálohovú. Z týchto dôvodov súd mal za to, že keďže právo v zmysle zmluvy o odbornej pomoci žalovanému nevzniklo, nie je možné, aby žalovaný takúto pohľadávku, keďže nie je existentná si započítal voči pohľadávke žalobcu.

12. K uplatnenému úroku z omeškania zo strany žalobcu súd uviedol, že v úverovej zmluve si strany dojednali úročenie poskytnutého plnenia úrokom vo výške 10 %, pričom poskytnutá suma mala byť splatná 31.12.2014. Z predmetnej dohody dlh predstavuje sumu 3.498,12 Eur, ktorá je úročená 10 % zmluvným úrokom a to v zmysle dohody zo dňa 4.1.2013 od 8.3.2014, ktorým dátumom nepochybne v zmysle dohody boli všetky peňažné prostriedky žalovanému už poskytnuté. V časti 5.000,-Eur, ktoré boli poskytnuté po uzatvorení dohody zo dňa 4.1.2013 zmluvný úrok dojednaný nebol, a preto žalobcovi prináleží v zákonnej výške 8,05 % zo sumy 3.498,12 Eur od 1.1.2015, keďže splatnosť vo vzťahu

k deklarovaným platbám na základe zmluvy zo dňa 4.1.2013 bola určená 31.12.2013 a vo vzťahu k platbám poskytnutým po 4.1.2013 bol žalovaný vyzvaný na ich vrátenie v lehote do 31.12.2015, teda dostal sa do omeškania dňom 1.1. 2016, a preto súd priznal úrok z omeškania zo sumy 5.000,-Eur od tohto dátumu.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 18 % účelne vynaložených trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

14. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže ho k plnej náhrade trov konania, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný má za to, že neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalovaný uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti nesúhlasí, nakoľko vychádzajúc z ustanovenia § 64 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, založená spoločnosť je právnou teóriou označená aj tzv. „ predbežná spoločnosť“a nemá do zápisu v obchodnom registri právnu subjektivitu, nemôže nadobúdať práva a povinnosti a nemá ani spôsobilosť na právne úkony. Zákon však umožňuje konanie určeného okruhu osôb v mene spoločnosti pred jej vznikom. Tieto osoby môžu prevziať záväzky, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti, ostatné záväzky so vznikom spoločnosti nesúvisiace môžu prevziať výlučne s odkladacou podmienkou ich účinnosti, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Platí, že z uskutočnených úkonov, resp. záväzkov prevzatých pred vznikom spoločnosti sú viazané osoby priamo konajúce v mene spoločnosti ( pred jej vznikom ) a na spoločnosť tieto záväzky prechádzajú len vtedy, ak ich spoločníci alebo príslušný orgán schváli do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti. Spoločnosti sa vyslovene zakazuje prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti, rovnako spoločnosť nesmie prevziať záväzky nesúvisiace so vznikom spoločnosti bez odkladacej podmienky ich účinnosti.

16. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že jeho spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou dňa 13.1.2012 a vznikla zápisom do obchodného registra dňa 6.3.2012. Po založení spoločnosti dňa 28.2.2012 konateľ spoločnosti Q.. V. Q. uzavrela s Advokátskou kanceláriou O. V. zmluvu o právnej pomoci v súvislosti so získaním investičného úveru. Z titulu predmetnej zmluvy, aj keď mal pochybnosť o dodaní služby z nej vyplývajúcej, mala spoločnosť RASTAV, a.s. zaplatiť za žalovaného v prospech Advokátskej kancelárie O. V. dňa 1.3.2012 sumu 12.200,08 Eur a dňa 19.9.2012 sumu 8.152,62 Eur. Pokiaľ sa jedná o záväzok z titulu predmetnej zmluvy a záväzky z titulu jednotlivých úhrad, tieto nikdy neboli jeho záväzkami, pretože nesúvisia so vznikom spoločnosti, neboli prevzaté s odkladacou podmienkou ich účinnosti a nebolo schválené spoločníkmi, ani iným príslušným orgánom spoločnosti. Týmito záväzkami teda nikdy nebol viazaný. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti čiastočne zohľadnil, v prípade platby uskutočnenej v prospech Advokátskej kancelárie O. V. dňa 1.3.2012 v sume 12.200,08 Eur zhodne s jeho právnym názorom konštatoval, že sa nejednalo o jeho záväzok. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd opomenul právny dôvod platby uskutočnenej v prospech Advokátskej kancelárie O. V. dňa 19.9.2012 v sume 8.152,62 Eur. Poukázal na to, že právnym dôvodom obidvoch platieb bola tá istá zmluva o právnej pomoci zo dňa 28.2.2012. Pokiaľ súd prvej inštancie v prípade platby uskutočnenej v prospech Advokátskej kancelárie O. V. dňa 1.3.2012 v sume 12.200,08 Eur dospel k záveru, že sa nejednalo o záväzok žalovaného, k rovnakému záveru musí dospieť aj v prípade platby uskutočnenej v prospech Advokátskej kancelárie O. V. dňa 19.9.2012 v sume 8.152,62 Eur. Rozhodujúcim nie je dátum vykonania predmetných platieb, ale ich právny dôvod. Týmto v obidvoch prípadoch bola zmluva uzavretá pred vznikom spoločnosti ktorou nie je a nikdy nebol viazaný. Prevzatím záväzku v zmysle ustanovenia § 64 Obchodného zákonníka sa nemá na mysli výlučne prevzatie peňažného záväzku, ale prevzatie akéhokoľvek záväzku, vrátane zmluvného.

17. Žalovaný zároveň tvrdí, že nemal žiadny záväzok voči spoločnosti RASTAV, a.s. O existencii ( domnelého ) záväzku z titulu úveru, resp. uznania práva, ako podľa obsahu právne posúdil Zmluvu

o úvere zo dňa 4.1.2013 súd prvej inštancie sa prvýkrát dozvedel až koncom roku 2014 z písomnej korešpondencie vedenej medzi jeho bývalým spoločníkom-žalobcom. Zmluva o úvere bez ohľadu na jej obsah je zmluvou absolútne neplatnou, ktorá nikdy nebola uzavretá. Jej uzavretie nepotvrdil ani H.. X. F., ktorý ako jeden z konateľov mal byť jej signatárom, a ktorý uviedol, že predná ( prvá ) strana zmluvy nebola krytá dohodou strán na jej obsahu. Podľa názoru žalovaného sa jedná o zmluvu dodatočne prispôsobenú účtovným operáciám spoločnosti, ktorej obsah nezodpovedá logickému a ekonomickému usporiadaniu vzťahov. Uzavretie zmluvy o úvere v obsahu, ako ju predložil žalobca, resp. uzavretie zmluvy o úvere vôbec nebolo v konaní zodpovedajúcim spôsobom preukázané. Uzavretie zmluvy potvrdila výlučne dcéra žalobcu Q.. V. Q., ktorá okrem blízkeho vzťahu so žalobcom má aj ekonomický záujem na výsledku sporu. Podľa názoru žalovaného súd nevenoval náležitú pozornosť výpovedí H.. X. F.. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že zmluva o úvere bola uzavretá a nesprávne právne posúdil, že bola uzavretá platne.

18. Žalovaný zároveň tvrdil, že pokiaľ by aj jeho záväzok voči spoločnosti RASTAV, a.s. existoval, čo popiera, potom trvá na tom, že zanikol započítaním. Faktúra č. 19122012 na sumu 36.000,-Eur, ktorá bola vystavená na základe Zmluvy o odbornej pomoci, a ktorú vystavila konateľka žalovaného Q.. V. Q., ktorá v rozhodnej dobe bola zároveň členom predstavenstva spoločnosti RASTAV, a.s., a ktorá bola zo svojej funkcie odvolaná, v neprospech spoločnosti žalovaného a v prospech spoločnosti RASTAV, a.s. tvrdila, že práce a činnosti, ktoré bol podľa Zmluvy o odbornej pomoci povinný vykonať bez relevantného dôvodu žalovaný nevykonal a že faktúra, ktorú spoločnosť RASTAV, a.s. vystavila, bola vystavená bezdôvodne. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle príslušných zákonných ustanovení povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Súčasťou tejto povinnosti je okrem iného aj to, že dáva pri rozhodovaní prednosť záujmom spoločnosti pred ostatnými záujmami. Konateľka spoločnosti Q.. V. Q. musela byť uzrozumená s dôvodom vystavenia faktúry, bez ohľadu na obsah zmluvy o odbornej pomoci, to muselo minimálne zodpovedať dohode zmluvných strán, pričom po dobu dvoch rokov od vystavenia predmetnej faktúry existoval pokojný stav, ktorý bol narušený až odvolaním Q.. V. Q. z funkcie. Žalovaný trvá na tom, že pohľadávka voči spoločnosti RASTAV, a.s. z titulu faktúry č. 19122012 vystavenej na základe Zmluvy o odbornej pomoci existovala aj existuje aj doposiaľ. Zmluva o odbornej pomoci nezanikla, resp. táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Súd prvej inštancie sa otázkou existencie predmetnej zmluvy, resp. s otázkou platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy nevysporiadal vôbec. Z týchto dôvodov žalovaný poukazuje na absenciu procesných podmienok, ako aj na čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia v tomto konaní, ktorého nedostatku neumožňujú žalovanému reagovať na rozhodnutiu súdu prvej inštancie, argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery. Žalovaný má zároveň za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávne a nespravodlivé. Dôvodom pre iniciovanie tohto sporu podľa názoru žalovaného nebola existencia jeho záväzku voči spoločnosti RASTAV, a.s. , ale skôr to, že žalobca zo spoločnosti po uskutočnení viacerých neštandartných úkonov vystúpil a Q.. V. Q. bola z funkcie konateľa odvolaná. Podklady, z ktorých domnelý peňažný nárok má vyplývať sú pochybné, žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol pochybným spôsobom v podstate bezodplatne a súčasným postupom sa cíti žalovaný poškodený.

19. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie zmení a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania správne, keď dospel k zisteniu, že platba 12.200,08 Eur, predstavujúca plnenie X.. G. z Advokátskej kancelárie O. V., ktorá bola realizovaná dňa 1.3.2012 je nepreukázaná a neexistuje. Z prednesov procesných strán, ani z výpovedí svedkov, či ďalších dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný - spoločnosť Syngas, s.r.o. záväzok zo Zmluvy o právnej pomoci neprevzala. Neschválenie zmluvy o odbornej pomoci s X.. Q. G. z Advokátskej kancelárie O. V. vyvodzoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu len zo skutočností, že v Zbierke listín sa žiadna zápisnica z valného zhromaždenia schvaľujúca takúto zmluvu nenachádza. Žalobca poukázal na to, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka neukladá konateľom spoločnosti založiť do Zbierky listín zápisnicu z valného zhromaždenia, na ktorom sa konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom schváli, ak súčasne nedochádza k žiadnej

zmene spoločenskej zmluvy. Ak by aj konatelia takúto zápisnicu registrovému súdu za účelom jej založenia do Zbierky listín predložili, musel by registrový súd ich podanie odmietnuť, nakoľko zápisnica z valného zhromaždenia o schválení konania spoločnosti pred jej vznikom netvorí v zmysle § 3 zákona o obchodnom registri obsah Zbierky listín. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný Zmluvu o právnej pomoci uzatvorenú pred jej vznikom schválil, potvrdila i svedecká výpoveď Q.. V. Q., pričom H.. X. F., ako svedok žalovaného, tvrdenie žalovaného, že k schváleniu tohto právneho úkonu nedošlo ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. Na pojednávaní dňa 6.10.2016 len uviedol, že si na takýto stav nespomína. Žalobca má za to, že je nesprávne presúvať dôkazné bremeno v danom smere na žalobcu. Ak žalovaný tvrdil, že dlh nevznikol, pretože ho po svojom vzniku neschválil, iba on mal povinnosť toto svoje tvrdenie aj náležite preukázať. Nakoľko žalovaný svoje tvrdenie, že k prevzatiu záväzku nedošlo ničím nepreukázal, mal súd prvej inštancie obdobne, ako pri priznanej časti pohľadávky žalobcu skonštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Zároveň žalobca uviedol, že ani v prípade, ak by valné zhromaždenie žalovaného skutočne daný právny úkon neschválilo alebo by sa ním skutočne vôbec nezaoberalo, nemožno hovoriť o neexistujúcej pohľadávke.

21. Žalobca taktiež uviedol, že ak by sa aj malo ustanovenie § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka na zistený skutkový stav aplikovať, znamenalo by to, že žalovaný by v dôsledku neschválenia písomnej Zmluvy o právnej pomoci s advokátskou kanceláriou do 3 mesiacov od svojho vzniku nemohol byť takouto zmluvou viazaný od počiatku, t.j. od jej uzavretia. však vôbec nehovorí o tom, že by takáto zmluva nemohla byť uznaná aj následne po vzniku spoločnosti. Zmluva o poskytovaní právnych služieb nemusí mať písomnú formu. Žalobca tiež tvrdil, že Advokátska kancelária O. V. prostredníctvom X.. G. poskytovala žalovanému svoje služby nielen pred jeho vznikom, ale aj po jeho vzniku. Dôkazom tejto skutočnosti, je vznik nároku advokátskej kancelárie na ďalšiu odmenu vo výške 200.000,-Kč, t.j. 8.152,62 Eur, ktorú spoločnosť RASTAV, a.s. uhradila za žalovaného dňa 19.9.2012. Prijímaním služieb danej advokátskej kancelárie žalovaným tak bola vyjadrená vôľa na obidvoch stranách akceptovať uzavretú zmluvu, i keď bola uzavretá pred vznikom spoločnosti. Ak by zmluva o právnej pomoci nemala právne účinky od začiatku, ale až od vzniku spoločnosti, mala byť už zaplatená záloha žalovanému vrátená. Žalovaný však poskytnuté peniaze zo strany RASTAV a.s. nevrátil, ale použil ich na vysporiadania svojho vzťahu s advokátskou kanceláriou. Narábal s nimi od samého začiatku ako so svojimi. Zároveň žalobca poukázal na to, že v Zmluve o úvere zo dňa 4.1.2013 zmluvné strany, teda aj žalovaný zhodne konštatovali, že veriteľ poskytol spoločnosti Syngas, s.r.o. okrem iného aj úver vo výške 12.200,08 Eur, ktorý táto spoločnosť použila na zaplatenie zálohy na právne služby X.. G.. Žalovaný teda potvrdil, že medzi ním a Advokátskou kanceláriou X.. G. O. V. existoval zmluvný vzťah, a že veriteľove prostriedky použil na splnenie záväzku spoločnosti Syngas voči X.. G.. Tieto prostriedky do svojho majetku prijal žalovaný od samého začiatku.

22. Žalobca zároveň nesúhlasí s hodnotením právneho charakteru dotknutej úverovej zmluvy zo dňa 4.1.2013 súdom prvej inštancie obsiahnuté v bode 81 odôvodnenia rozsudku. Žalobca tvrdí, že v obchodnom styku nie je neobvyklé, že partneri uzavrú dohodu, v ktorej uznajú pohľadávku jednej strany a korešpondujúci záväzok druhej strany s tým, že veriteľ dlžníkovi aj na ďalšiu dobu poskytne úver do výšky dlžnej sumy. Je to to isté, ako keby dlžník veriteľovi peňažné prostriedky v danom okamžiku vrátil a veriteľ by mu tieto peňažné prostriedky opäť poskytol ako úver na ďalšiu dobu. Žalobca má tiež za to, že Zmluva o úvere je úverovou zmluvou aj keď veriteľ poskytne peňažné prostriedky dlžníkovi pri jej podpise. V danom prípade veriteľ - RASTAV, a.s. poskytol pri podpise zmluvy dlžníkovi - žalovanému ako úver pohľadávku uznanú čo do výšky aj dôvodu, t.j. ekvivalent peňažných prostriedkov. Žalobca tiež považuje za zmätočné zdôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v bode 90 odôvodnenia. Žalobca poukázal na to, že ak súd prvej inštancie považoval v zmysle úverovej zmluvy za úver len sumu vo výške 5.000,-Eur poskytnutú až po uzatvorení zmluvy, je nelogické, prečo potom zmluvný úrok žalobcovi z tejto sumy nepriznal. Rovnako za nesprávne žalobca považuje aj určenie začiatku omeškania vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov žalovaným. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnutý zmluvný úrok najneskôr do 31.12.2014. Nakoľko si žalovaný svoje zmluvné povinnosti nesplnil, dostal sa dňom 1.1.2015 do omeškania. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel. O trovách konania žiadal rozhodnúť v zmysle § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

23. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 4.1.2017. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaného nepovažuje za dôvodné. Uviedol, že k otázke vzniku záväzku voči Advokátskej kancelárii O. V. sa žalobca podrobne vyjadril vo svojom písomnom odvolaní. K

tvrdeniu žalovaného, že Zmluva o úvere je absolútne neplatnou zmluvou a nikdy nebola uzavretá žalobca uviedol, že ide o absurdné a účelové tvrdenie žalovaného. Súd prvej inštancie v tomto smere dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia. Žalobca zároveň uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietku žalovaného ohľadne započítania pohľadávky. V bode 89 odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebolo preukázané, že by došlo k zabezpečeniu a vypracovaniu podkladov v zmysle Zmluvy o odbornej pomoci, pretože žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by sa mohlo splnenie jeho povinnosti vyvodzovať a žiadny protokol medzi zmluvnými stranami spísaný nebol. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vystavenie faktúry žalovaným voči spoločnosti RASTAV, a.s. bolo predčasné, keďže dielo ako také vykonané nebolo.

24. K argumentácii žalovaného ohľadom vykonávania funkcie Q.. V. Q. a jej loajality voči žalovanému žalobca uviedol, že žalovaný zámerne opomína skutočnosť, že Q.. V. Q. nikdy nebola jediným štatutárnym zástupcom s oprávnením konať za žalovaného samostatne.

25. Žalobca vo vyjadrení tiež konštatoval, že zaoberanie sa otázkou existencie Zmluvy o odbornej pomoci, resp. otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy súdom prvej inštancie by bolo nadbytočné, nakoľko uvedené skutočnosti nemajú žiadny vplyv, ani súvislosť s predmetom konania. Podľa názoru žalobcu boli preto všetky procesné podmienky v konaní splnené a žalovanému sa žiadnym spôsobom neznemožnilo uskutočniť jemu patriace procesné práva. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol.

26. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 21.3.2017. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Žalovaný opätovne zdôraznil, že záväzok z titulu zmluvy uzavretej s Advokátskou kanceláriou O. V. dňa 28.2.2012 a záväzky z titulu jednotlivých úhrad uskutočnených na základe tejto zmluvy nikdy neboli jeho záväzkami. Tieto záväzky nesúviseli so vznikom spoločnosti, neboli prevzaté s odkladacou podmienkou ich účinnosti a neboli schválené spoločníkmi, ani iným príslušným orgánom spoločnosti. Žalovaný tiež uviedol, že uzavretá domnelá Zmluva o úvere vôbec nespĺňa základné ustanovenia uvedené pre tento zmluvný typ v tretej časti Obchodného zákonníka, ktoré podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka majú kogentný charakter. Pokiaľ k takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie, jedná sa o správne právne posúdenie veci týmto súdom. Trvá však na tom, že sa nejedná o Zmluvu o úvere aj z dôvodu, že zmluvnými stranami nikdy uzavretá nebola. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť týkajúcu sa schválenia právneho úkonu

- zmluvy uzavretej s Advokátskou kanceláriou O. V. pred vznikom spoločnosti, schválenie tejto zmluvy spoločnosťou, ako to tvrdil žalobca preukázané nebolo. S názorom žalobcu, že bolo jeho povinnosťou preukázať, že k schváleniu zmluvy skutočne nedošlo sa nie je možné stotožniť. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti ( negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje) . Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V civilnej procesualistike sa preto používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Na základe uvedeného žalovaný trvá na tom, že neschválenie právneho úkonu bolo v konaní preukázané pred súdom postačujúcim spôsobom. Neexistuje zápis alebo zápisnica o schválení úkonu, rovnako ho poprel spoločník a konateľ spoločnosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že platí, že z uskutočnených úkonov, resp. záväzkov prevzatých pred vznikom spoločnosti sú viazané priamo osoby konajúce v mene spoločnosti ( pred jej vznikom ) a na spoločnosť tieto záväzky prechádzajú len vtedy, ak ich spoločníci alebo príslušný orgán schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti. Žalobca v podanom odvolaní netvrdí, že zmluva s Advokátskou kanceláriou O. V. súvisela so vznikom spoločnosti. S uvedeným ani podľa jej predmetu nesúvisela a spoločnosťou schválená nebola. Vzhľadom na uvedené je domnelá Zmluva o úvere nespôsobilým úkonom, aby žalovaného na jej základe súd zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy, zvlášť to platí o sumách 12.200,08 Eur a 8.152,62 Eur, ktoré jeho záväzkami nikdy neboli. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd v žalobcom napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej jeho odvolaním zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a aby mu priznal plnú náhradu trov konania.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 379, 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia pojednávania, pretože

nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

28. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. V zmysle § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

33. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom a žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

34. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

35. Žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu. Argumentoval tým, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a neumožňuje mu primerane reagovať na nedostatky rozhodnutia, argumentovať a namietať skutkové a právne závery.

36. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

37. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

38. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

39. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.

40. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Ruiztoria proti Španielsko z 9.12.1994 ), ( Komisie napr. Stanovisko vo veci E. R. T. proti Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91 ), Ústavného súdu Slovenskej republiky ( Nález z 12.5.2004, sp.zn. I.ÚS/226/2003 z 27.júla 2011, sp.zn. III.ÚS 198/2011 ) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

41. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2.

42. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku s uplatnením započítacej námietky, vyhodnotil tvrdenia strán, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah, vyhodnotil svedecké výpovede a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o odbornej pomoci nezaoberal, nakoľko skúmanie tejto otázky nemalo vplyv na právne posúdenie veci.

43. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

44. K námietke žalovaného, že záväzok z titulu zmluvy uzavretej s Advokátskou kanceláriou O. V. dňa 28.2.2012 nevznikol, a že záväzky z titulu jednotlivých úhrad uskutočnených na základe tejto zmluvy nikdy neboli jeho záväzkami, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Výsluchom bývalej konateľky žalovaného Q.. V. Q. bolo preukázané, že Advokátska kancelária O. V. vykonávala právne služby pre žalovaného. Zo svedeckej výpovede druhého konateľa žalovaného H.. F. vyplýva, že sa stretol s menom X.. G., avšak žiadnu zmluvu s advokátskou kanceláriou neuzatváral a nikdy sa s ním nestretol. Z tejto svedeckej výpovede však nevyplýva, že by právne služby tak, ako tvrdila druhá konateľka žalovaného neboli poskytnuté.

45. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovaného, že v prípade ak dospel súd prvej inštancie k záveru, že platba uskutočnená v prospech Advokátskej kancelárie O. V. dňa 1.3.2012 v sume 12.200,08 Eur nie je dôvodná, tak musel dôjsť k rovnakému záveru aj pri ďalšej platbe uskutočnenej v prospech tejto advokátskej kancelárie v sume 8.152,62 Eur. Odvolací súd má za to, že odmenu vo výške 8.152,62 Eur ( 200.000,-Kč ) uhradila spoločnosť RASTAV a.s. za žalovaného dňa 19.9.2012, t.j. po vzniku spoločnosti žalovaného, čo odvolací súd považuje za vôľu obidvoch strán akceptovať uzatvorenú zmluvu, ktorá podľa zákona nemusí mať ani písomnú formu.

46. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal v konaní, či dodatočne nebola schválená zmluva o odbornej pomoci s X.. G. z Advokátskej kancelárie O. V., odvolací súd má za to, že pokiaľ nedošlo k schváleniu právneho úkonu, t.j. zmluvy uzatvorenej s Advokátskou kanceláriou O. V., po založení spoločnosti žalovaného, tak ako tvrdil v konaní žalovaný, je povinnosťou žalobcu preukázať, že dodatočne k schváleniu tohto právneho úkonu došlo. Nakoľko však žalobca takýto listinný dôkaz súdu nepredložil, nezvládol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatnenej pohľadávky v sume 12.200,08 Eur s príslušenstvom.

47. Odvolací súd sa tiež stotožnil v celom rozsahu s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne započítacej námietky žalovaného a má za to, že pokiaľ nedošlo k podpísaniu preberacieho protokolu podľa uzatvorenej zmluvy na prevzatie vykonaných prác, nevzniklo žalovanému právo fakturovať, a preto žalovaným vystavená faktúra č. 19122012 v sume 36. 000 ,-Eur sa môže považovať len za zálohovú faktúru, ktorú však nie je možné započítať so žalobcom opätovne uplatnenou splatnou pohľadávkou.

48. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní 18 % úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 2 vo výške 18 % účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

50. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .