Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/340/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 1.185,97,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 41894/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 2Er/332/2014-64 zo dňa 05. mája 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 2Er/332/2014-64 zo dňa 05. mája 2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen odvolaním napadnutým uznesením prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a druhým výrokom exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že dňa 10.12.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07406/13 zo dňa 18.03.2014. Dňa 30.06.2015 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 23.02.2016 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré mu bolo doručené dňa 21.01.2016. Súd ďalej uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 27.06.2012. Dňa 27.06.2012 bola uzatvorená zmluva o úvere. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 27.06.2012. Súd posúdil právne vzťahy z oboch zmlúv (zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) ako spotrebiteľské zmluvné vzťahy. Súd prvej inštancie zo zmluvy o úvere zistil, že povinný bol v tejto zmluve označený ako fyzická osoba podnikateľ, ktorá má obchodné meno a IČO, ale zmluvu podpísal ako fyzická osoba nepodnikateľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený). V prejednávanej veci však oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na účel podnikania. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinného treba považovať za spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd ďalej posúdil rozhodcovskú zmluvu, pričom uviedol, že ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzatvorená ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Súd uviedol, že táto nebola platne dojednaná, v dôsledku čoho konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Z bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ďalej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmeniek, vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých neboli vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

Túto dohodu o vyplnení zmeniek posúdil súd prvej inštancie ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne pritom predstavuje 91,25 % ročne, čo je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi. Súd zistil aj to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, a preto vyhlásil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a zastavil ju.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odmieta označenie povinného ako spotrebiteľa, pretože povinnému bol poskytnutý úver na účel podnikania. Namietal, že ani zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť podnikateľom. Oprávnený trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je plne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. V závere odvolania uviedol, že zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Zmenka je totiž cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Namietal aj, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a v zmysle ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 05.11.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 10.12.2014 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 07406/13 zo dňa 18.03.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.185,97,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.185,97,- Eur od 16.06.2013 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.185,97,- Eur od 15.07.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 320,34,- Eur. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 27.06.2012. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania v ten istý deň ako uzatvorili zmluvu o úvere, t.j. 27.06.2012.

6. Odvolací súd z predloženého spisu ďalej zistil, že k zmluve o úvere oprávnený priložil aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 14 si zmluvné strany dohodli mediačnú doložku. Tak ako už bolo uvedené vyššie, v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere, zmluvné strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa rozhodcovským konaním rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I. rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode 3 článku II. si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

7. V predmetnej zmluve o úvere je povinný identifikovaný duplicitne, a to jednak ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, adresy trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a jednak ako fyzická osoba podnikateľ konkretizovaný obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie (IČO).

8. Odvolací súd v zmysle uvedeného poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, v ktorom vyslovil, že „...ústavný súd odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ Odvolací súd teda pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy.

9. Obsah zmluvy o úvere nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektmi. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

10. Je povinnosťou veriteľa - oprávneného preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi - povinnému poskytnuté na účel podnikania. Aj v prípade, že je povinný v zmluve identifikovaný IČO-m, nie je možné automaticky vyvodiť, že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že povinný uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na už vyššie uvedené dvojaké označenie povinného. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že živnostenský register je verejne dostupný zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie identifikujúce povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra. Naopak, údaje identifikujúce povinného ako fyzickú osobu nie sú verejne prístupné a je ich možné získať len z dokladov, ktoré povinný poskytol pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy o úvere použitý nie len na identifikáciu, či ide o totožnú osobu ako predložila živnostenské oprávnenie, ale údaje z občianskeho preukazu boli do zmluvy o úvere priamo zahrnuté (napr. rodné číslo, číslo OP). Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal v zmysle uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter.

11. Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil súd prvej inštancie, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v tejto rozhodcovskej zmluve bola uvedená rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej mala strana právo odstúpiť od predmetnej zmluvy v lehote 10 dní, a to aj bez uvedenia dôvodu.

12. Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 30.06.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 23.02.2016 bolo súdu prvej inštancie postúpené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie

v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku od súdneho exekútora, ktorému boli predmetné dokumenty doručené dňa 21.01.2016.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

17. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

18. Súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie, pričom na podklade označených a preložených listín vzniká súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v záujme zachovania právnej čistoty posúdi oprávneným, resp. súdnym exekútorom postúpené listiny, ktorými bol doplnený návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ak dospeje opätovne k názoru, že je exekúciu potrebné zastaviť, bude postupovať v zmysle bodu 18 tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .