Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9Co-148-2016.pdf
PDF · 155.08 KB
Case nature
Subarea
9Co/148/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobkyne: Ing. N. W., nar. X.X.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom Trnava, Nám. SNP č. 2, proti žalovaným: 1. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Horváth, so sídlom Trnava, Hlavná 42, 2. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, 3. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, 4. V. H., nar. X.X.XXXX, bytom Česká republika, Y., I. B. XXX, 5. Q. X., nar. XX.X.XXXX, Česká republika, Y., I. B. XXX, 6. M. X., nar. XX.X.XXXX, Česká republika, Y., B. XXX, 7. V. X., nar. XX.X.XXXX, Česká republika, Y., I. B. XXX, o zaplatenie sumy 2.543,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-885 zo dňa 17.2.2016 - II. a IV. výrok a na odvolanie žalovanej 1. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-885 zo dňa 17.2.2016 - I. výrok, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a IV. p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti povinnosti žalovanej 1. zaplatiť žalobkyni náhradu iných trov vo výške 22,25 Eur p o t v r d z u j e a v časti povinnosti žalovanej 1. zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia m e n í tak, že žalovaná 1. je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
III. Žalovanej 2. p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej 1. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 24,76 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol I. výrokom, uložil odporkyni 1. (akt. žalovanej 1.) povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) náhradu iných trov konania vo výške 22,25 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,62 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky (akt. žalobkyne), II. výrokom uložil navrhovateľke (akt. žalobkyni) povinnosť zaplatiť odporkyni 2. (akt. žalovanej 2.) náhradu iných trov konania vo výške 28,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 710,56 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám jej právneho zástupcu, III. výrokom odporcom (akt. žalovaným) 3. až 7. sa náhradu trov konania nepriznal, IV. výrokom uložil navrhovateľke (akt. žalobkyni) povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 946,13 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 142 ods. 1, 2, § 146 ods. 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 3, 6, 8 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne v napadnutých
častiach argumentoval tým, že pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval súd samostatne vzťah žalobkyne a žalovanej 1. a samostatne vzťah žalobkyne a žalovaných 2. až 7. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1. posudzoval úspešnosť žalobkyne a žalovanej 1. čo do jednotlivých nárokov a po čiastkovom posúdení úspešnosti, resp. neúspešnosti komplexne posúdil celkový pomer úspechu žalobkyne a žalovanej 1. v celom konaní. Prvoinštančný súd nerozhodoval o trovách konania samostatne čo do každého jednotlivého nároku strán samostatným výrokom, ale prihliadol na skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania, ktoré predstavuje jeden celok, aj keď predmetom jedného konania môžu byť viaceré samostatné nároky, je vždy závislé od výsledku konania. Nakoľko konanie bolo sčasti zastavené, prvoinštančný súd prihliadal na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdil (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom zhodnotil (podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) celkovú otázku, z akej časti bol tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jedného z účastníkov, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie NS SR 6 M Cdo 19/2010).
3. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 1. súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na skutočnosť, že predmetom konania boli dva relatívne samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie sumy 300.000,- Sk s príslušenstvom vo výške 122.958,90 Sk, spolu 422.958,90 Sk ako nevrátenej zálohy a nárok na zaplatenie investícií žalobkyne do nehnuteľnosti uplatňovaný žalobkyňou pôvodne voči všetkým žalovaným spolu vo výške 81.003,20 Sk a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 81.003,20 Sk od 27.8.2004 do rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol dňa 11.5.2015 t.j. 78.095,96 Sk, spolu 159.099,16 Sk. Celkovo sa žalobkyňa voči žalovanej 1. domáhala zaplatenia sumy 582.058,06 Sk.
4. V časti konania o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 300.000,- Sk jej nárok na náhradu trov konania posúdil okresný súd v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta, keď pre správanie žalovanej 1. vzala späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne. V časti uplatnených úrokov z omeškania z nevrátenej zálohy zavinila zastavenie konania žalovaná 1. len vo výške 16.792,- Sk a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov 106.166,90 Sk zavinila zastavenie konania žalobkyňa, a preto v tejto časti posúdil nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. V zostávajúcej časti konania ohľadne nevrátených investícií 81.003,20 Sk s príslušenstvom súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobkyňa bola v plnom rozsahu neúspešná, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v časti o zaplatenie 4.368,- Sk s príslušenstvom, keď žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti voči všetkým žalovaným späť, čím zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Následne súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku porovnal pomer celkového úspechu žalobkyne a žalovanej 1. a dospel k záveru, že z pôvodne žalovaného nároku 582.058,06 Sk vzniklo žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 54,43 % (istina 300.000,- Sk a úrok z omeškania 16.792,- Sk) a žalovanej 1. vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 45,57 % , t.j. celkový úspech žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 1. je 8,86 % (54,43 - 45,57) a teda čiastočne úspešnej žalobkyni priznal pomernú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 22,25 Eur (8,86 % z 251,13 Eur, t.j. zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 127,13 Eur/3.830,- Sk a súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku č. k. 27C/125/2004-568 zo dňa 14.2.2013 v sume 124,- Eur) a za právne zastúpenie vo výške 123,62 Eur (8,86 % z 1.395,24 Eur). Okresný súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 253,94 Eur za prevzatie veci a podanie návrhu na súd, priznanú odmenu 507,88 Eur, ktorú súd zvýšil o 20% DPH 101,58 Eur + paušálna náhrada 2x 4,51 Eur, spolu 618,48 Eur. O trovách právneho zastúpenia v roku 2004 okresný súd rozhodoval s použitím § 13 ods. 1, § 16 ods. 3, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.12.2004. Od 1.1.2005 súd priznal odmenu vo výške 1 tarifnej odmeny , t.j. 126,97 Eur za podané odvolanie zo dňa 22.2.2005 voči uzneseniu, ktorým súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zastavil konanie vo veci samej. Priznanú odmenu zvýšil v zmysle § 18 ods. 4 o 20% DPH, 25,39 Eur. Zároveň priznal paušálnu náhradu vo výške 4,98 Eur, spolu 157,34 Eur. Ďalej priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za rokovanie s protistranou so žalovanou 1. dňa 2.6.2005, kedy vrátila žalobkyni sumu 225.000,- Sk a dňa 10.6.2005 kedy vrátila sumu 75.000,- Sk po 253,94 Eur, ktorú zvýšil o 20% DPH 101,58 Eur a priznal i 2 x paušálnu náhradu vo výške 4,98 Eur, spolu 619,42 Eur (2x 253,94 Eur + 101,58 Eur + 2x 4,98 Eur). O náhrade trov
právneho zastúpenia okresný súd rozhodol v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.12.2008. Žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.395,24 Eur z čoho okresný súd podľa pomeru úspechu v konaní zaviazal žalovanú 1. zaplatiť žalobkyni 8,86 %, t.j. sumu 123,62 Eur. Priznanú náhradu trov konania zaviazal žalovanú 1. zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za listy žalovanej 1. zo dňa 2.7.2004 a 3.8.2004, nakoľko rozhodoval o účelne vynaložených trovách konania a konanie vo veci sa začína podaním návrhu na súd, uvedené listy boli žalovanej 1. zaslané pred doručením žaloby na súd.
5. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 2. až 7. okresný súd konštatoval, že žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná, keď žalobu v časti o zaplatenie 4.368,- Sk s príslušenstvom vzala späť, čím zavinila, že sa konanie muselo zastaviť a v ostatnom rozsahu bola žaloba zamietnutá. Okresný súd tak rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku II. (aj III., ktorý však nebol odvolaním napadnutý pozn. odvolacieho súdu), keď plne úspešnej žalovanej 2. priznal v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku náhradu iných trov konania v sume 28,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 710,56 Eur, pričom pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v zodpovedajúcom znení, teda žalovaná 2. mala nárok na tarifnú odmenu vo výške 41,49 Eur, počítanú z hodnoty veci v čase začatia poskytovania právnej služby vo výške 19.158,80 Sk, tj. 635,95 Eur. Nakoľko si však žalovaná 2. uplatnila tarifnú odmenu vo výške 39,83 Eur, resp. 39,84 Eur, okresný súd jej priznal za jednotlivé úkony ňou uplatnenú sumu.
6. Okresný súd priznal žalovanej 2. trovy právneho zastúpenia celkom za 13 úkonov právnej služby v sumách: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.12.2006 á 39,83 Eur (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) + režijný paušál 5,44 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 19.6.2008 á 39,83 Eur (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) + režijný paušál 6,31 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 21.10.2008 á 39,83 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 6,31 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 19.10.2009 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) + režijný paušál 6,95 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 25.10.2010 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,21 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 16.11.2011 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) + režijný paušál 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 30.1.2012 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 16.8.2012 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 14.2.2013 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), odvolanie zo dňa 18.3.2013 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky) + režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), stanovisko - odvolanie proti súdnemu poplatku zo dňa 15.4.2013 á 19,92 Eur (1/2 z 39,84 Eur v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 11.5.2015 á 39,84 Eur (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) + režijný paušál 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov právneho zastúpenia okresný súd žalovanej 2. nepriznal za úkony právnej služby - účasť na pojednávaní v dňoch 18.2.2008 a 13.12.2008, nakoľko na týchto nebola prítomná. Za úkon stanovisko - odvolanie proti súdnemu poplatku zo dňa 15.4.2013 jej nepriznal uplatňovanú sumu 39,84 Eur, ale len polovicu uplatnenej tarifnej hodnoty v zmysle vyhlášky.
7. Ďalej okresný súd uzavrel, že štátu vznikli v konaní trovy poukázaním znalečného z rozpočtových prostriedkov okresného súdu vo výške 1.196,13 Eur. Znalečné bolo vyplatené vo výške 400,- Eur na základe uznesenia čl. 350 zo dňa 2.6.2011, vo výške 222,30 Eur na základe uznesenia z čl. 402 zo dňa 6.12.2011, vo výške 90,01 Eur na základe uznesenia z čl. 454 zo dňa 9.2.2012, vo výške 106,75 Eur na základe uznesenia z čl. 473 zo dňa 11.6.2012 a vo výške 75,51 Eur na základe uznesenia z čl. 526 zo dňa 7.11.2012, vo výške 229,86 Eur na základe uznesenia z čl. 710 zo dňa 6.10.2014 a vo výške 71,70 Eur (správne vo výške 71,20 Eur poznámka odvolacieho súdu) na základe uznesenia čl. 841 zo
dňa 15.5.2015. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd štátu priznal náhradu trov konania, a to v celom rozsahu voči žalobkyni, nakoľko uskutočňované znalecké dokazovanie sa týkalo v celom rozsahu len konania o nároku na úhradu investícií do nehnuteľnosti, v ktorom bola žalobkyňa neúspešná. Nakoľko žalobkyňa uhradila v priebehu konania preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 250,- Eur, ktorý bol použitý na úhradu priznaného znalečného, okresný súd jej vo výroku IV. rozhodnutia uložil uhradiť zostávajúce trovy štátu vo výške 946,13 Eur.
8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa výlučne voči II., IV. výroku, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok (II.) zmenil a trovy konania žalovanej 2. voči žalobkyni nepriznal a napadnutý výrok (IV.) zmenil tak, že výlučne žalobkyňa nebude zaviazaná platiť trovy konania štátu. Argumentovala tým, že v merite veci bola úspešná, nakoľko súd uznal že má voči žalovaným nárok vo výške 2.543,82 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Len vďaka námietke započítania, ktorú nemohla predpokladať a ktorá bola nepredvídateľná, bol jej nárok zamietnutý. Mala za to, že okresný súd mal postupovať podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nepriznať žalovanej 2. právo na náhradu trov konania, pretože celú situáciu s vynúteným pobytom žalobkyne v dome zavinila žalovaná 1 a rovnako mal súd postupovať aj v prípade rozhodovania o trovách štátu, ktorých výšku mal pomerne rozdeliť voči všetkým stranám, poprípade skúmať kto zavinil trovy podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pritom podľa žalobkyne trovy konania zavinila výlučne žalovaná 1. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutie o trovách konania je predčasné, keď podala proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015 ústavnú sťažnosť, konanie o ktorej je od 5.1.2016 vedené na Ústavnom súde SR pod č. Rvp 12/2016, pre porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti uviedla, že by bolo vhodné prerušiť konanie o rozhodovaní o trovách konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR, keďže je potrebné predpokladať, že rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-844 zo dňa 11.5.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015 bude zrušený.
9. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 1. výlučne voči I. výroku, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok (I.) zrušil a vrátil na ďalšie konanie alternatívne zmenil tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 635,30 Eur k rukám právneho zástupcu. Argumentovala tým, že prvoinštančný súd nemal žiaden dôvod zahrnúť do úspechu žalobkyne úrok z omeškania 16.792,- Sk, prehliadol, že zaplatenie tejto sumy pochádzalo z celkom iného konania (sp. zn. 8C/154/2005), v ktorom bola uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania. Navrhla od sumy úspechu žalobkyne (ako ju určil prvoinštančný súd 300.000,- Sk plus 16.792,- Sk, 54,43 %) odpočítať sumu 16.792,- Sk, potom by úspech žalobkyne bol 51,54 % a žalovanej 1. 48,46 %, a vyčíslený rozdiel 3,08 % by v súvislosti s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nestál za reč. Akceptuje dva úkony právnej služby, prevzatie a prípravu, podanie žaloby na súd, so sadzbou za jeden úkon 270,54 Eur (z tarifnej hodnoty žaloby 320.250,80 Sk/10.630,38 Eur), plus režijný paušál á 4,51 Eur bez DPH, s DPH maximálne 660,12 Eur. Úkon právnej služby, odvolanie podané proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia o súdnych poplatkov a zastavenia konania namieta s odôvodnením, že ak by súdny poplatok žalobkyňa zaplatila, tak dôvod na odvolanie by nemala. Ďalej nesúhlasí s úkonmi právnej služby rokovanie s protistranou zo dňa 2.6.2005 a zo dňa 10.6.2005, kedy vrátila sumy 225.000,- Sk a 75.000,- Sk (navyše vyčíslenie hodnoty úkonu právnej služby v sume 253,94 Eur je nesprávne), keďže nešlo o žiadne rokovanie s protistranou. Má za to, že v konaní si vyčíslila náhradu trov právneho zastúpenia 1.295,42 Eur za úkony, ktoré viedli k jej plnému procesnému úspechu. Rozdielom sumy 1.295,42 Eur a sumy 660,12 Eur je suma 635,30 Eur, ktorú má správne zaplatiť žalobkyňa žalovanej 1.
10. Žalovaní 2. až 7. odvolanie nepodali.
11. Žalovaná 2. sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila (podanie zo dňa 12.4.2016 na č.l. 911), tak že napadnuté výroky II. a IV. navrhla ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala, že bola vo veci plne úspešná a žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná (konanie v časti o zaplatenie 4.368,- Sk s príslušenstvom bolo zastavené a v ostatnom rozsahu bola žaloba zamietnutá) a teda mala nárok na tarifnú odmenu 41,49 Eur (z hodnoty veci 19.158,80 Sk), avšak si uplatnila tarifnú odmenu 39,83 Eur. Má za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali možnosť aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku a v odvolaní nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali zhodnotenie žalovanej 2. ako neúspešnej, pritom žalobkyňa uvádza, že celú situáciu zavinila žalovaná 1. Poukázala na to, že sama je v dôchodkom veku a jediným jej príjmom je starobný dôchodok, nezavinila začatie sporu o predmete, resp. práve, ktorý okresný súd žalobkyni zamietol a správne rozhodol aj vo výroku IV.,
keď § 150 Občianskeho súdneho poriadku nedovoľuje súdu priznať trovy konania strane, ktorá v spore podľahla strane, ktorá mala v spore úspech a ani, aby stranu, ktorá mala v konaní úspech, zaviazal platiť znalečné.
12. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej 1. vyjadrila tak, (podanie zo dňa 12.4.2016 na č.l. 913 a zároveň pripojila vyjadrenie žalovanej 1 zo dňa 21.6.2006, avšak vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/154/2005), že súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý určil základ vo výške 582.058,60 Sk (300.000,- Sk + 122.958,80 Sk + 81.003,20 Sk + 78.095.,56 Sk) a ustálil pomer úspechu a neúspechu. Nie je pravda, že suma 16.792,- Sk bola predmetom konania sp. zn. 8C/154/2005. Suma 16.792,- Sk sa počíta od 2.10.2004 do 2.6.2005 zo sumy 300.000,- Sk omeškanie, spolu 16.643,83 Sk a pri sume 75.000,- Sk od 3.6.2005 do 10.6.2005 za 8 dní, čo predstavuje sumu 147,94 Sk, obidve sumy pri 9 % ročnom úroku z omeškania. Žalovaná 1. jej odmietla uznať úrok z omeškania od 12.11.2002 do 21.10.2004 z dôvodu jej užívania nehnuteľnosti. Má za to, že úkony právnej služby zo dňa 2.6.2005 a zo dňa 10.6.2005 sú jasne zdokumentované, nemôžu vyvolať žiadne pochybnosti o ich účelnosti.
13. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej 2 k odvolaniu žalobkyne vyjadrila tak (podanie zo dňa 17.8.2016 na č.l. 937), že s ním nesúhlasí a rovnako nesúhlasí s vyjadrením žalovanej 1. zo dňa 21.6.2006 konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/154/2005). Poukázala na to, že v konaní sp. zn. 27C/125/2005 boli opomínané vyjadrenia žalovanej 1 z konania sp. zn. 8C/154/2005. Má za to, že žalovaní nemôžu mať nárok na zaplatenie primeranej odplaty za ňou užívané nehnuteľnosti za obdobie od 12.11.2002 do 1.10.2004. Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-844 nemôže obstáť popri právoplatnom rozhodnutí vo veci sp. zn. 8C/154/2005, v ktorom žalovaná 1. už znížila žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovaným na zaplatenie, za údajné užívanie nehnuteľností žalobkyňou. Keďže už jedenkrát došlo k započítaniu zo strany žalovanej 1. v konaní sp. zn. 8C/154/2005, nie je možné opätovne krátiť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.543,82 Eur titulom započítania za užívanie nehnuteľností v konaní sp. zn. 27C/125/2004. V bode III. vyjadrenia žalobkyňa uvádza skutočnosti týkajúce sa jej výhrady, že súdy sa doteraz nezaoberali podrobne otázkou vlastníckeho práva žalovaných k spornej nehnuteľnosti.
14. Žalovaná 1 k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej 1. (podanie zo dňa 18.8.2016 na č.l. 949) uviedla, že zmluvu zo dňa 12.11.2002 (neplatnú) predložila žalobkyňa, vyššiu kúpnu cenu spolu so sestrou požadovali po tom, čo medzičasom prikúpili ďalšiu časť pozemku, na požiadavku vyššej kúpnej ceny ju manžel žalobkyne fyzicky napadol, preto sa nehnuteľnosti rozhodli nepredať. Suma 16.792,- Sk (úroky z omeškania) bola súčasťou žaloby sp. zn. 8C/154/2005 od 30.11.2005 do 20.11.2006 a súčasťou žaloby sp. zn. 27C/125/2004 od 28.3.2006 do 20.11.2006, minimálne v období od 28.3.2006 do 20.11.2006 bola žalovaná duplicitne. Zotrvala na argumentoch, že okresný súd v napadnutom uznesení chybne zahrnul sumu 16.792,- Sk do masy úspechu žalobkyne a nemal skutočný dôvod priznať žalobkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia za tzv. úkony právnej služby rokovanie s protistranou dňa 2.6.2005 a dňa 10.6.2005.
15. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej 1. k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej 1. (zo dňa 22.6.2017) uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 17.8.2016, vyjadrenia zo dňa 12.4.2016.
16. Keďže v zmysle § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, odvolací súd posudzoval podmienky pre podanie odvolaní v zmysle v čase ich podania účinného Občianskeho súdneho poriadku.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania žalobkyne voči II. a IV. výroku a žalovanej 1. voči IV. výroku) napadnutého uznesenia boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), f/ OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/,
h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) - teda v časti náhrady trov konania žalovanej 1., náhrady trov konania žalovanej 2. a náhrady trov konania štátu (II., III. a IV. výroková veta) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2CSP v napadnutých II. a IV. výrokoch, odvolaniu žalovanej 1. je možné priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočnú zmenu v napadnutom I. výroku v zmysle § 388 CSP a čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak žalovanej 1. uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu iných trov konania vo výške 22,25 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,62 Eur (I. výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2. náhradu iných trov konania vo výške 28,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 710,56 Eur (II. výrok) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 946,13 Eur (IV. výrok) s poukazom na odvolacie argumenty odvolateliek.
19. Uznesenie súdu prvej inštancie je v časti nepriznania náhrady trov konania žalovaným 3. až 7. (III. výrok) právoplatné, keďže žalovaní (3. až 7.) voči uzneseniu odvolanie nepodali, pričom v predmetnom konaní majú žalovaní postavenie samostatných strán podľa § 91 OSP účinný k 30.6.2016 (nie nerozlučných strán), teda každý z nich v konaní koná sám za seba.
20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne žaloba žalobkyne voči žalovanej 1. za zaplatenie nevrátenej zálohy 300.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 16 % ročne od 13.11.2002 zo sumy 300.000,- Sk do zaplatenia, t.j. sumy 122.958,90 Sk. Voči všetkým žalovaným požiadavka na zaplatenie sumy 81.003,20 Sk, ktoré predstavovali investície do nehnuteľnosti žalovaných, ako i úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Následne podaním zo dňa 12.8.2005 zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 300.000,- Sk (z dôvodu, že žalovaná 1. jej zaplatila dňa 2.6.2005 sumu 225.000,- Sk a dňa 10.6.2005 sumu 75.000,- Sk) a tiež i v časti investícií do umývadla 2.969,- Sk a dresovej batérie 1.399,- Sk. Uznesením č. k. 27C/125/2004-91 zo dňa 2.11.2005 okresný súd konanie v časti 304.368,- Sk zastavil, pričom späťvzatá časť konania vo výške 4.368,- Sk sa týkala všetkých žalovaných, voči ktorým si žalobkyňa uplatňovala pomerne vrátenie investícií do nehnuteľnosti. Uznesením č. k. 27C/125/2004-143 zo dňa 17.4.2008 okresný súd konanie v časti 16 % úroku z omeškania zo sumy 300.000,- Sk od 13.11.2002 do 2.6.2005 a úroku z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 75.000,- Sk od 3.6.2005 do 10.6.2005 zastavil. Uznesením č. k. 27C/125/2004-460 zo dňa 21.2.2012 okresný súd pripustil zmenu žaloby, ktorou si uplatnila žalobkyňa zaplatenie istiny 76.635,20 Sk/2.543,82 Eur spoločne a nerozdielne od všetkých žalovaných spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.8.2004 do zaplatenia. Žaloba žalobkyne v danom znení bola právoplatne zamietnutá.
21. S odvolacou námietkou žalobkyne vo vzťahu k odvolaním napadnutému II. výroku, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 150 ods. 1 OSP a nepriznať žalovanej 2. náhradu trov konania sa odvolací súd nestotožnil.
22. Žalobkyňa uvádzala ako dôvody hodné osobitného zreteľa jednak to, že len vďaka nepredvídateľnej námietke započítania bol jej nárok zamietnutý, hoci prvoinštančný súd uznal jej nárok voči žalovaným vo výške 2.543,82 Eur (titulom bezdôvodného obohatenia) a ďalej, že celú situáciu s jej vynúteným pobytom v dome, zavinila žalovaná 1.
23. Podľa § 150 ods. 1 OSP (obdobne akt. § 257 CSP), ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník konania (strana), ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania (strana) nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
24. Cit. ust. § 150 ods. 1 OSP rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela OSP účinná od 15.10.2008 (zákon č. 384/2008 Z. z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhradu trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých strán a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 veta druhá OSP ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.
25. Ust. § 150 ods. 1 OSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.
26. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk má za to, že žalobkyňou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v odseku 19 neodôvodňujú postup podľa § 150 ods. 1 OSP, pričom tvrdenie o zavinení núteného pobytu žalobkyne v dome žalovanou 1. nemožno považovať za takýto dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi inými stranami, v danom prípade medzi žalobkyňou a žalovanou 2. Ani tvrdený dôvod o tom, že síce žaloba žalobkyne v časti 2.543,82 Eur (bezdôvodné obohatenie) voči žalovaným bola súdom uznaná a následne však zamietnutá, nezakladá aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Tu ešte odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie o uznaní žaloby v časti 2.543,82 Eur (bezdôvodné obohatenie) nie je dôvodné, keďže z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-844 zo dňa 11.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015 jednoznačne vyplýva, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá (v celom rozsahu).
27. Po zohľadnení kritérií uvedených v odseku 22 a nedôvodnej argumentácie zo strany žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru, že postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2. neaplikoval § 150 ods. 1 OSP bol správny, a správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá OSP a priznal žalovanej 2. voči žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 710,56 Eur a náhradu iných trov konania 28,50 Eur (II. výrok). Odvolací súd dôvodnosť a počet úkonov právnej služby v spojení s výškou priznanej náhrady trov právneho zastúpenia ako aj výškou priznaných iných trov konania nepreskúmal, keďže uvedené nebolo napadnuté osobitnou odvolacou argumentáciou žalobkyne, a preto podľa § 387 ods. 2 OSP odkazuje na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie na strane 7 a 8.
28. Správny bol podľa odvolacieho súdu postup súdu prvej inštancie aj pri rozhodnutí o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 OSP, keď podľa výsledku konania uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 946,13 Eur (IV. výrok). Nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne, že aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu mal okresný súd postupovať podľa § 150 ods. 1
OSP a to z dôvodu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu neprichádza aplikácia § 150 ods. 1 OSP do úvahy. Podľa dikcie § 148 ods. 1 OSP je možné náhradu trov konania znížiť, avšak len ak sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo však v prípade žalobkyne nebolo v odvolaní vôbec tvrdené a teda ani preukázané, pritom už zo spisového materiálu vyplýva, že už uznesením okresného súdu č. k. 27C/125/2004-31 zo dňa 8.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/71/2005-81 zo dňa 31.5.2006 nebolo žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov priznané.
29. Pokiaľ ide ďalšiu argumentáciou, že prvoinštančný súd mal skúmať kto zavinil trovy podľa § 147 ods. 1 OSP, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keď to výslovne okresný súd v odôvodnení neuviedol, nemožno vychádzať zo záveru, že týmto ustanovením sa neriadil. Zásada procesnej zodpovednosti podľa § 147 ods. 1 <. OSP (účinného do 30. júna 2016) predstavuje zodpovednosť za trovy konania, ktoré účastník (akt. strana) zbytočne zavinil svojim správaním, alebo ak vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi (akt. strane) prihodila. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom v súlade so zákonom, pričom ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli. Tieto trovy bolo potom potrebné oddeliť od ostatných trov konania, v rámci tzv. separácie trov konania. S poukazom na uvedené podľa odvolacieho súdu neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 147 ods. 1 <. OSP, podľa ktorého predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je porušenie procesných povinností účastníka (akt. strany), v príčinnej súvislosti, s ktorým protistrana vynaložila trovy zbytočne, príp. ak trovy vznikli náhodou, ktorá sa strane prihodila, keď v preskúmavanej veci takého predpoklady naplnené nie sú.
30. Odvolaciu argumentáciu žalobkyne o vhodnosti prerušenia (odvolacieho) konania o rozhodovaní o trovách konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR z dôvodu podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd pod č. Rvp 12/2016 s predpokladom zrušenia rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-844 zo dňa 11.5.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015, posúdil odvolací súd podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP (obdobie § 41 ods. 2 OSP v znení k 30.6.2016) iba ako podnet na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP (obdobne § 109 ods. 1 písm. b) OSP v znení k 30.6.2016).
31. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
32. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
33. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
34. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
35. Inštitút prerušenia konania je v Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach § 162 až § 165, pritom § 162 upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (ide predovšetkým o otázky uvedené v § 194 CSP, obdobne § 135 OSP v znení k 30.6.2016). Rovnako postupuje aj v prípade uvedenom pod písm. b) a c) citovaného zákona. Na rozdiel z citovaného § 164 jednoznačne vyplýva, že prerušenie konania z tam
uvedeného dôvodu je fakultatívne, teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia (arg. slovo „môže“).
36. Podľa odvolacieho súdu podanie ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je skutočnosťou, ktorá by spĺňala zákonnú podmienku pre prerušenie konania, keď nebol naplnený ani jeden z prípadov, kedy by súd podľa § 162 CSP bol povinný konanie prerušiť. Taktiež nejde ani o prípad fakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP.
37. S poukazom na záver odvolacieho súdu ako aj skutočnosť, že žalobkyňa podala iba podnet na prerušenie konania, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil, nebol naplnený zákonný predpoklad o povinnosti rozhodnúť o uvedeným samostatným výrokom odvolacieho súdu.
38. V tejto súvislosti ešte odvolací súd dodáva, že v prípade ak by zákonodarca sledoval cieľ, aby každé podanie sťažnosti na ústavný súd mala na následok obligatórne prerušenie určitého konania, tak by tento úmysel priamo vyjadril v právnej úprave.
39. Odvolací súd sa s ohľadom na uvedené v predchádzajúcich odsekoch nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorou napadla II. a IV. výrok preskúmavaného uznesenia, ktoré sú podľa odvolacieho súdu vecne správne, a preto ich podľa § 387 CSP potvrdil.
40. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2., ktorým napadla I. výrok preskúmavaného uznesenia, a jej argument, že prvoinštančný súd mal vyčísliť čistý úspech žalobkyne vo výške pri rozdiele 3,08 % (ktorý podľa § 142 ods. 2 OSP nestojí za reč) ako rozdiel úspechu žalobkyne 51,54 % a úspechu žalovanej 1. 48,46 %, a to pri nezohľadnení sumy vyčíslených úrokov z omeškania 16.792,- Sk do úspechu žalobkyne, ale zohľadnenia ako úspechu žalobkyne iba sumy 300.000,- Sk (istiny) v konaní, sa odvolací súd nestotožnil a mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak čistý úspech žaloby žalobkyne voči žalovanej 1. vyčíslil vo výške 8,86 % ako rozdiel 54,43 % (pomer istiny 300.000,- Sk + úrok z omeškania 16.792,- Sk k celkovému pôvodne žalovanému nároku žalobkyne voči žalovanej 1, ktorý nebol stranami spochybnený vo výške 582.058,06 Sk). Podľa odvolacieho súdu neobstojí ako argument žalovanej 1., že zaplatenie sumy 16.792,- Sk pochádzalo z celkom iného konania (sp. zn. 8C/154/2005), v ktorom bola uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania, jednak preto, že rozhodnutie o náhrade trov konania v inom konaní nemá dopad na preskúmavané rozhodnutie o náhrade trov konania, ale predovšetkým preto, že aj v tomto konaní sa pôvodne žalobkyňa voči žalovanej 1. domáhala zaplatenia aj úrokov z omeškania (16 % ročne zo sumy 300.000,- Sk od 13.11.2002 do zaplatenia - vyčíslených vo výške 122.958,90 Sk), o ktorým však bolo konanie zastavené uznesením č. k. 27C/125/2004-143 zo dňa 17.4.2008, čiastočne pre zavinenie žalovanej 1., ktorá úroky vo výške 16.792,- Sk zaplatila (čo nespochybnila ani v odvolaní a okresný súd správne posúdil v tejto časti nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP) a čiastočne pre zavinenie žalobkyne v časti úrokov z omeškania 106.166,90 Sk (okresný súd správne posúdil v tejto časti nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP).
41. Prvá veta § 146 ods. 2 OSP (ekvivalentne § 256 ods. 1 CSP) so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).
42. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).
43. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
44. Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá a druhá OSP (účinného v čase rozhodovania) súdom prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 1. ako aj s vyčísleným čistým úspechom žalobkyne 8,86 % s odkazom na obsah odseku 37 ako aj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie na strane 6.
45. S odvolacou argumentáciou žalovanej 1. týkajúcou sa nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyni za úkony právnej služby, konkrétne úkon právnej služby rokovanie s protistranou zo dňa 2.6.2005 a úkon právnej služby rokovanie s protistranou zo dňa 10.6.2005 sa odvolací súd stotožnil, keď v tejto časti nebol postup okresného súdu správny. Možno teda prisvedčiť žalovanej 1., že v spisovom materiáli založené písomnosti zo dňa 2.6.2005 (na č.l. 89) a zo dňa 10.6.2005 (na č.l. 88) potvrdzujú skutočnosti iba o tom, že žalovaná 1. odovzdala žalobkyni sumu 225.000,- Sk a následne sumu 75.000,- Sk, avšak iné skutočnosti o prípadnom rokovaní už nie sú obsahom týchto písomností a teda nemožno tieto úkony kvalifikovať ako účelné úkony právnej služby v danej veci, s ktorými je spojený aj nárok na náhradu trov konania. Iná situácia sa však už týka podľa odvolacieho súdu úkonu právnej služby, podania odvolania zo dňa 22.2.2005 (na č.l. 75), ktorý namieta žalovaná 1., avšak už nedôvodne. Odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením, že podanie odvolania zavinila žalobkyňa tým, že nezaplatila súdny poplatok za žalobu. Zo spisového materiálu naopak vyplýva, že uznesením č. k. 27C/125/2001-74 (pôvodne čl. 71) zo dňa 7.2.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu č. k. 11Co/72/2005 zo dňa 31.5.2006, bolo konanie zastavené predčasne a okresný súd ani nevyzval žalobkyňu za zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že podanie odvolania zo dňa 22.2.2005 bolo dôvodné a zároveň účelným úkonom právnej služby, pričom priznanie náhrady trov konania zaň okresným súdom bolo teda odôvodnené.
46. Okresný súd vyčíslil a priznal žalobkyni pomernú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 22,25 Eur (8,86 % z 251,13 Eur, t.j. zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 127,13 Eur/3.830,- Sk a súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku č. k. 27C/125/2004-568 zo dňa 14.2.2013 v sume 124,- Eur) a za právne zastúpenie vo výške 123,62 Eur (8,86 % z 1.395,24 Eur). Celkom teda priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby a to konkrétne príprava a prevzatie veci dňa 23.8.2004, podanie žaloby na súd zo dňa 23.8.2004, podanie odvolania zo dňa 22.5.2005, rokovanie s protistranou dňa 2.6.2005 a rokovanie s protistranou dňa 10.6.2005.
47. S ohľadom na konštatovanie v odseku 42 odvolací súd na rozdiel od okresného súdu vyčíslil a priznal žalobkyni pomernú náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 68,74 Eur (8,86 % z 775,82 Eur), a to za dva úkony právnej služby: 1. príprava a prevzatie dňa 23.8.2004, 2. podanie žaloby zo dňa 23.8.2004, keď vychádzal z vyčíslenia súdu prvej inštancie (na strane 6 rozhodnutia), ktoré nebolo odvolaním ani žalovanej 1. spochybnené (á 253,94 Eur x 2 = 507,88 Eur, zvýšená o 20 % DPH 101,58 Eur + paušálna náhrada 2x 4,51 Eur, spolu 618,48 Eur), a ktorá za tieto dva ňou (výslovne odvolaním) akceptované úkony spolu vyčíslila náhradu vo výške 660,12 Eur (teda vyššiu); 3. podanie odvolania dňa 22.2.2005 (od 1.1.2005 odmenu vo výške 1 tarifnej odmeny, t.j. 126,97 Eur, zvýšenú podľa § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o 20% DPH 25,39 Eur + režijný paušál 4,98 Eur, spolu 157,34 Eur), t. j. celkom spolu 775,82 Eur, keď úkon právnej služby pod číslom 3 je účelným úkonom právnej pomoci podľa záveru odvolacieho súdu v odseku 42.
48. Žalobkyni vzniklo podľa odvolacieho súdu právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 775,82 Eur, z čoho odvolací súd podľa pomeru úspechu v konaní zaviazal žalovanú 1. zaplatiť žalobkyni 8,86 %, t.j. sumu 68,74 Eur a to v zmysle § 263 ods. 1 CSP k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
49. Žalovaná 1. nenapadla osobitnou odvolacou argumentáciou vyčíslenú výšku náhrady iných trov konania vo výške 22,25 Eur, preto sa odvolací súd túto osobitne nepreskúmal a v tejto časti napadnutý výrok I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti náhrady trov právneho zastúpenia I.
výrok podľa § 388 CSP zmenil a uložil žalovanej 1. povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 Eur.
50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne a žalovanej 2 odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej 2 voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej 1. a žalobkyne odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s cit. ust. § 255 CSP tak, že žalovanej 2. priznal nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu pomeru jej úspechu, ktorý je 24,76 %. Žalobkyňa dosiahla v konaní čistý úspech 24,76 % ako rozdiel 62,38 % (prvoinštančným súdom priznané iné trovy 22,25 Eur + náhrada trov právneho zastúpenia priznaná odvolacím súdom 68,74 Eur) a 37,62 % (odvolacím súdom nepriznaná náhrada trov právneho zastúpenia 54,88 Eur), pričom predmetom odvolacieho konania bola náhrada iných trov 22,25 Eur + náhrada trov právneho zastúpenia 123,62 Eur, spolu 145,87 Eur.
52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).