Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-70-2016.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v V., L. XXX/XX o zaplatenie 580,83 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi istinu vo výške 293,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 36,84 EUR od 10.10.2013 do zaplatenia, 5% zo sumy 11,17 EUR od 10.11.2013 do zaplatenia a 5% zo sumy 245,66 EUR od 10.12.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 12.9.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 580,83 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 287,16 EUR od 10.9.2013 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 36,84 EUR od 10.10.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 11,17 EUR od 10.11.2013 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 245,66 EUR od 10.12.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovaného riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 580,83 EUR, avšak žalovaný tieto faktúry neuhradil. 3. Nakoľko súdu sa aj napriek šetreniu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, žalovanému bola žaloba doručená dňa 13.7.2017 postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5.9.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, podrobnými mesačnými výpismi pre telefónne číslo 911324194, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Pokusom o zmier zo dňa 22.10.2013 a Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, ktoré predložil žalobca a zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku a táto prešla na žalobcu dňom 4.9.2015 do jeho vlastníctva. 7. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu dňa 28.7.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : Happy M a dňa 30.7.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : mobilný internet. Zmluvy obsahovali záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. Právny predchodca a žalovaný tiež uzavreli Dodatok k Zmluve zo dňa 28.7.2017 , predmetom ktorého bola aktivácia programu Happy M. Z Dodatku k Zmluve vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň bola v Zmluve uvedená výška zmluvnej pokuty 619 EUR, a to za porušenie záväzku využívať predmetnú službu. Právny predchodca a žalovaný tiež uzavreli Dodatok k Zmluve zo dňa 30.7.2017 , predmetom ktorého bola aktivácia programu mobilný internet. Z Dodatku k Zmluve vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň bola v Zmluve uvedená výška zmluvnej pokuty 331,94 EUR, a to za porušenie záväzku využívať predmetnú službu. 8. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv v spojení so všeobecnými podmienkami. 9. Z predložených faktúr súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu za poskytnuté služby takto : faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 9.9.2013 sumu 287,16 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 9.10.2013 sumu 36,84 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 9.11.2013 sumu 11,17 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 9.12.2013 sumu 245,66 EUR.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 19. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014). 23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. 25. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom dňa 28.7.2013 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom dňa 30.7.2013, ktorých predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný za tieto služby nezaplatil. 26. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žalobného návrhu na súde , teda keď je actio nata. Actio nata nastáva dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. 27. Ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. stanovuje orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. 28. Pokiaľ ide o faktúru č. 7308982383 znejúcu na sumu 287,16 EUR, táto bola splatná dňa 9.9.2013, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 12.9.2016, teda po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 9.9.2016. V tejto časti je teda žaloba nedôvodná, preto ju súd zamietol. 29. Súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 293,67 EUR s DPH titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorá pozostáva zo sumy 36,84 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 7310102675 splatnou dňa 9.10.2013, zo sumy 11,17 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 7311328356 splatnou dňa 9.11.2013 a zo sumy 245,66 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 7312374240 splatnou dňa 9.12.2013. 30. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5% bodov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto : 31. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 33. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci úspech 50,6 % - 293,67 EUR (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 580,83 EUR) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 49,4 % - 287,16 EUR, teda rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanej je 1,2 %, čo je približne rovnaký úspech oboch sporových strán v tomto spore. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).