Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-153-2015.pdf
PDF · 92.1 KB
No categories available
15C/153/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30807484, vo veci týkajúcej sa pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen, Ul. Š.Moyzesa 1369/52, proti žalovanému H.. T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Ul. H. XX, o zaplatenie 245,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 245,76 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
III/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 16,50 €, do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.6.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 245,76 €. Sociálna poisťovňa pobočka Zvolen podľa § 291 ods. 3, písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prevzala spisy vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31.12.2003 vybavené a vznikli z činnosti Národného úradu práce - Okresného úradu práce M., D. a X.. Národný úrad práce X. ako oprávnený podal dňa 1.8.2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému H. J., nar. 18.X.XXXX, bytom J. rad XX, X. u žalovaného. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na vymoženie dlžnej sumy na príspevku na poistenie v nezamestnanosti vo výške 245,76 €. Dňom 22.10.2003 uzatvoril zmluvu o vykonaní exekúcie národný úrad práce so žalovaným vedenej pod č. EX 1260/2003. Žalovaný ako súdny exekútor sa zaviazal, že platbu povinného poukáže v prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora. Šetrením u náhradného súdneho exekútora J.. J. Y. bolo z evidencie spisu EX XXXX/XX zistené, že exekúcia bola skončená vymožením, pričom suma nebola ku dňu podania žaloby poukázaná na účet oprávneného. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené príslušnému súdu. Zadržanie úhrad od povinného a nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s exekučným poriadkom a preto sa domáhal žalobca náhrady škody voči žalovanému pozostávajúcej z vymoženej čiastky 245,76 €, ktorú bezdôvodne žalovaný zadržiava a nepoukázal na účet oprávneného.
2. Dňom 18.6.2014 tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. V odpore namietol premlčanie nároku uplatňovaného v tomto konaní, ako aj nedostatok pasívnej, vecnej legitimácie. Po nariadení pojednávania vo veci samej z dôvodu podaného odporu súd prvej inštancie rozhodol dňa 23.6.2015 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že je nárok uplatňovaný v tomto konaní uplatňovaný voči žalovanému, ktorý nie je pasívne, vecne legitimovaný. V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý uznesením zo dňa 21.11.2016
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne na základe preukázaného skutkového stavu akceptoval námietku nedostatku pasívnej, vecnej i procesnoprávnej legitimácie žalovaného v danom spore. Mal za to, že tak ako žalovaný a aj súd prvej inštancie poukázali na osobitný právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a súdnym exekútorom, ktorý nie je možné posúdiť ako súkromnoprávny vzťah a v dôsledku ktorého podľa názoru súdu prvej inštancie súdny exekútor ako nositeľ štátom zverenej verejnej moci priamo a osobne nezodpovedá oprávnenému za spôsobenú škodu podľa predpisov občianskeho zákonníka a súčasne podľa jeho názoru nemožno pri vyvodení zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekúcie aplikovať ani ustanovenie osobitnej právnej normy upravujúcej zodpovednosť súdnych exekútor za spôsobenú škodu pri výkone exekučnej činnosti. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť súdneho exekútora, pričom z jeho dikcie je zrejmé, že ak osobitný zákon neustanovuje inak exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku. Vychádzajúc z uvedenej zákonnej dikcie má sa za to, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti možno vyvodiť priamo z exekučného poriadku pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného teda vyplýva, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa vzájomne nevylučujú. V zákonných možnostiach žalobcu je to koho určí za zodpovedný subjekt a či si zvolí uplatnenie svojho nároku vyvodením priamej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi v sporovom konaní alebo si zvolí osobitný postup pri uplatnení nároku na náhradu škody voči štátu. Úlohou súdu prvej inštancie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo vysporiadať sa aj s námietkou premlčania uplatneného nároku vznesenou žalovaným, ktorou sa pri rozhodovaní súd prvej inštancie nezaoberal, keďže bol nárok zamietnutý z dôvodu vyhodnotenia nedostatku pasívnej, vecnej legitimácie žalovaného. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia právneho základu nároku uplatňovaného žalobou rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
4. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré boli strany sporu riadne a na čas predvolané. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Dňa 31.8.2017 zaslal ospravedlnenie a súhlas s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu ani žalovaného navrhnuté neboli. Opätovne súd vec prejednal a rozhodol. Žalobca k žalobe pripojil návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 1.8.2013 v prospech oprávneného Národný úrad práce - Okresný úrad práce X. proti povinnému H. J. zmluvu o vykonaní exekúcie EX 1260/2003, ako aj vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie adresované tunajšiemu súdu pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Z uvedeného dokladu bolo zistené, že sociálna poisťovňa prevzala vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie dňom 21.6.2013 o čom svedčí prezenčná pečiatka na uvedenom doklade.
5. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.
6. V zmysle ustanovenia § 33 ods.1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
7. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
8. Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
9. Najvyšší súd SR a následne všeobecné súdy v rámci Slovenskej republiky už pred nadobudnutím účinnosti právnej úpravy zodpovednosti exekútora za škodu podľa znenia § 31 Exekučného poriadku od 1.4.2017 vychádzali z toho, že exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich. Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedal vedľa štátu rovnako sám exekútor za podmienok ustanovených v čase podania žaloby § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Bolo len na poškodenom, či náhradu škody požaduje podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či nárok bude uplatňovať priamo od súdneho exekútora podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 289/2008, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015, 3Cdo 129/2015 z 22.6.2016). Vzhľadom na vývoj rozhodovacej činnosti súdov a právnej úpravy, ktorá upravuje zodpovednosť exekútora za škodu a tiež s poukazom na viazanosť rozhodnutím nadriadeného súdu, súd mal za to, že žalovaný je pasívne, vecne legitimovaný a je zodpovedný za škodu, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného ako súdneho exekútora. Bolo len na žalobcovi, aby si vybral akým spôsobom bude uplatňovať svoj nárok, či cestou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zákona č. 514/2003 Z.z. alebo v zmysle exekučného poriadku.
10. Po vyriešení otázky pasívnej, vecnej legitimácie u žalovaného sa súd ďalej zaoberal skúmaním premlčania nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní. Žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania bez bližšej konkretizácie. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo úlohou súdu prvej inštancie sa vysporiadať aj s námietkou premlčania uplatneného nároku vznesenou žalovaným, ktorou sa nezaoberal v prvom rozhodnutí súd prvej inštancie vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej, vecnej legitimácie. V danej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody. Preto sa súd zameral na skúmanie uplynutia tak subjektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody, ako aj objektívnej doby v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna doba nároku na náhradu škody je vo všeobecnosti trojročná s počiatkom plynutia od doby kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ak však ide o škodu spôsobenú úmyselne je objektívna premlčacia doba 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žaloba na tunajší súd došla 3.6.2014. Z oznámenia adresovaného tunajšiemu súdu od žalovaného bola pohľadávka vrátane príslušenstva a trov exekúcie vymožená 21.7.2006. Toto oznámenie bolo doručené Sociálnej poisťovni pobočka Zvolen 21.6.2013. To znamená, že od tohto okamihu mal žalobca vedomosť o vymožení pohľadávky, ako aj o tom, že súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom a finančné prostriedky nevyplatil na účet oprávneného. Od uvedeného dátumu plynula dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 3.6.2014 to znamená, že bola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o skúmanie objektívnej premlčacej doby tu súd vychádzal z predpokladu, že žalovaný ako orgán verejnej moci musel vedieť, že postupuje v rozpore so zákonom konkrétne exekučným poriadkom a že neoprávnene zadržiava finančné prostriedky, ktoré vymohol pre oprávneného. Vzhľadom na okolnosti danej veci je na mieste pri rozhodovaní o dĺžke objektívnej premlčacej doby zohľadniť tieto skutočnosti a v danej veci mal súd za to, že sa jedná o 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nakoľko škodu spôsobil žalovaný úmyselne a to aj s poukazom na známe okolnosti vedenia viacerých súdnych konaní totožných strán sporu s totožným skutkovým a právnym základom, ako aj s poukazom na trestné stíhanie iniciované poškodenými oprávnenými proti žalovanému s predpokladom úmyselného konania žalovaného. Konanie žalovaného v sebe zahŕňa tak vedomostnú ako aj vôľovú zložku protiprávneho konania. Žalovaný ako súdny exekútor si musel byť vedomý toho, že vymožené finančné prostriedky od povinných má povinnosť poukázať oprávnený a nie si ich ponechávať, nakoľko ide o nároky oprávnených vyplývajúce z vykonateľných exekučných titulov. Na výkon činnosti súdneho exekútora sa požaduje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte, pričom súdny exekútor je tak osobou práva znalou a bol povinný dôsledne rešpektovať všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa jeho činnosti. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že pre plynutie objektívnej premlčacej doby je stanovená 10-ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa vymoženia finančných prostriedkov a ku dňu podania žaloby na tunajšom súde bola pohľadávka uplatnená aj v 10-ročnej zákonnej premlčacej dobe. Z týchto dôvodov súd na námietku žalovaného titulom premlčania vznesenú v rámci konania pri podanom písomnom odpore bez bližšej špecifikácie neprihliadol. Žalobca tak uplatnil nárok v zákonom stanovenej 10-ročnej objektívnej
a dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Vznesená námietka premlčania žalovaným nebola dôvodná. Keďže žalobca preukázal dôvodnosť nároku uplatňovaného v tomto konaní súd žalobe vyhovel.
11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Vzhľadom na súčasnú procesnoprávnu úpravu pri rozhodovaní o trovách konania súd rozhoduje najprv o nároku úspešnej strany v konaní na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a až následne o výške trov konania. V konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto súd rozhodol tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%.
15. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona, preto súd zaviazal podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného. Výška súdneho poplatku bola stanovená podľa sadzobníka súdnych poplatkov položky 1a v najnižšej výške 16,50 €. Súdny poplatok je žalovaný povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu v lehote do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).