Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_14C-59-2012.pdf
PDF · 129.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/59/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu maloletého G. G., D.. XX. M.U. XXXX, zastúpeného rodičmi L.. I. G., D.. XX. T. XXXX, V. N.. F. G., D.. X. T. XXXX, všetci bytom XXX XX N. N., A. Y. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519, proti žalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, 975 17 Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, IČO: 00 165 549, zastúpenej JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica, Komenského 12D, IČO: 37 948 521, za účasti intervienta na strane žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, 816 23 Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o náhradu škody na zdraví a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Zákonní zástupcovia (rodičia) žiadajú súd v mene maloletého žalobcu uložiť žalovanej povinnosť poskytnúť mu primerané zadosťučinenie za zásah do jeho osobnostných práv vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 000 Eur. S poukazom na § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) tvrdia, že zamestnanci žalovanej nepostupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu pred a počas pôrodu v súlade s odbornými znalosťami a postupmi (lege artis), čo viedlo k hypoxii/afyxii plodu počas pôrodu a následnému trvalému poškodeniu zdravia dieťaťa. Postup non lege artis vidia v nedostatočnom monitorovaní plodu CTG, existencii časových diskrepancií v záznamoch pôrodných asistentiek a lekárov svedčiacej o významných nedostatkoch v monitoringu oziev plodu, neexistencii monitoringu CTG záznamom plodu od podania oxytocínu, rozhodnutí o ukončení pôrodu zvonovým spôsobom („ďalej i „pôrod vakuumextraktorom“) nevhodným pri akútnom nedokysličovaní plodu a v neodobratí krvi plodu tesne po pôrode na vyšetrenie ABR. Uvádzajú, že dieťa muselo byť bezprostredne po pôrode umiestnené na JIS s diagnózou peripartálna asfyxia s potrebou intubácie. Komplikácie vývoja jeho zdravotného stavu vyvrcholili o.i. amputáciou časti ľavej dolnej končatiny a pravej hornej končatiny, čo znamená doživotné telesné postihnutie trvale znižujúce kvalitu života, zapríčinené konaním zamestnancov žalovanej non lege artis. Neskôr rozšírili zákonní zástupcovia žalobcu žalobu i o náhradu škody na zdraví - náhradu za bolesť a náhradu sťaženie spoločenského uplatnenia (spolu v sume 35 370 Eur) a náhradu nákladov spojených s liečením v sume 2 101,37 Eur.
2. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žiadne z vyšetrení plodu od zistenia gravidity jeho matky do pôrodu nepreukázalo akékoľvek reálne zdravotné komplikácie dieťaťa alebo matky, ktoré by mohli byť čo i len teoreticky dôvodom jeho aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu. Závery vyšetrení v zdravotnej dokumentácii zhodne potvrdzujú, že napriek diagnostikovaným problémom matky s možným nedostatočným okysličovaním plodu, bol žalobca od počatia do 14.20 hod. dňa pôrodu zdravým plodom
a všetky jeho vývinové parametre boli v norme. Napriek tomu trpí žalobca aktuálne mnohými závažnými ochoreniami s trvalými následkami dramaticky znižujúcimi kvalitu jeho života. Jeho zdravotný stav po pôrode umožnil jeho prvý reálny fyzický kontakt s rodičmi až po niekoľkých mesiacoch. Žalobca trpí trvalým telesným i mentálnym postihnutím, podstúpil mnoho náročných operačných zákrokov. Absolvuje finančne náročné liečebné procedúry, mnohé neplatené zdravotnými poisťovňami a dostupné len v zahraničí. Podľa právneho zástupcu je krajne nepriaznivý zdravotný stav žalobcu primárne spôsobený asfyxiou (akútnym nedokysličením organizmu), ktorá vznikla pri pôrode a spôsobila vznik a následné prasknutie stresových žalúdočných vredov, čo viedlo k úplnému rozvráteniu fungovania vnútorných orgánov dieťaťa. Pritom ani jedno vyšetrenie vykonané zamestnancami žalovanej počas tehotenstva do pôrodu, napriek diagnóze, s ktorou bola matka hospitalizovaná, nesignalizovalo nedostatočné okysličenie plodu. Podľa právneho zástupcu žalobcu nebol na zdravotný stav žalobcu počas tehotenstva a na spôsob ukončenia gravidity medzi zamestnancami žalovanej jednotný názor. S poukazom na výpoveď znalca, že jediným vierohodným výstupom preukazujúcim stav plodu v čase pred pôrodom je CTG záznam, ktorý poskytuje dostatočný a vierohodný prehľad o stave plodu počas pôrodu, konštatuje právny zástupca, že v zdravotnej dokumentácii matky neexistuje vierohodný CTG záznam preukazujúci zdravotný stav žalobcu v čase od 14.20 hod. do okamihu pôrodu. S poukazom na výpoveď zamestnancov žalovanej, ktorí zhodne uviedli, že zdravý plod asfyxiu v dĺžke zachytenej v poslednom CTG zázname v zdravotnej dokumentácii matky musí prekonať bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií, argumentuje, že ak je toto tvrdenie pravdivé, potom existujú len dva možné dôvody, prečo žalobca takéto relatívne „bežné“ neodkysličenie organizmu nezvládol a trpí trvalým vážnym poškodením zdravia - buď k asfyxii žalobcu došlo počas gravidity v čase dávno pred pôrodom, na základe čoho zamestnanci žalovanej mali predpokladať zníženie kompenzačných schopností jeho organizmu a pôrod viesť spôsobom, ktorý by na minimálnu možnú mieru znížil riziko vzniku situácie, ku ktorej reálne došlo pri pôrode, alebo k asfyxii žalobcu došlo v deň pôrodu od 14.20 hod. do pôrodu a zamestnanci žalovanej ju včas nezistili, lebo od 14.20 hod. do 16.20 hod. nevykonávali CTG monitoring. Z toho právny zástupca žalobcu vyvodzuje, že zamestnanci žalovanej nepostupovali spôsobom, ktorým postupovať mohli a mali, a ktorý by súčasne minimalizoval riziko vzniku asfyxie, na čom podľa neho nemení nič ani konštatovanie znalca, že postup zamestnancov žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol lege artis.
3. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nespochybňuje zdravotné poškodenie žalobcu, ale s poukazom na závery znaleckého dokazovania tvrdí, že neexistuje dôkaz o tom, ako k poškodeniu zdravia dieťaťa došlo, a preto nemožno jeho nepriaznivý zdravotný stav dávať do súvislosti s pôrodom, navyše bez akéhokoľvek potvrdeného pochybenia pri vedení pôrodu. Poukazuje na to, že konkrétnu príčinu hypoxie/asfyxie žalobcu nemožno exaktne určiť. Odmieta aj tvrdenie, že neexistuje vierohodný CTG záznam o zdravotnom stave žalobcu od 14.20 hod. do pôrodu. Tvrdí, že jej zamestnanci neporušili ani všeobecnú prevenčnú povinnosť a poukazuje na stanovisko znalca, že matke bola poskytnutá nadštandardná starostlivosť. Preto podľa nej neexistuje príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia dieťaťa a konaním zamestnancov, ktorým nebol preukázaný postup non lege artis. Právna zástupkyňa žalovanej tiež podotýka, že duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví titulom náhrady škody na zdraví i titulom náhrady nemajetkovej ujmy na základe zásahu do osobnostných práv nie je možné.
4. Právny zástupca intervienta na strane žalovanej sa v plnom rozsahu pripojil k argumentácii právnej zástupkyne žalovanej.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov žalobcu L.. I. G. V. N.. F.N. G., Z. O.. V. M., O.. A. C., O.. U. F., W. W., O.. L. G., O.. Ľ. M., W. A., F.H. O., O.. I. U., O.. M. C., O.. A. O. V. O.. A. A., vypočutím právnych zástupcov strán a intervienta a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 173/2015 znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a výsluchom súdnych znalcov W.. O.. M. R., A.. V. O.. F. Z., oboznámením sa s fotodokumentáciou a zdravotnou dokumentáciou (notárske zápisnice N 9/2011, N 10/2011), listinnými dokladmi o liečbe žalobcu a výdavkoch s ňou spojených, korešpondenciou strán, pričom zistil pre rozhodnutie významné nasledovné:
6. Medzi stranami niet sporu o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého žalobcu, rozsahu jeho poškodenia a liečenia. Tieto skutočnosti potvrdzujú i listinné dôkazy, najmä zdravotná dokumentácia.
7. Matka maloletého žalobcu vypovedala, že jej tehotenstvo bolo štandardné a nebolo charakterizované ako rizikové. Mesiac pred termínom pôrodu lekár po vyšetrení konštatoval, že plod má málo kyslíka a problém s prietokom. Usúdil, že tehotenstvo bude treba chápať ako rizikové a navrhol hospitalizáciu, ktorú matka nastúpila u žalovanej. Na podávané lieky nereagovala dobre. Jedno sonografické vyšetrenie bolo realizované za prítomnosti primára O.. H. N., ostatné za prítomnosti ošetrujúceho lekára O.. V. M., ktorý konštatoval, že pôrod vidí na sekciu, lebo plod má málo kyslíka a plodovej vody. Dňa 23. júla 2010 po realizácii sonografického vyšetrenia pri odchode z pracoviska O.. V. M. zopakoval, že pôrod by sa mal realizovať sekciou a bude o tom informovať ošetrujúceho lekára. O dve hodiny neskôr vykonal vyšetrenie O.. A. O., ktorý po realizácii sonografického vyšetrenia odlúpol krčok maternice a vyjadril sa, že nevidí dôvod na pôrod sekciou. Dňa 24. júla 2010 matke nasadili injekcie za účelom vyvolania kontrakcií, po ich aplikácii zvracala a cítila sa precitlivená. Dňa 26. júla 2010 ju opäť vyšetroval O.. A. O., ktorý znovu odlúpol krčok maternice, následkom čoho matka krvácala. V noci zo dňa 26. na 27. júla 2010 začali kontrakcie, matka išla na CTG vyšetrenie a na pôrodnicu. Tam ešte doobeda dvakrát realizovali CTG vyšetrenie a na poludnie prišiel O.. A. C., ktorého si zvolila. Po podpise zmluvy ju O.. A. C. vyšetril, vypustil plodovú vodu a položil ju na pôrodnú posteľ, kde bola od 14.30 hod. len za prítomnosti manžela. Okolo 16.00 hod. zdravotná sestra realizovala vypočutie lievikom a nasadila inú infúziu. Odmerali jej panvu, dali pásy na CTG vyšetrenie a konštatovali, že je otvorená na 8 cm. Privolali O.. A. C., ktorý po vyšetrení konštatoval, že je na 8 cm otvorená, a preto možno začať pôrod. Na samotný priebeh pôrodu sa matka nepamätá. Dieťa videla až na druhý deň ráno. Dňa 28. júla 2010 sa prvýkrát dozvedela, že jej pôrod prebehol zvonovým spôsobom. Dieťa bolo v inkubátore. V noci zo dňa 28. na 29. júla 2010 začalo krvácať zo všetkých telesných otvorov. Povedali jej, že mu praskol stresový vred z ťažkého pôrodu. Matka uviedla, že počula ako O.. Ľ. M. vyčíta O.. A. C. zdravotný stav dieťaťa, ktoré museli oživovať.
8. Otec maloletého žalobcu N.. F. G. zdôraznil, že ho počas pôrodu zarazilo, G. O.. A. C. zostal vystrašený, volal iného lekára a jeho poslal preč.
9. Svedok O.. V. M., ošetrujúci lekár matky na oddelení rizikového tehotenstva, dementoval tvrdenie, že indikoval priebeh pôrodu sekciou. Nevedel odpovedať na otázku, či postup zamestnancov žalovanej bol v danom prípade non lege artis a zavinil zlý zdravotný stav dieťaťa po narodení. Uviedol, že spôsob a rozsah monitorovania plodu sa individuálne prispôsobuje vývoju pôrodu, a že vyšetrenie ABR nie je povinné, hoci v praxi fakultnej nemocnice bežné.
10. Svedok O.. A. C., zmluvný lekár pri pôrode, sa k pobytu matky na oddelení rizikového tehotenstva nevedel vyjadriť, lebo jeho účinkovanie začalo po prevoze matky na pôrodnú sálu. Uviedol, že sa pamätá, že rodička bola pripravovaná na fyziologický spontánny pôrod a neboli zmienky o operačnom pôrode. On prišiel na operačnú sálu okolo 13.00 hod., urobil vaginálne vyšetrenie na zistenie nakoľko je rodička otvorená a po priaznivom náleze prerušil vak blán na odtok plodovej vody, ktorá bola číra a nesvedčila o žiadnej vnútromaternicovej tiesni plodu. Boli realizované CTG vyšetrenia a rodičku sledovali pravidelne pôrodné asistentky a lekár. Podľa svedka prebiehal pôrod štandardne a nič nenasvedčovalo, že by dieťa malo trpieť zdravotnými následkami, akými trpí. Na otázku prečo rodička nebola CTG monitorovaná v čase od 14.24 do 16.14, hoci bola na rizikovom tehotenstve s podozrením na nedostatočné okysličenie plodu, svedok odpovedal, že CTG vyšetrenie sa vykonáva v pôrodnej sále každé 2 alebo 3 hodiny, ak nie sú komplikácie a dôvod na kontinuálne sledovanie. V tomto prípade dôvod na kontinuálne sledovanie nebol, lebo CTG záznamy boli v poriadku. Svedok potvrdil, že rodička bola monitorovaná aj vaginálne lekárom a posluchovo pôrodnými asistentkami. Vyslovil presvedčenie, že sa v danej situácii rozhodol pre optimálne a najrýchlejšie ukončenie pôrodu.
11. Svedkyňa O.. U. F., lekárka na pôrodnej sále, vypovedala, že na pôrodnú sálu prijali rodičku o 9.15 hod., keď sa začala pôrodná bránka postupne otvárať. CTG vyšetrenie nesignalizovalo žiadne známky ohrozenia. Aj podľa CTG vyšetrenia o 11.30 hod. bolo všetko v poriadku. O 14.30 hod. prevzal rodičku zmluvný lekár O.. A. C., ktorému ju odovzdávala počas prvej doby pôrodnej. Svedkyňa potvrdila, že CTG vyšetrenia sa štandardne realizujú každé 2 - 3 hodiny, častejšie len v prípade problémov.
12. Svedkyňa W. W., pôrodná asistentka, potvrdila, že záznamy o pôrode o 14.30 hod., o 16.00 hod. a o 16.30 hod. písala ona. Uviedla, že v tomto prípade nebolo potrebné CTG vyšetrenie opakovať častejšie ako štandardne, t.j. každé dve hodiny.
13. Svedkyňa O.. L. G., pôrodná asistentka, vypovedala, že matku žalobcu mali ako rodičku v celodennej starostlivosti a monitorovali ozvy plodu. Keď počas prvej doby pôrodnej ozvy plodu poklesli, zavolali o 16.30 hod. O.. A. C., ktorý potom realizoval ordinácie. Svedkyňa potvrdila, že do záznamu o pôrode písala záznamy o 9.15 hod., o 10.00 hod., o 10.30 hod., o 15.00 hod., o 15.30 hod. a o 16.00 hod. Podľa svedkyne môžu byť rozdiely v hodnotách oziev plodu v zázname z CTG vyšetrenia a na pôrodnej krivke zaznamenanej pôrodnými asistentkami výsledkom dodatočného zapisovania oziev do pôrodnej krivky, lebo pri poklese oziev vzniká stresujúca situácia, na ktorú musia pôrodné asistentky reagovať a záznam vypĺňajú až po vyriešení problémov. Svedkyňa v prvej výpovedi uviedla, že O.. A. A. zavolali o 16.45 hod. na pokyn O.. A. C., po nahliadnutí do dokumentácie v druhej výpovedi uviedla, že O.. A. C. A. O.. A. A. o 16.30 hod. Svedkyňa má za to, že CTG monitorovací prístroj zapli o 16.13 hod., po 8 minútach t.j. o 16.21 hod. zistili pokles oziev plodu, zavolali O.. A. C., ktorý prišiel do 5 minút, vyšetril rodičku, a cca o 16.30 hod. nechal zavolať O.. A. A..
14. Svedkyňa O.. Ľ. M., lekárka na JIS, uviedla, že pri jej nástupe do služby nič nesignalizovalo mimoriadny stav dieťaťa, ktoré bolo v inkubátore. Poobede mu namerali vyšší krvný tlak a zaviedli monitor. Okolo 23.00 hod. sa už odsávala čerstvá krv, a tak zistili väčšie množstvo krvi v žalúdku. Dôvodom podľa jej názoru mohol byť prasknutý žalúdočný vred ako následok stresu pri pôrode a resuscitácie po narodení.
15. Svedkyňa W. A., zdravotná sestra na JIS, sa bližšie na okolnosti prípadu nepamätala.
16. Svedkyňa F. O., zdravotná sestra na JIS, vypovedala, že počas jej nočnej služby sa neudialo nič zvláštne.
17. Svedkyňa O.. I. U., zdravotná sestra na JIS, potvrdila, že počas jej služby bol maloletý žalobca v poriadku.
18. Svedkyňa O.. M. C., lekárka na JIS, vypovedala, že bola pri pôrode žalobcu a do pôrodnej sály prišla už pred jeho narodením. Potvrdila, že po pôrode boli problémy s dýchaním dieťaťa, ktoré resuscitovali a zaintubovali. Potom dieťa preložili na novorodeneckú JIS, kde bolo sledované. Podľa svedkyne postupovali štandardne.
19. Svedok O.. A. O., vedúci lekár na oddelení rizikového tehotenstva, uviedol, že matka bola hospitalizovaná pred pôrodom preto, lebo plod bol asi o 2 týždne menší, ale vzhľadom na jej konštitúciu a ďalšie zistenia mali za to, že situácia je v zásade štandardná. Vyslovil názor, že plod nebol hypotrofovaný. Potvrdil, že v čase, keď sa on staral o rodičku, bol plod v poriadku.
20. Svedok O.. A. A., lekár privolaný na pôrodnú sálu, sa pre odstup času na podrobnosti bez nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie nepamätal. Uviedol, že podľa dokumentácie pôrod prebiehal spontánne, na konci prvej doby pôrodnej začali poklesávať ozvy a pôrodník sa rozhodol pre ukončenie pôrodu vaginálnou operáciou. Svedok uviedol, že do pôrodu nezasahoval, lebo O.. A. C. bol atestovaný lekár.
21. Znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v závere znaleckého posudku č. 173/2015 uvádza, že nemožno s istotou potvrdiť ani vyvrátiť, že popôrodné komplikácie zdravotného stavu žalobcu mohli vzniknúť aj v predpôrodnom období následkom poruchy vnútromaternicového vývoja. Znalci konštatujú, že stav plodu pred pôrodom možno hodnotiť iba veľmi nepresne a okrajovo. Hoci pomocou ultrazvuku možno odhadovať rastovú krivku plodu a dopplerovským vyšetrením prietokov v pupočníkovej tepne nepriamo ukázať na hladinu kyseliny mliečnej v placente ako faktoru chronickej hypoxie, niet vyšetrenia na dokázanie neurologického vývoja, na presné zhodnotenie funkcie placenty a zásobenie plodu kyslíkom. Preto nemožno s istotou tvrdiť, že príčina zdravotného postihnutia dieťaťa nevznikla už v predpôrodnom období. Podľa znalcov je známe, že 80% všetkých mozgových poškodení plodu vzniká bez súvislosti s pôrodom v predpôrodnom období, ale manifestujú sa až po pôrode. Matka bola hospitalizovaná pre podozrenie na ľahké rastové zaostávanie plodu, a odhliadnuc od zbytočnej a obsolentnej (hoci neškodnej) medikamentóznej terapie bol podľa znalcov postup pri sledovaní rodičky správny a lege artis. Správnym a lege artis je podľa znalcov i vaginálne vedenie pôrodu pri podozrení na ľahké rastové zaostávanie plodu, o ktoré však s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo, lebo plod po pôrode vážil 2
890 g. Podozrenie na rastovú reštrikciu pritom nie je kontraindikáciou prirodzeného pôrodu, na začiatku ktorého nebolo možné určiť, či skončí vakuumextrakciou (čo je akútna pôrodnícka operácia). Podľa znalcov je tzv. Hamiltonov hmat bezpečný a jeho jedinou komplikáciou sú subjektívne nepríjemné pocity rodičky a prechodné krvácanie. Preto netreba písomný informovaný súhlas s jeho vykonaním, hoci lekár by mal pred každým výkonom pacientku o ňom slovne informovať a získať jej slovný informovaný súhlas (o ktorom v dokumentácii znalci zápis nenašli). Pretože rodička už bola v termíne pôrodu, bolo vykonanie tohto hmatu, zvyšujúceho pravdepodobnosť spontánneho začiatku pôrodu v nasledujúcich 48 hodinách, postupom lege artis. Znalci konštatujú, že po vykonaní tzv. Hamiltonovho hmatu bola rodička sledovaná štandardne, čo bolo postačujúce. Podľa záznamov v pôrodnej krivke boli ozvy plodu sledované pravidelne a štandardne, kópia posledného CTG záznamu je však nečitateľná, preto nemožno zistiť presné časové súvislosti a znalci vychádzali z pôrodnej krivky. Znalci konštatujú, že konkrétnu príčinu hypoxie/asfyxie žalobcu nemožno exaktne určiť. Podľa CTG záznamov a zápisu v pôrodnej krivke došlo k poklesu oziev na začiatku druhej doby pôrodnej, ktorá je pre plod najrizikovejšou časťou pôrodu, lebo môže dôjsť k natiahnutiu pupočnej šnúry alebo jej utlačeniu k okraju panvového kruhu. Preto sú v druhej dobe pôrodnej sledované ozvy plodu päťminútových intervaloch alebo kontinuálne. Spomalenie oziev však nemusí vždy znamenať hypoxiu plodu, zvýšený tlak hlavičky oproti kostiam panvy pôrodného kanálu spôsobuje zvýšený tlak krvi v mozgu plodu, čím sa aktivujú reflexy spomaľujúce akciu srdca. Pretrvávajúce spomalenie oziev je však signálom tiesne plodu a indikáciou operačného ukončenia pôrodu. Znalci uvádzajú, že už dávno neplatí, že je vakuumextrakcia kontraindikovaná pri známkach hypoxie plodu, naopak, známky hypoxie sú jednou z indikácií k ukončeniu pôrodu pomocou vakuumextraktora. Znalci vysvetľujú, že zdravý plod dobre toleruje krátkodobú hypoxiu počas pôrodu bez trvalých následkov, ale ak boli kompenzačné mechanizmy vyčerpané už počas vnútromaternicového vývoja, môže i krátka hypoxia spôsobiť trvalé zmeny plodu. Príčinou masívneho krvácania z hornej časti tráviaceho traktu žalobcu, následnej ťažkej sepsy a multiorgánového zlyhania bolo podľa znalcov krvácanie do žalúdka, ktoré bolo dôsledkom hypoxie/asfyxie žalobcu počas pôrodu. Pritom stres predstavuje známe riziko vzniku žalúdočných lézií (od erózií až po vredy), ktoré sú príčinou masívneho krvácania z tráviaceho traktu novorodencov rovnako ako dospelých. Na otázku, či bola komunikácia a výmena informácií medzi ošetrujúcim lekárom, zvoleným pôrodníkom a rodičkou na úrovni potrebnej na riadne zabezpečenie a poskytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis žalobcovi a rodičke pri pôrode, odpovedajú znalci, že v dokumentácii nezaznamenali nedostatky v komunikácii týchto subjektov. Na výzvu určiť na základe výsledkov merania laktátu (18,48 mmol/l) mieru, dobu trvania a intenzitu hypoxie/ asfyxie žalobcu znalci uvádzajú, že laktát patrí medzi objektívne laboratórne ukazovatele asfyxie. Je produktom anaeróbnej glykolýzy, a preto je jeho zvýšená hladina dôkazom prebehnutej závažnej hypoxie/asfyxie. Fyziologická hodnota laktátu je v pupočníkovej artérii < 4,7 mmol/l. Hodnota laktátu žalobcu vyšetrená o 18.45 hod. (cca 2 hodiny po narodení) bola (18,48 mmol/l) a v súvislosti s opisom stavu dieťaťa po narodení ju možno hodnotiť ako dôkaz prebehnutej závažnej peripartálnej asfyxie. Znalci tvrdia, že pôrodná krivka v tomto prípade podrobne zaznamenáva priebeh pôrodu bez časových diskrepancií. Na kópii posledného CTG záznamu však nemožno zachytiť presné časové údaje, a preto vychádzali zo zápisov v pôrodnej krivke. Na otázku, či je vyšetrenie ABR novorodenca štandardným postupom a jeho nevykonanie v tomto prípade bolo postupom lege artis, znalci odpovedajú, že na Slovensku neexistujú štandardné postupy alebo predpis, podľa ktorého treba vyšetrovať ABR každého novorodenca. Podľa americkej spoločnosti gynekológov a pôrodníkov sa má toto vyšetrenie realizovať o. i. v prípade abnormálnych oziev plodu, a preto by tu bol odber ABR indikovaný. Opis stavu žalobcu (prítomnosť len spomalenia oziev bez iných známok života) svedčí pre intrauterínny pôvod asfyxie. Je typické, že krátko trvajúca intrauterínna asfyxia výborne odpovedá na oživovacie manévre a nezanecháva zvyčajne dlhodobé následky. Znalci konštatujú, že nevykonanie vyšetrenia ABR bolo v tomto prípade postupom non lege artis, ale jeho výsledok by nijak neovplyvnil ani ďalší manažment resustitácie dieťaťa, ani následnú liečbu a jeho výsledný zdravotný stav. Preto nevykonanie vyšetrenia ABR nemá žiadnu príčinnú súvislosť s následným nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa. Vyšetrenie ABR by len spresnilo diagnózu v čase bezprostredne po pôrode a jednoznačne ukázalo na nedostatok kyslíka a vznikajúce okyslenie krvi plodu počas pôrodu. Toto poznanie by však nemodifikovalo postup zdravotného personálu, ale len poskytlo informáciu ex post o stave plodu tesne po pôrode. Na výzvu určiť prvotnú príčinu, ktorá viedla k vnútornému krvácaniu a následnej ťažkej sepse a multiorgánovému zlyhaniu dieťaťa po pôrode, znalci uvádzajú, že v prípade žalobcu sa na vzniku masívneho krvácania do žalúdka podieľalo viacero rizikových faktorov. Intrauterínna hypoxia/asfyxia bola zrejme prvotnou príčinou vedúcej ku krvácaniu, následnej ťažkej sepse a multiorgánovému zlyhaniu žalobcu po pôrode. Záverom znalci uvádzajú, že okrem nerealizácie vyšetrenia ABR nenašli v dokumentácii závažné pochybenie a postup non lege artis zamestnancov žalovanej. Uvádzajú, že podávanie niektorých
obsolentných liekov je realitou, lebo nie sú jasne dané štandardy a postupy zdravotnej starostlivosti v pôrodníctve. Znalci konštatujú, že na základe dostupnej dokumentácie nenašli v tomto prípade indikáciu k cisárskemu rezu a vedenie pôrodu per vias naturales bolo postupom lege artis, pretože podozrenie na hypotrofický plod neznamená kontraindikáciu prirodzeného pôrodu.
22. Znalec W.. O.. M. R., A.. v mene znaleckej organizácie potvrdil závery znaleckého posudku. Po oboznámení sa s originálom CTG záznamu uviedol, že sa od kópie v zásade nelíši a nemožno z neho vyčítať kedy bol vyhotovený. Znalec konštatoval, že za súčasného stavu vedeckých poznatkov a technických možností nemožno počas gravidity zistiť akútnu hypoxiu plodu, a ak napr. v 7. mesiaci dôjde k hypoxii, bežnými vyšetreniami sa to nezistí. Ak je hypoxia trvalá, môže plod odumrieť a zistí sa odumretie plodu, ale samotná hypoxia sa zistiť nedá. Znalec zdôraznil, že dieťa v tomto štádiu možno sledovať len ultrazvukom, ktorým možno zistiť jeho rast, ale nie to, či je jeho mozog funkčne poškodený. Na otázku, či je priama súvislosť medzi zástavou rastu a poškodením mozgu odpovedal, že v prípade výživovej poruchy, poruchy placenty, sústredí organizmus všetky látky do mozgu a srdca, a preto sa skôr stáva, že tieto sú v poriadku a ostatná časť tela nie, čo sa prejavuje napr. veľmi nízkou hmotnosťou dieťaťa. V prípade žalobcu má za to, že ak došlo k mozgovej disfunkcii, tak v dôsledku akútnej hypoxickej príhody v gravidite, lebo jeho hmotnosť pri pôrode bola primeraná. Podľa znalca bola v tomto prípade a za daného stavu hospitalizácia matky „overtreatment“ (nadmerná starostlivosť) ošetrujúcich lekárov, lebo on by ju pri takýchto ukazovateľoch nehospitalizoval, mal by za to, že sú na hranici normy. Znalec potvrdil, že neexistujú žiadne dôkazy, že porušenie mozgu nastalo počas vnútromaternicového vývoja. Na otázku, či je štandardné, že CTG záznam je nečitateľný a nie sú v ňom zaznamenané časové údaje, odpovedal, že to štandardné nie je, lebo každý CTG záznam musí byť označený menom rodičky, dátumom a časom vykonania záznamu, ktorý na poslednom CTG zázname chýba a na zázname č. 3 je zle čitateľný. Znalec zdôraznil, že na Slovensku chýba jednotná metodika monitorovania plodu, vo svete sa má za to, že v prvej dobe pôrodnej sa má monitorovať každé 2 hodiny a ozvy plodu každých 15 minút v čase, keď nie je natáčaný CTG záznam, a v druhej dobe pôrodnej každých 5 minút, prípadne kontinuálne CTG záznamom. Uviedol, že v tomto prípade možno len zo zápisu rukou konštatovať, že druhá doba pôrodná začala 22 - 25 minút po začatí CTG záznamu. Po nahliadnutí do pôrodopisu znalec konštatoval, že druhá doba pôrodná začala o 16.20 hod. Pripustil časový nesúlad pri záznamoch oziev plodu na CTG zázname a pôrodnej krivke s tým, že pri posudzovaní je relevantnejší CTG záznam. Súhlasil s tým že v zdravotnej dokumentácii žalobcu je kľúčový CTG záznam, ktorý nie je označený časom, hoci ostatné časom označené sú. Vyslovil názor, že vzhľadom k tomu, že tento záznam je jednoznačne označený menom rodičky, nie je dôvod myslieť si, že jej nepatrí. Znalec uviedol, že CTG záznam má výbornú citlivosť, ale zlú špecifičnosť, preto asi 50 % inak zdravých detí vykáže ako ohrozených. Preto sa pulzná fetálna oximetria používa na odfiltrovanie tých plodov, ktoré sú CTG záznamom vykázané ako v hypoxii, hoci v nej nie sú. Pulzná fetálna oximetra sa však prestala vyrábať pred viac ako 10 rokmi a podľa znalca sa už nepoužíva. Znalec súhlasil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že asfyxia žalobcu je nesporná, ale nemožno jednoznačne určiť, či vznikla počas vnútromaternicového vývoja.
23. Znalkyňa O.. F. Z., určená znaleckou organizáciou vypovedať pred súdom, potvrdila závery znaleckého posudku. Ohľadne vyšetrenia ABR uviedla, že na Slovensku neexistuje odborné odporučenie na jeho realizáciu a nie je povinné. Lekári sa väčšinou riadia odporúčaniami americkej spoločnosti pre pôrodníctvo, ktorá toto vyšetrenie odporúča. Podľa znalkyne by však vyšetrenie ABR žiadnym spôsobom neovplyvnilo ďalší manažment starostlivosti o dieťa a jeho prognózu. V tomto prípade o hypoxii novorodenca (viac ako prípadné vyšetrenie ABR) vypovedalo jeho klinické vyšetrenie po narodení a zistená hodnota laktátu, ktoré ukázali metabolický stav novorodenca okolo pôrodu. Podľa znalkyne bola už počas gravidity rastová retardácia žalobcu (ktorá môže byť spôsobená aj hypoxiou) a matka bola kvôli tomu sledovaná. Znalkyňa vysvetlila, že je veľký rozdiel ako dieťa, ktoré bolo predtým zdravé, reaguje na akútnu hypoxiu počas pôrodu, a ako reaguje na komplikácie počas pôrodu dieťa, ktoré bolo už predtým rastovo retardované, lebo rastovo retardované dieťa má limitované možnosti pozitívnej reakcie na komplikácie počas pôrodu. Podľa znalkyne bola hmotnosť žalobcu po pôrode na hranici normy, ale len z tohto dôvodu by si nedovolila povedať, že v jeho prípade nebola už počas gravidity rastová retardácia.
24. Podľa § 11 O.z. má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 O.z. má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 16 O.z. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
25. Medzi základné hodnoty osobnosti patrí právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl. O.z.) možno aplikovať, ak hrozí, alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, t.j. nemajetkovej sfére života a zdravia. Ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Preto sa na vznik zodpovednosti nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto vykonal neoprávnený zásah do osobnostného práva. Ak v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. O.z. je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu.
26. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 O.z. zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
27. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
28. § 420 O.z. upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je súbežná existencia protiprávneho úkonu, škody a ich príčinnej súvislosti. Úkon je protiprávny, ak ním došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem (§ 415 O.z.). Škodou je ujma v majetkovej alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčin a následku. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Ak je ten, kto za škodu zodpovedá, poistený pre prípad jeho vzniku zodpovednosti za škodu, nahradí poškodenému za poisteného škodu poisťovňa. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, ktorým bola inej osobe spôsobená škoda. Zavinenie škodcu sa v tomto prípade predpokladá. Občiansky zákonník formy zavinenia nevymedzuje, hoci viaceré jeho ustanovenia s jednotlivými formami zavinenia rátajú. Nedbanlivosť môže byť vedomá (pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, no nevedel, že ju môže spôsobiť, a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí) i nevedomá (pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom, vzhľadom na okolnosti a svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol). Ak niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti v mene inej osoby, nezodpovedá za túto škodu sám, ale zodpovedá za ňu ten, za koho bola táto činnosť vykonávaná. Ak zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe, zodpovedá za škodu jeho zamestnávateľ. Pri spôsobení škody na zdraví priznáva zákon poškodenému rôzne právne nároky, najmä odškodnenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.
29. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP rozhodne súd na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 207 ods. 1, 2, 3 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
30. Nevyhnutným predpokladom úspechu žalobcu v tomto konaní je preukázanie, že zamestnanci žalovanej nepostupovali pri predpôrodnej starostlivosti alebo počas pôrodu v súlade s odbornými znalosťami a postupmi (lege artis), a tak nesplnili povinnosť, ktorú im ukladá § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a zavinili trvalé zdravotné poškodenie dieťaťa. Pri dokazovaní je súd viazaný návrhmi strán. Nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, jeho liečenie i náklady na liečenie vynaložené, dokazovať potrebné nie je, lebo niet o nich sporu. O skutkových okolnostiach hospitalizácie matky pred pôrodom, zdravotnej starostlivosti o matku i dieťa, a o stave dieťaťa po pôrode, vypovedali rodičia žalobcu a lekári, pôrodné asistentky i zdravotné sestry žalovaného. Hoci súd nemá dôvod spochybňovať pravdivosť ich výpovedí, má za to, že ich treba hodnotiť ako výpovede zaujatých osôb, ktoré majú (priamy alebo nepriamy) záujem na výsledku sporu. Okrem toho treba tieto výpovede hodnotiť i s prihliadnutím na fakt, že subjektívne vnímanie skutočnosti, odstup času i nedostatok odborných skúseností (v prípade rodičov dieťaťa) môžu limitovať ich objektívnu výpovednú hodnotu. Preto za hlavný zdroj poznania skutkových okolností považuje súd zdravotnú dokumentáciu. Pre rozhodnutie súdu je pritom kľúčové vyhodnotenie postupu lekárov a zdravotného personálu pri poskytovaní starostlivosti rodičke a dieťaťu. Toto vyhodnotenie vyžaduje odborné vzdelanie, znalosti a skúsenosti, ktorými súd nedisponuje. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré vykonal vzhľadom k závažnosti prípadu znalecký ústav.
31. Zástupcovia žalobcu vidia postup non lege artis zamestnancov žalovanej v nedostatočnom CTG monitorovaní plodu, existencii časových diskrepancií v záznamoch pôrodných asistentiek a lekárov svedčiacich o nedostatkoch v monitoringu oziev plodu, neexistencii záznamu o CTG monitoringu plodu od podania oxytocínu, v rozhodnutí o ukončení pôrodu vakuumextraktorom nevhodným pri akútnom nedokysličovaní plodu, a v neodobratí krvi novorodenca na vyšetrenie ABR tesne po pôrode. Z uvedených námietok považuje znalecký ústav za postup non lege artis len nevykonanie vyšetrenia ABR novorodenca po pôrode, inak postupovali podľa znalcov zamestnanci žalovanej štandardne a lege artis. Znalec W.. O.X.. M. R., A.. sa pred súdom dokonca vyjadril, že hospitalizáciu rodičky pred pôrodom považuje za nadmernú zdravotnú starostlivosť a on by ju za danej situácie nehospitalizoval. Ani nevykonanie vyšetrenia ABR novorodenca však podľa znalcov nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s následným nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa, lebo jeho realizácia a poznanie výsledkov by nezmenilo manažment ďalšej starostlivosti o dieťa. Znalecký ústav sa stotožňuje s názorom, že príčinou zdravotných ťažkostí žalobcu bola hypoxia/asfyxia plodu, podľa znalcov však nemožno objektívne určiť, či vznikla v niektorom štádiu tehotenstva alebo až počas pôrodu. Príčinou masívneho krvácania z hornej časti tráviaceho traktu žalobcu, následnej ťažkej sepsy a multiorgánového zlyhania bolo podľa nich krvácanie do žalúdka ako dôsledok hypoxie/asfyxie žalobcu počas pôrodu. Stres predstavuje známe riziko vzniku žalúdočných lézií (od erózií až po vredy), ktoré sú príčinou masívneho krvácania z tráviaceho traktu novorodencov rovnako ako dospelých osôb. Znalci vysvetľujú, že zdravý plod dobre toleruje i krátkodobú hypoxiu počas pôrodu bez trvalých následkov, ale ak boli kompenzačné mechanizmy vyčerpané už počas vnútromaternicového vývoja, môže i krátka hypoxia spôsobiť trvalé zmeny plodu. V monitoringu plodu pred a počas pôrodu znalci nezistili, napriek istým nedostatkom, žiadne zásadné pochybenia, ktoré by zavinili poškodenie dieťaťa. Znalci nespochybňujú ani rozhodnutie lekárov o prirodzenom vedení pôrodu s tým, že na začiatku nebolo možné určiť, či sa pôrod skončí vakuumextrakciou. Uvádzajú, že staršie názory, že vakuumextrakcia je kontraindikovaná pri známkach hypoxie plodu, sú už dávno prekonané, a naopak tvrdia, že známky hypoxie sú jednou z indikácií k ukončeniu pôrodu zvonovým spôsobom.
32. Vychádzajúc najmä zo záverov znaleckého posudku potvrdených znalcami v konfrontácii so stranami pred súdom, má súd za to, že sa nepodarilo preukázať, že by lekári a zamestnanci žalovanej postupovali pri zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa v rozpore so svojimi povinnosťami a non lege artis, čím by sa dopustili protiprávneho úkonu zakladajúceho právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody. Preto súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.
33. Súd najmä z dôvodu hospodárnosti nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcu nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom alebo znaleckým ústavom z Českej republiky. Nezistil skutočnosti, ktoré by potvrdzovali podozrenie právneho zástupcu žalobcu o tendenčnom postupe a jednostrannom posúdení veci znaleckým ústavom a znalecký posudok vyhodnotil i na základe výpovedí znalcov ako dostatočne presvedčivý.
34. Náhradu trov konania nepriznal súd podľa § 257 CSP ani jednej zo strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie vidí v tom, že inak ako v súdnom konaní (a najmä na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom) nemali rodičia maloletého žalobcu (ako jeho zákonní zástupcovia, ktorých povinnosťou je chrániť záujmy maloletého syna) možnosť zistiť, či zamestnanci žalovanej postupovali pri zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa v súlade so svojimi povinnosťami.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu, a aby každá ďalšia strana dostala jednu kópiu. Ak sa nepredloží potrebný počet, súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.