Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoPr-3-2016.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPr/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: C.K. A.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Ing. Mariánovi Očkovičovi - MAKRO, so sídlom Kvetná 5289/23, 080 01 Prešov, IČO: 32 939 949, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Cpr/4/2016-26 zo dňa 09.06.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnancovi vykonané listom zo dňa 13.01.2016 je neplatné. Ďalej určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnancovi vykonané listom zo dňa 09.01.2016 je neplatné. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Michala Mudráka trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 638,16 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 64 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 70 Zákonníka práce a uviedol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2002. Listom zo dňa 13.01.2016 a totožným listom zo dňa 09.01.2016 s názvom „Okamžité ukončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 4 písm. d) a § 68 ods. 1 písm. b)“, oznámil žalovaný žalobkyni, že s ňou dňom doručenia uvedeného listu končí pracovný pomer z dôvodu, že svojvoľne dňa 04.01.2016 nenastúpila do zamestnania. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že posledný pracovný deň v roku 2015 riadne odpracovala a po skončení práce odišla z predajne s tým, že s vedomím žalovaného ide na dovolenku tak, ako to bolo každý rok. Žalobkyňa v tom čase pracovala v predajni už viac ako 10 rokov a mali so zamestnávateľom zabehnutý systém, že vždy prvé týždne kalendárneho roka mala žalobkyňa dovolenku. Dôvodom bola skutočnosť, že január bol v predajni najslabším mesiacom a vtedy by sa ani neoplatilo mať otvorený obchod. Na druhej strane v jarných, letných a jesenných mesiacoch sa tovar predával podstatne lepšie, preto si žalobkyňa v týchto mesiacoch nečerpala žiadnu dovolenku. Zároveň, aj keby žalobkyňa chcela 04.01.2016, t.j. v pondelok nastúpiť do práce, nemohla by. Žalovaný v čase od 31.12.2015 do 03.01.2016 vymenil zámok na predajni, nikoho o tom neinformoval a žalobkyni nedal žiadne kľúče. Žalobkyňa sa dňa 04.01.2016 v čase okolo 8:00
hod., kedy aj štandardne začínala pracovať dostavila do predajne za účelom vzatia si osobných vecí, predajňa však bola zatvorená z dôvodu výmeny zámky. Žalobkyňa predložila potvrdenie Mestského úradu v Prešove, odboru ekonomiky a podnikania, oddelenia daní poplatkov a podnikania, z ktorých vyplýva, že Mestský úrad v Prešove potvrdil ohlásenie dočasného uzatvorenia prevádzkarne Farby Laky Mini s adresou Sabinovská 5152/14, v čase od 04.01.2016 do 30.01.2016. V predchádzajúcich rokov ako to vyplýva z predložených potvrdení, bola predajňa uzatvorená od 24.12.2014 do 18.01.2015, od 23.12.2013 do 18.01.2014, od 21.12.2012 do 12.01.2013, od 22.12.2011 do 14.01.2012. V roku 2015 ju však požiadal zamestnávateľ, teda žalovaný, aby pracovala až do Silvestra a následne jej povedal, že bude mať dovolenku celý mesiac január. Súd v rámci vykonaného dokazovania vypočul aj L.. Ľ. O., ktorý uviedol, že spolu so žalovaným sú spolumajiteľom budovy, v ktorej sa nachádza predajňa Farby Laky. Z tohto dôvodu pozná žalovaného, pozná žalobkyňu ako predavačku, ktorá 15 rokov v tejto predajni predávala. Uviedol, že zvyčajne bola predajňa uzatvorená zhruba od polovice decembra do polovice januára nasledujúceho roku. V tom období sa čerpala dovolenka. V roku 2015 to bolo tak, že žalovaný uviedol, že sa bude pracovať do konca roka, a preto nariadil žalobkyni, aby dovolenku zatiaľ nečerpala. Svedok ďalej uviedol, že predajňa po 2,5 až 3 mesačnej odmlke naďalej funguje. Potvrdil, že začiatkom januára mu volala žalobkyňa, že si chce niečo vziať z predajne, ale nemôže sa do nej dostať. Následne skontroloval zámok a zistil, že skutočne došlo k výmene zámku. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaný so žalobkyňou mal nejaké problémy.
Na základe obsahu listu o skončení pracovného pomeru, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že i napriek nesprávnemu uvedeniu aj výpovedného dôvodu ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, o čom svedčí text „pracovný pomer vám skončí dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia“. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa svojvoľne dňa 04.01.2016 do práce nedostavila. Práve naopak, žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi a zabezpečeným svedkom preukázala zabehnutý systém dovolenky v čase vianočných sviatkov a Nového roka, pričom zároveň prostredníctvom svedka preukázala, že mala nariadené čerpanie dovolenky v období mesiaca január 2016, čo korešponduje s potvrdením Mestského úradu v Prešove o uzavretí prevádzky. Zároveň bolo potvrdené, že žalobkyňa sa do zamestnania dňa 04.01.2016 ani dostať nemohla z dôvodu výmeny zámku na predajni. Z uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné, nakoľko o neospravedlnenú absenciu, a teda o závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne nedošlo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 638,16 eura, k zaplateniu ktorých zaviazal žalovaného. Výšku priznanej náhrady trov konania špecifikoval.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci nariadil termín pojednávania 09.06.2016 o 13:00 hod., následne zaslal zmenu konania na 8:00 hod., ale zásielka mu nebola doručená. On sa dostavil na pojednávanie o 13:00 hod., pričom sa dozvedel, že vo veci bolo rozhodnuté. Podľa jeho názoru, postupom súdu boli porušené jeho práva. Ďalej poukázal na to, že žalobkyni dňa 09.01.2016 zaslal písomnosť „okamžité ukončenie pracovného pomeru“. So žalobkyňou sa snažil spojiť, nakoľko chcel vykonať inventarizáciu skladových zásob, aby zistil skutkový stav tovaru na sklade a v reále, nakoľko mal pochybnosti o jej šafárení s jeho majetkom a priamo na mieste by jej to dokázal. Okamžité skončenie pracovného pomeru jej poslal druhý krát s doručenkou. 04.01.2016 žalobkyňa nenastúpila do zamestnania svojvoľne, lebo s spolumajiteľom budovy pánom L.. Ľ. O. rozkrádali jeho majetok, bránili mu výberu tržby bez právneho nároku, čím ho okrádali. Ďalej uviedol, že pán L.. O. bez jeho vedomia uzatvoril jeho prevádzku, sfalšoval jeho podpis na verejnej listine, čím sa dopustil trestného činu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, lebo bol vydaný predčasne.
3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, ako aj správne aplikoval príslušné právne predpisy. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, a preto ho navrhol potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že pokiaľ ide o nevedomosť žalovaného o zmene termínu pojednávania na 09.06.2016 o 8:00 hod., poukázal na fikciu doručenia vyplývajúcu z ust. § 48 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že ich považuje za nepravdivé. Opätovne poukázal na skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu veci s tým, že žalobkyňa žiadne upozornenia na porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 02.11.2015, 12.11.2015, 18.12.2015 a 04.01.2016 nikdy nedostala a podľa jeho názoru si žalovaný ich vyrobil sám pre účely odvolania. Na uvedených upozorneniach je v dátume jasne prepísaný rok 2016 na rok 2015. Zároveň
žalovaný nespochybnil podstatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa mala v čase od 04.01.2016 do 31.01.2016 dovolenku a predajňa bola v tom čase uzatvorená. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu v replike nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov vykonaných úkonov za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 s tým, že jeho následky sa uznávajú i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.07.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, odvolací súd zistil, že správne súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci nevyhnutný na posúdenie dôvodnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 13.01.2016 a 09.01.2016. Správne postupoval, ak uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo v konaní preukázané, že by zo strany žalobkyne došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ako aj z dôvodu neospravedlnenej absencie v zamestnaní dňa 04.01.2016. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli dôvodné. Z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, súd prvej inštancie náležite vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, čo by malo za následok okamžité ukončenie pracovného pomeru tak, ako to žalovaný uviedol vo svojich listoch zo dňa 09.01.2016 a 13.01.2016. Táto uplatnená námietka nebola dôvodná.
8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní strane sporu realizáciu procesných práv priznaných mu Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak strana sporu mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Podľa § 48 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri, alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania na 09.06.2016 o 13:00 hod. U žalovaného mal doručenku vykázanú dňom 05.05.2016. Následne dňa 10.05.2016 vydal upovedomenie o odročení pojednávania s tým, že zmenil hodinu nariadeného termínu pojednávania, a to
z 13:00 hod na 8:00 hod., pričom dátum nariadeného pojednávania na 09.06.2016 ponechal. Predmetná zásielka doručovaná žalovanému na adresu miesta jeho podnikania bola na poštovom úrade uložená 16.05.2016. Zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote s tým, že bola vrátená súdu prvej inštancie 07.06.2016. Následne súd prvej inštancie vychádzal z fikcie doručenia vyplývajúcej z ust. § 48 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXX vyplýva, že žalovaný má miesto podnikania, G. XXXX/XX, XXX XX A., L.: XX XXX XXX. Z tohto dôvodu uplatnená námietka nebola opodstatnená. Výsluch účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov v rámci vykonávaného dokazovania. Súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku správne posudzoval obsah listinných dôkazov nachádzajúcich v spise, ako aj vychádzal z výsluchu žalobkyne a vypočutého svedka L.. O..
Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní vyplývajúcej z ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končím samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen. ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.