Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-279-2015.pdf
PDF · 112.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/279/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J.. P. XXX/XX, 2/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.Z., J.. P. XXX/XX, obaja zastúpení P.. P. P., bytom X., J.. P. XXX/XX, proti žalovanému Mesto X., IČO: XX XXX XXX, Q. Q. X., Z.. Q. XXX/X, o nahradenie prejavu vôle predávajúceho, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.07.2015 domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretie zmluvy zo dňa 16.07.2015, ktorej predmetom je prevod do podielového spoluvlastníctva v podiele X/X k priľahlým pozemkom v kat. úz. X., parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú v LV č. XXXX zapísaní vo vlastníctve žalovaného. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi v X/X (BSM) bytu č. XX bytového domu na ul. J.. P. V. X. a taktiež spoluvlastníkmi X/X (BSM) podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele X/X celku a to parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobcovia sa svojho práva spočívajúceho v povinnosti žalovaného previesť na nich vlastníctvo k pozemkom u žalovaného domáhali viackrát, naposledy listom zo dňa 08.10.2012, ale bezvýsledne. Žalovaný ich žiadosť zamietol s odôvodnením, že zostáva stále platné uznesenie MsZ v X.Á. č. 8/II/2004/B/23 zo dňa 24.02.2004, v zmysle ktorého sa pozemky v tejto lokalite neodpredávajú, ale len prenajímajú a poslanci MsZ X. odporučili tieto pozemky ponechať ako územnú rezervu. Žalobcovia užívajú predmetné pozemky cca 60 rokov (rátajúc aj užívanie predchádzajúcich vlastníkov, resp. nájomcov). Tieto sú oddelené plotom a samotným bytovým domom č. XXX, len časť parc. č. XXXX/X zasahuje pred bytový dom, kde vytvára predzáhradky a tam aj jej kraj tvorí chodník, ktorý je verejne prístupný. Tak, ako je vyššie uvedené, ostatné časti sú verejnosti neprístupné, sú oplotené a využívané cca. 60 rokov výlučne vlastníkmi bytov, resp. nájomcami, ktorí si na nich vybudovali fóliovníky, studne, vysadili ovocné stromy, okrasné dreviny. Tieto priľahlé pozemky okrem uvedeného žalobcovia využívajú i na účely prístupu do svojich bytov a riadnu starostlivosť o bytový dom, jeho údržbu a ochranu svojho majetku. Toto užívanie nebolo nikým rušené, ale bolo všeobecne akceptované, a to aj samotným žalovaným. Pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX treba považovať za priľahlý pozemok podľa §18a zákona o vlastníctve bytov, tento pojem treba vyložiť v súlade s účelom § 18a zákona o vlastníctve bytov, ktorého zrejmým cieľom je usporiadať vlastnícke práva k pozemkom vo vlastníctve obce, na ktorých bola pred rokom 1989 vykonávaná stavebná činnosť tak, aby bol zosúladený skutočný stav užívania týchto pozemkov v stave spred roku 1989 s právnym stavom, teda zabezpečiť to, aby tieto pozemky vlastnili tie osoby, ktoré vlastnia byty v bytových domoch. Naliehavosť právneho záujmu je nesporne daná, pretože žalovaný bezdôvodne, alebo z irelevantných dôvodov, odmieta splniť povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, žalobcovia sú nútení domáhať sa ochrany cestou súdu. V prípade
sporov a neplnenia povinností vlastníkmi bytov odkazuje na ochranu cestou súdu i samotný zákon o vlastníctve bytom a nebytových priestorov.
(2) Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že mesto X. uzatvorilo so žalobcami 17.12.1998 kúpnu zmluvu, ktorou previedlo žalobcom spolu s ostatnými vlastníkmi bytového domu na ul. J. P. súp. č. XXX spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, na ktorom sa uvedený bytový dom nachádza. Žalobcovia súhlasili s obsahom zmluvy a neprejavili žiadne námietky pri jej podpisovaní. Mesto X. predávalo a predáva pozemky pod bytovými domami len vo výmere zastavanej plochy pod bytovými domami, pričom nikdy nepredávalo pozemky ako priľahlý pozemok, nakoľko tieto pozemky nepokladá za priľahlé z dôvodu historických súvislostí. Aby mohli byť sporné pozemky považované za priľahlé pozemky, muselo by to vyplývať z projektu realizácie obytného domu č. XXX ako aj z riešenia záujmového územia, na ktorom sa obytný dom nachádza a ktorý inštitút priľahlého pozemku do projektu realizácie obytného domu nezahŕňal. Pre ustálenie pojmu priľahlý pozemok je významné zistenie, či ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod., pričom má ísť o pozemok susediaci so zastavanou plochou pod domom. Špecifikom B. bol charakter architektúry obytnej štvrte, obytné domy nemali súkromné záhrady. Väčšina okolia zástavby v tejto oblasti má povahu verejného priestoru. Pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci vlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Nakoľko vlastníci bytov bytového domu súp. č. XXX užívajú pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v teréne reálne rozdelené oplotením na základe nájomnej zmluvy, odpredaj príslušného podielu by zasiahol do práv užívanie pozemkov ostatným vlastníkom bytového domu. Žalobcovia na prístup do svojho bytu využívajú časť parcely č. XXXX/X a to z chodníka.
(3) Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že predmetná nehnuteľnosť spolu s ďalšími nehnuteľnosťami boli už užívané v dávnej minulosti. Dom i záhrada boli oplotené už niekedy v 60. rokoch, rodičia pozemok využívali ako záhradu, na tom sa odvtedy nič nezmenilo. Bytový dom bol vo vlastníctve Okresného bytového podniku K., ten ponúkol celý bytový dom a byty v ňom sa nachádzajúce na odpredaj najskôr jednotlivých nájomcom užívateľov, prípadne ich potomkom, a následne ak by nebol záujem i ďalším tretím osobám. Byt odkúpili s manželom asi v roku 1986. Neskoršie odkúpili i pozemok nachádzajúci sa pod bytovým domom, avšak v danom prípade už bol predávajúci Mesto X.. Boli tam zavedené inžinierske siete. Žalobkyňa má za to, že žalovaný obchádza zákon uzatváraním nájomných zmlúv so žalobcami, hoci mu to ukladá zákon konať tak obligatórne.
(4) Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že cez predmetný pozemok nevedie žiadny chodník a iní ľudia, teda tretie osoby okrem vlastníkov bytov v bytovom dome nevyužívajú.
(5) Splnomocnený zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalovaný začal s vlastníkmi bytov v bytovom dome uzatvárať nájomné zmluvy na užívanie priľahlých pozemkov až po tom, čo sa títo začali domáhať odpredaja pozemkov do ich osobného vlastníctva. Do tej doby vlastníci bytov užívali tieto pozemky so všeobecným konsenzom predchádzajúceho majiteľa Československého štátu, teda so všeobecným konsenzom všetkých. Pri určení výšky ceny za ktorú by mali byť tieto nehnuteľnosti odpredané vychádzali z § 18 ods. a/ vyhlášky č. 645/1991 Zb. Do kľudného užívania predmetných pozemkov zatiaľ nie je zo strany žalovaného zasahované, výška nájmu je 4 € za rok. V záverečnej reči uviedol, že vykonanou miestnou obhliadkou bolo preukázané, že tieto pozemky sú oddelené plotom a samotným bytovým domom č. XXX, len časť parc. č. XXXX/X zasahuje pred bytový dom, kde vytvára predzáhradku. Okrajom predzáhradky sa tiahne aj chodník, ktorý slúži ako prístup pre obyvateľov bytového domu č. XXX do ich bytov z verejných chodníkov z ulíc Q. a J. P.. Tento chodník používajú aj iní obyvatelia ako skratku, v poslednej dobe ako skratku prístupový chodník k bytom používajú aj motoristi. Tieto priľahlé pozemky okrem uvedeného žalobcovia ako aj ostatní vlastníci bytov v bytovom dome využívajú i na účely prístupu do svojich bytov. Žalobcovia, ako aj ostatní vlastníci bytov tohto bytového domu, užívali tieto priľahlé pozemky a to bezodplatne, pričom toto užívanie nebolo nikým rušené, ale bolo všeobecne akceptované, a to aj samotnou žalovanou stranou, či aj jeho právnym predchodcom, a to až do r. 2008, kedy sa začali obyvatelia domáhať svojich práv vyplývajúcich im zo zákona. Z výkladu autorky zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov jednoznačne vyplýva, že podľa ustanovenia § 23 zákona s vlastníctvom bytu a nebytového
priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru je spojené vlastníctvo spoločných častí domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné práva k pozemku. Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu sa rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu. Ďalej podľa § 2 ods. 6 zákona spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len “priľahlý pozemok“). Pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX boli pred rokom 1989 prenechané do užívania užívateľom bytového domu č. 164, a preto ich treba považovať za priľahlý pozemok.
(6) Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k prevodu bytu došlo zmluvou z roku 1986 od Československého štátu, ktorý ponechal kupujúcim v dočasnom užívaní pozemok. Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy má za to, že nebolo záujmom predávajúceho odpredať aj tieto pozemky. Vedie tadiaľ chodník, ktorý slúži verejnosti a to je konkrétne parc. č. XXXX/X. Žalobcovia o nájom požiadali sami, žiadosťou zo dňa 24.07.2008, na základe tejto žiadosti bola s nimi uzavretá nájomná zmluva, avšak len na parc. č XXXX o výmere cca. 100 m2. Je podstatné vyriešiť otázku, či ide o priľahlý pozemok, či ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie resp. či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne domu a jeho obyvateľom. V danom prípade, keďže dom bol postavený v minulosti treba to skúmať z historického hľadiska. Žalobcovia dali žiadosť na odkúpenie pozemku pod stavbou, žiadosť bola zo dňa 27.10.1998, pričom v decembri 1998 mesto uzatvorilo kúpnu zmluvu v zmysle príslušných ustanovení občianskeho zákonníka a § 18 a ods. 2 zákon č. 182/1993, pričom Mesto X. previedlo žalobcom ako i ostatným vlastníkom bytov tohto bytového domu spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. XXXX/X, na ktorom sa predmetný bytový dom nachádzal. Žaloba je formulovaná tak, aby sa odkúpila X/X zo všetkých troch parciel pozemkov. Pokiaľ ide o reálny stav, vlastníci bytov užívajú pozemky parc. č. XXXX a XXXX v teréne reálne rozdelené oplotením, pričom každý má na tej svojej časti vybudované fóliovníky, studne, okrasné dreviny, teda takýto odpredaj príslušného podielu pre žalobcov by zasiahol do práv užívania pozemkov ostatných vlastníkov bytového domu. Mesto X. priľahlé pozemky nepredáva, pozemky sa predávajú v zmysle zákona č. 138/1991 Zbierky o majetku obcí. Mesto predáva pozemky na základe žiadosti občanov mesta, záleží na tom, o aké pozemky ide. Mesto nepredáva len záhradky, ale aj zastavané plochy pod bytovými domami a pokiaľ tam sú vlastníci ako prví pôvodní vlastníci bytov, v takom prípade sa postupuje podľa zákona o vlastníctve bytov a to najmä pri určovaní ceny. Každý odpredaj je individuálny, závisí prípad od prípadu. Nerozhoduje len samotné mesto, každý odpredaj je prerokovávaný v komisiách, mestskej rade a konečné stanovisko odpredajom schvaľuje resp. neschvaľuje mestské zastupiteľstvo. A až na základe takéhoto postupu môže dôjsť k odpredaju. Mesto X. neodpredalo ani jeden pozemok ako priľahlý pozemok v zmysle zákona o vlastníctve bytov.
(7) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, splnomocneného zástupcu žalobcov, zástupcu žalovaného, oboznámením sa so žalobou s prílohami, vyjadrením žalovaného, odpoveďou žalovaného na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 11.06.2003, s kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 2.11.1986, s fotodokumentáciou, odpoveďou na žiadosť o odpredanie priľahlých pozemkov zo dňa 18.12.2012, s návrhom východísk riešenia žiadostí občanov, fyzických osôb na odkúpenie pozemkov v centrálnej časti mesta X., so zoznamom vlastníkov bytov žiadajúcich Mesto X. o odpredanie príslušných spoluvlastníckych podielov k priľahlým pozemkom, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(8) Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi bytu č. XX bytového domu č. XXX a tiež spoluvlastníkmi podielu k pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
(9) Z informatívnej kópie z mapy súd zistil, že v okolí bytového domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádzajú pozemky s parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X.
(10) Zo žiadosti o odpredaj priľahlého pozemku zo dňa 08.10.2012 súd zistil, že žalobcovia žiadali od žalovaného o predaj priľahlého pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX v kat. úz. X., ktorý prináleží k bytovému domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X na Ul. J.. P. V. X..
(11) Z odpovede žalovaného na žiadosť o odpredaj pozemku zo dňa 18.01.2013 súd zistil, že žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcov, nakoľko zostáva stále platné uznesenie MsZ v X. č. 8/II/2004/B/23 zo dňa 24.02.2004, v zmysle ktorého sa pozemky v tejto lokalite neodpredávajú, len prenajímajú.
(12) Z odpovede žalovaného na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 11.06.2003 vyplýva, že z dôvodov nevyvážených užívateľských vzťahov a neujasnenosti budúceho funkčného využitia pozemkov potenciálnymi vlastníkmi a orgánmi mesta, mestské zastupiteľstvo odpredaj pozemkov v mestskej časti Q. nerealizuje a ani nepripravuje materiál komplexného posúdenia tejto problematiky.
(13) Z kúpnej zmluvy č. 176/98 zo dňa 17.12.1998 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi 5/ a predmetom tejto zmluvy bola nehnuteľnosť v katastrálnom území X., zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2.
(14) Z uznesenia MSZ č. 8/II/2004/23 súd zistil, že týmto Mestské zastupiteľstvo schválilo východiská riešenia žiadostí občanov, fyzických osôb na odkúpenie pozemkov v centrálnej časti mesta X..
(15) Zo zmluvy č. ÚRaV/2008/275 o nájme pozemku zo dňa 06.10.2008 a dodatku č. 1 k zmluve č. ÚRaV/2008/275 o nájme pozemku zo dňa 20.02.2013 súd zistil, že tieto boli uzatvorené medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcami ako nájomcami, predmetom je pozemok parcely č. XXXX o výmere cca. XXX m2, kat. územie X. /pri obytnom dome č. XXX/, ktorý dáva prenajímateľ do nájmu nájomcovi.
(16) Zo žiadosti o prenájom zo dňa 01.10.2012 súd zistil, že žalobcovia požiadali žalovaného o prenájom pozemku parc. č. XXXX/X v kat. úz. X., ktorá prináleží k bytovému domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X na Ul. J.. P. V. X..
(17) Z odpovede na žiadosť o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 11.06.2003 súd zistil, že žalovaný zaslal pani T. P. zamietavú odpoveď s odôvodnením, že v právnych predpisoch nie je vyšpecifikovaný pojem "priľahlý pozemok“, ani určená jeho vzdialenosť od bytového domu, nie je možné jeho právne vymedzenie. V okolí bytového domu súp. č. XXX sú tri pozemky, ktoré by mohli byť kategorizované ako priľahlé pozemky. Ide o parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a výmere XXX m2, parc.č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.
(18) Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 2.11.1986 súd zistil, že túto uzavreli Československý štát zastúpený bytovým podnikom K. ako predávajúci a žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci, predmetom kúpnej zmluvy je byt č. XX, nachádzajúci sa v dome pop. č. XXX, kat. územie X., postavený na parcele č. XXX/XX totožnej s EN XXXX/X.
(19) Z odpovede na žiadosť o odpredanie priľahlých pozemkov zo dňa 18.12.2012 vyplýva, že žalovaný oznámil zástupcovi žalobcov, že nemá vôbec záujem pozemky odpredávať a uvedené pozemky neodpredá ani ako priľahlé pozemky.
(20) Z návrhu východísk riešenia žiadostí občanov, fyzických osôb na odkúpenie pozemkov v centrálnej časti mesta X. vyplýva, že uznesením Mestskej rady v X. č. 49/2003/VII/D bolo uložené prednostke MsÚ vypracovať návrh východísk riešenia žiadostí občanov, fyzických osôb na odkúpenie pozemkov v centrálnej časti mesta X., pričom pre pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX až XXX6
- plochy záhradiek za obytnými domami nachádzajúce sa medzi ulicami J.. P. a Q. odporúča zmluvný prenájom na dobu neurčitú s možnosťou výpovede a tiež územným plánom mesta charakterizovať ako nezastaviteľné územie s tým, že budú stanovené konkrétne podmienky pre užívanie pozemky, pozemky neodpredať.
(21) Zo zoznamu vlastníkov bytov žiadajúcich Mesto X. o odpredanie príslušných spoluvlastníckych podielov k priľahlým pozemkom, ktorý doložili žalobcovia na pojednávaní dňa 02.05.2017 vyplýva, že 42 vlastníkov bytom má záujem o odkúpenie priľahlých pozemkov z mesta X. z mestskej časti C..
(22) Z zápisnice z ohliadky zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/92/2013 vyplýva, že súd konštatoval, že ul. Q. je súbežná s ul. J.. P. a nachádza sa po bočných stranách bytového domu. Okolo byt. domu súp. č. XXX sa nachádzajú pozemky: XXXX/X, XXXX a XXXX, k týmto pozemkom majú prístup výlučne vlastníci bytov byt. domu súp. č. XXX, pričom betónový chodník nachádzajúci sa z prednej časti byt. domu súp. č. XXX je verejne prístupný (táto časť je otvorená).
(23) Podľa § 1, ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
(24) Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
(25) Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).
(26) Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.
(27) Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka.
(28) Podľa § 18a ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať. Ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a priľahlom pozemku do vlastníctva vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva podľa osobitného predpisu, alebo do vlastníctva jeho dediča, alebo do vlastníctva manžela, detí, vnukov alebo rodičov pôvodného vlastníka bytu, cena za 1 m2 pozemku sa rovná najvyššej výške ročného nájomného za 1 m2 zistenej podľa osobitného predpisu. Obec je povinná previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku nadobudnuté podľa osobitného predpisu na vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva, ak vlastník bytu požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku, za cenu určenú podľa odseku 2; veľkosť spoluvlastníckeho podielu pozemku sa určí podľa § 5 ods. 1 písm. b).
(29) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako
aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.
(30) Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
(31) Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorým vlastnícke právo k bytu a nebytovému priestoru v dome vzniklo alebo vznikne podľa doterajších predpisov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vlastníkov podľa tohto zákona.
(32) Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
(33) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.
(34) Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, prípadne protiprávneho konania, svoju vôľu určitého obsahu prejaviť a neochota žalovaného tak urobiť. Ak má táto povinnosť spočívať v uzavretí zmluvy, prejav vôle žalovaného, ktorý sa rozhodnutím nahradzuje, musí zahŕňať aspoň také náležitosti, na základe ktorých bude možné spolu s prejavom vôle žalobcu, obsah zmluvy nepochybne stanoviť. Nie je možné jednotlivé podstatné obsahové náležitosti zmluvy, či už účastníkmi dohodnuté alebo zákonom ustanovené, od seba oddeliť a vyňať z nahradzovaného vyhlásenia vôle, pretože by nešlo už o právny úkon. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku uvedený obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku.
(35) Súd musel vychádzať z toho, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nemôže súd na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy nič meniť, doplňovať ani upresňovať. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je predmetom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Pretože sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného tak, že žalovaný ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcami ako kupujúcimi o predaji spoluvlastníckeho podielu v X/X-ine priľahlých pozemkov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/ X kat. úz. X. za kúpnu cenu 26,125 €, tak ako bola táto kúpna zmluva žalobcami k žalobe predložená a má tvoriť súčasť rozsudku, tak nie je možné v rámci nahradenia prejavu vôle takýto prejav vôle následne upravovať, prípadne vysloviť, že žaloba je dôvodná len v časti a vo zvyšku žalobu zamietnuť.
(36) Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý je vo vzťahu k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov lex generalis a platí na právne vzťahy vlastníctva k bytom len vtedy, pokiaľ tieto nie sú v špeciálnom zákone, t. j. zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravené. Táto právna zásada vychádza z ust. § 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v plnom rozsahu sa vzťahuje tak, ako to vyplýva z ust. § 27 ods. 2 zákona 182/1993 Z. z. aj na vlastnícke práva k bytom, ktoré vznikli podľa skorších predpisov.
(37) Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pozemok na parcele s parc. č. XXXX/ X nespĺňa kritérium, ktoré by sa malo spájať s priľahlým pozemkom. Čo sa týka vymedzenia pojmu priľahlého pozemku, tento v zákone č. 182/1993 Z. z. definovaný nie je. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu ust. § 23 ods. 1 zákona je priľahlým pozemkom pozemok, ktorý tvorí so stavbou, t. j. bytovým domom a so zastavaným pozemkom jeden funkčný súvislý celok. Priľahlý pozemok je pozemok, ktorý súvisí s užívaním bytového domu, jeho účelom je umožniť riadne užívanie bytového domu vlastníkmi bytov a slúži výlučne tomuto domu, pričom nejde o pozemok, ktorý je zastavaný domom. Súd sa nestotožnil s
názorom žalobcov, že chodník na pozemku s parc. č. XXXX/X slúži len vlastníkom bytom v bytovom dome so súp. č. XXX a slúži jedine na prístup vlastníkov k svojim bytom v bytovom dome. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, tento chodník na pozemku s parc. č. XXXX/X slúži aj verejnosti, tento chodník spája ulice Q. a J. P. a používajú ho ako skratku medzi týmito ulicami aj iné osoby ako vlastníci bytov v bytovom dome. Čo sa týka pozemkov s parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, súd je toho názoru, že tieto slúžia výlučne vlastníkom bytov v bytovom dome so súp. č. XXX, majú tam vybudované záhradky, nerušene užívajú tieto pozemky od 60. rokov 20. storočia. Tak to tvrdia žalobcovia a nespochybnil to ani žalovaný. Nahradenie prejavu vôle sa však malo dotýkať všetkých častí a pozemok parc. č. XXXX/X nie je možné v danom prípade považovať za pozemok priľahlý, keďže sa na ňom nachádza komunikácia, ktorá slúži verejnému účelu, preto súd nemohol nahradiť prejav vôle v tom znení tak, ako sa toho domáhajú žalobcovia.
(38) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(39) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(40) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania. Keďže si však trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.