Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-18-2017.pdf
PDF · 143.33 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne JUDr. G. B., K. XX.X.XXXX, O. S. X, Ž., zastúpenej JUDr. Júliou Tomaškovičovou, advokátkou so sídlom ul. Okružná 20, Levoča, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 3.319,39 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.319,39 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.319,39 eura od 14.2.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.1.2017 domáhala, aby jej žalovaná zaplatila sumu 3.319,39 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela dňa 27.12.2006 so žalovanou poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX - životné poistenie KAPITÁL. Žalovaná jej pre prípad dožitia sa konca poistnej doby vyplatí poistnú sumu vo výške 3.319,39 eura, ktorú jej doposiaľ neuhradila. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.319,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eura od 29.12.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 3.3.2017 žalovaná uviedla, že prvým a východiskom bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „ iba“ s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 Občianskeho zákonníka použilo slovné spojenie nie „ odporuje zákonu“, ale „ odporuje tomuto zákonu.“ Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmavý právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybnosti podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 Občianskeho zákonníka. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy. Žalobcu viacero špecifických požiadaviek , ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia
poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve Žalobkyni v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Z.z o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanou obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 31 a zákona č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákon č. 24/1991 Z.z. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné jej stanové „ zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 ( Národná banka Slovenska), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní a to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie jej dôvodný. Je faktom, že výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 Občiansky zákonník), ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu § 39 Občiansky zákonník), potom je celá poistná zmluva neplatná, neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. Občiansky zákonník, absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený.
3. Vo vyjadreniach zo dňa 30.3.2017 a zo dňa 5.6.2017 žalobkyňa uviedla, že žalovanou podaný odpor je nedôvodný a ňou uvádzaný argument o neplatnosti poistnej zmluvy v celom rozsahu neopodstatnený, pričom v ďalšom poukazuje na judikatúru súdov, ktoré v obdobných veciach považovali rovnaké poistné vzťahy za platné.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a podaniami žalobkyne, s vyjadreniami žalovanej, s poistnou zmluvou Č.. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX súd zistil, že strany tohto konania medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu typu KAPITÁL, predmetom ktorej bolo životné poistenie a to tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 28.12.2006 a koniec na 28.12.2016. Poistná doba bola stanovená na 10 rokov, doba platenia poistného na 5 rokov, mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške 208,- Sk, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eura a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eura.
6. Z protokolu z dohľadu vykonaného u žalovaného Národnou bankou SR z 29.10.2007 súd zistil, že, výkon dohľadu na mieste sa uskutočnil od 30.4.2007 do 5.9.2007. V protokole sa ako nedostatok uvádza, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov žalovaného. Zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno- matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. V skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme žalovaného nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. K tomu doložili sprievodný list Národnej banky SR zo dňa 29.10.2007, taktiež list Národnej banky Slovenska zo dňa 15.2.2008, ktorým boli určené a oznámené lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, list Národnej banky Slovenska zo dňa 18.3.2008, ktorým boli predĺžené lehoty na prijatie a splnenie svojich opatrení na odstránenia a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade, pričom lehota na prijatie opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 10.4.2008 a lehota na splnenie povinností prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole bola stanovená do 30.4.2008. Na predloženie písomnej správy Národnej banke Slovenska bola lehota stanovená do 12.5.2008.
7. Z notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2008 pod č. N/29/2008, Nz 23331/2008 súd zistil, že ňou bol osvedčený priebeh deja v sídle žalovaného v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnou bankou Slovenska. K tomu bolo pripojené aj Vyhlásenie zodpovedného aktuára Q.. G., že pre vyčíslenie primeraného poistného sa môžu pri každej jednotlivej poistnej zmluve sadzby UDP-K vypočítať poistné ako podiel poistnej sumy na dožitie a poistnej sumy na smrť a týmto koeficientom vynásobiť pôvodne stanovené poistné.
8. Súd vec právne posúdil nasledovne:
9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
10. Podľa ustanovenia § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
11. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
12. Podľa ustanovenia § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné.
13. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom do 31.12.2015 predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich obchodov alebo ich inej činnosti, pritom Národná banka Slovenska v rámci tohto dohľadu zisťuje a vyhodnocuje aj informácie a podklady o dodržiavaní povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov, o dodržiavaní ustanovení tohto zákona a o dodržiavaní ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou, so zaisťovacou činnosťou alebo s inou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, ako aj informácie a podklady o rizikách a dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené dohliadané subjekty uvedené v odseku 1 alebo ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1.
16. Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 cit. zák., ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov a) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, b) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vypracovať ozdravný plán, c) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, d) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť, e) uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk, f) obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov, g) nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne alebo zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti na inú zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, h) obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne voľné nakladanie s aktívami, i) odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie, k) uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti, l) uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku, m) zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, n) odobrať poisťovni alebo zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobrať zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 82.
17. Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy predmetom podnikania v poisťovníctve je poisťovacia a zaisťovacia činnosť a ďalšie činnosti s nimi súvisiace. Súčasťou poisťovacej činnosti je tiež činnosť zameraná na predchádzanie škodám.
18. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 cit. zák. poisťovacia činnosť je dojednávanie poistenia, správa poistných zmlúv, likvidácia poistných udalostí a sprostredkovateľská činnosť s nimi súvisiaca.
19. Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 cit. zák. činnosť, na výkon ktorej sa vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, môže poisťovňa vykonávať len po udelení tohto povolenia.
20. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 cit. zák. poistenie sa vykonáva na základe zmluvy alebo ako zmluvné poistenie uložené zákonom alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona.
21. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 cit. zák. právne vzťahy vznikajúce z poistenia a zaistenia sa riadia osobitnými predpismi a poistnými podmienkami.
22. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobkyňa predložila na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.
23. Z poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX má súd za preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistená uzavrela so žalovanou ako poistiteľom poistnú zmluvu typu KAPITÁL, predmetom ktorej bolo životné poistenie a to tak, že začiatok poistenia bol stanovený na deň 28.12.2006 a koniec na 28.12.2016. Poistná doba bola stanovená na 10 rokov, doba platenia poistného na 5 rokov, mesačné poistné dohodnuté vo výške 208,- Sk, t.j. 6,90 eura, poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eura.
24. Nepochybne bolo taktiež preukázané, že žalobkyňa riadne zaplatila celé poistné, ako aj skutočnosť, že žalovaná z titulu vyššie uvedenej poistnej zmluvy nezaplatila žalobkyni žiadnu poistnú sumu.
25. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej poistnej zmluvy je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993.
26. Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné hlavne smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodných priestorov a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.2008 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
31. Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
32. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
33. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať tuto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzení autonómie vôle (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).
34. Ústavný súd ČR vo svojej judikatúre dôvodil autonómiu vôle z čl. 2 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá. Ústavný súd v tomto ustanovení vidí ako štrukturálny princíp, tak subjektívne právo jednotlivca, ktoré je obmedziteľné k presadeniu iného práva či verejného záujmu na základe zákona, pričom takéto obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (porov. napr. nález I. ÚS 167/04, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, zväzok 33, nález č. 70). Je teda nepochybné, že súčasná kogentná úprava spotrebiteľských zmlúv tieto ústavné podmienky obmedzenia autonómie vôle kontrahentov splňuje. Ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavnou aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť.
35. Týmto druhým princípom je zásadná ochrana tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti (Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy a očakávania jednotlivých členov spoločnosti a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jednu z faziet materiálne, tj. hodnotovo chápaného právneho štátu. Naznačená konkretizácia princípu právneho štátu je tým princípom, ktorý pôsobí na strane žalobcu. Je tak primárne úlohou súdu nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).
36. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
37. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej, táto vzniesla hmotnoprávnu námietku absolútnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy č. 4415200024 zo dňa 27.12.2006 podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. a to s jeho ustanovením § 9 ods. 3 a 11 ods. 3. V nadväznosti na to súd konštatuje, že z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
38. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.
39. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.
40. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito
posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).
41. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Rozpor so zákonom je rozpor s objektívnym právom, tj. nielen so zákonom, ale i s inými právnymi predpismi kogentnej povahy, vydanými na základe zákona, teda i rozpor s vyhláškou ministerstva či iného ústredného orgánu, vydanou na základe zákonného zmocnenia a uverejnenou zákonom predpísaným spôsobom v Zbierke zákonov. Za rozpor so zákonom naproti tomu nebolo považované, ak právny úkon odporoval predpisu, ktorý všeobecne záväznú povahu nemal - napr. pokynu (internej inštrukcii) ústredného úradu (porov. Občiansky zákonník. Komentár. Diel I., str. 177 - 178, Praha - Panorama - 1987).
42. V tejto súvislosti súd konštatuje, že účelom zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve bolo upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve, ustanoviť zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dozor nad poisťovníctvom a nie poistný vzťah medzi poistiteľom a poistníkom resp. poisteným. Tento vzťah ako aj podstatné náležitosti poistnej zmluvy sú upravené v § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka, podľa ktorého znenia účinného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Od 1.1.2003 obsahuje predmetné ustanovenie § 788 ods. 2 Obč. zák. demonštratívny výpočet obsahových náležitostí poistnej zmluvy a to a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
43. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektmi. Občiansky zákonník pomenúva iba jeden z nich, a to poistiteľa, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie. Druhý subjekt, ktorému sa poskytuje poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné, v Občianskom zákonníku nie je priamo pomenovaný a zákon hovorí iba o fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Osobu, ktorá uzavrela s poistiteľom poistnú zmluvu, možno označiť ako poistníka. Poistník ako zmluvný partner poistiteľa je spravidla aj poistený zo zmluvy. Nemusí to však byť vždy, pretože § 794 ods. 1 pripúšťa aj poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby. Vtedy je táto iná osoba poistená zo zmluvy a poistníkom je ten, kto v prospech nej uzavrel poistnú zmluvu. Forma poistnej zmluvy je upravená v § 791 (písomná). Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv. poistná udalosť). Rozsah plnenia poistiteľa teda závisí od dohody a poistiteľ musí plniť až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Poistník je povinný platiť poistné (bližšie pozri § 796).
44. V danom prípade podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že by poistná zmluva bola neplatná pre chybne vypočítané poistné zo strany žalovanej, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré
žalobkyňu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovanou. Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa ako aj iní podnikatelia musí rátať s určitým rizikom z podnikania. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkla poistný produkt, ale žalovaná. Ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívne neplatnosti. Nie každý omyl je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner teda spravidla nemá niesť následky omylu konajúceho.
45. Skutočnosť, že v predmetnej poistnej zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nespôsobuje to, že by táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala zákonu.
46. Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
47. Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovanej prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/ 2004 Z. z.. Zákon č. 186/2004 Z. z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie nadobudol účinnosť dňa 15. 04. 2004.
48. Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnej banky Slovenska u žalovanej ako aj z vyjadrenia samotnej Národnej banky Slovenska vyplynulo, že Národná banka Slovenska neuložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Národná banka Slovenska uviedla, že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území SR s nedostatočnou výškou technickej rezervy na životné poistenie sa môžu vysporiadať viacerými spôsobmi, napr. zohľadniť túto nedostatočnosť technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne doplniť aktíva na krytie technickej rezervy (prípadne využiť na krytie technickej rezervy voľné aktíva poisťovne, tzv. vlastné zdroje, alebo po písomnej dohode s jednotlivými poistenými vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky (poistné zmluvy) voči poisteným a tým si znížiť potrebu tvorby technických rezerv, prípadne previesť časť poistného kmeňa (skupinu poistných zmlúv) na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne vykonávajúcu poisťovaciu činnosť na území SR.
49. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaná mala teda možnosť plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby bola nútená porušiť zákon o poisťovníctve a to aj v prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila so zmenou poistnej zmluvy.
50. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že medzi stranami bola platne uzavretá poistná zmluva Č.. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX, v ktorej bola medzi účastníkmi dohodnutá poistná suma pre prípad dožitia 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eura. Žalovaná neuhradila žalobkyni titulom poistnej sumy pre prípad dožitia žiadnu sumu. Súd teda zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 3.319,39 eura.
51. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky a to požadované úroky z omeškania, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
53. Súd konštatuje, že žalovaná bola povinná vykonať vyšetrenie poistnej udalosti, ktorá vznikla dožitím sa žalobkyne konca poistnej doby dňa 28.12.2016, bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca a to od 28.12.2016 do 28.1.2017. Tento deň súd považuje za najneskorší deň, kedy poistiteľ mal skončiť (jednoduché) vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15 dní dňa 13.2.2017, keďže deň 12.2.2017 pripadol na nedeľu.
54. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
55. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
56. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 14.2.2017 0,00%.
57. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.319,39 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne (ako to požaduje žalobkyňa ako dominus litis) zo sumy 3.319,39 eura od 14.2.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania za obdobie od 29.12.2016 do 13.2.2017 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
58. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
62. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
63. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že bola plne úspešná vo veci resp. neúspešná len v nepatrnej časti.
64. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).