Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/267/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu OK TRAVEL s. r. o., so sídlom Dvojkrížna 49, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 851 384, právne zastúpený: JUDr. T. V., advokát so sídlom O. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Letecké opravovne Trenčín, a.s., so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín, IČO: 36 351 156, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 2.078,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/56/2015-141 zo dňa 4. augusta 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1 981,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 24.12.2013 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 343,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 54,56 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 158,- eur od 26.04.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 130,48 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamieta a vo výroku III. rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou - cestovnou agentúrou zaoberajúcou sa poskytovaním služieb pre klientov v cestovnom ruchu, a to najmä sprostredkovaním ubytovania, dovolenkových pobytov a nákupov leteniek. Na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným mal žalobca zabezpečiť pre predsedu predstavenstva žalovaného Ing. M. M. zakúpenie letenky do V., zabezpečenie ubytovania v V. v I. C. a zabezpečenie víz do Spojených arabských emirátov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania uvedenú vec právne posúdil ako zmluvu o sprostredkovaní. Zmluva o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka a nasledujúcich ustanovení predstavuje zmluvu, na základe ktorej sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, že záujemca bude mať príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, pričom záujemca sa za toto sprostredkovanie zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Žalobca v uvedenom prípade zabezpečil svojou činnosťou uzatvorenie zmluvy ako s leteckou spoločnosťou Emirates, tak aj s hotelom C. v prospech žalovaného, ktorý bol ako osoba, v prospech ktorej boli

zmluvy uzatvorené, uvedený v podobe mena štatutárneho zástupcu pána Ing. M. M., ako v rezervácii ubytovania, tak aj na predmetnej letenke. Rovnako bol žalovaný, v zastúpení Ing. M. M. uvedený aj v žiadosti o vízum. Pri uskutočnení rezervácie letenky, ubytovania, ako aj žiadosti o poskytnutie víz, žalobca vždy vystupoval v pozícii subjektu, ktorý uvedenú služby zabezpečuje pre tretiu osobu, žalovaného. Sám do právneho vzťahu so subjektmi, ktoré uvedené služby predávali nevstúpil, ale vždy bol v pozícii iba sprostredkovateľa. K samotnej sprostredkovateľskej zmluve súd uvádza, že povinnosti z tejto zmluvy boli zo strany žalobcu splnené, zánik zmluvného vzťahu uskutočnený zo strany žalovaného v podobe odstúpenia od zmluvy, jeho dôvodnosť a oprávnenosť, súd v konaní preukázanú nemal. Vo vzťahu k ukončeniu zmluvnej spolupráce uviedol, že predmetný prejav vôle žalovaného, nie je možné posúdiť ako platné odstúpenie od zmluvy. V zmysle § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípade, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon. V konaní nebolo preukázané, že medzi stranami boli dohodnuté akékoľvek podmienky odstúpenia od zmluvy, rovnako nebolo preukázané zo strany žalovaného, ktorý uvedený prejav uskutočnil, že boli naplnené zákonné predpoklady pre odstúpenie od zmluvy. K obrane žalovaného v rámci ktorej uviedol, že faktúra žalobcom bola vystavená za poskytnutú službu v medzinárodnej doprave, ubytovanie v hoteli C. a víza, pričom aj z vystavenej faktúry vyplýva, že tým klientom, ktorý bol vo vzťahu s leteckou spoločnosťou, hotelom bol žalobca, ktorý bol oboznámený s podmienkami zmluvy o preprave a zmluvy o ubytovaní, súd uvádza, že samotné označenie na faktúre pre rozhodnutie v predmetnej veci nie je relevantné, rovnako ani relevantná nie je samotná faktúra, ktorá predstavuje z právneho hľadiska iba výzvu na plnenie a sporové strany jej mnohokrát pripisujú väčšiu váhu než skutočne má. Preto, ak aj žalobca uviedol na faktúre, že ide o poskytnuté služby a nie o sprostredkované služby, tento nedostatok nemôže mať za dôsledok zamietnutie jeho žaloby, ak zo zmluvy vyplýva niečo iné. Skutočnosťou na ktorú súd poukazuje, je to, že žalobca pôsobí na trhu ako sprostredkovateľ vyššie uvedených služieb, sám žalobca nemá ani ubytovacie kapacity, ani letecké prepravné kapacity, v rámci ktorých by žiadanú službu poskytnúť mohol. Preto žalobca v uvedenom právnom vzťahu vystupoval iba ako sprostredkovateľ a ako sprostredkovateľ zabezpečil uzatvorenie zmluvy či už s príslušnou leteckou spoločnosťou, či hotelovým zariadením a ako sprostredkovateľ požiadal za žalovaného o udelenie žalovanému víz na vstup do krajiny, Spojených arabských emirátov.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané medzi stranami sporu platné uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, splnenie povinnosti z nej zo strany žalobcu, nesplnenie zo strany žalovaného, preto žalobe takmer v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca splnil svoju časť povinností zo zmluvy zabezpečením ubytovania, letenky a podania žiadosti o víza, žalovaný svoju časť povinností a to zaplatením ceny za poskytnuté plnenie, nesplnil. K zamietajúcej časti súd uvádza, že žalobca v konaní tvrdil, že v prospech žalovaného uskutočnil ako sprostredkovateľ úhradu poplatku za ubytovania vo výške 1.675,- eur, storno poplatku za letenku vo výške 300,- eur a poplatku za víza vo výške 103,- eur, pričom tieto skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi, ktoré do spisu predložil. Úhrada poplatku za víza medzi stranami sporná nebola, tento poplatok bol žalovaný pripravený aj pred začatím sporu uhradiť, následne pristúpil aj k možnosti úhrady storno poplatku za letenku. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané v žalobcom uplatnenej sume, výšku storno poplatku za letenku č. l. 19, poplatku za vízum č. l. 98 a poplatku za ubytovanie vo výške 1.578,24 eur č. l. 18. Z predloženého listinného dôkazu na č. l. 16 faktúry vystavenej spoločnosťou Vanila, vyplýva, že ubytovanie v hoteli C. vo veci žalovaného bolo fakturované v sume 1.578,24 eur a následne aj z výpisu z bežného účtu v F. K., ktorý do spisu predložil žalobca vyplýva, že dňa 07.11.2013 bola zrealizovaná platba vo výške 1.578,24 eur t. zn. v sume vystavenej faktúry. Vzhľadom k listinným dôkazom predloženým žalobcom, odôvodneniu žaloby úhradou poplatku za ubytovanie a z listinných dôkazov vyplývajúcej výške úhrady, súd v časti poplatku za ubytovanie priznal žalobcovi nárok vo výške 1.578,24 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku súd prvej inštancie ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania, a to vo výške 5,25 % ročne v zmysle petitu žaloby. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v rozhodnom období /obdobie od 13.11.2013 do 10.06.2014/ s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,25 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov), avšak súd nemôže priznať žalobcovi viac ako si uplatňuje žalobou, preto mu priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % od momentu splatnosti vystavenej faktúry t. zn. od 24.12.2013 a to až do zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní takmer plne úspešný, neúspešný bol iba v časti 96,76 eur, priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaný poukazoval v rámci svojho vyjadrenia v záverečnom návrhu na to, že žalovaný mal ochotu uhradiť žalobcovi storno poplatok za letenku a poplatok za podanie žiadosti o vybavenie víz, chcel v tejto časti so žalovaným uzatvoriť aj zmier, avšak žalobca na to nepristúpil, čo by súd mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť. Súd poukazuje na to, že ak žalovaný tak ako tvrdil chcel uhradiť žalobcovi časť uplatneného nároku, mohol tak urobiť ešte pred podaním samotnej žaloby, čo sa nestalo. Zmier účastníkov je obojstranná dohoda, pričom ak medzi účastníkmi nedošlo k jej uzatvoreniu, aj keď jedna strana k tomuto prejavila vôľu, samé o sebe, to neodôvodňuje aplikáciu prípadného pomerného úspechu vo veci.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie proti výroku I., ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1981,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 24.11.2013 do zaplatenia a proti výroku III. o náhrade trov konania. Odvolanie z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný si u žalobcu objednal zabezpečenie leteniek, ubytovania a víz. Žalobca nebol schopný zabezpečiť objednávku ako celok pre žalovaného a z tohto dôvodu žalovaný objednávku zrušil. Ku komplexnému poskytnutiu služieb v rozsahu objednávky žalovaného reálne nedošlo. Žalobca na seba prevzal aj záväzok zabezpečiť víza pre zástupcu žalovaného a v prípade ich nezabezpečenia zo strany žalobcu nesplnil nutnú podmienku pre vycestovanie zástupcu žalovaného. Pokiaľ žalobca rezervoval letenku a hotel predtým, než bol známy výsledok žiadosti o udelenie víz, konal tak v rámci svojho podnikateľského rizika a úhradu nákladov, ktoré žalobca uhradil zo svojich finančných prostriedkov si nemôže nárokovať od žalovaného. Právny vzťah žalovaného so žalobcom sa začal úkonom objednávky zabezpečenia leteniek, ubytovania a víz na akciu Air Show Dubai v dňoch 17.-21.11. 2013, pre generálneho riaditeľa žalovaného prostredníctvom mailu od asistentky generálneho riaditeľa. Tento vzťah podľa názoru žalovaného by mal byť podriadený pod ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako zmluvu o spolupráci a nie ako zmluva o sprostredkovaní, tak ako ju kvalifikoval súd prvej inštancie. Momentom zaplatenia za letenku klient automaticky uzatvára kúpnu zmluvu s letec kým prepravcom a tým súhlasí s podmienkami dopravy a príslušnými predpismi tohto dopravcu, pričom v posudzovanom prípade bol klientom žalobca, ktorý zaplatil za letenku zo svojich prostriedkov a až následne faktúrou zo dňa 17.12.2013, túto sumu refundoval žalovanému. Žalobca túto sumu refundoval bez toho, že by fakturoval aj svoj nárok ako sprostredkovateľa na odplatu

- províziu. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tvrdením žalovaného, že by malo ísť o zmluvu o spolupráci, teda zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný vzhľadom k tomu, že mu objednaná služba nebola kompletne poskytnutá vzhľadom k nevybaveným vízam zo strany žalobcu, odmietol uhradiť ubytovanie v sume 1.675,- eur a bol ochotný uhradiť len poplatok za nevybavené víza v sume 103,- eur a sumu 300,- eur ako poplatok za stornovanú letenku. Nechcel uhrádzať len časť sumy z vystavenej faktúry, nakoľko by sa žalobca mohol domnievať, že uznáva aj zvyšok pre žalovaného nedôvodnej sumy. Nakoľko nebol riadne kompletne splnený záväzok žalobcu spočívajúci v kompletnej dodávke objednanej služby, nemohol splniť svoj záväzok ani žalovaný a zaplatiť za služby, ktoré nemohol pre nezabezpečenie víz do Dubaja zo strany žalobcu, žalovaný využiť. Podľa vyjadrení žalobcu bola možnosť zabezpečenia víz vycestovaním na konzulát SAE vo Viedni, avšak túto možnosť žalobca neponúkol, že ju sám vykoná. Žalobca nijako nepreukázal, že vyvinul akúkoľvek inú snahu získať víza pre žalovaného. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný na odvolanie žalobcu nereagoval.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je v súlade so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky predmetného sporu. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiadúce, aby odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery, ktoré sú už obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Tento postup odvolacieho súdu je v súlade s Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ....„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

13. K námietke žalovaného, že si žalobca nevyúčtoval aj nárok sprostredkovateľa na odplatu - províziu, odvolací súd uvádza, že zaplatenie provízie nebolo predmetom tohto konania, je vecou žalobcu, či si províziu uplatní alebo nie. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil aj právne posúdenie uzavretej zmluvy aj z pohľadu námietok žalovaného.

14. Odvolací súd má za to, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).