Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-270-2016.pdf
PDF · 66.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/270/2016
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Poprad, so sídlom Poprad, Tolstého 3631/1, IČO: 35937874 proti povinnému: N. H., bytom X. V. X, J. X., IČO: XXXXXXXX o vymoženie 1.161,45 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 43,55 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 22.06.2016 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 1.101,45 eur s prísl. na základe exekučného titulu výkazu nedoplatkov oprávneného č. 1546037213 zo dňa 14.01.2015, 1546237613 zo dňa 13.04.2015, 1546474713 zo dňa 14.07.2015, 1546667613 zo dňa 13.10.2015, 1646027413 zo dňa 12.01.2016, 1646342913 zo dňa 11.05.2016. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 118703 dňa 26.07.2016.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.04.2017 podnet na rozhodnutie o zastavení exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa zistení súdneho exekútora povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, v registri Sociálnej poisťovne bol evidovaný naposledy v roku 2006. Povinný sa nachádza mimo územia SR, pravdepodobne v Českej republike bez zistenia bližšej adresy. Oprávnený k správe súdneho exekútora o výsledkoch šetrenia majetkových pomerov povinného vo svojom stanovisku zo dňa 31.03.2017 uviedol, nemá výhrady k postupu súdneho exekútora podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. a podaniu návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) tohto zákona.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom
exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nevlastní žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá žiaden aktívny účet (účty, ktoré má sú bez kreditných operácií), nevykonáva žiadnu činnosť a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (nenadobudol žiaden majetok, nevykonáva žiadnu činnosť, sú voči nemu vedené ďalšie exekučného konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
6. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR š. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhl. č. 288/1995 Z.z.“).
7. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
9. Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
10. Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur + 20 % DPH, t. j. 39,83 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 3,10 eur + 20 % DPH t.j. 3,72 eur.
11. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 43,55 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v 3 vyhotoveniach.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).