Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Csp-191-2016.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/191/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. L., A.. XX.X.XXXX, W. C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 111,14 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 24,55 Eur od 24.12.2013 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 10,25 Eur od 24.01.2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 1,80 Eur od 22.02.2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 0,54 Eur od 22.03.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá právo na náhradu trov a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa12.12.2016 žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 111,14 eur s prísl.. Žalovanú sumu tvoria nezaplatené vyfakturované sumy právnym predchodcom žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a to za poskytnuté služby s tým, že uvedené pohľadávky tvoriace žalovanú sumu boli na žalobcu postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená s výzvou na vyjadrenie sa k nej dňa 24.2.2017.
3. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s ust. § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia
5. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 18.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré vystavil faktúru č. 1063849812 na sumu 24,55 eur, faktúru č. 1065624679 na sumu 34,80 eur (uplatnených 10,25), faktúru č. 1067207429 na sumu 52,60 eur (uplatnených 17,80 eur) a faktúru č. 1068981510 na sumu 76,34 eur (uplatnených 58,54 eur).
7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
8. Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
11. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
12. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
22. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto jej vyhovel konkrétne z jednotlivých faktúr v rozsahu :
- z faktúry č. 1063849812 na sumu 24,55 eur - súd priznal celú sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb
- z faktúry č. č. 1065624679 na sumu 34,80 eur (uplatnených 10,25) - súd priznal celú sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb
- z faktúry č. 1067207429 na sumu 52,60 eur (uplatnených 17,80 eur) - súd priznal sumu 1,80 eur, pričom nepriznaná suma 16 eur predstavovala poplatok za obmedzenie služieb (10 eur), resp. poplatok za upomienku (6 eur)
- z faktúry č. 1068981510 na sumu 76,34 eur (uplatnených 58,54 eur) - súd priznal sumu 0,54 eur, pričom nepriznaná suma 58 eur predstavovala poplatok za odpojenie
26. Súd výšku vyššie uvedených priznaných súm mal preukázanú z predložených faktúr, ako aj samotnej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, teda čiastočne vyhovel žalobe vo výške 37,14 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
27. V tejto žalovanej časti je nárok žalobcu dôvodný a bol riadne preukázaný. V prevyšujúcej časti o sumu 16 eur, resp. 58 eur ako poplatky za obmedzenie služieb, resp. odpojenie, súd žalobu zamietol. Keďže žalovaný je spotrebiteľom, žalované poplatky, ktoré boli postúpené na žalobcu, súd je toho názoru, že žalobca využil svoje dominantné postavenie a sofistikované praktiky voči neskúsenému žalovanému, predstavujú bez akýchkoľvek pochýb zneužitie žalovaného ako slabšej strany spotrebiteľa a žalobca pri tom zneužil jeho neskúsenosť, dôverčivosť, ktorý sofistikované praktiky žalobcu neovláda a nerozumie im. Žalobca využil neschopnosť žalovaného plniť, pričom tieto úžernícke praktiky (séria poplatkov) preto nepožívajú súdnu ochranu a práve súd prihliadol na ochranu žalovaného ako slabšej strany - spotrebiteľa.
28. V časti súd poplatku za obmedzenie služieb, resp. odpojenie považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto
druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za obmedzenie služieb, resp. odpojenie bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).
29. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).
30. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
31. Sporný poplatok za obmedzenie služieb, resp. odpojenie v dôsledku neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu by totiž mohol súd moderovať.
32. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Y. O., M. O. H. proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
33. Rovnako súd poplatok za upomienku za upomienku vo výške 6 eur považoval za poplatok nedôvodný, majúci sankčný charakter, pričom nebolo preukázané ani splnenie prípadných podmienok na vznik takéhoto nároku. Súd preto žalobu v prevyšujúcej časti ako je vyššie uvedené zamietol.
34. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca bol vo vzťahu k žalovanej sume len čiastočne úspešný (v rozsahu 33 %) a žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.