Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Sa/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: O.. H. M., A.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom S. A. 3, XXX XX F., zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 20744-2/2021- BA zo dňa 11. mája 2021

rozhodol:

Správny súd rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie Číslo: 20744-2/2021-BA zo dňa 11. mája 2021 z r u š u j e a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Administratívne konanie:

Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím Číslo: 700-1910090121-GC04/21 zo dňa 10. marca 2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a ôsmy bod predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 25,80 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 3.840,20 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 362,60 Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 555,30 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy nižšieho stupňa poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie podľa zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218- GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním pána H. M., A.. a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej v odôvodnení bolo poukázané na ust. , , a , o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012, , v znení , . Orgán verejnej správy nižšieho stupňa uviedol, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať. Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky (, a veta prvá , , , . Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 5 Eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše ( a ). Orgán verejnej správy nižšieho stupňa poukázal na to, že zohľadnil skutočnosť, že v kontrolovanom období bol účastník konania súčasne zamestnancom a povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bol účastník konania od 1. januára 2006 do 30. júna 2013 zamestnancom zamestnávateľa Katolícka univerzita v Ružomberku, IČO: 37 801 279 a od 1. júla 2008 do 21. mája 2009 bol zamestnancom zamestnávateľa Javorka, s.r.o., IČO: 44 182 279.

2. Ďalej v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš bolo poukázané na to, že zákon v znení neskorších predpisov upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, poistné by sa neodvádzalo. Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky žalobca neodviedol za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, čím porušil ust. , , , v znení , a prvá veta a , , , v znení účinnom do 31. decembra 2012.

3. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: 24680-3/2020-BA zo dňa 10. novembra 2020, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa zo dňa 10. marca 2021, bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 218 ods. 3 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 vo veci predpísania poistného na nemocenského poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním O.. H. M., A.. zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že v odvolacom konaní bolo zistené, že v napadnutom rozhodnutí Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 pobočka Sociálnej poisťovne nezohľadnila skutočnosť, že účastník konania v kontrolovanom období ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň ako zamestnanec prekročil maximálny mesačný vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie. Uložil Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš v novom konaní zohľadniť skutočnosť, že vymeriavací základ, ktorý účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba a súčasne ako zamestnanec dosiahol v období január 2009 až jún 2010, presiahol zákonom stanovenú sumu vymeriavacieho základu mesačne, najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie. Novým rozhodnutím predpíše účastníkovi konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe poistné za kontrolované obdobie zo správne zisteného vymeriavacieho základu v správnej sume.

4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 10. marca 2021 Číslo: 700-1910090121-GC04/21 podal odvolanie žalobca s námietkou nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia s tým, že predpísané poistné je vypočítané nesprávne. Žalobca poukázal na ust. a namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nevie zistiť, z akého vymeriavacieho základu vychádzala Sociálna poisťovňa pri výpočte poistného, či sa vysporiadala so skutočnosťou, že odvádzal sociálne poistenia z titulu zamestnanca, a teda či nedošlo z dôvodu súbehu poistení k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu, čo má vplyv na výšku poistného. Z uvedeného žalobca nevie náležite reagovať na napadnuté rozhodnutie, považoval ho za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Zároveň poukázal na to, že k 30.06.2008 oznámil Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, po preskúmaní ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Vychádzal z toho, že ak mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, jeho podaniu sa v celom rozsahu vyhovelo. Odvolateľ poukázal na ust.

ods. 3 a 4 s tým, že ak od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, potom Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. S odkazom na v spojení s , odvolateľ mal za to, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla, ak vo výroku absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aký právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Odvolateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a rezolúciu č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, Správneho poriadku s námietkou, že ho Sociálna poisťovňa neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy. Zároveň poukázal na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonal všetky potrebné kroky k administratívnemu ukončeniu činnosti, bolo mu zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol mu Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane mu zrušil registráciu pre daň z príjmu. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužíval a na uvedenú licenciu nikdy nemal príjem. Odvolateľ postup Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš považoval za formálny bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky, t.j. či skutočne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné dôsledky, ktorý považoval za nesprávny. Dôsledkom, ktorý bude v prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia znášať - predpísanie dlžného poistného a penále považoval za prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a vykonal úkony, že nemal záujem vykonávať činnosť SZČO. Odvolateľ poukázal na ust. , podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že nakoľko penále mu bolo predpísané po uplynutí 10 rokov od rozhodného obdobia, namietal premlčanie predpísania poistného.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie podľa (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) rozhodnutím Číslo: 20744-2/2021-BA zo dňa 11. mája 2021 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910090121-GC04/21 zo dňa 10. marca 2021 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity napadnuté odvolaním pána O.. H. M., A.. zmenila vo výrokovej časti tak, že vypúšťa text: „... zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k záveru, že z výroku napadnutého rozhodnutia je potrebné vypustiť ust. zákona v znení neskorších predpisov, pretože účastník konania v kontrolovanom období nebol sporiteľom starobného dôchodkového sporenia podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s tým, že Slovenská lekárska komora vydala účastníkovi konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/ZA/0981/06 s účinnosťou od 26. júna 2006, ktorá podľa názoru žalovaného je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba na výkon činnosti v pracovnom pomere. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný popísal skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia, že v súlade s právnym názorom Sociálnej poisťovne, ústredie vysloveným v rozhodnutí Číslo: 24680-3/2020-BA zo dňa 10. novembra 2020 (ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 a vráteniu veci na ďalšie konanie), vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš napadnuté rozhodnutie. Odvolací orgán uviedol, že v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba registrovaný od 1. decembra 1994 do 30. júna 2010. Žalovaný poukázal na ust. , , , v znení s tým, že podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) mal účastník konania príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu za rok 2007 v sume 2.267.742,- Sk (riadne daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 31. marca 2008), t.j. v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma 97.200,- Sk za rok 2007 a za rok 2008 dosiahol účastník konania príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 1.537.502,- Sk (riadne daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 31. marca 2009), t.j. v sume vyššej, ako bolo zákonom ustanovená suma 3.546 Eur (106.827,- Sk) za rok 2008. Na základe uvedeného bol účastník konania v kontrolovanom období v súlade s ust. v znení povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobca citoval ust. , , , zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 v spojení s , , a konštatoval, že účastník konania je od 22. mája 2009 poberateľom starobného dôchodku, ktorá skutočnosť bola pri vydaní napadnutého rozhodnutia zohľadnená. Za obdobie od 22. mája 2009 nebolo účastníkovi konania napadnutým rozhodnutím predpísané poistné na invalidné poistenie. Žalovaný s odkazom na ust. , , , , v spojení s , , , poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš zistila, že účastník konania za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neodviedol vôbec, na základe ktorej skutočnosti predpísala účastníkovi konania za kontrolované obdobie január 2009 až jún 2010 poistné spolu v sume 4.783,90 Eur (rozpis: príloha k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910090121- GC04/21 zo dňa 10. marca 2021. Žalovaný zhodnotil, že námietky účastníka konania uvedené v odvolaní nemali vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V odvolacom konaní zistil, že pobočka Sociálnej poisťovne správne zohľadnila skutočnosť, že účastník konania v kontrolovanom období ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň ako zamestnanec prekročil maximálny mesačný vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie, pričom v napadnutom rozhodnutí bol pri predpise poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného na invalidné poistenie zohľadnený znížený vymeriavací základ. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti vyjadrené v a , pretože sú v ňom uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právnej predpisy, na základe ktorých rozhodol. Žalovaný poukázal na Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008, ktorý má len deklaratórny charakter, nie je rozhodnutím, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vydala dňa 24. apríla 2017 rozhodnutie Číslo: 6410-8/2017-LM (právoplatné a vykonateľné dňa 23. apríla 2019), v ktorom rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Námietky účastníka konania, že povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo zrušené a že mu bol Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a správca dane mu zrušil registráciu pre daň z príjmu, v danom prípade nemali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš skúmala vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti účastníka konania nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, keď zistila, že účastník konania za rok 2007 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 2.267.742,- Sk, t.j. v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma 97.200,- Sk za rok 2007 a za rok 2008 dosiahol účastník konania príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 1.537.502,- Sk, t.j. v sume vyššej, ako bolo zákonom ustanovená suma 3.546 Eur za rok 2008.

6. Ďalej žalovaný poukázal na ust. s tým, že námietku premlčania práva predpísať poistné za kontrolované obdobie január 2009 až jún 2010 nie je možné uznať, pretože neuplynula 10-ročná premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného za toto obdobie, odo dňa začatia konania vo veci predpísania poistného, t.j. do dňa vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018. Žalovaný uviedol, že predmetom odvolacieho konania je predpis dlžného poistného a nie predpis penále, a preto nie je možné v rámci odvolacieho konania uznať námietku premlčania práva predpísať penále. Účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.

7. Žalobné body:

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline ako súdu správnemu dňa 17.06.2021 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ust. , s tým, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietol premlčanie poistného. Pokiaľ žalovaný jeho námietku neuznal z dôvodu, že neuplynula 10-ročná premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného za toto obdobie, do dňa začatia konania vo veci predpísania poistného, t.j. do dňa vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2018 a že predmetom odvolacieho konania je predpis dlžného poistného a nie predpis penále a preto nemožno uznať námietku premlčania práva predpísať penále. S uvedenými závermi žalobca nesúhlasil s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozhodnutie sp. zn. z 25. januára 2018, pričom zvýraznil záver, že pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti a že „penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2018 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.11.2020, nakoľko prvostupňový orgán v rozhodnutí o predpísaní poistného nezohľadnil skutočnosť presiahnutia vymeriavacieho základu pre platenie poistného na nemocenské poistenie a zároveň vytkol, že v rozhodnutí neuviedol, z akých právnych predpisov vychádzal a aké úvahy ho viedli k použitiu konkrétnych ustanovení príslušných prepisov. Z judikatúry vyplýva, že k uplatneniu práva na predpísanie poistného dochádza až právoplatným rozhodnutím o predpísaní poistného a nie, ako tvrdí žalovaný, vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Poukázal na to, že prvé rozhodnutie o predpísaní poistného bolo pre nezákonnosť zrušené, a to aj z dôvodu nesprávnej výšky predpísaného poistného. Práve vadné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 16.01.2018 nemožno považovať za úkon, ktorý by mohol zakladať uplatnenie práva na predpísanie poistného a teda žalovaný sa v rozhodnutí nesprávne odvoláva na vydanie predmetného rozhodnutia ako na okamih uplatnenia práva na predpísanie poistného. K argumentácii žalovaného, že predmetom odvolacieho konania je predpis dlžného poistného a nie predpis penále a preto nemožno uznať námietku premlčania práva predpísať penále, žalobca uviedol, že išlo o zjavnú chybu v písaní a počítaní, keďže odvolanie žalobcu sa týkalo rozhodnutia o predpísaní poistného, naviac v zmysle uvedeného rozhodnutia žalovaný bol na premlčanie, resp. preklúziu povinný prihliadať ex offo.

8. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 14. septembra 2021 (č.l. 32-33 spisu). K námietkam uvedeným v žalobe žalovaný poukázal na to, že v prejednávanom období mal žalobca na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení, keďže mal oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0981/06. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov alebo od výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 boli v sume 2.267.742,- Sk, t.j. vyššie, ako zákonom stanovená suma 97.200,- Sk, taktiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 boli v sume 1.537.502,- Sk, t.j. vyššie, ako zákonom stanovená suma 106.827,- Sk, preto bol v prejednávanom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobu, ktorú skutočnosť v správnej žalobe ani nenamieta. Keďže so vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti a žalobca si túto povinnosť nesplnil, pobočka Sociálnej poisťovne podľa bola povinná mu poistné predpísať rozhodnutím. Ak žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš aj v správnej žalobe vznáša námietku premlčania, tak z ust. vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné za mesiac január

2009 bolo splatné najneskôr dňa 9. februára 2009, teda 10-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 9. februára 2019 (pri ostatných rozhodnutím predpísaných mesiacoch február 2009 až jún 2010 premlčacia lehota uplynula ešte neskôr). Sociálna poisťovňa si uplatnila právo predpísať poistné za prejednávané obdobie ešte dňa 16. januára 2018, keď rozhodla vo veci predpísania poistného za sporné obdobie rozhodnutím Číslo: 700-1910055218-GC04/18, teda týmto rozhodnutím uplatnila právo na predpísanie poistného prvýkrát. Námietku premlčania poistného za prejednávané obdobie nebolo možné uznať, pretože v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte 10-ročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v § 147 ods. 1 neuplynula. Predmetné rozhodnutie bolo následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10. novembra 2020 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910090121-GC04/21 zo dňa 10. marca 2021 bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. mája 2021, bolo vydané po zohľadnení súbehu vymeriavacích základov z činnosti žalobcu ako zamestnanca ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Skutočnosť, že predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 bolo zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, neznamená, že si Sociálna poisťovňa právo predpísať poistné neuplatnila včas, t.j. ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. Opačný výklad by znamenal, že Sociálnou poisťovňou včas predpísané poistné by sa z dôvodu zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie s cieľom odstrániť zistené nedostatky prvostupňového rozhodnutia považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Žalovaný s poukazom žalobcu na záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. , , nesúhlasil. Uviedol, že právo predpísať poistné nie prekluzívnym ustanovením. Zákon o sociálnom poistení v § 147 ods. 1 výslovne upravuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno uvedené ustanovenie vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym. Zároveň poukázal na to, že predmetné rozhodnutie bolo aj predmetom zasadnutia Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého výsledkom bolo, že uvedené rozhodnutie nebude zverejnené ako judikát v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, a preto žalovaný mal za to, že Správne kolégium Najvyššieho súdu nezdieľa názor v tomto rozhodnutí vyjadrený. Navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28.10.2021 (č.l. 43 spisu). Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že skutočnosť, že predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 1910055218-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 bolo zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo predpísať poistné neuplatnila včas, ešte pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby. Poukázal na to, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť z dôvodu nesprávnej výšky predpísaného poistného, procesných pochybní. Zrušením rozhodnutia pre nezákonnosť bol zrušený právny úkon, na základe ktorého malo podľa žalovaného dôjsť k predpísaniu poistného. V dôsledku zrušenia rozhodnutia sa vec dostala do štádia, kedy bolo potrebné znova vydať rozhodnutie, teda vydať zákonné rozhodnutie o predpísaní poistného. Na základe nezákonného rozhodnutia nemôže dôjsť k zákonnému predpísaniu poistného, v opačnom prípade právna ochrana by bola poskytovaná konaniu a právnemu úkonu odporujúcemu zákonu. Okrem toho v praxi by takýto výklad znamenal, že Sociálna poisťovňa v prípadoch, v ktorých by hrozilo premlčanie poistného, by nebola povinná zisťovať skutočnú výšku nezaplateného poistného, ale by mohla výšku poistného pre istotu vyčísliť zámerne väčšou sumou s tým, že skutočná suma poistného bude predmetom ďalšieho dokazovania, ak sa účastník odvolá a rozhodnutie bude zrušené. Vyššie uvedené je podľa názoru žalobcu potvrdením tohto, že poistné je predpísané až po jednoznačnom ustálení jeho výšky, t.j. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o poistnom. K spochybňovaniu rozhodnutia NS SR sp. zn. žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , v zmysle ktorých rozhodnutí to, čo podlieha premlčaniu, nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného, t.j. právo na vymeranie poistného rozhodnutím o poistnom, ktoré je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - rozhodnutia. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. K námietke žalovaného, že rozhodnutie NS SR sp.zn. nebolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk SR, uviedol, že ani rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalovaný, v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk SR publikované neboli.

10. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 08.11.2021 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 49 spisu), ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

11. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 25.05.2022. Správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

12. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -54 zo dňa 05.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. a .

12. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa a nasl. ( , ďalej len „SSP“) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná, a preto o zrušení rozhodnutia žalovaného rozhodol podľa , teda z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s písm. f), podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podľa vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Krajský súd konštatuje v spojení s doloženým administratívnym spisom pri doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi dňa 20.5.2021 a odoslaniu žaloby podľa č.l. 15 spisu dňa 17.06.2021, podanie žaloby žalobcom včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov v zmysle .

14. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa názoru krajského súdu bolo podstatné to, čo uviedol žalobca v žalobe zo dňa 17.06.2021 v spojení s postupom, ktorý predchádzal rozhodnutiu žalovaného, preskúmania ktorého sa žalobca domáhal.

15. Žalobca v žalobe zo dňa 17.06.2021 v súvislosti s napadnutým rozhodnutím žalovaného Číslo: 20744-2/2021-BA zo dňa 11. mája 2021 zvýraznil ust. , , keď nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v otázke premlčania práva na predpísanie poistného. Podľa žalovaného nie je možné prihliadať na prvé rozhodnutie o predpísaní poistného, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16.01.2018, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, a to aj z dôvodu nesprávnej výšky predpísaného poistného, teda predmetné rozhodnutie nie je možné považovať za úkon, ktorý by mohol zakladať uplatnenie práva na predpísanie poistného. Mal za to, že pokiaľ aj v odvolacom konaní bol použitý termín k námietke premlčania „penále“, išlo o zjavnú chybu v písaní a počítaní, keďže odvolanie sa týkalo rozhodnutia o predpísaní poistného. Podľa žalobcu žalovaný mal na premlčanie, resp. preklúziu prihliadať ex offo.

16. V danom prípade žalobca v žalobe nenamietal skutkové okolnosti týkajúce sa najmä licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A vo väzbe na založený status samostatne zárobkovo činnej osoby, ďalej nebolo namietané to, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: 42146-3/2017-BA zo dňa 13. novembra 2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 6410-8/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 zmenila vo výroku tak, že vypustila text ... „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo dňa 30. júna 2010“ a doplnila text „nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 ale zaniklo dňa 30. júna 2010“, a v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 6410-8/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 v odvolacom konaní potvrdila a odvolanie účastníka konania - žalobcu zamietla (zistenia z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného). Ďalej nebolo

namietané ani to, že žalobca za mesiac január 2009 až jún 2010 povinné poistné neodviedol (v tomto smere žalobca voči záverom žalovaného nenamietal).

17. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie námietky premlčania práva predpísať poistné žalovanému za kontrolované obdobie január 2009 až jún 2010.

18. Podľa v znení poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

19. Podľa v znení poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

20. Podľa v znení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

21. Podľa v znení poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

22. Podľa Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 Eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

23. Podľa právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

25. Správny súd posudzoval základný žalobný dôvod, t.j. námietku žalobcu v tom, že právo predpísať poistné je v danom prípade s poukazom na ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení premlčané. Z prílohy pripojenej k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 10. marca 2021 vyplývalo, že splatnosť poistného a príspevkov za jún 2010 (ktorý bol posledným mesiacom, ktorého sa rozhodnutie týka) bol určený na deň 08.07.2010, teda premlčacia lehota na predpísanie poistného v zmysle vyššie citovaného ust. uplynula dňa 08.07.2020. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 10. marca 2021 a napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2021. Správny súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že námietku premlčania práva predpísať poistné nie je možné uznať, pretože neuplynula 10-ročná premlčacia lehoty plynúca odo dňa splatnosti poistného za rozhodné obdobie do dňa začatia konania vo veci predpísania poistného, t.j. do vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018. V tejto súvislosti je potrebné uviesť to, že predmetné rozhodnutie bolo samotným žalovaným zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Pokiaľ by správny súd prijal názor žalovaného, tak na tento záver nie je zákonný podklad, nakoľko o sociálnom poistení nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej lehoty. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení predpokladá situácie, pri ktorých dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty, napríklad alebo zákona. V danom prípade však bolo podstatným to, že prvé rozhodnutie žalovaného o predpísaní poistného bolo síce vydané pred uplynutím premlčacej doby, a to dňa 16.01.2018, avšak uvedené rozhodnutie bolo žalovaným zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 10. marca 2021, teda v čase po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula 08.07.2020. Predsa zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu práv.

26. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. a spisová značka , tak správny súd uvádza nasledovné. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 25.01.2018 bolo konštatované, že „Penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále“. Predmetom prieskumu teda v tomto prípade bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný predpísal penále“. V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd SR k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať penále uviedol, že „...aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty ( ). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa, ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, ...V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania ( )“. V súvislosti s danou vecou však správny súd zvýrazňuje to, že oproti vyššie uvedeným rozhodnutiam, v danom prípade vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty bolo zrušené, tak s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať žiadne účinky. Právna úprava zákona o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočívaniu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia. Na to, aby mohli nastať takéto účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia, musel by byť takýto následok vyslovene upravený v zákone. V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája.

27. Správny súd z vyššie uvedených záverov preto námietku žalobcu, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané, vyhodnotil ako dôvodnú. Uplynutie premlčacej doby spôsobuje, že v prípade žalobcu nie je možné zákonom aprobovaným spôsobom poistné predpísať.

28. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení dospel správny súd k záveru, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a podľa vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní z dôvodu premlčania práva predpísať poistné ( ) v podstate prichádza do úvahy aplikácia , a to zastavenie konania. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

29. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol v správnom konaní úspešný, a preto voči žalovanému mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasaná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.