Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/377/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno, so sídlom Komárno, Petőfiho 7 proti žalovanej: K. M., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX/X, Komárno, v konaní zastúpenej: Advokátskou kanceláriou Grujbár, spol. s r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: 47 238 488, o zaplatenie 6291,82 Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 31.3.2014 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného V.. Q. M., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX zaplatiť mu sumu 6291,82 € na tom skutkovom základe, že u pôvodného žalovaného ako u súdneho exekútora podal návrhu na vykonanie exekúcie dňa 23.10.2006, išlo o spis č. EX 884/2006. V rámci tohto exekučného konania došlo k čiastkovej úhrade dňa 18.1.2007,29.5.2007,6.8.2007 zostatok vymáhanej pohľadávky predstavuje sumu 6265,87 €. Z korešpondencie jeho nástupcu JUDr. V. R. je zrejmé, že pôvodný žalovaný bol vyzvaný na poskytnutie informácií o vykonaných úhradách, no nevyjadril sa. Predmetnú sumu doteraz nepoukázal žalobcovi. Dňa 21.3.2014 nahliadli do spisovej dokumentácie ukončenej exekúcie na Okresnom súde v Komárne a zistili, že konanie skončilo vymožením pohľadávky a dňa 8.2.2008 bolo súdu aj vrátené poverenie. Dňa 23.11.2005 u pôvodného žalovaného ako u súdneho exekútora podal návrhu na vykonanie exekúcie, išlo o spis č. EX 644/2005. V rámci tohto exekučného konania došlo k čiastkovej úhrade dňa 24.1.2007,15.2.2007,3.5.2007 a 1.6.2007 zostatok vymáhanej pohľadávky predstavuje sumu 25,95 €. Z korešpondencie jeho nástupcu JUDr. V. R. je zrejmé, že pôvodný žalovaný bol vyzvaný na poskytnutie informácií o vykonaných úhradách, no nevyjadril sa. Predmetnú sumu doteraz nepoukázal žalobcovi. Dňa 28.3.2014 nahliadli do spisovej dokumentácie ukončenej exekúcie na Okresnom súde v Komárne a zistili, že konanie skončilo vymožením pohľadávky a dňa 16.5.2007 bolo súdu aj vrátené poverenie. Uvedené sumy si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Súdneho exekútora sa dotazoval v roku 2013, keď sa robila celoplošná inventarizácia exekučných konaní.

2. Žalovaná ako dedička po pôvodnom žalovanom ( na základe Osvedčenia o dedičstve 9D/42/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.3.2017) s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť Namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože podľa § 124 Zák. o sociálnom poistení ( 461/2003 Z.z.) organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky. Zároveň vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na § 392 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Dodala, že žalobca riadne a hlavne včas nespároval pre neho vymožené dlžné strany od žalovaného. Nesprával sa ako riadny hospodár.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, návrhom na vykonanie exekúcie, Upovedomením o začatí exekúcie, vrátením poverenia na vykonanie exekúcie k 8Er/1355/2006, návrhom na vykonanie exekúcie, Upovedomením o začatí exekúcie, vrátením poverenia na vykonanie exekúcie k 7Er/860/2005, žiadosť, doručenka, Zmluvou o spolupráci pri vykonávaní exekúcií, Osvedčením o dedičstve 9D/42/2016 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

5. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Čo sa týka namietanej aktívnej legitimácie žalobcu podľa § 120 ods. 3,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Podľa § 124 Zák. o sociálnom poistení (461/2003 Z.z.) organizačné zložky Sociálnej poisťovne ústredie a pobočky ako organizačné zložky Sociálnej poisťovne vystupujú v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. Právnu subjektivitu má len Sociálna poisťovňa, v ktorej mene vystupuje pobočka (§ 178 ods. 2 cit. zák.).

7. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom dňa 24.9.2003 žalobca so súdnym exekútorom JUDr. Q. M. uzavreli Zmluvu o spolupráci pri vykonaní exekúcií. Podľa č. II. bod 6 exekútor je povinný vymožené finančné prostriedky ( vrátane čiastkových úhrad) poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Podľa bodu 7. Exekútor je povinný na základe písomnej žiadosti oprávneného poskytnúť mu písomnú informáciu o stave a vykonaných opatreniach v exekučnom konaní a vydať odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v kancelárii exekútora. V prípade, ak exekútor nepoukazuje na účet oprávneného vymožené finančné prostriedky, a to ani čiastkové úhrady, poskytuje oprávnenému správu o stave exekučného konania mesačne, a to až do začatia poukazovania finančných prostriedkov na účet oprávneného alebo do zastavenia exekučného konania.

8. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe. Uplatnený nárok zdôvodnil bezdôvodným obohatením sa na strane žalovaného.

9. Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zák., kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa§ 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

10. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa obohatil tým, že zostatky vymožených súd nepoukázal oprávnenému, teda žalobcovi.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110) na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok pozostávajúci zo skutočnosti, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

12. Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spolupráci pri vykonávaní exekúcií. Žalobca si nárok uplatňoval titulom bezdôvodného obohatenia a teda tým, že žalovaný zostatok vymáhanej pohľadávky si ponechal a neodviedol ho na účet žalobcu. Objektívna trojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku v danom prípade začala žalobcovi plynúť momentom vrátenia poverenia, t.j.20.6.2007 a 8.2.2008. Tu v žiadnom prípade nemožno uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu, pretože žalobca nepreukázal, že by malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Súd zo žiadosti žalobcu zo dňa 7.10.2013 zistil, že touto žiadosťou sa žalobca dotazoval u pôvodného žalovaného a, že v roku 2013 žalobca vykonal inventarizáciu exekučných titulov, pretože zistili rozdiely v konaniach, ktoré boli na exekútorskom úrade jeho nástupcu evidované ako ukončené a žalobca ich eviduje ako neuhradené. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Keďže uplynula objektívna 3 ročná lehota žalobcovi v jej rámci uplynula aj subjektívna lehota na uplatňovanie si práva a to najneskôr 8.2.2011. Nakoľko žaloba na začatie konania, predmetom ktorého bolo uplatnenie uvedených nárokov bola podaná dňa 31.3.2014, námietku premlčania uplatnených nárokov vznesenú žalovanou súd považoval za dôvodnú, preto žalobu zamietol. Súd poukazuje aj na to, že žalobca mal povinnosť starostlivosti riadneho hospodára. Teda s odbornou (náležitou) starostlivosťou sa mal stavať k jednotlivým exekučným konaniam. Ak nemal informácie o jednotlivých konaniach (čo zistil až 5,6 rokov od ich ukončenia) mal sa informovať v dostatočnom časovom úseku, keď čiastočné úhrady boli uskutočňované zo strany exekútora v rokoch 2007 v tom- ktorom prípade. 13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.