Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-17-2016.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: B.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ľ. Č.. XXX, zast. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ľ. Č.. XXX, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti - otcovi: D.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom XX K. Q., Q.- XX XTB E., R. A., o určenie výživného na dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Otec navrhovateľa D.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať navrhovateľovi B.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 31.10.2016.
Zameškané výživné za obdobie od 31.10.2016 do 04.09.2017 vo výške 1 524,84 eur sa povoľuje otcovi navrhovateľa splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Návrh súd vo zvyšnej časti zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 31.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho otcovi uložil prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur mesačne od 01.10.2016 a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred a zameškané výživné do 3 dní. Podanie návrhu odôvodnil tým, že otec mu do 01.05.2016 dobrovoľne prispieval na výživné mesačne sumou 150,- eur. Je študentom X. ročníka dennej formy magisterského štúdia VŠZaSP sv. Alžbety v Michalovciach. V domácnosti žije so svojou sestrou. Otec s nimi nežije už viac ako 10 rokov. Neprispieva na domácnosť a náklady s tým spojené platia sami. Pri ich poslednom stretnutí mu otec povedal, že mu už výživné platiť nebude. Má sa o seba postarať sám. V ďalšom uviedol, že sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiaden finančný príjem. Vyživovacia povinnosť jeho otca trvá až do doby, pokiaľ nebude schopný sám sa živiť. Jeho otec pracuje v zahraničí a jeho mesačný príjem je cca 1 500,- eur. Jeho matka so voči nemu vyživovaciu povinnosť plní.
2. Otec navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasil.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, potvrdením vysokej školy, smernicou č. 1/2016, dokladom SIPO, daňovými priznaniami otca navrhovateľ za roku 2014 a 2016, výpoveďou zástupkyne navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:
4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom dňa 01.12.2016 uviedol, že nie je nikde zamestnaný. Je mesačný príjem je 0,- eur. Na nájomné by mal prispievať sumou 77,- eur mesačne. Za školu, za zimný
semester aj so zápisom zaplatil sumu 470,- eur, suma za letný semester je 490,- eur. Na cestovné do školy potrebuje 30,- eur, na stravu, oblečenie, lekára, zubára, vreckové, drogériu potrebuje sumu 300,- eur, na kredit na mobil sumu 10,- eur, na školské pomôcky sumu 100,- eur na rok.
5. Otec navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.02.2017 uviedol, že pracuje, jeho mesačná mzda je cca 518,- Pounds. Nakoľko životné minimum v UK je 684,- Pounds, musí pracovať aj cez svoj voľný čas. Podľa jeho názoru, nároky syna sú neopodstatnené a naviac syn má už viac ako 25 rokov. Pokiaľ sa jedná o mesačné náklady, tak uviedol, že doklady doloží na pojednávaní.
6. Podľa potvrdenia o štúdiu zo dňa 07.09.2016 bol navrhovateľ v školskom roku 2016/2017 študentom 1. ročníka dennej formy magisterského štúdia VŠZaSP sv. Alžbety, n.o. Bratislava, pobočka Michalovce.
7. Zo smernice rektora č. 1/2016 VŠZaSP sv. Alžbety, n.o. vyplýva, že za prihlášku sa platí 50,- eur, za zimný semester po zľave sa platí suma 367,- eur a za letný semester suma 550,- eur.
8. Z dokladu SIPO za obdobie 03/17 vyplýva, že výška úhrad za elektrinu, vodu a modrý plyn na adrese: Ľ. XXX, je 118,65 eur mesačne.
9. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Prešov zo dňa 19.07.2017, otec navrhovateľa nepredložil správcovi dane daňové priznanie za rok 2015.
Z pripojeného daňového priznania otca navrhovateľa za rok 2016 vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v roku 2016 bol 22 167,41 eur a jeho výdavky boli vo výške 1 501,84 eur ( povinné poistné).
10. Podľa daňového priznania otca navrhovateľa za rok 2014 vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v roku 2015 bol 19 198,88 eur a jeho výdavky boli vo výške 1 607,77 eur ( povinné poistné).
11. Zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že jej syn pokračuje v štúdiu a to v 2. ročníku magisterského štúdia.
12. Súd pre úplnosť uvádza, že rozhodol v neprítomnosti otca navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie neustanovil. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2017 bol otec navrhovateľa vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjem a výdavky. Následne bol otec navrhovateľa na preloženie dokladov aj písomne vyzvaný. Otec navrhovateľa na výzvy súdu nereagovala a nepredložil požadované doklady. Za účelom zistenia jeho zárobkových pomerov preto súd vyzval príslušný daňový úrad na predloženie daňových priznaní podaných otcom navrhovateľa, aby aspoň takýmto spôsobom zistil skutočnosti ohľadom jeho príjmov zo zamestnania.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3, 4 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z.z. bola výška minimálneho výživného 27,13 eur do 30.06.2017 a od 01.07.2017 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 173/2017 Z.z. je výška minimálneho výživného 27,32 eur.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
15. Zákon o rodine, pokiaľ sa týka určenia výšky výživného, vychádza z toho, že raz určené výživné nemôže platiť na neobmedzený čas. Pomery účastníkov konania sa postupom času menia. U detí, tým že sú staršie, rastú nároky a teda aj náklady na ich odôvodnené potreby a na strane povinných, teda rodičov, môže dôjsť k zmene ich príjmov, resp. k nastanú iné okolnosti, ktoré majú vplyv na ich schopnosť stanovené výživné platiť.
16. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je študentom 2. ročníka magisterského štúdia na vysokej škole a pripravuje sa tým na výkon svojho budúceho povolania. Je študentom dennej formy štúdia a to mu bráni v tom, aby sa popri škole zamestnal a takýmto spôsobom si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má zvýšené náklady na cestovné a tiež na zabezpečenie štúdijných materiálov a pomôcok. Súd je toho názoru, že nie je dôvodný názor otca navrhovateľa, že jeho syn je samostatný, nadobudol schopnosť sám sa živiť a preto mu už na výživu prispievať nebude. Odo dňa, keď otec navrhovateľa mu prestal dobrovoľne prispievať na jeho výživu, všetky jeho náklady sú hradené výlučne matkou navrhovateľa, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi riadne plní.
Otec navrhovateľ je zamestnaný, čo aj sám potvrdil. Výšku svojho príjmu a ani výšku pravidelných výdavkov súdu nepreukázal a to napriek urgenciám. Za účelom zistenia jeho zárobkových pomerov si súd vyžiadal z príslušného orgánu daňového priznania otca navrhovateľa, pričom za rok 2015 z jeho strany daňové priznanie nebolo podané a z daňového priznania za rok 2016 vyplýva, že výška príjmov otca navrhovateľa od všetkých zamestnávateľov bola vo výške 22 167,91 eur a výška jeho výdavkov bola 1 501,84 eur. Otec navrhovateľa do dňa 01.05.2016 sám dobrovoľne prispieval na výživu svojho syna sumou 150,- eur.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľ nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť, štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania, vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu nezanikla. Nakoľko vo vzťahu k preukázaniu majetkových a osobných pomerov otec navrhovateľa bol pasívny, nerešpektoval výzvy súdu na preloženie dokladov preukazujúcich jeho zárobkové, sociálne a osobné pomery, súd nemal inú možnosť, ako vychádzať z dostupných dokladov - daňového priznania otca navrhovateľa, z ktorého je zrejmé, že v roku 2016 mal otec navrhovateľa celkovo príjem vo výške 22 167,41 eur, ktorý mu umožňoval do 01.05.20116 platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne a súd je preto toho názoru, že odo dňa podania návrhu na určenie výživného a aj v súčasnej dobe bolo a je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné svojmu synovi vo výške 150,- eur mesačne, pričom táto výška je aj v súlade s odôvodnenými potrebami navrhovateľa. Výdavky navrhovateľa uvedené v jeho písomnom vyjadrení súd nemal za preukázané, avšak výška mesačných výdavkov v sume 300,- eur mesačne na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, hygienické potreby a vreckové sa súdu javí ako neprimerane vysoká a nezodpovedajúci bežným a priemerným výdavkom študenta vysokej školy. Súd tiež bral zreteľ na to, že na výživu navrhovateľa je povinná okrem otca prispievať aj jeho navrhovateľa.
19. Súd preto zaviazal otca navrhovateľa prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur, avšak iba odo dňa podania návrhu na súde, t.j. odo dňa 30.06.2017, nakoľko pri určení výživného na plnoletú osoby je jej tento nárok možno priznať až odo dňa jeho uplatnenia súdnou cestou a nie spätne tak, ako to požadoval navrhovateľ. Vo zvyšnej časti preto súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
20. Za obdobie od 30.06.2016 do 04.09.2017 otcovi navrhovateľa vznikol dlh na výživnom v sume 1 524,84 eur a súd vzhľadom na výšku dlhu povolil otcovi navrhovateľa tento dlh splácať pravidelným splátkami vo výške 150,- eur mesačne splatnými spolu s bežným výživným.
21. O trovách konania súd v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.