Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/5/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu: COMUTO S.A., 84 Avenue de la Republique, 750 11 Paris, zapísaného v registri Obchodného súdu Paris pod č. 491 904 546, zast. DT LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kvačalova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 878, proti žalovanému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX/X, XXX XX U. O., zast. JUDr. Ľubomírom Lukičom, advokátom so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice, IČO: 42 409 195, o ochranu proti nekalej súťaži, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/4/2016-110 zo dňa 08. novembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/4/2016-110 zo dňa 08. novembra 2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudok súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku previesť svoje práva a povinnosti zo zmluvy o používaní doménového mena J. uzatvorenej so spoločnosťou SK-NIC, a.s., IČO: 35 698 446 na oprávneného zástupcu žalobcu spĺňajúceho podmienky Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne Z. a druhým výrokom rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca požaduje od žalovaného prevod práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o používaní doménového mena J., ktorú žalovaný uzatvoril so spoločnosťou SK-NIC, a.s. Súd nemal pochybnosť o tom, že žalovaný v roku 2014 kontaktoval žalobcu a prejavil záujem nadviazať spoluprácu v oblasti „zdieľaného cestovania“ na Slovensku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný registráciou a držbou domény „N.“ porušuje práva žalobcu z medzinárodnej ochrannej známky a dopúšťa sa voči nemu nekalosúťažného konania. Súd prvej inštancie zároveň považoval za nesporné, že medzinárodné ochranné známky „N.“ boli pre žalobcu zapísané skôr ako bola zaregistrovaná doména „N.“ pre žalovaného, pričom skôr zaregistrované ochranné známky majú prioritu pred zaregistrovaným doménovým menom. V závere rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na prehlásenia svedkov a na komunikáciu žalobcu so žalovaným o prípadnej spolupráci, na základe ktorých mal za preukázané, že žalovaný v čase získania domény vedel, že žalobca pod označením „N.“ podniká v širšom medzinárodnom kontexte. Súd vyslovil, že žalovaný svojím konaním sleduje vlastný zištný záujem z držby domény, a to neprimerane finančne profitovať, preto je potrebné konanie žalovaného považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Na základe uvedených skutočností žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že registráciou a držbou domény „N.“ porušuje práva žalobcu z

medzinárodnej ochrannej známky a dopúšťa sa voči nemu nekalosúťažného konania. Uviedol, že pre konštatovanie porušenia ochrannej známky má rozhodujúci význam aj skúmanie toho, či k zásahu do ochrannej známky došlo v rámci obchodného styku, v súvislosti s akými tovarmi a službami bolo podobné alebo zhodné označenie použité a či sa konaním žalovaného zasahuje do funkcii ochrannej známky. Z konštantnej rozhodovacej praxe zároveň podľa názoru žalovaného vyplýva, že nemožno automaticky priznať majiteľovi ochrannej známky právo na držbu rovnakého doménového mena bez toho, aby sa skúmali aj ďalšie okolnosti ako sú dobromyseľnosť držiteľa domény, okolnosti, za ktorých bola doména registrovaná, ako bola používaná, respektíve zámer jej využitia. Namietal, že súd nevzal do úvahy jeho argumentáciu, že nikdy nemal záujem predať predmetnú doménu, pričom odmietol viacero ponúk tak zo strany žalobcu, ako aj tretích osôb. Uviedol aj, že pokiaľ sa súd domnieva, že sa voči žalobcovi dopúšťa nekalosúťažného konania, mal by naplnenie jednotlivých podmienok nekalosúťažného konania rozobrať, odôvodniť a podporiť žalobcom predloženými dôkazmi. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a v zmysle ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany proti nekalej súťaži a ochrany označenia chráneného ochrannou známkou.

6. Žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou podľa francúzskeho práva. Svoje služby prevádzkuje pod označením „N.“, pričom ide o celosvetovo najväčšiu komunitu zdieľaného cestovania fungujúcu vo viac ako 20 krajinách. Na trhu pôsobí od roku 2003 a od 31.08.2012 mu bola Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu zaregistrovaná ochranná známka Spoločenstva „N.“ v grafickej aj slovnej podobe v 12., 38. a 39. triede medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

7. V žalobe uviedol, že žalovaný so svojimi potenciálnymi spolupracovníkmi, resp. priateľmi v marci roku 2014 kontaktoval žalobcu z dôvodu záujmu o nadviazanie spolupráce v oblasti zdieľaného cestovania na slovenskom trhu. Rokovania o spolupráci však boli ukončené bez akejkoľvek realizácie. So spoločnosťou SK-NIC, a.s., ktorá je výhradne poverená správou internetovej domény „Z.“, uzatvoril žalovaný dňa 11.11.2014 zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný stal držiteľom doménového mena „N.“. Doména je pritom úplne zhodná s ochrannou známkou žalobcu. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný si bol plne vedomý skutočnosti, že žalobca mieni rozšíriť poskytovanie svojich služieb aj na slovenský trh. Z uvedeného dôvodu mal žalobca záujem o uzatvorenie zmluvy so spoločnosťou SK-NIC, a.s., pričom zistil, že uvedenú doménu je na základe zmluvy oprávnený používať žalovaný. Žalobca mal snahu o mimosúdne urovnanie veci, na čo žalovaný reagoval odmietavo. Svoje tvrdenia podložil e-mailovou komunikáciou medzi stranami sporu.

8. Z obavy, že by žalovaný previedol svoje práva k doméne na tretiu osobu, požiadal žalobca Okresný súd Banská Bystrica o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa s názorom žalobcu stotožnil a uznesením sp. zn. 16CbPv/16/2015 zo dňa 08.01.2016 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

9. Konanie žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ako uviedol, pre poskytovanie služieb žalobcom je fungovanie webovej stránky nevyhnutnosťou a žalovaný tým, že sa stal držiteľom domény, ktorá je totožná s ochrannou známkou, neoprávnene zasahuje do práv žalobcu k ochrannej známke. Žalobca na základe uvedených skutočností formuloval petit eventuálne, a to v súvislosti s pripravovanou zmenou Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne .Z.. Navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku previesť svoje práva a povinnosti zo zmluvy o používaní doménového mena J. uzatvorenej so spoločnosťou SK- NIC, a.s., na oprávneného žalobcu, eventuálne, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku previesť svoje práva a povinnosti zo zmluvy o používaní doménového mena J. uzatvorenej so spoločnosťou SK-NIC, a.s., na oprávneného zástupcu žalobcu spĺňajúceho podmienky Pravidiel

poskytovania menného priestoru v internetovej doméne Z.. Žalobca zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi.

10. K žalobe podal vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že v roku 2014 sa rozhodol podnikať a vyrábať C. V. pre deti, preto vymyslel názov „N.“, ktorý si hneď zaregistroval pod doménou „.Z.“. V tom čase žalobcova služba N. nebola na Slovensku poskytovaná a pre bežného občana bola zároveň úplne neznáma. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že žalobca so žalovaným môžu byť považovaní za súťažiteľov najskôr od vstupu žalobcu na slovenský trh, čo bolo až v januári 2016. V závere vyjadrenia uviedol, že vzhľadom k tomu, že doména je zaregistrovaná na žalovaného, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý neponúka žiadne tovary a služby, teda dané označenie nepoužíva v hospodárskej súťaži v obchodnom styku a ani v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka žalobcu zapísaná, má za to, že k žiadnemu zásahu do práv žalobcu z ochrannej známky nedošlo. Vzhľadom na uvedené navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

11. Súčasťou súdneho spisu sú aj prehlásenia svedkov M. W. a V. W., ktorí zhodne uviedli, že o službe žalobcu sa dozvedeli počas pobytu v S. v období od augusta 2013 do januára 2014 a po zistení, že obdobné služby na Slovensku nikto neposkytuje, rozhodli sa osloviť priamo žalobcu. Zároveň im nebol známy podnikateľský zámer žalovaného s výrobou hračiek. Svedok W. C. v prehlásení uviedol, že v roku 2015 dal žalovanému ponuku na kúpu domény „N.“ za sumu 15.000,- Eur, ktorý ju však odmietol s tým, že ju drží za účelom jej použitia na vlastný projekt - V. „N.“.

12. V priebehu pojednávania predložil žalovaný podnikateľský zámer, ktorý však nie je datovaný, preto nie je možné určiť, kedy bol vyhotovený. Súčasťou spisu sú aj grafické návrhy „C. V.“ predložené žalovaným, z ktorých však taktiež nevyplýva dátum realizácie náčrtov.

13. Ako už bolo uvedené, žalobca v žalobe formuloval petit eventuálne. Eventuálny petit formuluje žalobca popri inom - primárnom žalobnom návrhu. O eventuálnom petite žiada žalobca rozhodnúť v prípade, že súd primárny petit zamietne. V prípade, že súd primárnemu petitu vyhovie, o eventuálnom petite už nerozhoduje. Podstatou eventuálneho petitu je, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným návrhom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi. Z právnej teórie ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v prípade, ak súd dospeje k záveru o existencii okolnosti opodstatňujúcej petit v jeho druhej eventualite, rozhodne podľa nej, pričom primárny petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne o primárnom petite, o eventuálnom už nerozhoduje. Avšak, súd prvej inštancie v zmysle uvedeného nepostupoval a primárnym petitom sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal.

14. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

15. Odvolací súd uvádza, že pri výrokovej časti rozhodnutia je potrebné, aby bola formulovaná jasne, stručne, výstižne a predovšetkým, aby bola materiálne vykonateľná. Materiálna stránka vykonateľnosti rozhodnutia spočíva v presnej identifikácii subjektov a zároveň v identifikácii rozsahu judikovanej povinnosti. Výrok súdu prvej inštancie nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné považovať za materiálne vykonateľný. Týmto výrokom uložil súd žalovanému povinnosť previesť práva a povinnosti zo zmluvy o používaní doménového mena na oprávneného zástupcu žalobcu spĺňajúceho podmienky Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne .Z.. V zmysle uvedeného výroku však nie je jasne identifikovaný subjekt, ktorý by mal byť oprávneným zástupcom žalobcu, pretože táto skutočnosť nevyplýva ani zo súdneho spisu a ani zo samotných Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne Z. (ďalej len „pravidlá“).

16. Z pravidiel platných k 01.06.2015 vyplýva, že užívateľom, t.j. osobou, ktorá má záujem o uzavretie rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb s SK-NIC, a.s., môže byť len právnická osoba so sídlom na územní Slovenskej republiky, občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na tomto území, ktorý dovŕšil 18 rokov alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je zahraničnou obchodnou spoločnosťou, nebol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie oprávnený byť užívateľom, ktorý by so spoločnosťou SK- NIC, a.s. mohol uzavrieť rámcovú zmluvu, a teda sa nemohol stať ani držiteľom domény .Z.. Z uvedeného dôvodu sám žalobca navrhol previesť práva a povinnosti zo zmluvy na oprávneného zástupcu žalobcu spĺňajúceho podmienky. Avšak, ako už bolo uvedené, tento výrok nie je možné

považovať za vykonateľný z dôvodu jeho neurčitosti, čoho si mal byť aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní vedomý. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že od 01.09.2017 vstúpili do platnosti nové Pravidlá poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .Z., z ktorých vyplýva, že používateľom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá má doručovaciu adresu v niektorom z členských štátov Európskej únie, v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor alebo v členskom štáte Európskeho združenia voľného obchodu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, aj keď je zahraničnou právnickou osobou, už môže byť používateľom, a teda aj držiteľom domény .Z..

17. V zmysle § 217 ods. 1 je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvej inštancie teda postupoval na jednej strane správne, keď pri rozhodovaní postupoval v zmysle pravidiel platných od 01.06.2015, na základe ktorých v rozhodnutí aplikoval eventuálny petit, avšak, na strane druhej, nerozhodol o primárnom petite, ktorý mal zamietnuť. Zároveň eventuálny žalobný návrh nepodrobil kontrole v zmysle jeho možnej budúcej vykonateľnosti.

18. Na základe skutočnosti, že súd prvej inštancie rozhodol len o eventuálnom petite, ktorý nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné považovať za vykonateľný z dôvodu jeho nejasnej, resp. neurčitej formulácie, a o primárnom petit opomenul rozhodnúť, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v zmysle ust. § 391 ods. 1 mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie posúdi najmä primárny petit, a to s poukazom na zmenu Pravidiel poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .Z..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .