Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/124/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu: Roľnícke družstvo v Šintave v konkurze, so sídlom Šintava, IČO: 31 438 539, právne zastúpený Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, proti žalovaným: 1/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., 2/ WOOD TRANS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 289 183, právne zastúpení JUDr. Vladimírom Haládikom, advokátom so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, v konaní o zaplatenie 37.678,28 eura, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným sa priznáva plná náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2009 domáhal, aby sú zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 30.468,33 eura a žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 11.737,95 eura titulom náhrady škody (v celkovej výške 42.206,28 eura), ktorá mu vznikla porušením povinností, ktoré pre žalovaných vyplývali zo zmlúv o zabezpečení výrubu podľa lesného a hospodárskeho plánu, ktoré uzatvorili so žalobcom. Žalobu odôvodnil tým, že v rokoch 2006 a 2007 boli medzi predchádzajúcim správcom ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom uzavreté Zmluvy o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu na základe ktorej vnikla zhotoviteľovi povinnosť zalesniť jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Dňa 17.01.2008 bola takáto Zmluva uzavretá i so žalovaným v 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade si však svoju povinnosť zalesniť príslušné JPRL nesplnili, pričom tieto práce boli vo vyššie uvedených zmluvách zabezpečené zníženou cenou za vyťaženú drevnú hmotu. Preto žiadal oboch žalovaných na zaviazanie náhrady vo výške predpokladaných nákladov v sume 48.211,28 eura.

2. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Cb/124/2009 - 89 zo dňa 10.03.2010, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.199,61 eura a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.478,67 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zo strany žalovaných došlo jednoznačne k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikla im povinnosť nahradiť žalobcovi škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v sume 37.678,28 eura, t. j. v sume, ktorú musel žalobca vyplatiť spoločnosti Forestra s.r.o. za vykonané práce, ktoré mali vykonať žalovaní, ktorí sa zaviazali v zmluvách vykonať zalesnenie holín v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. v lehote určenej v zmluvách u žalovaného v 1. rade do 30.12.2007 a u žalovaného v 2. rade do 30.12.2008. Súčasne súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.631,50 eura a vo výške 628,50 eura na účet Okresného súdu Galanta do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na základe odvolania žalovaných uznesením č.k. 21Cob/215/2010 - 103 zo dňa 30.09.2010 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvoinštančnému súdu, že rozsudok už vo výroku trpí viacerými nedostatkami, ktoré by bolo možné odstrániť vydaním opravného a zároveň doplňujúceho rozhodnutia, ale z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia žalovaného nároku na náhradu škody, je potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu, ktorý nedostatky výroku odstráni v novom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že z hľadiska priznania nároku na náhradu škody mal súd prvého stupňa postupovať v súlade s ustanoveniami Obch. zák., ktoré mal na priznaný nárok aplikovať a najmä z hľadiska právneho posúdenia zistiť, či bol dodržaný postup podľa § 564 Obch. zák., ktorým sú upravené nároky žalobcu v postavení objednávateľa z vád diela, na ktoré sa primerane vzťahujú i ust. § 436-441 Obch. zák., posúdiť či išlo o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy, správanie sa žalobcu, ktorý ako objednávateľ si okrem nárokov na zodpovednosť za vady mohol pri splnení zákonom vyžadovaných podmienok uplatniť i právo na náhradu škody a až po týchto zisteniach o veci rozhodnúť. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd po vykonanom dokazovaní v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami Obchodného zákonníka zistí, že nárok na náhradu škody je dôvodný, teda zmluvne dohodnuté povinnosti boli žalovanými porušené, až potom môže vzniknúť žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu škody. K otázke posúdenia výšky nároku na náhradu škody súd prvého stupňa ale musí vychádzať z primeranosti nákladov potrebných vynaložiť na odstránenie vzniknutej škody a nemôže bez výhrad akceptovať výšku škody podľa tvrdení žalobcu, preto bude potrebné túto výšku ustáliť znaleckým dokazovaním čím zistí, či žalobcom uvedené náklady zodpovedajú nákladom, ktoré sa obvykle na takúto obnovu lesa vynakladajú.

4. Uznesením č. k. 13Cb/124/2009 - 109 zo dňa 14.12.2010, právoplatným dňa 26.01.2011, súd konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 4.528 eur zastavil.

5. V poradí druhým rozsudkom č.k. 13Cb/124/2009 - 339 zo dňa 23.09.2013 prvoinštančný súd žalobu zamietol, nakoľko po vykonaní znaleckého dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu, a to, že žalovaní konali protiprávne, vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Uviedol, že tak ako to konštatoval i znalec, zmluvy medzi žalobcom a žalovanými sú nepreskúmateľné, nejasné, hovoria len o ťažbe dreva, nikde nie je zakotvená povinnosť zalesnenia, teda zmluvy boli vyhotovené účelovo, ani jedna z prác, ktoré boli Forestrou s.r.o. vyfakturované a žalobcom vyplatené, vykonané neboli, teda ide o fiktívne faktúry vyhotovené zrejme na objednávku žalobcu. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozsudku.

6. Uznesením č.k. 21Cob/92/2014-398 zo dňa 30.01.2015 odvolací súd na základe odvolania žalobcu opätovne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávneho právneho posúdenia. V odôvodnení pritom uviedol, že nie je sporné a preukázalo to i stanovisko žalovaných, že do uvedených termínov povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazali nesplnili, pričom je irelevantné, aká je lehota vyplývajúca zo zák. č. 326/2005 Z.z., čo už bolo konštatované odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Preto záverečné konštatovanie prvostupňového súdu, podľa ktorého žalobca v konaní nepreukázal protiprávne konanie žalovaných, nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, ktoré nesporne preukázalo, že žalovaní povinnosť, ku ktorej sa v zmluvách zaviazali porušili a vôbec ju nesplnili. Jedná sa tak o protiprávny úkon, pretože z hľadiska ustanovení vyplývajúcich z Obchodného zákonníka je otázka zavinenia bezvýznamná. Po tomto zistení sa mal prvostupňový súd zamerať na posudzovanie ďalšieho predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorým je samotná existencia škody ako majetkovej ujmy, ktorá sa musí prejaviť v majetku poškodeného. Významnou skutočnosťou pre dokazovanie je tvrdenie žalobcu, ktorý si nárok uplatňuje z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 354 Obchod. zák. Ak žalovaní boli so splnením svojej povinnosti v omeškaní, musia znášať riziko náhrady škody. V tomto prípade musí prvostupňový súd zistiť, či žalobcovi škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na splnenie povinností, ku ktorým sa zaviazali žalovaní vôbec vznikla, preto je dôvodné skúmať i túto skutočnosť napriek tomu, že má voči takémuto dokazovaniu žalobca námietky. Dokazovanie musí preukázať, že u žalobcu skutočne došlo k vzniku škody, a to najmä vzhľadom k znaleckému dokazovaniu, podľa ktorého žiadne práce súvisiace so zalesnením územia vykonané na predmetných plochách neboli. Ak zalesnenie nebolo vykonané, nedošlo k zániku záväzku a aplikovanie § 354 s účinkami podľa § 351 Obchod. zák. neobstojí. Záverom uviedol, že konanie zatiaľ preukázalo porušenie zmluvných povinností žalovanými, preto sa prvostupňový súd zameria

na dokazovanie súvisiace so vznikom škody a až po tomto zistení posúdi jej výšku pri zohľadnení primeranosti vynaložených nákladov na splnenie povinností, ktoré mali vykonať žalovaní. V novom rozhodnutí súd súčasne rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania.

7. Súd sa vo veci oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním /výsluchom strán sporu, uzneseniami Krajského súdu v Bratislave, výpisom zo živnostenského registra žalovaného v 1. rade, výpisom z obchodného registra žalovaného v 2. rade, výpisom z obchodného registra úpadcu, Zmluvou o dielo zo dňa 01.08.2008, súhlasmi na ťažbu dreva, Zmluvou o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu zo dňa 17.01.2008, Zmluvami o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu zo dňa 22.05.2007, 22.02.2007, 25.01.2007, súhlasmi na ťažbu dreva, Dohodou o vyplatení výťažku zo dňa 19.12.2006, Oznámením o vykonaní inventarizácie pohľadávok a záväzkov WOOD TRANS, s.r.o., výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 03.02.2009, výpismi z katastra nehnuteľností, výzvou na zastavenie ťažby dreva zo dňa 19.08.2008, Zmluvou o odovzdaní diela spolu so súpisom vykonaných prác zo dňa 28.04.2009, faktúrami FORESTRA, s.r.o., znaleckými posudkami/ a zároveň dokazovanie doplnil výsluchom svedka J.. W. a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (ftk. výpisov z účtu a príjmového pokladničného dokladu, protokolu o odovzdaní odbornej správy na lesnom majetku zo dňa 17.02.2010 a projektu zalesňovacích a pestovných opatrení pre rok 2010/2011) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že žalovaným vznikla zo záväzkovo právneho vzťahu, ktorý s ním uzatvorili, povinnosť zalesniť holiny lesa v lehote, ktorá vyplývala zo zmlúv. Keďže v tejto lehote povinnosti, ku ktorým sa zaviazali nesplnili, zabezpečil si žalobca realizáciu zalesnenia iným subjektom a obrana žalovaných o možnosti a povinnosti zalesniť holiny do konca roku 2010 je nedôvodná. K nezrovnalostiam medzi žalovaným a súdom priznaným plnením uviedol, že v čase uplatnenia nároku žaloby bola výška predpokladaných nárokov na zabezpečenie prác spojených s obnovou a výchovou porastov stanovená podľa kalkulácie lesného hospodára, preto nebolo možné inak škodu vyčísliť. V priebehu konania ju už bolo možné ustáliť na sumu 37.678,28 eura, ale žalobcovi sa podarilo zabezpečiť vykonanie prác lacnejšie, preto si uplatnil iba sumu 31.653 eur. Žalobca v priebehu súdneho konania rozšíril svoju právnu argumentáciu týkajúcu sa odôvodnenia jeho nároku na náhradu škody. V prvej časti žalobca argumentoval tým, že v dôsledku toho, že žalovaní nepristúpili k splneniu svojej zmluvnej povinnosti zalesniť uvedené územie bol on ako správca úpadcu povinný v uvedenom období zabezpečiť zalesnenie tohto územia. Na tento účel správca objednal obchodnú spoločnosť, ktorá má túto činnosť v predmete podnikania v súčinnosti s odborným lesným hospodárom vykonal zalesnenie územia. Napriek tomu, že súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku uvádza, že uvedené územie nevykazuje znaky zalesnenia, trval na tom, že práce súvisiace so zalesnením vykonané boli, pričom za žalobcu ako objednávateľa tieto práce kontroloval a preberal odborný lesný hospodár, ktorý je zamestnancom štátu a o zalesnení úpenia podáva správy lesnému úradu. Druhá časť argumentácie žalobcu sa týkala tej skutočnosti, že žalovaný na základe uzavretých zmlúv na uvedených územiach vyťažili preukázateľné množstvo dreva a za protihodnotu tohto dreva mali v prospech žalobcu vykonať zalesnenie územia. To znamená, že žalobca na základe uvedených zmlúv žalovaným poskytol plnenie vo forme vyťaženej drevnej hmoty, žalovaní však protiplnenie žalobcovi neposkytli. Hodnota vyťaženého dreva vyplýva z oboch znaleckých posudkov nachádzajúcich sa v súdnom spise a niekoľkonásobne prevyšuje výšku pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha. Tejto argumentácii sa doposiaľ ani okresný, ani krajský súd v odôvodnení svojich rozhodnutí nevenovali a tento nárok žalobcu neposúdili. V konaní bolo odvolacím súdom jednoznačne judikované, že žalovaný porušili svoju zmluvnú povinnosť, od žalobcu prevzali plnenie, neposkytli zaň žiadnu protihodnotu a žalobca konajúc s odbornou starostlivosťou musel zalesnenie obstarať vo vlastnej réžii a na tento účel vynaložiť náklady. Zároveň žalobca prišiel o majetkovú hodnotu v podobe ceny vyťaženej drevnej hmoty. Uviedol, že medzi stranami v období r. 2008 - 2009 prebiehali viaceré rokovania, predmetom ktorých boli opakované výzvy zo strany žalobcu na splnenie si povinnosti zo strany žalovaných a na týchto sa osobne zúčastnil tak predchádzajúci správca úpadcu, ako aj žalobca. Predmetom týchto rokovaní bol návrh žalovaných na pokračovanie v zmluvných vzťahoch týkajúcich sa ťažby dreva. V nadväznosti na tieto návrhy posúdil nevýhodnosť uzatvorených zmluvných vzťahov, ako aj tú skutočnosť, že k zalesňovaniu zo strany žalovaných počas trvania zmluvných vzťahov nedošlo, mal za to, že pokračovať v týchto zmluvných vzťahoch nebude. Podľa jeho právneho názoru zmluvy vykazovali istú vágnosť v právach a povinnostiach, a preto sa rozhodol neuzatvoriť nové zmluvy so žalovanými. Mal za to, že zmluva bola porušená zo strany žalovaných, keď vzhľadom na doterajší priebeh tohto konania táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie je sporná. Záujem na uzatvorení zmluvy mal aj V.. S.. Škoda spočíva v tom, že

bolo potrebné vynaložiť náklady na obnovu lesa v zmysle schváleného lesného hospodárskeho plánu (LHP), čo považoval za podstatné je skutočnosť, že žalovaný v 1. a 2. rade mali vedomosť o obsahu LHP. Dokazuje to aj tá skutočnosť, že sami podľa neho postupovali. Navyše je tu odborný lesný hospodár (OLH), ktorý schvaľuje ťažbu dreva a taktiež upozorňuje na povinnosť zalesniť jednotné priestorové rozdelenie lesa (JPRL). Na predmetných rokovaniach medzi stranami bola prezentovaná skutočnosť, že došlo k porušeniu ich zmluvných povinností a ich obrana v súvislosti s uvedeným spočívala v tom, že by to odstránili v rámci nových zmluvných vzťahov so žalobcom. Žalovaní v rámci zmluvného vzťahu s predchádzajúcim správcom boli povinní vykonať ťažbu dreva, tú aj vykonali a zároveň vykonať obnovu lesa a počas trvania tohto zmluvného vzťahu k obnoveniu lesa už nedošlo. Podľa jeho právneho názoru počas trvania zmluvného vzťahu žalovaným vznikal výnos z ťažby dreva a predaja drevnej hmoty a taktiež im mal vznikať náklad súvisiaci s obnovou lesa. Žalovaní výnos zinkasovali, náklad nevynaložili. Zastával názor, že počas trvania zmluvného vzťahu vznikla škoda na konkurznej podstate, o čom žalovaní museli mať vedomosť. Ide o obchodno-právny vzťah, a teda o objektívnu zodpovednosť. Následne došlo k uzatvoreniu nových zmluvných vzťahov, a to na základe samostatných zmlúv s inými subjektmi, predmetom prvého druhu zmluvných vzťahov bola ťažba dreva a predmetom samostatného zmluvného vzťahu bolo vykonanie diela spočívajúce v obnove lesa. Čo sa týka obnovy lesa ako správca musel vynaložiť fin. prostriedky na obnovu lesa, čo preukázal výpisom z účtu. Ide o tú obnovu lesa, ktorú nevykonali žalovaný v 1. a 2. rade počas trvania zmluvných vzťahov s predchádzajúcim správcom. K obnove lesa podľa jeho názoru došlo, o čom existujú písomné dôkazy na OÚ pozemkový a lesný odbor. V tom čase vykonával funkciu OLH p. V.. S., ktorý sa na pojednávanie nedostavil, v každom prípade podával správy v zmysle zákona o lesoch o vykonanej obnove lesa. Fyzicky bol prítomný pri vykonávaní prác. Náhrada škody spočíva vo vynaložení nákladov na obnovu lesa a táto je predmetom konania. Je irelevantné skúmanie, či sa obnovený lesný porast ujal a taktiež je irelevantné skúmať kvalitu vykonaných prác s tým súvisiacich, ktoré sú predmetom iných vzťahov žalobcu vo vzťahom k tretím osobám, mohlo by ísť o zodpovednostné vzťahy, avšak táto skutočnosť ako taká s uplatneným nárokom nesúvisí. Kauzálny nexus je v tejto veci daný a spočíva vo vynaložení finančných prostriedkov na vykonanie obnovy lesa. Tiež uviedol, že s poukazom na závery odvolacieho súdu zo dňa 30.09.2010 sp. zn. 21Cob/215/2010 má za to, že omeškanie žalovaných nemalo za následok vznik „vád diela“, rovnako ako nemalo za následok vznik nároku z vád diela na strane žalobcu a ak by súd vyhodnotil, že žalovaní zodpovedajú za vady nedodaného diela a žalobca by si mal uplatniť niektorý z nárokov z vád diela, poznamenal, že práve s ohľadom na špecifiká uzatvorených zmlúv nemožno aplikovať ust. § 436 a nasl. ObZ, keďže žalobca nemohol reálne požadovať žiaden z nárokov s výnimkou odstúpenia od zmluvy. Mal však za to, vzhľadom k tomu, že si dal JPRL zalesniť treťou osobou, povinnosť žalovaných zanikla z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. 352 ObZ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.10.2009 sp. zn. 23Cdo 4092/2007.

9. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že v spise nachádza odovzdávací protokol spoločnosti FORESTRA, s. r. o., z ktorého vyplýva rozsah prác. Predmetný protokol podpísal p. V.. S. a o vykonaných prácach podal správu na t. č. OÚ GA, lesný odbor. Reklamáciu nevykonal z dôvodu, že mal za to, že boli vykonané práce v dojednanom rozsahu, vychádzajúc aj zo správy OLH V.. S.. OLH je osoba určená v zmysle zákona o lesoch, čiže nejde o ním vybranú osobu. Vychádzal z názoru OLH, že rozsah prác v dojednanom rozsahu bol vykonaný a z uvedeného dôvodu žiadnu reklamáciu neuplatňoval. Pre túto vec je podľa jeho názoru irelevantné ako žalobca s treťou osobou rieši svoje zodpovednostné vzťahy z iných zmluvných vzťahov. Po vykonaných prácach došlo k zmene OLH, funkciu OLH vykonával J.. W.Š., ktorý sa pravidelne dostavuje na porady do jeho správcovskej kancelárie, podáva mu správy o priebehu ťažby dreva, ako aj o obnove lesa. Ani následnú reklamáciu voči FORESTRE neuplatnil. K tvrdeniu žalovaných o 2-ročnej lehote v zmysle zák. o lesoch uviedol, že táto lehota sa vzťahuje na obhospodarovateľa. On si túto povinnosť plním prostredníctvom zmluvných vzťahov. Na základe uplynutia doby trvania zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade, žalovaní nemohli očakávať uzatvorenie novej zmluvy, nakoľko zmluva neobsahovala žiadnu prolongačnú doložku. Bolo vecou rokovaní medzi zmluvnými stranami či sa uzatvorí ďalšia zmluva. Rokovania prebiehali, avšak k uzatvoreniu nových zmlúv nedošlo. Uvedené je už ustálené vysloveným názorom odvolacieho súdu.

10. Žalovaní v priebehu konania tvrdili, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, je doba na zalesnenie dva roky od vzniku holín, teda ako to z jednotlivých zmlúv vyplýva žalovaný v 1. rade má túto výsadbu lesa ukončiť do konca roka 2009 a žalovaný v 2. rade do konca roka 2010. Poukázali na dohodu o vyplatení výťažku zo dňa 19.12.2006, ktorá bola uzavretá medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu RD Šintava, JUDr. Marekom Ďuranom a žalovaným v 1. rade,

z ktorej je zrejmé, že boli vykonané všetky práce, ktoré boli uvedené v zmluve, teda bolo vykonané aj zalesnenie parciel, z ktorých bola odstránená guľatina. Aj podľa žalovaných bolo nepochybné, že medzi žalobcom a oboma žalovanými došlo v r. 2006 až 2008 k uzavretiu niekoľkých zmlúv a v zmysle týchto zmlúv mali žalovaní okrem iného aj vykonať tzv. obnovu lesa a zalesnenie vyťažených plôch. V tej dobe vznikol rozpor medzi žalobcom a žalovanými vo výklade pojmu zákona, že do akej doby mali žalovaní túto obnovu vykonať. V tomto smere vyriekol svoj právny názor až odvolací súd v oboch rozhodnutiach, dovtedy bola táto otázka medzi účastníkmi sporná. Žalobca v tej dobe (obdobie rokov 2008, 2009 možno 2010, teda keď ešte bolo sporné medzi účastníkmi v akej lehote sa má vykonať obnova lesa) oslovil tretiu osobu Forestra, s. r. o., a dohodol s ňou obnovu lesa, ktorú mali vykonať žalovaní. Ako bola táto obnova lesa zrealizovaná je jednoznačne a podrobne uvedené v znaleckom posudku Ing. Rakytu, tzn. žiadne vyúčtované práce v skutočnosti neboli vykonané, a teda pokiaľ žalobcovi mala vzniknúť škoda za obnovu lesa zaplatenú spol. Forestra, s. r. o., túto škodu mu spôsobila táto tretia osoba. Toto znalecké dokazovanie na mieste samom, teda v lesoch v k.ú. Šintava, sa dnes už pre odstup času nedá zopakovať, a preto znalecký posudok Ing. Rakytu považovali pre posúdenie existencie škody za rozhodujúci. Mali za to, že nespôsobili žalobcovi škodu. Žalobca zaplatil za zalesnenie tretej osobe, ktorou bola spol. FORESTRA, s. r. o. a túto sumu si uplatňuje v tomto konaní, takže to súvisí s týmto konaním. Mali zato, že táto spoločnosť zalesnenie reálne nevykonala, možno iba čiastočne a nekvalitne. Dôkazom o tom je znalecký posudok a svedecká výpoveď znalca a svedka Ing. Vladimíra Rakytu, ktorý mimo iné napr. uviedol, že podľa vyúčtovania FORESTRY mala byť zalesnená väčšia plocha ako bola vyrúbaná čo je nemožné. Ďalej uviedli, že stromy, ktoré mali byť na ploche vysadené, napr. topoľ šľachtený, na ploche nebol vôbec nájdený. Tvrdili, že to, čo je predmetom faktúry, nebolo vykonané alebo bolo vykonané nekvalitne.

11. Žalovaný v 1. rade uviedol, že predovšetkým mu písomnou formou nebolo dané na vedomie, že dochádza k ťažbe a zalesňovaniu inou osobou. Poukázal na znenie lesného zákona, v zmysle ktorého má právo v období 2 rokov od vyrúbania parcely/lesa na jej zalesnenie. Tieto práce boli vykonané už spoločnosťou FORESTRA, s. r. o.. Uviedol, že v priebehu uvádzaných 2 rokov by to zalesnil tak, ako zalesnil predchádzajúcu parcelu, resp. vyrúbaný les a tieto práce by vedel vykonať za nižšiu cenu, konkrétnu sumu však uviesť nevedel.

12. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1K/283/00 zo dňa 30.10.2003 vyplýva, že na majetok dlžníka: Roľnícke družstvo v Šintave v konkurze, so sídlom Šintava, IČO: 31 438 539 bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Marek Ďuran, B. Nemcovej 4, Nitra. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K/283/00-411 zo dňa 20.05.2008 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár z dôvodu, že funkcia doterajšieho správcu zanikla.

13. Z dohody o vyplatení výťažku uzatvorenej dňa 19.12.2006 medzi predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty (JUDr. Marekom Ďuranom) ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom (v tom čase ešte fyzickou osobou, podnikateľom podnikajúcim pod obchodným menom Daniel Kusenda, s miestom podnikania Galanta, Hodská 1360, IČO: 40215342) vyplýva, že jej predmetom bolo vyplatenie výťažku zhotoviteľom objednávateľovi ako spoluvlastníkovi lesných pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. Šintava. Z čl. I bodu 1.2 vyplýva, že zhotoviteľ vykonal pre objednávateľa v roku 2006 obnovnú ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom na JPRL č. 495b na výmere 3,9 ha v kat. území Š., na pozemku parc. č. XXXX/X, lesné pozemky vedené na LV č. XXXX, podľa súhlasu na ťažbu dreva č. 1/2005 a po ukončení ťažobných prác zhotoviteľ realizoval na parcele 495b zhrnutie haluziny, a jej spálenie, chemické ošetrenie pňov a následné zalesnenie parcely po odsúhlasení OLH.

14. Dňa 25.01.2007 bola medzi predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu. Podľa čl. I. ods. 1.1.1. vznikla zhotoviteľovi povinnosť zalesniť JPRL č. 493 a v kat. úz. Š. na E-KN parc. č. XXXX/X-les, vedené na LV č. XXXX, vo výmere 5 ha podľa súhlasu na ťažbu dreva č. 3/2007. V zmysle uvedeného článku zmluvy bol zhotoviteľ povinný po ukončení ťažobných prác vykonať zhrnutie haluziny a jej spálenie, chemické ošetrenie pňov a následné zalesnenie parciel po odsúhlasení OLH. Podľa čl. II Zmluvy termín začatia prác bude stanovený po podpise zmluvy, termín ukončenia prác vrátane odvozu použiteľnej drevnej hmoty na priemyselné spracovanie bol určený do 30.06.2007.

15. Dňa 22.02.2007 bola medzi predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu. Podľa čl. I. ods. 1.1.1. vznikla zhotoviteľovi povinnosť zalesniť JPRL č. 497 v kat. úz. Š. na E-KN parc. č. XXX orná pôda, E-KN parc. č. XXXX/X lesné pozemky, E-KN parc. č. XXXX les, zapísané na LV č. XXXX, a to na výmere 2,80 ha podľa súhlasu na ťažbu dreva č. 1/2007. V zmysle uvedeného článku zmluvy bol zhotoviteľ povinný po ukončení ťažobných prác vykonať zhrnutie haluziny a jej spálenie, chemické ošetrenie pňov a následné zalesnenie parciel po odsúhlasení OLH. Podľa čl. II Zmluvy termín začatia prác bude stanovený po podpise zmluvy, termín ukončenia prác vrátane odvozu použiteľnej drevnej hmoty na priemyselné spracovanie bol určený do 30.12.2007.

16. Dňa 22.05.2007 bola medzi predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu. Podľa čl. I. ods. 1.1.1. vznikla zhotoviteľovi povinnosť zalesniť JPRL č. 492/A v kat. úz. Š. na E-KN parc. č. XXXX/X - les a E-KN parc. č. XXXX - orná pôda, zapísané na LV č. XXXX vo výmere 1,73 ha, podľa súhlasu na ťažbu dreva č. 4/2007. V zmysle uvedeného článku zmluvy bol zhotoviteľ povinný po ukončení ťažobných prác vykonať zhrnutie haluziny a jej spálenie, chemické ošetrenie pňov a následné zalesnenie parciel po odsúhlasení OLH. Podľa čl. II Zmluvy termín začatia prác bude stanovený po podpise zmluvy, termín ukončenia prác vrátane odvozu použiteľnej drevnej hmoty na priemyselné spracovanie bol určený do 30.12.2007.

17. Dňa 17.01.2008 bola medzi predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty (JUDr. Marekom Ďuranom) ako objednávateľom a žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu. Podľa čl. I. ods. 1.1.1. vznikla zhotoviteľovi povinnosť zalesniť JPRL č. 489 v k.ú. Š. na časti parcely reg. „C“, parc. č. XXXXX lesné pozemky, na časti parciel reg. „E“ parc. č. XXXX/X - lesné pozemky a parc. č. XXXX - orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX, na výmere 6,18 ha podľa súhlasu na ťažbu dreva č. 2/2008. Podľa čl. II Zmluvy termín začatia prác bude stanovený po podpise zmluvy, termín ukončenia prác vrátane odvozu použiteľnej drevnej hmoty na priemyselné spracovanie bol určený do 30.12.2008.

18. Dňa 01.08.2008 bola medzi správcom konkurznej podstaty a žalovaným v 2. rade uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola ťažba a úmyselná obnova v JPRL č. 496/A na výmere 5,65 ha, parc. č. XXXX/X,X a parc. č. XXXX/X,X,X, podľa súhlasu na ťažbu dreva č. 3/2008 vydaného OLH dňa 01.08.2008 (článok I. bod 1.). V zmysle čl. II. Zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať predmet zmluvy a odovzdať práce v rozsahu podľa čl. I. bod. l zmluvy do 31.12.2008.

19. V zmysle predmetných zmlúv bol žalovanému v 1. rade udelený odborným lesným hospodárom V. S. súhlas na ťažbu dreva č. 1/2007 dňa 19.12.2006, č. 3/2007 dňa 22.01.2007, č. 4/2007 dňa 16.05.2007. Súhlas na ťažbu dreva č. 2/2008 žalovanému v 2. rade bol udelený odborným lesným hospodárom V. S. dňa 07.01.2008.

20. Z oznámenia o vykonávaní inventarizácie pohľadávok a záväzkov žalovaného v 2. rade zo dňa 16.12.2008, vypracovaného odborným lesným hospodárom V. S. vyplýva, že ako odborný lesný hospodár lesov Pozemkového spoločenstva Šintava týmto upozornil Pozemkové spoločenstvo Šintava a žalobcu, že podľa zmlúv o dielo bola v lesoch PS Šintava vykonávaná v rokoch 2006 - 2008 úmyselná obnovná ťažba dreva, pričom v týchto zmluvách bol okrem ceny za vyťaženú drevnú hmotu i záväzok prevedenia obnovy lesa na náklady zhotoviteľa. Žalovaný v 2. rade mal obnovu lesa na holine podľa § 20 ods. 4 zákona č. 326/2005 o lesoch, vykonať do dvoch až desiatich rokov. Finančné prostriedky na vykonanie týchto prác boli v zmluvách zabezpečené zníženou cenou za vyťaženú drevnú hmotu, a preto musia byť považované za záväzky WOOD TRANS, s.r.o.. Žalovaný v 2. rade nevykonal obnovu lesa tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, a preto predpokladané náklady na zabezpečenie prác spojených s obnovou a výchovou porastov boli vyčíslené na 1.452.413,- Sk. Z oznámenia tiež vyplýva, že úmyselná ťažba dreva bola vykonaná v roku 2006 v lesnom poraste č. 495/B na ploche 3,90 ha. Táto holina bola v roku 2007 i zalesnená sadenicami topoľa šľachteného, avšak straty suchom dosiahli 100 %, a preto holinu 3,90 ha bude potrebné znovu zalesniť. V roku 2007 bola úmyselná ťažba dreva vykonaná v lesných porastoch č. 492/A na ploche 1,73 ha, č. 493/A na ploche 5 ha, č. 497 na ploche 3,30 ha a v roku 2008 bola úmyselná ťažba dreva vykonaná v lesnom poraste č. 489 na ploche 3,68 ha.

21. Výzvou zo dňa 19.08.2008 vyzval žalobca žalovaného v 2. rade na zastavenie ťažby dreva súčasne mu oznámil, že ako nový súdom ustanovený správca neudeľuje súhlas na ťažbu dreva, ktorú vykonáva na základe zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty zo dňa 17.01.2008. Výzvu prevzal žalovaný v 2. rade dňa 24.09.2008.

22. Výzvou zo dňa 03.09.2009 vyzval žalobca žalovaného v 2. rade (a zároveň aj žalovaného v 1. rade) na zaplatenie pohľadávky voči úpadcovi v celkovej výške 41.832,94 eura predstavujúcej náklady objednávateľa na zabezpečenie zalesnenia JPRL ako následok porušenia povinnosti zhotoviteľa. Výzvu prevzal žalovaný v 2. rade dňa 09.02.2009.

23. Z listiny označenej ako „Odovzdanie diela. Súpis vykonaných prác“ zo dňa 28.04.2009, vyplýva, že spoločnosť Forestra, s.r.o. so sídlom Lesnícka 79, 914 42 Horné Srnie, IČO: 44 645 546, vykonala prípravu pôdy frézovaním podľa „Projektu asanácie, zalesnia a následnej starostlivosti na rok 2009“ v porastoch 489, 492/a, 493/a a 495/b v celkovej výmere 7,56 ha (čl. I.), zalesnenie starých holín na pôdach pripravených frézou v porastoch vo výmere 14,97 ha, pričom zalesnenie jamkovou sadbou odrastlíkom topoľa šľachteného bolo vykonané v porastoch 489, 492/a, 493/a (čl. II.), likvidáciu výrastkov na požadovaných plochách na výmere 15 ha (čl. III.), odstránenie haluziny na požadovaných plochách na výmere 15 ha (čl. IV.). Odovzdanie diela - súpis vykonaných prác bez výhrad prevzal odborný lesný hospodár V. S..

24. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 17.04.2009, splatnou dňa 01.05.2009, vyúčtovala spoločnosť FORESTRA, s. r. o. žalobcovi v zmysle zmluvy o dielo sumu 17.114,58 eura za zalesnenie (vrátane sadeníc) plochy 14,97 ha, faktúrou č. XXXXX zo dňa 30.07.2009, splatnou dňa 13.08.2009, sumu 3.855,60 eura za ochranu proti burine na ploche 30 ha, faktúrou č. XXXXX zo dňa 28.05.2009, platnou dňa 11.06.2009 sumu 2.879,80 eura za likvidáciu výrastkov, faktúrou č. XXXXX zo dňa 27.03.2009 sumu 13.828,30 eura za prípravu pôdy frézovaním a odstránenie haluziny.

25. Zo znaleckého posudku Ing. Ivana Greguša, znalca v odbore lesníctvo, č. 17/2011 zo dňa 09.06.2011, predloženého žalobcom, vyplýva, že výška nákladov potrebných na zalesnenie lesných pozemkov (JPRL 489, 492a, 493a, 495b, 497) v období po vykonaní ťažby v rokoch 2006-2007 predstavuje sumu vo výške 59.286,59 eura. Hodnota vyťaženej drevnej hmoty v období po vykonaní úmyselnej ťažby v rokoch 2006-2007 bola stanovená sumou 281.214,44 eura.

26. Zo znaleckého posudku č. 36/2012 zo dňa 10.02.2013, súdom ustanoveného znalca Ing. Vladimíra Rakytu, znalca z odboru lesníctvo, vyplýva, že k otázke určenia výšky nákladov potrebných na zalesnenie po ťažbe lesných dieloch 489, 492a, 493b, 497, v období po odlesnení /roky 2006 - 2009/ znalec uviedol, že výška nákladov na zalesnenie predstavuje sumu 45.281,10 eura. K otázke určenia hodnoty drevnej hmoty vyťaženej v dieloch 489, 492a, 493a, 495b, 497 v rokoch 2006 - 2008 teda v čase ťažby uviedol, že hodnota drevnej hmoty predstavuje 274.342,14 eura. K otázke, či práce na obnovu lesných porastov boli vykonané v rozsahu ako boli vyúčtované, uviedol, že príprava pôdy frézovaním mala byť vykonaná na dieloch 489, 492a, 495b, na ploche 7,56 ha. Skontrolovať a posúdiť, či frézovanie bolo vykonané na uvedenej ploche, je v podstate nemožné, nakoľko z predložených dokladov sa nedá zistiť, koľko v ktorom dielci malo byť vykonané, je to vlastne polovica plochy z evidovaného umelého opakovaného zalesnenia. Samotný doklad vypracovaný Forestrou „Odovzdanie diela, Súpis vykonaných prác“ si protirečí, a to v bode I Príprava pôdy frézovaním sa uvádza plocha 7,56 ha a následne v bode II Zalesnenie starých holín sa uvádza plocha 14,97 ha. Uviedol, že je prinajmenšom zaujímavé, že menšia plocha /7,56 ha/ mala byť frézovaná i v poraste 495B a zalesnenie bolo vykonané na frézovanej ploche 14,97 ha, a to bez dielca 495B, ktorý mal ťažobnú plochu 3,9 ha. Uviedol, že pri kontrole plôch nevedel, aká to mohla byť fréza, keď po prejdení celej ťažobnej plochy nenašiel miesto, kde by bola frézovaná plocha, na predmetnej ploche obnovovaných plôch v uvedených dielcoch sa nachádzajú pne z vykonanej ťažby a ani ich koreňové systémy nie sú narušené frézovaním. Frézovanie (plošné) na obnovovanej ploche nenašiel. K otázke zalesnenia starých holín uviedol, že toto malo byť podľa evidencie a fakturácie vykonané na ploche 14,97 ha v dielcoch 489, 492A, 493A. Podľa predloženej evidencie malo byť zalesnených 14,97 ha, čo je v skutočnosti nemožné, keď celková plocha uvedených zalesnených dielcov je len 10,41 ha. Uviedol, že zistil skutočnosť, že vysadené odrastlíky topoľa šľachteného, tak ako je to uvedené v súdnom spise, z výsadby v roku 2009 na súvislej ploche aspoň 0,30 ha nenašiel. Na uvedených predmetných plochách dielcov 489, 492A, 493A, sa nachádzajú prevažne pňové výmladky z pôvodnej ťažby. Je otázna i jamková sadba odrastlíkov topoľa. Fakturácia vykonaného

zalesnenia čo do plochy mohla byť len fiktívna pre účely žiadateľa. K otázke likvidácie výrastkov a odstránenie haluziny uviedol, že táto je fakturovaná na ploche 15,00 ha. Pri vonkajšom posúdení zistil, že na časti dielca 497 bol na prelome roku 2012 vykonaný výrub nežiaducich drevín. Likvidáciu výrastkov z roku 2009, ako i odstránenie haluziny nezistil, haluzina sa na ploche nenachádza, pravdepodobne bolo poštiepkovaná hneď po rubnej ťažbe. Ďalej bola fakturovaná v auguste 2009 ochrana proti burine na ploche 30,00 ha f.č. 90134, nevedel však čo bolo ochraňované, pri jamkovej sadzbe zalesnenia by prakticky boli museli ošetriť zalesnenú plochu 14,97 ha minimálne 3x a účtované - fakturované to bolo už 13.08.2009, čo je prinajmenšom zaujímavé. Uviedol, že celé okolo preberania zalesňovacích prác a ich fakturácia je nepresná, a teda neskonfrontovateľná, čo znamená, že fakturované práce nemohli byť vykonávané, keď uvádzané dielce 489, 492A, 493A majú ťažobnú plochu len 10,41 ha a zalesnené a fakturované bolo podľa predložených dokladov 14,97 ha. Následná ostatná fakturácia likvidácia výrastkov, odstránenie haluziny na ploche 15 ha a ochrana proti burine je na ploche 30 ha. K otázke, či práce na obnovu lesných porastov boli vykonané odborne a kvalitne a aký je súčasný stav porastov znalec uviedol, že príprava rúbaniska na zalesnenie bola vykonaná tak, že zbytky po ťažbe boli poštiepkované, na ploche neostali, pne neboli odstránené, zostali na ploche. Príprava rúbaniska teda nebola vykonaná v roku 2009, ale pravdepodobne hneď po vykonaných ťažbách v rokoch 2006-2008. K frézovaniu v roku 2009 uviedol, že toto nemôže potvrdiť, frézovanie ani na jednom v evidovanom dielci nenašiel, na plochách sú ponechané pne a na nich pňové výmladky staršie ako 3 roky. Likvidácia výrastkov Forestrou s.r.o., č. f. XXXXX z 11.06.2009 sa nedá zhodnotiť, lebo deklarovaná plocha 15,00 ha nie je bližšie identifikovaná, v ktorých dielcoch bol tento výkon a s akou výmerou vykonaný, táto skutočnosť sa nedá zodpovedať z toho dôvodu, lebo zalesnené dielce majú celkovú výmeru len 10,41 ha. Ďalej uviedol, že pozostatky zo zalesnenia roku 2009 sa nedajú plošne preukázať, na vykazovaných plochách sa vyskytuje pár jedincov, ktoré netvoria súvislé plochy, a preto sa plochy nedajú hodnotiť ako vysadené a zabezpečené. Zalesnenie technicky podľa evidencie súdneho spisu bolo vykonané do 22.03.2009. V samotnej evidencii a fakturácii Forestra s.r.o., f.č. XXXXX zo dňa 01.05.2009 vrátane sadeníc, je zalesnená plocha 14,97 ha na základe odovzdania diela a súpisu odovzdaných prác je len plocha 10,41 ha, 10,41 ha by platilo, ak by celé plochy vykonaných rubov boli zalesnené, čo nie je preukázateľné. Čo sa týka odstránenia haluziny na 15,00 ha evidovaných a fakturovaných Forestrou s.r.o., zo dňa 10.04.2009 nie je bližšie špecifikované, v ktorých dielcoch to bolo vykonané a na akej ploche. Podobná situácia je aj pri posúdení výkonu ochrany proti burine, kde tiež nie je vo faktúre bližšie špecifikované, v ktorých dielcoch sa vykonala a na akej ploche. Z pripojených listinných dokladov je zrejmé, že zo strany správcu konkurznej podstaty boli všetky fakturované práce Forestre s.r.o., uhradené, to znamená, že boli vykonané. V skutočnosti sa to však konštatovať nedá, lebo veľkosť rúbanísk uvedených zalesnených dielcov je len 10,41 ha a vykázaná a zaplatená je plocha 14,97 ha, čo je väčšia plocha ako plocha skutočná, čiže plocha na zalesnenie. Redukovaná plocha na zalesnenie môže byť menšia ako skutočná, ale väčšia nie, len v prípade opakovaného zalesnenia, čo v danom prípade neprichádza do úvahy až jesenným zalesnením 2009 alebo jarným 2010, čo sa podľa predloženej dokumentácie nestalo. Celá fakturácia ako i samotné vykonanie je zaujímavé, ale nepreskúmateľné, nezistiteľné, nesedí ani matematicky ani technicky, nakoľko práce na úseku prípravy pôdy frézovaním a odstraňovaním haluziny boli fakturované už 10.04.2009 a prevzaté boli až 28.04.2009, ošetrovanie proti burine nebolo vôbec prevzaté. Znalec ďalej uviedol, že plochy po vykonanej ťažbe boli prevažne vyčistené od zbytkov a pravdepodobne táto hmota bola štiepkovaná a odvezená, lebo na plochách sa nenachádzajú skoro žiadne ťažbové zbytky a nie sú ani zhrnuté na hromady. Umelé zalesnenie na súvislých plochách väčších ako 0,30 ha z roku 2009 nebolo na ťažených miestach nájdené. Umelo obnovenú plochu životaschopnú z deklarovanej výsadby roku 2009 na ploche 14,96 ha ani jej súvislej časti nenašiel.

27. Na pojednávaní dňa 02.09.2013 znalec k otázke, v čom sa zmluvy splnili a čo sa malo na základe zmlúv vykonať, uviedol, že je veľmi ťažko uviesť, čo konkrétne účastníci v zmluve dohodli, lebo táto skutočnosť v zmluvách špecifikovaná nie je, nakoľko všetky zmluvy sú o ťažbe dreva, nikde nie je konkretizovaná povinnosť obnovy, zmluvy boli v podstate vyhotovené ako účelové.

28. V protokole o odovzdaní odbornej správy na lesnom matku podľa § 47,48 a 49 zákona č. 326/2005 Z.z. zo dňa 17.02.2010, vypracovaného odborným lesným hospodárom V. S. ako odovzdávajúcim za účasti žalobcu ako preberajúceho, je uvedené, že predmetom odovzdávania je agenda súvisiaca s odbornou správou lesa od začiatku platnosti LHP, t.j. od roku 2005 do roku 2009. V rámci bilancie holín je uvedené: plochy pre prvé zalesnenie : 359/3 - 1,78 ha, 494/A - 4,62 ha, 496/A - 4,00 ha; opakované zalesňovanie: 489 - 1,80 ha, 492/A - 0,90 ha, 493/A - 2,50 ha, 495/B - 1,70 ha. Preberajúci

bol oboznámený s fyzickým a evidenčným stavom lesa, s úlohami na obdobie platnosti LHP a s týmto stavom oboznámi i nového OLH.

29. V Projekte zalesňovacích a pestovných opatrení pre rok 2010/2011 je v rámci úloh vyplývajúcich z ťažobnej činnosti predchádzajúceho užívateľa uvedené, že v dielci 489 sa v roku 2009 vykonala príprava pôdy frézovaním na výmere 1,80 ha a holina o výmere 3,68 ha bola zalesnená topoľom šľachteným, s tým, že sucho, burina a škody zverou spôsobili ujatosť sadbového materiálu 10-20% a na ploche 3 ha je potrebné vykonať opakované zalesňovanie. V dielci 492a sa v roku 2009 vykonala príprava pôda frézovaním na výmere 0,80 ha a holina o výmere 1,73 ha bola zalesnená topoľom šľachteným, s tým, že sucho, burina a škody zverou spôsobili ujatosť sadbového materiálu 10-20% a na ploche 1,50 ha je potrebné vykonať opakované zalesňovanie. V dielci 493a sa v roku 2009 vykonala príprava pôda frézovaním na výmere 2,50 ha a holina o výmere 5 ha bola zalesnená topoľom šľachteným, s tým, že sucho, burina a škody zverou spôsobili ujatosť sadbového materiálu 10-20% a na ploche 4 ha je potrebné vykonať opakované zalesňovanie. V dielci 495b sa v roku 2009 vykonala príprava pôda frézovaním na výmere 2,46 ha a holina o výmere 3,90 ha bola zalesnená topoľom šľachteným, s tým, že sucho, burina a škody zverou spôsobili ujatosť sadbového materiálu 10-20% a na ploche 2 ha je potrebné vykonať opakované zalesňovanie.

30. Z výsluchu svedka J.. W. W., ktorý bol odborným lesným hospodárom od roku 2009 a mal na starosti predmetné JPRL, vyplýva, že o zalesňovaní pozemkov v r. 2009 v kat. úz. Š., ktoré vykonala spol. FORESTRA, s. r. o., má len sprostredkovanú vedomosť jednak z prostredia spol. FORESTRA, s. r. o. a od predchádzajúceho odborného lesného hospodára s tým, že tam prebehlo zalesňovanie. Uviedol, že sa stal novým odborným lesným hospodárom v priebehu roka 2009 a zistil, že pri zalesňovaní z objektívnych príčin ako je napr. počasie, škody zverov, choroby skladbového materiálu, ujatosť nebola 100%-ná. Ide o bežnú záležitosť o zalesňovaní lesných plôch. K zisteniam znalca Ing. Rakytu o tom, že nebolo vykonané frézovanie, likvidácia výrastkov a odstránenie haluziny, zalesnenie napr. topoľa šľachteného, sa nevedel vyjadriť, keďže mu nie je zrejmé, kedy sa táto kontrola vykonala. Tieto zistenia nevedel vyhodnotiť, ak nemá vedomosť, kedy sa frézovanie a odstraňovanie haluziny mohlo udiať, pričom ak táto kontrola nie je vykonaná v tom istom roku ako uvedené činnosti, nie je možné ich skontrolovať. Pokiaľ ide o topoľ šľachtený má vedomosť, že ten by sa na predmetnom území mal nachádzať, nejde však o 100%-nú ujatosť.

31. Z dokladu vystaveného spoločnosťou FORESTRA, s. r. o. zo dňa 12.06.2013 vyplýva, že faktúry vystavené žalobcovi ako odberateľovi, a to faktúra č. XXXXX zo dňa 27.03.2009 na sumu 13.828,30 eura bola žalobcom uhradená dňa 27.04.2009, faktúra č. XXXXX na sumu 17.114,58 eura zo dňa 03.04.2009 bola uhradená dňa 11.05.2009, faktúra č. XXXXX zo dňa 15.05.2009 na sumu 2.879,80 eura bola uhradená dňa 10.06.2009, faktúra č. XXXXX zo dňa 30.07.2009 na sumu 3.855,60 eura bola uhradená dňa 13.08.2009 a faktúra č. XX.XXXX zo dňa 30.12.2011 na sumu 1.023,30 bola uhradená dňa 10.02.2012.

32. Z predložených výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca vyplatil spoločnosti FORESTRA, s. r. o. dňa 10.06.2009 sumu vo výške 2.879,80 eura, dňa 27.04.2009 sumu 13.828,30 eura, dňa 16.02.2012 doplatok vo výške 1.023,30 eura a dňa 11.05.2009 sumu 17.114,58 eura. Z ftk. príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že dňa 31.12.2010 zaplatil žalobca spoločnosti FORESTRA, s. r. o. sumu 3.855,60 eura ako úhradu faktúry č. XXXXX.

33. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Cob/92/2014 zo dňa 30.01.2015 a vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie bolo v tomto štádiu konania, v zmysle usmernenia odvolacieho súdu, úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na splnenie povinností, ku ktorým sa zaviazali žalovaní a následne k prípadnému posúdeniu výšky tejto škody. Žalobca z toho dôvodu opätovne poukázal na vykonané znalecké dokazovania: znalecký posudok č. 17/2011 Ing. Ivana Greguša, znalca v odbore lesníctvo, z ktorého vyplýva, že výška nákladov potrebných na zalesnenie lesných pozemkov v období po vykonaní ťažby v rokoch 2006-2007 predstavuje 59.286,59 eura a hodnota vyťaženej drevnej hmoty v období po vykonaní úmyselnej ťažby v rokoch 2006 - 2007 predstavuje 281.214,44 eura; posudok č. 36/2012 znalca - Ing. Vladimíra Rakytu, z ktorého vyplýva, že výška nákladov potrebných na zalesnenie plôch po ťažbe v lesných dielcoch (JPRL) 489, 492a, 493b, 497 (LC Nitra) v období po odlesnení (roky 2006-2009) predstavuje 45.281,10 eura a hodnota

vyťaženej drevnej hmoty v lesných v lesných dielcoch (JPRL) 489, 492a, 493b, 497 (LC Nitra) v čase ťažby (2006 - 2008) predstavuje 274.342,14 eura. K vzniku škody uviedol, že z vyjadrení znalca Ing. Vladimíra Rakytu vyhotovujúceho znalecký posudok nie je vyvrátené, že nedošlo k zalesneniu predmetných dielcov, práve naopak na odstup času a možné poškodenie spôsobilo to, že samotný znalec považuje vykonanie dokazovania za komplikované a obtiažne. Žalobca má preto za preukázané, že nechal zalesniť jednotku priestorového rozdelenia lesa treťou osobou (nakoľko zo strany žalovaných 1. a 2. neboli, napriek opakovaným ústnym výzvam k poskytnutiu plnenia a ich niekoľko mesačnému omeškaniu, splnené ich povinnosti vyplývajúce zo zmlúv), povinnosť žalovaných 1. a 2. vykonať dielo zanikla, a to z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. §§ 352 a nasl. ObZ. Z toho dôvodu došlo k zániku záväzku, a preto je potreba aplikovať § 354 s účinkami podľa § 351 ObZ. Medzi žalobcom a žalovanými 1. a 2. bolo uzatvorených viacero zmlúv o zabezpečení výrubu podľa hospodárskeho plánu s povinnosťou žalovaných zalesniť JPRL č. 495/B, 493/A, 492/A, 489. Žalovaný 1. a žalovaný 2. si preukázateľne svoje zmluvné povinnosti nesplnili. Tieto skutočnosti v konaní nie sú sporné. Následkom a v príčinnej súvislosti s nesplnením, resp. porušením povinností zo strany žalovaných 1. a 2. vznikla žalobcovi škoda, predstavujúca náklady žalobcu na zabezpečenie zalesnenia predmetných JPRL, ktorú žalobca v konaní riadne vyčíslil a jej vznik preukázal doloženými listinnými dôkazmi. V prípade, ak by zalesnenie vykonané treťou osobou, ktorú si v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaných musel za účelom zalesnenia žalobca objednať u tretej osoby, bolo vykonané s vadami, ide výlučne o záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a touto treťou osobou. K výške škody žalobca uviedol, že prvá znalcami vyčíslená suma predstavuje obvyklé náklady vynaložené na zabezpečenie zalesnenia predmetných JPRL. Reálne náklady, ktoré za týmto účelom žalobca vynaložil, sú nižšie ako náklady obvyklé, vyčíslené znalcami, z čoho je zrejmé, že žalobca pri obstaraní zalesnenia predmetných JPRL postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobcom vynaložená suma vo výške 37.678,28 eura, teda neprevyšuje znalcami zistenú a ustálenú výšku obvyklých nákladov potrebných na obnovu lesa (lesných dielcov JPRL 489, 492a, 493b, 497 (LC Nitra) v období po odlesnení (roky 2006-2009), je primeraná a zo strany žalobcu účelne vynaložená. Na pojednávaní dňa 02.05.2013 súdom ustanovený znalec Ing. Vladimír Rakyta vysvetlil rozdiel ním zistených súm a súm vyčíslených Ing. Ivanom Gregušom v posudku č. 17/2011, spôsobený najmä rozdielnymi dostupnými cenníkmi. Napriek rozdielu v zistených sumách, na účely tohto konania v kontexte žalovanej sumy možno oba znalecké posudky považovať za dôkazy preukazujúce dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom (nakoľko znalcami zistená suma prevyšuje žalovanú pohľadávku). Druhá znalcami vyčíslená súrna predstavuje hodnotu žalovanými 1. a 2. vyťaženého dreva na dotknutých JPRL v období rokov 2006 - 2007. Hodnota tohto dreva v zmysle zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi konania, predstavuje plnenie, ktoré žalobca žalovaným poskytol (ako bolo preukázané, bez primeraného protiplnenia, nakoľko žalovaní si svoju zmluvnú povinnosť obnoviť zalesnenie JPRL nesplnili). Ako žalobca uviedol už vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2011, alternatívne ku kvalifikácii svojho nároku ako nároku na náhradu škody, kvalifikuje svoj nárok s poukazom na ust. § 351 ods. 2 ObZ, a to ako nárok na vrátenie plnení, ktoré na základe zmlúv žalovaným 1. a 2. poskytol a ktoré sú vyčíslené v predložených znaleckých posudkoch. Plneniami, ktoré žalobca žalovaným 1. a 2. poskytol, bola „dodávka“ drevnej hmoty, ktorú si žalovaní 1. a 2. za vzájomne dojednaných podmienok vyťažili a za ktoré (s ohľadom na dojednanie ich povinnosti poskytnúť pre žalobcu služby - zalesniť jednotku priestorového rozdelenia lesa) uhradili iba minimálnu cenu. Nárok žalobcu teda v zmysle ust. § 351 ods. 2 predstavuje hodnotu drevnej hmoty, ktorú si žalovaní 1. a 2. vyťažili, krátenú o sumu, ktorú za drevnú hmotu žalobcovi skutočne na základe vystavených faktúr uhradili. Množstvo vyťaženej drevnej hmoty vyplýva z doložených listinných dôkazov (súhlas na ťažbu dreva), pričom jej hodnota (obvyklá v danom čase a na danom mieste) je zrejmá zo znaleckých posudkov doložených v spise a niekoľkonásobne presahuje výšku vymáhanej pohľadávky. Na záver žalobca opätovne zdôraznil, že starostlivosť o obnovu lesa je jeho zákonnou povinnosťou, ktorú si riadne plnil a plní. Ním uplatnený nárok vyplýva z porušenia záväzkovoprávnych povinností zo strany žalovaných a následného vzniku škody, ako to bolo v konaní preukázané, pričom na posúdení súdu ponecháva ním alternatívne prezentovanú právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. V oboch prípadoch je zrejmé, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia pohľadávky vo výške, ako ju žalobca uhradil tretej osobe za zalesnenie predmetných území napriek tomu, že jeho nárok podľa vyčíslenia v oboch znaleckých posudkoch by mohol byť omnoho vyšší. S ohľadom na uvedené žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

34. V záverečnom vyjadrení sa právny zástupca žalovaných pridržal doterajších ústnych a písomných vyjadrení v tomto konaní. Za rozhodujúci dôkaz neoprávnenosti žaloby žalobcu považuje znalecký posudok č. 36/2012 znalca Ing. Vladimíra Rakytu, ktorý hlavne na stranách 10 - 13 posudku jednoznačne potvrdzuje, že na ťažobnej ploche nebola vykonaná obnova lesa (frézovanie, likvidácia výrastkov,

odstránenie haluziny, ochrana proti burine, umelé zalesnenie - práce nezistené, nepreukázané a nepreskúmateľné). FORESTRA, s.r.o., ktorá mala údajnú obnovu lesa vykonať, mala zalesniť väčšiu plochu, ako je celková plocha zalesnených dielcov, čo je nemožné. Napriek tomu, že viackrát upozorňoval na túto skutočnosť, doteraz v konaní tento rozpor žalobcom nebol vysvetlený. FORESTRA, s.r.o. vyúčtovala žalobcovi za údajne vykonanú obnovu lesa 5 faktúr spolu vo výške 38.701,58 eura, pričom posledná faktúra č. XXXXXX zo dňa 30.12.2011 vo výške 1.023,30 eura ani nie je v spise založená. V spise však nie je jediný dôkaz o tom, či žalobca tieto faktúry zaplatil, hoci o preukázanie tejto skutočnosti viackrát žiadal. Uviedol, že žalobca stále iba poukazuje na znalecký posudok č.17/2011 znalca Ing. Ivana Greguša, ktorý znalecký posudok je na určenie výšky náhrad za obhospodarovanie lesných pozemkov iba matematickým prepočtom podľa cenníkov Lesov SR, š.p., sám znalec nebol na mieste samom. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.1.2015, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec sa mu vrátila na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť zistiť existenciu škody ako majetkovej ujmy, ktorá sa musí prejaviť v majetku poškodeného. Dokazovanie musí preukázať, že u žalobcu skutočne došlo k vzniku škody, a to najmä vzhľadom k znaleckému dokazovaniu, podľa ktorého žiadne práce súvisiace so zalesnením územia vykonané na predmetných plochách neboli. Ak zalesnenie nebolo vykonané, nedošlo k zániku záväzku a aplikovanie § 354 s účinkami podľa § 351 Obch. zák. neobstojí. V následnom konaní na prvostupňovom súde žalobca nepreukázal reálne vykonanie obnovy lesa a hlavne nepreukázal, že za údajnú obnovu lesa reálne zaplatil, a teda mu mala vzniknúť škoda. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu žalobcu v celosti zamietnuť a zaviazať žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovaných.

35. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

37. Podľa § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

38. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

39. Podľa § 367 ObZ, veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

40. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

41. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

42. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

43. Podľa § 345 ods. 3 ObZ, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie

zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

44. Podľa § 346 ods. 1, ods. 2 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

45. Podľa § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

46. Podľa § 351 ods. 2 ObZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

47. Podľa § 354 ObZ, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

48. Podľa § 560 ods. 1, 2, 3 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

49. Podľa § 564 veta prvá Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

50. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu (§ 440 ods. 2 Obchodného zákonníka).

51. Podľa § 352 ods. 1, 2, 3, 4 ObZ, záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval. Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia. Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

52. Podľa § 324 ods. 1 až 4 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy. Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.

53. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu bolo uzatvorených viacero zmlúv o zabezpečení výrubu podľa lesného hospodárskeho plánu, ktoré podľa obsahu sú zmluvami inominátnymi, nepomenovanými s prvkami zmluvy o dielo, keď v zmluvách je predmet zmluvy i doba plnenia jednoznačne určená. Ako konštatoval aj odvolací súd, a napokon táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, žalovaní v 1. a 2. rade si povinnosti spočívajúce v zalesnení jednotiek

priestorového rozdelenia lesa (JPRL) do konca v zmluvách uvedeného obdobia nesplnili, hoci práve z tohto dôvodu mali zníženú cenu za vyťaženú drevnú hmotu. Žalobca preto uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou Forestra s.r.o., ktorá predmetné zalesnenie vykonala a vyúčtovala žalobcovi sumu 37.678,28 eura.

54. V súlade s pokynmi odvolacieho súdu sa súd prioritne zaoberal otázkou, či boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu. Princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, a to 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Poškodený je povinný preukázať všetky tri uvedené skutočnosti a až následne prechádza dôkazné bremeno na škodcu, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť len pri použití liberačných dôvodov.

55. Prvým predpokladom je protiprávny úkon, pri ktorom, ak teda ide o porušenie záväzkového vzťahu, bolo úlohou poškodeného (žalobcu) preukázať existenciu zmlúv, ďalej ktorú z povinností škodcovia (žalovaní) porušili a že skutočne takúto povinnosť mali. Tento predpoklad, t.j. protiprávny úkon žalovaných spočívajúci v porušení ich povinnosti zalesniť príslušné JPRL, bol v konaní preukázaný (ako už konštatoval i odvolací súd) a táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.

56. Druhým predpokladom je vznik škody. Škodu vo všeobecnosti možno definovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Rozsah náhrady škody je dispozitívne ustanovený v § 379 až § 381. V jeho zmysle sa nahrádza skutočná škoda a v jej rámci náklady, ktoré musela poškodená strana vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380), a ušlý zisk, resp. alternatívne zisk obvyklý (§ 381). Majetková škoda môže mať formu skutočnej škody alebo ušlého zisku. Skutočná škoda predstavuje „zmenšenie hodnoty majetku (škoda spočíva v poškodení alebo zničení veci alebo v jej strate), ďalej zníženie alebo stratu majetkového práva (pohľadávka nebola uspokojená v dôsledku námietky premlčania pre nečinnosť toho, kto sa mal starať), ďalej nutnosť vynaložiť náklady, ktoré by pri pravidelnom chode vecí nebolo potrebné vynaložiť, a konečne môže škoda spočívať v tom, že poškodený nemohol využívať majetkové práva, ktoré predstavujú určitú majetkovú hodnotu (tzv. márne vynaložené náklady). Najvyšší súd SR v rámci svojej judikatúry uzavrel, že „škoda skutočná sa prejavuje v niektorých z týchto foriem: - zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci; náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti; tzv. márne vynaložené náklady, ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv; - strata majetkových práv (čiastočná alebo úplná, príp. strata možnosti v dôsledku škodnej udalosti vymáhať od dlžníka pohľadávku.“). Pod skutočnú škodu tiež zahŕňame ujmu spočívajúcu v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhou stranou - škodcom (§ 380 . Náhrada skutočnej škody má reálne zodpovedať ujme, ktorú poškodený v dôsledku škody utrpel, resp. nákladom potrebným na uvedenie do pôvodného stavu. Náhradou škody by poškodený nemal nadobudnúť zisk či iný profit, preto prípadné výhody, ktoré poškodený v dôsledku škodovej udalosti získal, by mali byť pri stanovení skutočnej výšky škody zohľadnené tak, aby náhradou škody neutrpel ujmu povinný.

57. Pri tomto predpoklade (vzniku škody), však má súd za to, že žalobca nepreukázal, že mu skutočne škoda vznikla, a to napriek skutočnosti, že predložil výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že faktúry vystavené spoločnosťou FORESTRA, s.r.o., uhradil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplynulo, že práce vyfakturované touto spoločnosťou boli skutočne vykonané. Samotné faktúry sú absolútne nepreskúmateľné, rozsah vykonaných prác bol jednoznačne znaleckým posudkom vyvrátený, kedy nemožno prehliadnuť zistenia znalca, že boli zalesnené väčšie plochy JPRL ako vôbec bolo možné zalesniť. Samotný odovzdávací protokol vykonaných prác je taktiež nepreskúmateľný, nevyplýva z neho čo konkrétne, v ktorých dielcoch a v akom rozsahu sa zalesňovalo a ani s tým súvisiace práce ako ochrana proti burine, likvidácia výrastkov, príprava pôdy frézovaním, odstránenie haluziny a navyše je v rozpore so zisteniami znalca. Skutočnú škodu nemožno stotožňovať s preplatenými vyfakturovanými sumami za práce, ktorých reálne vykonanie nebolo žiadnym spôsobom preukázané. V rámci vzniku škody ako takej znáša dôkazné bremeno vo veci preukázania vzniku týchto nákladov vynaložených v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti druhej strany, ich výšky, ako aj príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poškodený. Dôkazné bremeno preto v tomto smere zaťažovalo žalobcu a v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie týchto predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, s výnimkou predloženia výpisov z účtu, ktoré ako bolo už uvedené, nepreukazujú vznik skutočnej škody.

58. Súd sa v prejednávanej veci nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, že záväzok žalovaných zanikol pre nemožnosť plnenia, t.j. z dôvodu, že zalesnenie JPRL, ktoré mali vykonať žalovaní, vykonala pre žalobcu spoločnosť Forestra, s.r.o.. Ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Rakytu, táto skutočnosť nebola v konaní bez pochýb preukázaná. Nesedí celková výmera zalesňovaných JPRL a taktiež nebolo zistené plnohodnotné zalesnenie JPRL, na ktoré sa zmluvne zaviazali žalovaní. Keďže pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že záväzok pôvodného dlžníka už nie je možné splniť, nakoľko bol splnený inou osobou, avšak aj to len s poukazom na žalobcom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ktorým súd viazaný nie je), nakoľko v zmysle právnej teórie, dodatočná nemožnosť plnenia predstavuje právnu skutočnosť, ktorej následkom je zánik nesplneného záväzku, a to bez uspokojenia veriteľa. Zánik záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti nastáva ex lege momentom vzniku dodatočnej nemožnosti plnenia. Právne významnou skutočnosťou pre to, aby nastal zánik záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia, je len tzv. následná, objektívna a trvalá nemožnosť plnenia. Nemožnosť plnenia predstavuje stav, kedy plnenie nie je možné objektívne uskutočniť. Objektívna neuskutočniteľnosť negatívneho výpočtu je obsiahnutá v ustanovení § 575 ods. 2 OZ, ktoré ako príklad uvádza, že plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Z uvedeného príkladného výpočtu je zrejmé, že nemožnosť uskutočniť plnenie musí byť absolútna (univerzálna) a trvalá. Inak povedané, ak by nemožnosť plnenia bola len dočasná alebo nemožnosť plnenia by postihovala len dlžníka, tzv. subjektívna nemožnosť plnenia, plnenie nie je nemožné a zánik záväzku nenastáva. neupravuje všetky otázky súvisiace s nemožnosťou plnenia, ale len niektoré otázky, ktorými pre účely obchodno-záväzkových vzťahov dopĺňa uvedenú právnu úpravu alebo niektoré otázky upravuje odlišne, pričom pod univerzálnou objektívnou nemožnosťou plnenia sa rozumie prípad, kedy poskytnutie plnenia nie je možné ani prostredníctvom akejkoľvek inej osoby, čo je pre oblasť obchodno-záväzkových vzťahov úplne bežný jav. Povinný, ktorý je prípadne postihnutý subjektívnou nemožnosťou plnenia, preto môže plnenie zabezpečiť uzatvorením zmluvy s inou osobou. A až keď záväzok nie je možné splniť ani prostredníctvom tretích osôb, nastáva stav nesplniteľnosti záväzku. V prípade obchodno-záväzkových vzťahov k zániku celého záväzku ex lege nemôže dôjsť. i v prípade nesplnenej časti, ktorá je síce možná, ale z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, umožňuje veriteľovi len odstúpiť od zmluvy. K zániku záväzku teda dochádza na základe odstúpenia od zmluvy a nemožnosť plnenia predstavuje len predpoklad pre vznik uvedeného práva.

59. V tejto súvislosti je podstatné uviesť, že žalobca nikdy od predmetných zmlúv neodstúpil, ani to v konaní netvrdil. Tvrdil síce, že medzi stranami prebiehali rokovania, na ktorých žalovaných vyzýval, aby predmetné JPRL zalesnili, avšak túto skutočnosť v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, t.j. nepredložil žiadne písomné, či zvukové záznamy o takýchto rokovaniach. Žalobca uvádzal, že omeškanie žalovaných podľa jeho názoru nemalo za následok vznik „vád diela“, rovnako ako nemalo za následok vznik nároku z vád diela na strane žalobcu a ak by súd vyhodnotil, že žalovaní zodpovedajú za vady nedodaného diela a žalobca by si mal uplatniť niektorý z nárokov z vád diela, poznamenal, že práve s ohľadom na špecifiká uzatvorených zmlúv nemožno aplikovať ust. § 436 a nasl. ObZ, keďže žalobca nemohol reálne požadovať žiaden z nárokov s výnimkou odstúpenia od zmluvy. K tomuto súd uvádza, že vadou je aj nesplnenie (nedodržanie) termínu zhotovenia diela. Podľa kogentného ust. § 324 ods. 2 ObZ, záväzok zhotoviť dielo zaniká riadnym dokončením diela aj vtedy, ak je dielo vyhotovené neskôr, pokiaľ objednávateľ predtým, než je dielo dokončené, neodstúpil od zmluvy. Vadné plnenie nemá za následok zánik záväzku dlžníka, ale len zmenu obsahu záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia. Podľa názoru súdu práve odstúpenie od zmlúv ako nárok z vadného plnenia mal žalobca využiť, keďže mu to v ust. § 345 ods. 1 umožňuje. Z týchto dôvodov ani jeho alternatívna kvalifikácia svojho nároku s poukazom na ust. § 351 ods. 2 ako nárok na vrátenie plnení, ktoré na základe zmlúv žalovaným v 1. a 2. rade poskytol a ktoré sú vyčíslené v predložených znaleckých posudkoch, nemá opodstatnenie, nakoľko k odstúpeniu od zmlúv nedošlo, tieto nezanikli, a preto nie je čo vyporiadavať.

60. Je však nepochybné, že žalovaní boli v omeškaní so plnením svojej povinnosti zo zmlúv, t.j. zalesniť predmetné JPRL. Porušením povinnosti plniť riadne a včas dochádza k porušeniu povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu. Dôsledkom porušenia povinnosti okrem zmeny obsahu záväzku je prípadný vznik nároku na náhradu škody alebo nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade vzniku uvedených

nárokov platí, že zánikom záväzku v dôsledku splnenia tieto nezanikajú a dlžník je povinný ich uspokojiť. Aj keď pri omeškaní vzniká nárok na náhradu škody, tak ako už bolo uvedené vyššie, tento vznik skutočnej škody a ani príčinnú súvislosť v danom prípade žalobca nepreukázal. Omeškanie dlžníka je v Obchodnom zákonníku v jeho ust. § 365 vymedzené kogentne, a to dvomi spôsobmi, ak dlžník v dobe splatnosti záväzku neposkytne plnenie, ku ktorému je zaviazaný, a to buď vôbec, alebo nie v plnom rozsahu, a to až do doby, keď jeho záväzok voči veriteľovi zanikne buď poskytnutím riadneho plnenia veriteľovi, alebo keď jeho záväzok voči veriteľovi zanikne iným spôsobom (napr. dohodou, odstúpením od zmluvy a pod.). Medzi potenciálne dôsledky omeškania dlžníka môže patriť aj vznik práva dlžníka na odstúpenie od zmluvy ako osobitného spôsobu zániku nesplneného záväzku. V tomto prípade však nejde o automatický a priamy zákonný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi v dôsledku omeškania dlžníka, ale tento spôsob zániku záväzku môže veriteľ využiť len vtedy, ak tak ustanovuje zmluva alebo zákon. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie s účinkami ex nunc. V prípade omeškania dlžníka s plnením záväzku voči veriteľovi má veriteľ právo požadovať od dlžníka náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s omeškaním dlžníka s plnením jeho záväzku voči veriteľovi. Má právo požadovať jednak skutočnú škodu a jednak ušlý zisk, prípadne obidva nároky súčasne, pričom zodpovednosť dlžníka za škodu spôsobenú veriteľovi má objektívny charakter a spravovať sa bude ustanoveniami § 373 a nasl. ObZ, čo znamená, že dlžník bude povinný nahradiť škodu spôsobenú veriteľovi bez ohľadu na zavinenie (či už úmyselné, alebo nedbanlivostné). Omeškanie trvá podľa § 365 až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Ak bolo pôvodne poskytnuté plnenie inak ako riadne, príde k poskytnutiu riadneho plnenia odstránením nedostatkov (vád) plnenia, ktoré mali za následok, že plnenie nemohlo byť považované za plnenie riadne. Najmä ide o uspokojenie nárokov veriteľa z vadného plnenia. Platnosť všeobecnej úpravy náhrady škody v Obchodnom zákonníku aj pre škodu spôsobenú omeškaním znamená, že strana, ktorá je v omeškaní, sa môže povinnosti nahradiť škodu zbaviť, ak preukáže, že omeškanie bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť za škodu. Pre stranu, ktorá je v omeškaní alebo má vedieť, že bude v omeškaní, platí oznamovacia povinnosť a pre stranu, ktorej omeškanie hrozí alebo vzniká škoda, povinnosť túto škodu s prihliadnutím na okolnosti prípadu odvracať, prípadne pri odstúpení od zmluvy aj povinnosť včas využiť možnosť uzatvoriť náhradnú zmluvu. Z kogentného ustanovenia § 386 potom vyplýva zákaz vzdať sa nároku na náhradu škody, ktorá vznikla omeškaním pred jej vznikom a nemožnosť, aby súd náhradu škody znížil. Keďže však žalobca v prejednávanej veci nevyužil včas právo odstúpiť od zmlúv, bol oprávnený odstúpiť od zmlúv len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. až po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na splnenie povinnosti. Výzvou zo dňa 19.08.2008 síce žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na zastavenie ťažby dreva, avšak táto výzva sa týkala len zmluvy zo dňa 17.01.2008 (kde bol dohodnutý termín ukončenia prác do 30.12.2008). V tomto prípade v zmysle § 550 bol žalobca oprávnený kontrolovať vykonávanie diela, t.j. bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný v 2. rade odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a ak by tak žalovaný v 2. rade neurobil ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a jeho postup by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), bol by žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy. Žalobca tieto svoje zákonné oprávnenia ako ani právo odstúpiť od zmluvy, ani pokiaľ ide o túto zmluvu, nevyužil. Zmluvy teda zostali v platnosti, a žalobca nebol oprávnený dať si dielo vykonať iným subjektom (keďže možnosť, resp. povinnosť uzatvoriť náhradnú zmluvu pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany vzniká len v prípade odstúpenia od zmluvy) a požadovať od žalovaných náhradu škody spočívajúcu v takto vynaložených nákladoch.

61. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2006 v zmysle dohody o vyplatení výťažku zo dňa 19.12.2006, z titulu porušenia jeho povinnosti zalesniť JPRL č. 495b, z vykonaného dokazovania vyplýva, že tento si svoj záväzok splnil, čo uviedol aj na pojednávaní dňa 04.11.2009 a potvrdzuje to aj správa odborného lesného hospodára V. S.. V tejto je uvedené, že úmyselná ťažba dreva bola vykonaná v roku 2006 v lesnom poraste č. 495/B na ploche 3,90 ha, pričom táto holina bola v roku 2007 i zalesnená sadenicami topoľa šľachteného, avšak straty suchom dosiahli 100 %, a preto holinu 3,90 ha bude potrebné znovu zalesniť. Záväzok žalovaného v 1. rade, pokiaľ ide JPRL č. 495b, teda zanikol splnením. Žalobca v tejto súvislosti mohol využiť postup v zmysle § 564 a nasl. ObZ, a teda reklamovať vady diela, čo však neučinil, a teda žiadny nárok z vád diela si voči žalovanému v 1. rade neuplatnil. Žalovaní pritom v konaní namietli, že žalobca vady diela žiadnym spôsobom neoznámil (§ 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 . Osobitne si pritom záruku za akosť žalobca so žalovaným v 1. rade v zmluve nedohodli. Pokiaľ by teda išlo o nárok žalobcu z tejto zmluvy, nebolo ho možné priznať s ohľadom na ust. § 440 ods. 2 ObZ, nakoľko inštitútom náhrady škody sa nemá obchádzať opomenutie uplatniť si nároky z vád včas;

nemožno si ani nechať vady odstrániť treťou osobou a nárok si uplatniť ako nárok na náhradu škody. Objednávateľ teda nemá zo zákona právo odstrániť vady sám alebo ich nechať odstrániť a domáhať sa od zhotoviteľa úhrady takého odstránenia, pokiaľ nebol taký spôsob vyporiadania práv zo zodpovednosti za vady dohodnutý v zmluve.

62. Z vyššie rozvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to pre nepreukázanie predpokladov (škody, a tým pádom aj príčinnej súvislosti) pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu (ako primárny petit žalobcu). Uplatnený nárok nebolo možné priznať ani titulom vrátenia plnení v zmysle § 354 v spojení s § 351 ods. 2 ObZ, keďže ako to už súd uviedol vyššie, k zániku záväzkov pre nemožnosť plnenia nedošlo, a taktiež žalobcovmu nároku nebolo možné vyhovieť ani titulom vadného plnenia žalovaných.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.