Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Sa-12-2017.pdf
PDF · 108.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: M. W. Q., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť U. L. C., toho času miesto pobytu Ú. T. A. T. Z. L., zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, týka sa Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov, Ľubochnianska 2, Prešov, o správnej žalobe zo dňa 15.08.2017, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO8-47-008/2017-ZVC zo dňa 08.08.2017, takto
rozhodol:
I./ Správnu žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO8-47-008/2017-ZVC zo dňa 08.08.2017 (č.l. 4-7 spisu) žalovaný zaistil žalobcu ako účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) dňa 08.08.2017 o 13:30 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky uloženého právoplatným Rozsudkom v mene Slovenskej republiky Okresného súdu Bratislava I č. 1T/54/2011 zo dňa 09.09.2014 podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný na zabezpečenie výkonu trestu vyhostenia, najviac do 08.02.2018 podľa § 88 ods. 4 ZoPC a umiestnil ho do Ú. T. A. T. Z. L. (ďalej „Ú. L.“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08.08.2017 sa účastník konania zúčastnil pojednávania vo veci podmienečného prepustenia na slobodu, ktoré sa uskutočnilo na Okresnom súde v Prešove, kde uznesením tohto súdu bol podmienečné prepustený na slobodu a bola mu určená skúšobná doba na 5 rokov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2017. Doplnil, že rozsudkom č. 1T/54/2011 zo dňa 09.09.2014 (právoplatný dňa 06.08.2015) bol účastník konania odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v štádiu prípravy a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Zároveň týmto rozsudkom mu bol uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na dobu 15 rokov. Z daného dôvodu bol účastník konania predvedený pred správny orgán, ktorý voči nemu začal správne konanie vo veci zaistenia účastníka konania v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a jeho zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, o čom bol účastník konania upovedomený.
3. Správny orgán uviedol, že účastník konania v zápisnici uviedol, že na území SR, ani na území Európskej únie, nemá žiadnu rodinu, ani príbuzných, pričom o udelenie azylu nežiadal. Správny orgán
konštatoval, že na území SR sa účastník konania zdržiava bez cestovného dokladu alebo iného dokladu oprávňujúceho na vstup a pobyt a teda nie je možné zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie z územia Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia, preto bolo potrebné rozhodnúť o jeho zaistení a umiestnení v Ú. L. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia SR. Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je právoplatný a vykonateľný Rozsudok v mene Slovenskej republiky Okresného súdu Bratislava I č. 1T/54/2011 zo dňa 09.09.2014 a skutočnosť, že účastník konania sa na území SR zdržiava bez platného cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti. Zdôraznil, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení sa zaoberal aj tým, či bude možné vykonať trest vyhostenia, teda či zaistenie účastníka konania bude účelné a či účastník konania je vyhostiteľný. Z toho dôvodu preveril informácie uverejnené Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava na internetovej stránke, kde je uvedená dĺžka návratovej procedúry štátnych príslušníkov Vietnamu pričom zistil, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach na základe doterajších skúseností pri vybavovaní náhradných cestovných dokladov pre občanov Vietnamu uvádza, že vystaveniu náhradného cestovného dokladu (ďalej „NCD“) predchádza žiadosť o readmisiu, ktorá je zasielaná do Vietnamskej socialistickej republiky a vykonanie osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade. Až po doručení kladnej odpovede z Vietnamu zastupiteľský úrad pristúpi k vydaniu NCD. Ak štátny príslušník Vietnamu spolupracuje, vypíše žiadosť o NCD a z domovskej krajiny zabezpečí kópiu podporného dokladu a ak je kladná odpoveď z readmisie, doba vystavenia NCD trvá približne 4 mesiace. Ak štátny príslušník Vietnamu nespolupracuje, je potrebné čakať na výsledky lustrácií, ktoré sú postupne dopĺňané k žiadosti o NCD. V takomto prípade doba vystavenia NCD môže byť dlhšia ako 6 mesiacov. Na základe daného je účelné účastníka konania zaistiť, ako aj to, že výkon trestu vyhostenia je možné zabezpečiť po vystavení náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom. Z toho dôvodu rozhodol o zaistení účastníka konania na 6 mesiacov. Pokiaľ sa týka uloženia alternatív zaistenia správny orgán konštatoval, že uloženie niektorej z povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) ZoPC nie je možné uložiť, nakoľko účastník konania tieto nie je schopný splniť. Záverom uviedol, že pri vydaní rozhodnutia sa zaoberal aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavou Slovenskej republiky, ako aj platnými zákonmi a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zaistenia by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania, pričom aj tento sám uviedol, že je slobodný a vo Vietname žije jeho rodina, otec, mama, brat, aj sestra. Preto jeho zaistenie je v súlade s článkom 8 ods. 1 Dohovoru, ako aj v súlade s článkom 8 ods. 2 Dohovoru, nakoľko tento zásah je v súlade so zákonom a nevyhnutný v záujme ochrany verejnej bezpečnosti, predchádzania zločinnosti, ochrany práv a slobôd iných.
4. Správnou žalobou zo dňa 15.08.2017 (č.l. 1-3 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO8-47-008/2017-ZVC zo dňa 08.08.2017 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia.
5. S napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že žalobca sa na území SR zdržiava bez cestovného dokladu a teda nie je možné zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie z územia SR v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia a preto bolo potrebné rozhodnúť o jeho zaistení. S daným tvrdením nesúhlasil, pretože v priebehu azylového konania odovzdal slovenským orgánom svoj platný cestovný doklad, ktorý by mal byť platný približne do konca roka 2017 a tento by sa mal nachádzať v Ú. Y.. Vzhľadom k tejto skutočnosti nie je pravdivé skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom a že nebolo možné zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie a preto bolo potrebné rozhodnúť o jeho zaistení. Preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci.
6. Ďalej v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu absencie správnej úvahy žalovaného ohľadom zisťovania a vyhodnotenia existencie, respektíve neexistencie prekážok vyhostenia. Mal za to, že na dané nemá vplyv ani tá skutočnosť, že sa v predmetnej veci jedná o zaistenie za účelom výkonu trestu vyhostenia, pretože v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR má policajný orgán aj v konaní o zaistení za účelom trestu vyhostenia zisťovať a vyhodnocovať existenciu prekážok vyhostenia. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR (nález sp. zn. II.ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013, nález II.ÚS 264/09-61 zo dňa 19.10.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/8/2015). V správnej žalobe poukázal na to, že
z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odôvodnil stanovenú dĺžku doby zaistenia a aj samotnú účelnosť zaistenia potrebou zabezpečenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi a za tým účelom stanovil maximálnu dobu zaistenia, t. j. šesť mesiacov. Mal za to, že keďže disponuje platným cestovným dokladom a teda nie je potrebné kontaktovať jeho zastupiteľský úrad za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávnych skutkových zistení, pretože žalobca nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný nemusí kontaktovať zastupiteľský úrad Vietnamu o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi a čakať na zdĺhavé úkony súvisiace s jeho vystavením a z toho dôvodu je stanovená maximálna doba zaistenia značne neprimeraná a nedôvodná. Poukazoval na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 7A/50/2011 zo dňa 14.03.2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sp/20/2012, 1Sp/36/2014 zo dňa 19.08.2014 a rozsudok NS SR sp. zn. 10Sza/4/2012.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 21.08.2017 (č.l. 8-11 spisu) uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K žalobným námietkam uviedol, že konanie vo veci výkonu trestu vyhostenia bolo začaté dňa 08.08.2017 s úkonom predvedenia, pričom pred spísaním zápisnice poučil žalobcu o tom, že začína voči nemu konanie vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia. Tento sa počas spísania zápisnice vyjadril k svojmu pobytu na území SR, kde okrem iného uviedol, že na Slovensku mal udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a keď nebola robota, prechodný pobyt si už neobnovil, preto požiadal o azyl na Slovensku, presný dátum si nepamätal. Bol umiestnený v azylovom tábore v Q. a následne presunutý do T. M. U. C.. K tomu, či v tom čase disponoval cestovným dokladom, nič neuviedol. Na otázku v zápisnici, či má pri sebe nejaký doklad totožnosti uviedol, že nemá žiadny preukaz totožnosti. Skutočnosť, že žalobca svoj cestovný doklad odovzdal slovenským orgánom v priebehu azylového konania žalovaný v čase vydania rozhodnutia nemal vedomosť, preto žalovaný na základe tvrdení žalobcu, ktoré uviedol do zápisnice, v rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu alebo iného dokladu oprávňujúceho na vstup a pobyt, preto nie je možné zabezpečiť jeho okamžité vycestovanie z územia SR. Poukazoval na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.09.2014 č. 1T/54/2011 bol žalobcovi uložený trest vyhostenia v trvaní 15 rokov a existencia tohto právoplatného rozsudku ukladá povinnosť žalobcovi opustiť územie SR. Vzhľadom na vzdialenosť domovskej krajiny žalobcu nie je možné zabezpečiť výkon trestu vyhostenia jednoduchým dopravením na hranicu. Samotná príprava realizácie vyhostenia pozostáva z nevyhnutných úkonov, ktoré potrebujú určitý čas na svoju realizáciu. Doplnil, že dňa 21.08.2017 písomne oslovil Ú. T. A. T. Z. L. a požiadal informáciu o tom, či žalobca disponuje platným cestovným dokladom, ktorý sa mal nachádzať v Ú. Y.. ÚPZC Sečovce vo svojej odpovedi uviedli, že dňa 18.08.2017 im bol doručený cestovný doklad, v súčasnosti prebieha príprava vyhostenia a je možné predpokladať, že vyhostenie bude realizované v časovom horizonte troch týždňov. Odpoveď Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce tvorí súčasť administratívneho spisu a je evidované pod číslom PPZ-HCP-PO8-47-019/2017-ZVC. Pokiaľ sa týka námietky, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie správnej úvahy žalovaného ohľadom zisťovania a vyhodnotenia existencie, respektíve neexistencie prekážok vyhostenia žalovaný uviedol, že žalobca bol v zápisnici o podaní vyjadrenia poučený o existencii prekážok administratívneho vyhostenia, ktoré sú uvedené v § 81 ods. 1 až ods. 4 ZoPC a na priamu otázku žalovaného, či žiada o udelenie azylu odpovedal, že nežiada o udelenie azylu. Rovnako žalobca ani v správnej žalobe neuvádza existenciu prekážok jeho vyhostenia do domovskej krajiny. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, a to v trvaní trestu odňatia slobody 8 rokov s uložením trestu vyhostenia na dobu 15 rokov.
8. K námietke nedostatočného odôvodnenia dĺžky doby zaistenia žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 4 ZoPC sa rozhodol zaistiť žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.02.2018. Žalovaný sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení zaoberal aj tým, či bude možné vykonať trest vyhostenia, teda či zaistenie bude účelné a či žalobca je vyhostiteľný. Z toho dôvodu preveril informácie uverejnené na internetovej stránke Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava, kde je uvedená dĺžka návratovej procedúry štátnych príslušníkov Vietnamu. Žalovaný zdôraznil, že postupoval podľa tejto preverenej informácie uvedenej aj v samotnom napadnutom rozhodnutí a zaistil žalobcu na 6 mesiacov. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie a trvá len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou, preto aj zákonodarca v § 88 ods. 4 ZoPC prvá veta uviedol, že môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný. V čase vydania rozhodnutia o zaistení nedisponoval informáciou, že žalobca má platný cestovný doklad, preto
ho zaistil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.02.2018. Existencia platného cestovného dokladu podľa zistení žalovaného významne skráti čas nevyhnutne potrebný na jeho zaistenie podľa informácií poskytnutých ÚPZC Sečovce na dobu troch týždňov.
9. Podľa § 2 ods. 1, písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), Na účely tohto zákona sa rozumie f) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
10. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
12. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
13. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
16. V zmysle ustanovenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné.
17. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
18. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
20. Pokiaľ sa týka žalobných námietok žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného súd právne uzatvára:
21. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO8-47-008/2017-ZVC zo dňa 08.08.2017, ktorým žalovaný v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC zaistil žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky uloženého právoplatným Rozsudkom v mene Slovenskej republiky Okresného súdu Bratislava I č. 1T/54/2011 zo dňa 09.09.2014
podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.02.2018 (§ 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že ho umiestnil v Ú. L..
22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre zaistenie žalobcu je existencia vykonateľného rozhodnutia o uložení trestu vyhostenia žalobcovi v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, č.k. 1T/54/2011.
23. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1T/54/2011 zo dňa 09.09.2014 (právoplatný a vykonateľný dňa 06.08.2015) súd zistil, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1, § 172 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona a spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona mu bol uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov.
24. Žalobca bol teda zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, v zmysle ktorého policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu trestu vyhostenia.
25. Zo Zápisnice o vyjadrení zo dňa 08.08.2017 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného) súd zistil, že žalobca uviedol, že nemá žiaden preukaz totožnosti, pričom potvrdil, že je občanom Vietnamu, kde žije jeho rodina - otec, mama, brat aj sestra. Na Slovensku nemá žiadne väzby. Uviedol, že disponuje hotovosťou 395,22 EUR a prípadné zloženie peňažnej záruky nebol schopný zabezpečiť. Rovnako v zápisnici neuvádzal žiadne dôvody brániace jeho vyhosteniu do krajiny pôvodu, avšak uviedol, že nežiada o udelenie azylu na území SR.
26. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov ohľadne povinnosti správneho orgánu zistiť skutkový stav v zmysle § 32 Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány majú túto povinnosť len v rozsahu dôvodov, resp. skutočností, ktoré účastník konania v priebehu administratívneho konania udáva, pričom pokiaľ to zákon výslovne neuvádza nevzniká mu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré netvrdí.
27. Z výpovede žalobcu v priebehu administratívneho konania vyplynulo, že tento neudával pred správnym orgánom, žeby disponoval cestovným dokladom. Rovnako neuviedol, že takýmto dokladom, ktorý by mohol byť aj v súčasnej dobe platným cestovným dokladom disponoval niekedy v minulosti a že tento odovzdal slovenským orgánom.
28. Takisto žalobca v konaní pred správnym orgánom neuvádzal žiadne dôvody brániace jeho vyhosteniu do domovskej krajiny, pričom potvrdil, že nežiada o udelenie azylu na území SR, teda neuvádzal žiadne dôvody, ktoré by jeho vyhosteniu do krajiny pôvodu bránili a na ktoré by mal správny orgán prihliadnuť.
29. Nebolo teda povinnosťou správneho orgánu skutočnosti týkajúce sa cestovného dokladu žalobcu si domýšľať, resp. zisťovať, kde by sa tento mohol nachádzať, keďže žalobca skutočnosti, ktoré uviedol v správnej žalobe v priebehu celého administratívneho konania ohľadne svojho cestovného dokladu vôbec nespomínal. Takisto nebolo povinnosťou správneho orgánu si domýšľať nejaké dôvody, pre ktoré by jeho vyhostenie do krajiny pôvodu nebolo možné, nakoľko žiadne takéto dôvody žalobca neuvádzal.
30. Preto nemožno považovať za dôvodnú námietku žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha žalovaného ohľadom zisťovania a vyhodnotenia existencie, respektíve neexistencie prekážok vyhostenia, nakoľko žiadne skutočnosti, ktoré by bránili možnému vyhosteniu žalobcu do krajiny pôvodu z jeho strany pred správnym orgánom ani produkované neboli.
31. Správny orgán v čase svojho rozhodovania teda vychádzal z toho, že žalobca sa na území SR zdržiaval bez platného cestovného dokladu, resp. iného dokladu totožnosti, pričom tu existovalo právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým mu bol uložený trest vyhostenia. Preto aj odôvodnenie dĺžky doby zaistenia smeroval žalovaný týmto smerom a stanovená dĺžka doby zaistenia, ako aj správna úvaha žalovaného, prečo stanovil v prípade žalobcu práve danú dobu, zodpovedá zisteniam správneho orgánu, ktorý sa opieral o informácie z Ú. L. ohľadne návratovej procedúry občanov Vietnamu.
32. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
33. Aj keď zo súdneho konania vyplynulo, že žalobca disponuje cestovným dokladom, teda stanovená dĺžky doby zaistenia uvedená v napadnutom rozhodnutí zo strany žalovaného nezodpovedá reálnej potrebe jeho zaistenia súd musí uviesť, že v čase jeho rozhodovania mu bola dostupná informácia z ÚPZC Sečovce zo dňa 21.08.2017 (nachádzajúca sa v administratívnom spise žalovaného), z ktorej vyplýva, že dňa 18.08.2017 bol do Ú. L. doručený cestovný doklad žalobcu (dĺžka platnosti neuvedená), pričom termín realizácie vyhostenia aktuálne nie je možné presne určiť s tým, že je možný predpoklad ho realizovať v časovom horizonte cca troch týždňov, teda do 10.09.2017. Preto súd má zato, že v súčasnej dobe je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaistenie žalobcu účelné a efektívne.
34. Súd však dopĺňa, že pokiaľ by zaistenie žalobcu naplnilo v budúcnosti znaky nezákonnosti, môže sa žalobca domáhať svojho prepustenia zo zaistenia podaním správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
35. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 15.08.2017 podľa § 229 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.