Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/187/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika proti žalovanému: J. V., N.. XX.XX.XXXX, A. C., B. XX/XX o zaplatenie 974,87 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca si uplatnil proti žalovanému podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaplatenie peňažnej sumy vo výške 974,87 EUR spolu zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 974,87 EUR za obdobie od 07.01.2010 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo sumy 974,87 EUR za obdobie od 22.11.2010 do zaplatenia ako aj zmenkovej odmeny vo výške 3,25 EUR. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 21.12.2009 na zmenkovú sumu 974,87 EUR, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku. Takáto indosovaná zmenka je podľa názoru žalobcu vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.12.2009, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložený na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu vo výške 974,87 EUR spolu s 0,25 % denným úrokom od 07.10.2010 s tým, že za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ neuhradil žiadnu časť svojho záväzku, a keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, tak indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinnou.

2.Žalovaný sa na tlačive C Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 dňa 04.09.2014 vyjadril k podanej žalobe, pričom čiastočne akceptoval uplatnenú pohľadávku.

3.Následne tunajší súd rozsudkom zo dňa následne 16.02.2015 podanú žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia vyplýva, že žalobcom predložená zmenka je v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Z. z. neplatná pre rozpor so zákonom o zmenkách v časti určenia splatnosti zmenky. Okrem toho prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle článku 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, pričom zmenka bola vystavená podľa Slovenského práva a vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania strán sporu sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky s tým, že z údajov na zmenke možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy

voči dlžníkovi zostali veriteľovi. Proti takémuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s tým, že počas odvolacieho konania písomným podaním zo dňa 21.12.2015 zobral svoju žalobu čiastočne späť podľa § 96 ods. 1 Občiansko-súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, pričom si uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.10.2016 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku nad výšku 0,06 % denne a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že prvostupňový súd si musí ako prvoradú otázku vyriešiť či základný právny úkon, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu zmenky má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, a preto je potrebné zadovážiť potrebné listinné dôkazné prostriedky. Zároveň odvolací súd poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí Slovenskej republiky pod číslom 93/2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že zákonodarca reagoval na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015 a doplnil v zákone č. 191/1950 Z. z. v § 17 ods. 1 o novú vetu a doplnil odsek 2 . Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaný zo zmenky ten koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatní alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, ktorý je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

4.Na prejednanie takéhoto sporu tunajší súd nariadil pojednávanie a to dňa 04.09.2017, pričom žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti konateľa spoločnosti s tým, že nebolo možné zabezpečiť ani inú účasť splnomocneného zástupcu. Žalobca tiež súhlasil s tým, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný, ktorý sa na takéto pojednávanie dostavil na základe predvolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd vykonal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

5. Na pojednávaní zo dňa 04.09.2017 žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o podanú žalobu tak poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcom rozhodnutí súd konštatoval neplatnosť zmenky, a preto podľa jeho názoru je takáto zmenka, ktorá bola predložená žalobcom neplatná. Zároveň uviedol, že vykonal čiastočné úhrady v prospech žalobcu, avšak ich výšku si presne nepamätá.

6. Súd po prečítaní podaného návrhu na uplatnenie pohľadávky, zmenky zo dňa 21.12.2009, výpisu z obchodného registra žalobcu, uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.06.2013, tlačiva C Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe a to dňa 04.09.2014, rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16.02.2015, čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu zo dňa 21.12.2015, súhlasného vyjadrenia žalovaného so späťvzatím návrhu, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2016, potvrdenie o pridelení veci novému zákonnému sudcovi zo dňa 07.07.2017, úradného záznamu č.l. 144, zmluvy o úvere uzavretou medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným zo dňa 21.12.2009 súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka SR14725/10 zo dňa 10.02.2011, uznesenie tunajšieho súdu 12Er/667/2011 zo dňa 29.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2011, ako aj oboznámení sa s obsahom ostatného spisového materiálu a pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Levice, č. k. 12Er/667/2011 zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalovaný uzavrel dňa 21.12.2009 s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zmluvu o úvere č. 403700136, ktorá má formulárový charakter, pričom na základe takejto zmluvy obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla žalovanému úver vo výške 600 EUR s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi takúto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 528 EUR. Celkovo sa tak zaviazal žalovaný zaplatiť takejto obchodnej spoločnosti čiastku 1.128 EUR v 12 mesačných splátkach po 94 EUR počnúc dňom 23.01.2010. Zároveň žalovaný ako dlžník prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania. Súčasťou takejto zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom z článku 14 takýchto všeobecných podmienok

vyplýva, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. dohodu o vyplnení zmenky, ktorej účelom bolo zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného ako dlžníka, teda vystavovateľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi s tým, že vystaviteľ vystavil takúto zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma, dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa tohto článku je ručiteľ z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ s tým, že zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma tak bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky s tým, že dátum začiatku zúročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Z predloženej zmenky zo dňa 21.12.2009, číslo zmluvy 403700136 vyplýva, že žalovaný v C. dňa 21.12.2009 vystavil zmenku na sumu 974,87 EUR, pričom sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 974,87 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 07.10.2010. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka SR14725/10 zo dňa 10.02.2011 vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 974,87 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 974,87 EUR od 07.10.2010 do zaplatenia ako aj spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 974,87 EUR od 22.11.2010 do zaplatenia. Z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vystavil dňa 21.12.2009 zmenku, pričom obchodná spoločnosť Pohotovosť vyplnila dňa 15.11.2010 takúto zmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 974,87 EUR s tým, že takáto zmenka bola následne predložená žalovanému na zaplatenie dňa 22.11.2010, pričom ten dlžnú sumu nezaplatil. Zmenka bola vystavená v súvislosti so zmluvou o úvere č. 403700136. Následne na podklade takéhoto rozsudku sa viedlo exekučné konanie pod spisovou značkou 12Er/667/2011, pričom tunajší súd uznesením 12Er/667/2011 zo dňa 29.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2011. Z odôvodnenia takéhoto uznesenia okrem iného vyplýva, že medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ vznikla spotrebiteľská zmluva /zmluva o úvere zo dňa 21.12.2009 číslo 403700136/ a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách z dôvodu, že veriteľ - obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti a takúto zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom s tým, že aj keď v zmluve o úvere dlžník - žalovaný, prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania tak to v danom prípade nepostačuje na vyvodenie záveru, že zmluva nie je spotrebiteľská. Zároveň exekučný súd dospel k názoru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dojednaná a to rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože v zmysle článku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola takáto rozhodcovská doložka osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej formulárovej zmluvy a neumožňovala tak spotrebiteľovi voľbu pri tom, či spory z takejto úverovej zmluvy budú rozhodované štátnym súdom alebo na rozhodcovskom súde. Exekučný súd tiež považoval za neprijateľnú podmienku aj celú dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúce z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere, pretože takéto zabezpečenie úveru spôsobuje celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov tak súd žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie zamietol. Súd ďalej zistil, že žalobca je právnická osoba so sídlom v Českej republike, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, pričom predmetom podnikania žalobcu okrem iného je aj výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.06.2013 rozhodol, že na konanie je miestne príslušný súd Levice. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2014 uviedol, že čiastočne akceptuje pohľadávku zo strany žalobcu s tým, že doložil doklady o tom, že vykonával čiastočné úhrady. Zároveň si neuplatnil náhradu trov konania a neuplatňoval si ani protipohľadávku. Z predložených pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaný vykonal dňa 22.01.2010, 22.04.2010 a dňa 03.03.2010 tri úhrady po 94 EUR v celkovej výške 282 EUR v prospech spoločnosti Pohotovosť s. r. o. Počas konania žalobca písomným podaním zo dňa 25.12.2015 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v zmysle § 96 ods. 1 v rozsahu 0,19 % zmenkového úroku denne s tým, že sa domáhal len zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne. S takýmto čiastočným späťvzatím žalovaný súhlasil, a preto odvolací súd uznesením zo dňa 31.10.2016 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku nad výšku 0,06 % denne a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Z potvrdenia zo dňa 07.07.2017 v spojení s úradným záznamom z č.l. 144 vyplýva, že

predmetný spor bol pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému, a to v zmysle dodatku č. 10/2017 k rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2017.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/, l/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. 10. Podľa § 2 písmena a), b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20091201.html> Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

13. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

14. Podľa čl. 1 § 1 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Z.z. zmenkový a šekový, cudzia zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; meno toho, kto má platiť (zmenečníka); údaj sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

15. Podľa čl. 1 § 10 Zákona č. 191/1950 Z.z. zmenkový a šekový, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

16. Podľa čl. 1 § 14 Zákona č. 191/1950 Z.z. zmenkový a šekový, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

17. Podľa čl. 1 § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Z.z. zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že je potrebné na takéto súdne konanie aplikovať nariadenie Európskej únie a to Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu. Cieľom takéhoto nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženia nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa takéhoto nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces, zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o spôsobe rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Takéto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na povahu súdu ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2.000 EUR v čase doručenia žalobného formulára na súd. Zároveň takéto nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Z článku 19 takéhoto nariadenia tiež vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, tak takéto Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Z takéhoto nariadenia tiež nevyplýva, že súd je povinný vyhovieť žalobe žalobcu a tiež nariadenie nebráni súdu, aby preskúmal listinné doklady, ktoré mu boli predložené, a zároveň aby aplikoval ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa. Aj v prípade ak aktivita žalovaného v konaní absentuje, tak súd pokiaľ zistí skutočnosti v podanej žalobe, z ktorých vyplýva neopodstatnenosť nároku uplatneného žalobou môže žalobu zamietnuť, čo vyplýva aj priamo z článku 4 bod 4. Zároveň súd môže vykonať pojednávanie a to aj bez návrhu účastníka, ak to považuje za potrebné. V zmysle čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Pokiaľ ide o právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu tá je daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, pretože druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Keďže žalovaný ako spotrebiteľ má bydlisko na území SR tak právomoc rozhodnúť o predmetnom spore má príslušný súd SR. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pretože považoval za potrebné vykonať dokazovanie a to predovšetkým oboznámiť sa s pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Levice č.k. 12Er/667/2011 a to najmä s jeho zmluvou o úvere, za účelom zistenia, či uplatnený nárok v súdnom konaní nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi nakoľko súd je počas súdneho konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či predmetom konania nie sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľského právneho vzťahu a aplikovať príslušné ustanovenia právneho poriadku za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Takéto oprávnenie vyplýva aj zo Spoločného stanoviska stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015. S prihliadnutím na článok 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky a s prihliadnutím na zhodné číslo uvedené na zmenke s číslom zmluvy o úvere ako aj zhodné údaje o vystavovateľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi veriteľa a dlžníka v zmluve o úvere a zhodu dátumov vystavenia zmenky s dátumom podpisov zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že zmenka, ktorá bola predložená žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 403700136 zo

dňa 21.12.2009 a to v súlade s takýmto článkom všeobecných podmienok. Zmenková suma ako aj dátum začiatku úročenia takejto zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov. Z uvedených dôvodov tak súd považoval za nesporné, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanému s tým, že išlo o zabezpečovaciu zmenku. Predmetom takéhoto súdneho konania je tak nárok žalobcu, ktorý vyplýva zo zmenky vystavenej žalovaným, ktorá bola pôvodne vystavená vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal takúto zmluvu o úvere a zistil, že je spotrebiteľskou zmluvou a to s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, pretože ide o formulárový typ zmluvy, kde žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, pričom návrh zmluvy o úvere pripravoval zamestnanec obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zároveň súd dospel k názoru, že vzhľadom na charakter úveru a podmienky poskytnutia úveru ide o spotrebiteľský úver, ktorý upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch a to aj napriek skutočnosti, že ako účel poskytnutia finančných prostriedkov bol zaškrtnutý údaj o tom, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon jeho povolania. Podľa názoru súdu však samotná skutočnosť, že takýto údaj bol zaškrtnutý automaticky neznamená, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému na výkon povolania nakoľko súdu je známe z jeho činnosti, že takáto obchodná spoločnosť účelovo uvádza vo svojich zmluvách, že účelom poskytnutia finančných prostriedkov je výkon povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť a to z dôvodu, aby sa dlžník nepovažoval za spotrebiteľa. Dôkazné bremeno o tom, že takéto finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému na výkon povolania zaťažuje žalobcu a ten nepreukázal takúto skutočnosť, ktorú tvrdil. Skutočnosť, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa vyplýva aj z uznesenia vydaného v exekučnom konaní tunajším súdom zo dňa 29.06.2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2011. Súd po preskúmaní takejto úverovej zmluvy tiež zistil, že tá neobsahuje všetky zákonné náležitosti ako vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase jej uzavretia v § 4 ods. 2 nakoľko v nej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj o priemernej RPMN. Z uvedených dôvodov by bol takýto úver bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve a jej podmienkach je podľa názoru súdu hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä pokiaľ ide o zabezpečovacie prostriedky týkajúce sa nárokov z úverovej zmluvy medzi ktoré patrí aj dojednaná zmluvná pokuta, dohoda o vyplnení zmenky a podobne. Celá úverová zmluva, resp. všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú konštruované výlučne v prospech veriteľa, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. s tým, že žalovanému len vyplývajú povinnosti ako dlžníkovi. Zároveň takáto dohoda nebola individuálne dojednaná ale bola vopred pripravená ako súčasť všeobecných podmienok s tým, že žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, pričom z obsahu takejto dohody vôbec nevyplýva prejav vôle žalovaného uzavrieť takúto dohodu o vyplnení zmenky nakoľko všeobecné podmienky neboli ním podpísané. Vzhľadom na takúto nerovnosť podmienok tak súd dospel k názoru, že takáto dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v dôsledku čoho je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 takýchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že aj keď zmenka bola vyplnená, tak nevzniklo remitentovi právo na jej vyplnenie a tiež nie je možné na základe takto vyplnenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Súd tiež podotýka, že aj exekučný súd vo vyššie citovanom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná so žalovaným, pretože ten ju musel akceptovať, pokiaľ chcel aby bola uzavretá zmluva o úvere, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov nemohlo tak vzniknúť pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a blankozmenka sa tak nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky a nemohol ich ani indosamentom previesť na žalobcu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že výkon práv žalobcu bol v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských a zároveň konanie veriteľa. Okrem toho predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, nakoľko veriteľ mohol podľa zákona prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva maximálne vo výške 30 % z istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou tak veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky s tým, že v takomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek takémuto zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu a teda bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov dohody o vyplnení zmenky a postupe veriteľa sa takáto dohoda (jej obsah i účel) prieči aj dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka nakoľko snahou žalobcu resp. obchodnej spoločnosti Pohotovosť bolo získať finančných prospech od žalovaného na ktorí nemali nárok. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru že dohoda o vypĺňacom práve je neplatná a žalobca resp. obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. nemohla platným spôsobom predložiť zmenku ako zabezpečovací inštitút, pričom žalobca, ktorý zmenku nadobudol sa nemohol na jej základe domáhať od žalovaného vyplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal napriek tomu, že žalovaný mal úspech v konaní v celom rozsahu, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli a ani si ich náhradu neuplatňoval. Žalovanému tak súd nepriznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to s poukazom na § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).