Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoE-32-2022.pdf
PDF · 139.1 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/32/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti pôvodne označenému povinnému 1/ SEKTOR, s.r.o., so sídlom Banská Belá 69, 966 15 Banská Belá, IČO: 36033251 (t.č. neexistujúci subjekt), povinnému 2/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. XXX, XXX XX W. W. a povinnému 3/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. XXX, XXX XX W. W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 671/09 pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.990,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/820/2009 -329 zo dňa 4. februára 2022 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/820/2009 -329 zo dňa 4. februára 2022 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrhy povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 14.09.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinným 1/ -3/ na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 4.990,60 Eur na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku č.k. RK-219/06/GR vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom dňa 20.10.2006.
3. V odôvodnení ďalej uviedol, že unesením sp. zn. 5Er/820/2009 -253 zo dňa 31.07.2019 prvým výrokom exekúciu voči povinnému 1/ zastavil, druhým výrokom rozhodol o pokračovaní exekúcie voči povinnej 2/ a voči povinnému 3/ a posledným tretím výrokom vo zvyšnej časti návrhy povinných 2/, 3/ na zastavenie exekúcie zamietol. Na základe odvolania povinných 2/ a 3/ Krajský súd v Banskej Bystrici ( ďalej v texte „krajský súd“ ) uznesením zo dňa 22.09.2021 napadnuté rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
4. Okresný súd tak opätovne preskúmal návrhy povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že dňa 23.02.2016 doručili súdu povinní 2/ a 3/ návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.02.2016, v ktorom uviedli, že žiadajú exekúciu zastaviť aj napriek tomu, že ich predchádzajúce žiadosti boli súdom zamietnuté, nakoľko súd mal za to že ide o obchodnú zmluvu, a nie o spotrebiteľskú. Povinní 2/ a 3/ naopak tvrdili, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu so všetkými náležitosťami, pretože ide o analógiu s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 258/2009 . Zdôraznili, že zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 5153-46047 zo dňa 12.10.2005 (ďalej len „zmluva o pôžičke“) uzavreli so spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o. ako spoludlžníci - fyzické osoby,
vzťahuje sa na nich ako na spotrebiteľov zvýšená právna ochrana, keďže predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “), pričom táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne rozhodcovskú doložku, ktorá je z tohto dôvodu voči všetkým dlžníkom (povinným) neplatná. Pokiaľ by sa s ich názorom súd nestotožnil, podporne navrhli, aby bola exekúcia zastavená voči povinnému 2/ a 3/, keďže ich exekučný titul zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Trvali na tom, že zmluva o pôžičke bola spotrebiteľská zmluva s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a exekúciu žiadajú zastaviť. Dňa 01.07.2016 doručil povinný 2/ súdu podanie, v ktorom oznámil, že povinný 1/ SEKTOR s.r.o. bol zrušený bez likvidácie a bol vymazaný z obchodného registra. Dňa 23.05.2017 doručil povinný 2/ súdu opakovane podanie - návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.05.2017, v ktorom oznámil, že povinný 1/ SEKTOR s.r.o. bol zrušený bez likvidácie a bol vymazaný z obchodného registra. Dňa 08. 01.2018 doručili povinní 2/ a 3/ súdu ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie zo dňa 19.05.2017 a zo dňa 03.01.2018, v ktorých žiadajú exekúciu zastaviť, lebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia jej vykonaniu, a to „veľmi zlý stav záložnej nehnuteľnosti“. Dom je podľa nich neobývateľný, nevedia akú má hodnotu, preto „neprináša v exekučnom konaní žiaden prvok, ktorý by mal akýkoľvek vplyv na splácanie či nesplácanie“. Žiadali zastavenie exekúcie „ v časti záložného práva na nehnuteľnosť“. Dňa 16.03. 2018 podali povinní 2/ a 3/ ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázali na skutočnosť, že predmetnú zmluvu o pôžičke podpísali, avšak nevedeli čo všetko podpisujú, nepamätajú si ani zmenku a veriteľ im zmluvu nikdy celú nedal. Rovnako im nikto a nikdy nepredložil ani zmenku na zaplatenie. Zánikom povinnej firmy (povinného 1/) bez likvidácie a právneho nástupcu sa stala neplatnou aj zmluva o pôžičke. Následne sa stala neplatnou zmenka, ďalej všetky dohody, uznesenia, rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe zmluvy, teda aj rozhodcovský rozsudok. Z tohto dôvodu žiadajli exekučné konanie zastaviť a rozhodnúť, že veriteľ je povinný „vydať bezdôvodné obohatenie z tejto neplatnosti.“ Zánikom firmy (povinného 1/) sa podľa nich stala zmluva o pôžičke neplatnou.
5. Prioritne okresný súd posúdil opakovanú námietku povinných 2/ a 3/, že zmluva o revolvingovej pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, a súčasne na to nadväzujúc, že im je z tohto dôvodu nutné poskytnúť s tým súvisiacu ochranu ako spotrebiteľom. Okresný súd opätovne v zmysle záverov rozhodnutia krajského súdu zo dňa 22.09.2021 poukázal na skutočnosť, že zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako obchodnoprávnu, t. j. zmluvu na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. V tomto smere súd poukázal na dôvody jeho právoplatného rozhodnutia - uznesenia č.k. 5Er/820/2009 - 128 zo dňa 05.02.2013, v ktorom vyslovil právny záver, že zmluva o pôžičke nie je zmluvou spotrebiteľskou, a tento záver podporil aj krajský súd v rozhodnutí, č.k. 43CoE/147/2013 - 147 zo dňa 24.04.2013. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uzavrel, že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi veriteľom, ktorý je právnickou osobou a dlžníkom, ktorý je tiež právnickou osobou, teda ide o vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami. Pristúpenie povinných 2/ a 3/ ako spoludlžníkov č.1 a č.2 nemení nič na hlavnom záväzkovom vzťahu, nakoľko spoludlžníci zo svojho postavenia nezískavajú nárok na žiadne plnenie, pristupujú k záväzku iba za účelom zvýšenia pravdepodobnosti splatenia dlhu za dlžníka. Preto sa ani na spoludlžníkov nemôže vzťahovať ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník Občiansky zákonník spotrebiteľom.
6. Nadväzujúc na vyššie uvedené považoval okresný súd za potrebné uviesť, že ani námietky povinných 2/ a 3/, že ak povinný 1/ zanikol, zanikol aj ich záväzok ako spoludlžníkov, neobstojí. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným 1/ a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinnými 2/ a 3/). Súd v tejto súvislosti plne odkázal na uznesenie krajského súdu zo dňa 22.09.2021 a dopĺňa, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Povinní 2/ a 3/ vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie opakovane uvádzajú aj to, že po zániku povinného 1/ v tomto exekučnom konaní malo dôjsť k zastaveniu exekučného konania, pretože v dôsledku jeho zániku sa mala stať neplatnou aj zmluva o pôžičke, a tiež zmenka a všetky dohody, uznesenia, rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe tejto zmluvy, teda aj rozhodcovský rozsudok. K týmto tvrdeniam súd uviedol, že k zániku záväzku povinných 2/ a 3/ zánikom povinného 1/ nedošlo. Povinní 2/ a 3/ v zmluve o pôžičke vystupujú ako spoludlžníci, keď k peňažnému záväzku hlavného dlžníka pristúpili na základe § 533 Občianskeho zákonníka (bod 5.7 zmluvy o pôžičke). V zmysle § 533 OZ sa teda povinný 2/ a 3/ stali dlžníkmi popri pôvodnom dlžníkovi (povinný 1/) a sú takto zaviazaní spoločne a nerozdielne. Nakoľko ide o solidárny záväzok, veriteľ (oprávnený) má samostatnú
pohľadávku voči každému spoludlžníkovi, nielen voči povinnému 1/. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn. 3 Obo 63/2009 ). Zmyslom pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 je zabezpečenie splatenia záväzku. Podľa odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/08 - 15: „Podľa názoru ústavného súdu je zmyslom zabezpečenia pohľadávky to, aby veriteľ, ktorý nemôže byť uspokojený dlžníkom z dôvodov na strane dlžníka vrátane situácie, že dlžník, ktorý je právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, mal nárok na uspokojenie zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami.“ Nakoľko ide o solidárny záväzok, veriteľ (oprávnený) má samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi, nielen povinnému 1/. Zánikom povinného 1/ preto povinnosť plniť povinných 2/ a 3/ nezanikla, naďalej sú spoludlžníkmi, voči ktorým si veriteľ (oprávnený) môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu. Zánikom hlavného dlžníka, povinného 1/ nedošlo nie len k zániku dlhu, ale ani žiadneho právneho úkonu, vrátane zmluvy o pôžičke, či rozhodnutia, ktoré zakladajú alebo potvrdzujú nároky oprávneného. V prípade zániku dlžníka, povinnosť splniť dlh nezaniká, pokiaľ nejde o prípad osobného plnenia, a to v prejednávanej veci nejde. Zánik dlžníka zo žiadneho ustanovenia zákona nevyvoláva bez ďalšieho neplatnosť zmluvy, ktorú uzavrel, či zmenky, na základe ktorej mal byť dlh splnený, a ani zrušenie rozhodnutia.
8. Okresný súd dodal, že zákon výslovne neustanovuje, aby musela byť dohoda o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 OZ samostatným dokumentom a nemohla byť súčasťou zmluvy o pôžičke, tak ako tomu je v tomto prípade. Občiansky zákonník Občiansky zákonník okrem obligatórnej písomnej formy, ktorá bola dodržaná ako súčasť zmluvy o pôžičke v článku 5.7 tejto zmluvy, nevyžaduje osobitné obsahové náležitosti takejto dohody. Okresný súd konštatoval, že Dohoda o pristúpení povinných 2/ a 3/ k záväzku hlavného dlžníka je platná, a nemožno prihliadať na jej neplatnosť z dôvodu tvrdeného povinnými 2/ a 3/ v súvislosti s jej písomnou formou.
9. K tvrdeniu povinných 2/ a 3/, že rozhodcovský rozsudok sa stal neplatným z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch zo zmenky, okresný súd uviedol, že v zmluve o pôžičke je výslovne stranami zmluvy dohodnutá a upravená právomoc rozhodcovského súdu, a to konkrétne v bode 20.2.1 tejto zmluvy. Nakoľko v tomto prípade povinní 2/ a 3/ nie sú spotrebiteľmi rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pred ktorou je potrebné spotrebiteľov chrániť. Zmluva o pôžičke nemá spotrebiteľský charakter, súd preto neskúmal také skutočnosti ako by skúmal v prípade, keď by na strane povinného stál spotrebiteľ, a teda či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť, stal sa vykonateľným a je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd dodal, že povinní 2/ a 3/ vo svojom podaní - doplnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.11.2018 sami uznali, že samotný záväzok nezanikol.
10. Okresný súd tiež uviedol, že povinní 2/ a 3/ nepodali námietky, opravné prostriedky proti rozhodcovskému rozsudku. Uznali to aj sami, keď uviedli, že nepodali odvolania v správnom čase a uznávajú, že tak mohli urobiť. Skutočnosti namietané v exekučnom konaní mohli povinní 2/ a 3/ uplatniť v rozhodcovskom konaní, títo však boli nečinní, a ani námietku týkajúcu sa právomoci rozhodcovského súdu neuplatnili. Uvedenými námietkami sa súd zaoberal v už právoplatnom uznesení č. k. 5Er/820/2009
- 91 zo dňa 12. 05. 2011, na ktoré dôvody súd odkázal aj v tomto prípade, a dopĺňa, že uvedené rozhodnutie sa vysporiadalo aj s námietkami povinných 2/ a 3/ týkajúcimi sa prevzatia a oboznámenia sa povinných 2/ a 3/ s obsahom zmluvy o pôžičke. Je preto nutné opakovane uviesť, že povinní 2/ a 3/ nepreukázali, že nárok, ktorý je predmetom exekúcie zanikol. Právoplatný rozsudok, a to aj právoplatný rozhodcovský rozsudok je záväzný a nezmeniteľný, predstavuje prekážku rei iudicatae, a v exekučnom konaní možno namietať len také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku, vydaní exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe právomoci založenej rozhodcovskou doložkou, ktorú ako dvojstranný právny úkon uzavreli tak veriteľ ako aj dlžník, spoludlžníci. Ak mienili povinní 2/ a 3/ namietať právomoc rozhodcovského súdu, mali tak učiniť pri ich prvom úkone vo veci vedenej pred rozhodcovským súdom ( § 21 ods. 2 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. ). Povinní 2/ a 3/ v tom čase nepodali ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nahradenie tohto postupu v rozhodcovskom konaní, príp. následne žalobou pred súdom, nemožno nahrádzať v exekučnom konaní.
11. Pokiaľ povinní 2/ a 3/ ďalej namietali, že im zmenku „nikto a nikdy nepredložil na zaplatenie“, okresný súd mal za to, že uvedené tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko mal za preukázané z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2006, že zmenkovú pohľadávku povinní 2/ a 3/ v deň splatnosti zmenky, t. j. dňa 05.05.2006 nesplatili ani čiastočne, čo oprávnený preukázal rozhodcovskému súdu výpisom z internej evidencie o úhrade splátok. Povinní 2/ a 3/ súdu nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali svoje tvrdenie, preto súd vychádza zo záverov uvedených v Rozhodcovskom rozsudku zo dňa 20.10.2006. Okolnosti súvisiace s predložením, či samotnou platnosťou zmenky nemožno preskúmavať v exekučnom konaní, ktoré je vedené na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.
12. Pokiaľ ide o návrh povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie v časti, ktoré boli doručené súdu dňa 08.01.2018 ( zo dňa 19.05.2017 a 03.01.2018), v tomto rozsahu okresný súd odkázal na svoje odôvodnenie v právoplatnom rozhodnutí 5Er/820/2009 - 44 zo dňa 22.02.2010, v ktorom už opakovane zdôraznil, že aj keď nedostatok exekúciou postihnuteľného majetku povinného je jedným z dôvodov, pre ktoré môže byť exekúcia zastavená, exekučný súd sám zásadne neskúma a nezisťuje majetkové a sociálne pomery povinného. Súdny exekútor vykonáva potrebné úkony na zisťovanie majetku povinného za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a v zásade iba on určuje, akým spôsobom dôjde k vymoženiu pohľadávky. Z tohto dôvodu súd preto námietky povinných 2/ a 3/ o zlom stave založenej nehnuteľnosti, pre účel rozhodovania o zastavení exekúcie nepodstatné. Tieto návrhy neobsahujú žiaden dôvod na zastavenie exekúcie, ak povinní 2/ a 3/ len opisujú zlý stav nehnuteľnosti.
13. Z uvedených skutočností mal okresný súd za preukázané, že nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov, pre ktorý by mala byť exekúcia - čo i len v časti - zastavená, preto návrhy povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie zamietol.
14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali povinní 2/ a 3/ odvolanie, v ktorom namietali, že výroky a dôvody sa vecne nezhodujú zo žiadosťami o zastavenie exekúcie, podané dňa 23.02.2016, 16.03.2018, v doplnení žiadosti zo dňa 04.03.2019 a odvolaní zo dňa 30.08.2019. Vety a slová, ktoré uviedli považovali za vytrhnuté s kontextu. V rozhodnutí sa znova riešia veci, ktoré už boli doriešené a ktoré nežiadali a veci, ktoré žiadali rozhodnúť súd ignoroval.
15. Povinní 2/ a 3/ uviedli, že od roku 2009 na základe podaných žiadostí, odvolaní a dovolaní dostali množstvo rozhodnutí, ale žiaden zúčastnený súd, aj keď z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nie len v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný titul nikdy neskúmal, pretože ak by tak urobil, zistil by, že žiaden exekučný titul v konaní neexistuje. Povinní 2/ a 3/ mali za to, že nebola iba ich vina, že nepodali príslušné námietky a ani odvolania a dovolania k zastaveniu exekúcie, ale okresný súd a aj odvolací súd si nesplnili zákonnú povinnosť, a to preskúmavať exekučný titul, ako dokument spisu. Povinní 2/ a 3/ trvali na zastavení exekúcie z dôvodu neplatnosti revolvingovej zmluvy o pôžičke č. 51153-46047 medzi dvomi obchodnými spoločnosťami - dlžníkom firmou SEKTOR, s.r.o. a veriteľom. V tejto súvislosti poukázali na záver okresného súdu o výlučnom obchodnom charakter zmluvy, avšak mali zato, že oni boli v spotrebiteľskom vzťahu iba z dlžníkom a v tom zmysle mali dlžníkovi vrátiť iba to, čo z toho vzťahu dostali, bez úrokov a sankcií. Povinní 2/ a 3/ namietali aj neplatnosť bodu 5.7 zmluvy upravujúceho pristúpenie k záväzku podľa § 40 Občianskeho zákonníka . Namietali tiež, že rozhodcovskou doložkou sa mohlo rozhodnúť iba o riešení sporov medzi zmluvnými stranami, ktorými boli dlžník a veriteľ. Mali za to, že žiadny právny vzťah, ktorý by zo zmluvy vyplýval, medzi nimi a veriteľom neexistuje, čím nie sú účastníkmi zmluvy. Povinní 2/ a 3/ ďalej uviedli, že zánikom firmy - jediného dlžníka v roku 2016 ex offo, bez právneho nástupcu, firma stratila spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Obchodná zmluva sa stala neplatnou spolu s rozhodcovskou doložkou, lebo sa na ňu vzťahuje § 5 ods. 2 ZRK, keďže zánik dlžníka mal za následok jeho nemožnosť konať pred akýmkoľvek súdom. Nespôsobilosť vykonávať právne úkony sa vzťahuje nielen na samotnú základnú zmluvu, ale aj na rozhodcovskú doložku, ktorá sa stala nevykonávateľnou pre neexistenciu jednej z dvoch sporových strán. Neplatnosťou rozhodcovskej doložky sa stal neplatný rozhodcovský rozsudok, pretože rozhodcovský súd stratil akúkoľvek právomoc k rozhodovaniu. Oprávnený síce doplnil exekučné konanie o informáciu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmenky, avšak zmenka nie je súčasťou exekučného titulu, nie je uvedená ani v návrhu na vykonanie exekúcie, čím exekučný súd nemá právomoc rozhodovať o nárokoch z nej. Povinní 2/ a 3/ uviedli, že nemôžu dokázať platnosť a existenciu zmenky, či na nej sú skutočne ich podpisy, ako
bola vyplnená a či je nárokovateľná, pretože ju vyplnenú nevideli, keďže im podľa ZZŠ nikdy nebola predložená k zaplateniu.
16. Povinní 2/ a 3/ v odvolaní ďalej namietali, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul sa v spise nenachádza, čo zistili v roku 2009, kedy boli vyhotovené kópie listín. Dňa 17.02.2022 pri nazeraní do spisu zistili, že stav a počet dokumentov na úvodných stranách je nezmenený a rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v spise stále neexistuje. Povinní 2/ a 3/ považovali za nesporné, že okresný súd pri návrhu na vykonanie exekúcie a pri vydaní poverenia exekútorovi nielenže nedostatočne preskúmal platnosť rozhodcovského rozsudku, ale nepreskúmal ho vôbec, pretože sa v spise nenachádza. Aj keby sa rozhodcovský rozsudok v spise nachádzal povinní uviedli, že by nemohol byť spôsobilým exekučným titulom, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať o nárokoch zo zmenky, keďže mu to rozhodcovská zmluva neumožňovala. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I. ÚS 2615/11 zo dňa 23.07.2012. Exekučný súd tak vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania exekučného titulu, ktorý nebol priložený k návrhu na vykonanie exekúcie, teda v rozpore s Exekučným poriadkom. Povinní 2/ a 3/ preto žiadali exekúciu aj z tohto dôvodu zastaviť. S poukazom na § 202 Exekučného poriadku žiadali, aby súd v zastavujúcom výroku uviedol dôvod zastavenia.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti povinní 2/ a 3/ žiadali exekúciu zastaviť.
18. K odvolaniu povinných 2/ a 3/ sa podaním zo dňa 28.03.2022 vyjadril oprávnený, ktorý napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Oprávnený trval na tom, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie ani na základe povinnými namietaných skutočností. Skutočnosti namietané povinnými mali možnosť namietať v rozhodcovskom konaní, čo však nevyužili a svoje námietky týkajúce sa svojho záväzku, právomoci rozhodcovského súdu v konaní neuplatnili. Povinní boli v základnom konaní nečinní, hoci mali možnosť uplatniť svoje procesné práva v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrhy na zastavenie exekúcie ani podané odvolanie nepredstavujú ďalší opravné prostriedky proti exekučnému titulu a povinní nemajú mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenuli alebo neuplatnili v základnom konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinní v 2/ a 3/ sa vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie a ani ich odvolanie neobsahuje relevantné dôvody, pre ktoré by malo byť uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/820/2009 -329 zo dňa 04.02. 2022 zrušené.
19. K opakovanej námietke o zániku záväzku povinných 2/ a 3/ z dôvodu, že došlo k zániku hlavného dlžníka sa oprávnený stotožnil so záverom súdu a dodal, že zánikom spoločnosti dlžníka nedošlo k zániku žiadneho právneho úkonu či rozhodnutia, ktoré zakladajú a/alebo potvrdzujú nároky oprávneného. Nedošlo ani k zániku záväzkov povinných 2/ a 3/. Záväzok povinného 2/ a 3/ ako jedného z pôvodne solidárnych dlžníkov by zanikol iba v prípade, ak by niektorý zo solidárnych dlžníkov pohľadávku oprávneného uspokojil plnením, resp. inou formou plnenia vedúcou k zániku pohľadávky, a vtedy by zanikli i záväzky ostatných solidárnych dlžníkov. Skutočnosť, ktorá by so sebou niesla vyššie uvedený právny následok však nenastala.
20. Oprávnený nesúhlasil s tvrdením povinných 2/ a 3 o neplatnosti pristúpenia k záväzku. V tejto súvislosti uviedol, že povinní v 2/ a 3/ v článku 5.7 zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpili k peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným 1/ a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinnými 2/ a 3/). Spoludlžníci, t.j. povinný 2/ a 3/ pristúpili k existujúcemu záväzku povinného 1/. Dohoda medzi oprávneným a povinnými 2/ a 3/ je obsiahnutá v tom istom dokumente ako zmluva o revolvingovej pôžičke, čo právny predpis nevylučuje.
21. Za neprípustné považoval oprávnený sporovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré nemá ani vecný základ. S poukazom na § 21 ods. 2 , veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z uviedol, že žiaden z povinných 2/ a 3/ však námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ani neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnil. Nepodali ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona. Oprávnený nepovažoval
za právne prípustné, aby nevyužitie žiadneho z oprávnení podľa zákona o rozhodcovskom konaní (§21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c)) bolo teraz nahradzované v exekučnom konaní tým, že sa bude preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu a platnosť rozhodcovskej doložky.
22. Oprávnený mal za to, že povinní 2/ a 3/ neuvádzajú v odvolaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “), bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinných 2/ a 3/ nie je dôvodné.
24. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.08.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Okresný súd na základe žiadosti pôvodného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 14.09.2009 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie voči povinným 1/ až 3/ pre exekučný titul Rozhodcovského rozsudku č.k. RK-219/06/GR vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom dňa 20.10.2006 na vymoženie sumy 4.990,60 Eur, zmenkovej odmeny 18,60 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená pôvodne označeným povinným 1/ spoločnosťou SEKTOR, s.r.o. (ďalej len povinný 1/) dňa 12.10.2005, ktorú ako zmenkoví ručitelia - avalisti podpísali povinní 2/ a 3/. Zmenka zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným 1/ vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke, ktorú uzavreli oprávnený ako veriteľ s povinným 1/ ako dlžníkom dňa 12.10.2005. Súčasťou zmluvy je aj dohoda veriteľa s povinnými 2/ a 3/ ako spoludlžníkmi upravená v čl. 5.7 Zmluvy, ktorou pristúpili k záväzku dlžníka. Účelom zmluvy o revolvingovej pôžičke bolo poskytnutie pôžičky dlžníkovi - povinnému 1/ vo výške 100.008,- Sk (3.319,66 Eur).
25. Dňa 23.02.2016 podali povinní 2/ a 3/ návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.02.2016, v ktorom aj napriek prechádzajúcemu rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bol ich návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý z dôvodu, že zmluva o pôžičke bolo uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom, ktorí sú obaja podnikateľskými subjektami, pričom vo vzťahu k spoludlžníkom nešlo o hlavný záväzok k veriteľovi, ale o zabezpečenie záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a preto sa nemôžu dovolávať ochrany, tvrdili s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/258/2009 , že ide o vzťah spotrebiteľský. Uviedli, že keď vstupujú s hlavným dlžníkom do zmluvného vzťahu s veriteľom spoludlžníci, sú s hlavným dlžníkom rovnako zodpovední za splnenie dlžnej sumy. Vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke sa podľa povinných 2/ a 3/ by na nich nemalo hľadieť ako na spoludlžníkov podľa § 533 Občianskeho zákonníka , ale ako na dlžníkov podľa ust. § 511 Občianskeho zákonníka o spoločných záväzkoch, pričom dlžníci fyzické osoby majú všetky práva, ktoré spotrebiteľom prislúchajú. Povinní 2/ a 3/ mali za to, že pri zmluve o revolvingovej pôžičke ide zjavne o simulovaný právny úkon zo strany veriteľa s cieľom vyhnúť sa právam spotrebiteľov. Povinní nesúhlasili s tvrdením súdu, že spoludlžníkom, nevznikli žiadne plnenia. Veriteľ plnil len spoludlžníkovi 1, čoho dôkazom je jeho karta a ním realizované platby. Poukázali, že veriteľ im odmietol už pri uzatvorení zmluvy dať jej kópiu, či akýkoľvek daňový doklad, čím peniaze nemohli byť zahrnuté do účtovníctva a tým pádom nemohli byť ani použité na chod firmy.
26. Dňa 23.05.2017 bol okresnému súdu povinným 2/ doručený návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému 1/ z dôvodu, že tento zanikol výmazom z obchodného registra dňa 04.08.2016.
27. Dňa 11.01.2018 boli prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručené návrhy povinného 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie zo dňa 19.05.2017 a dňa 03.01.2018, ktorými žiadali zastaviť exekúciu z dôvodu zlého stavu založenej nehnuteľnosti spolu s vyjadrením oprávneného k týmto návrhom. Oprávnený vo vyjadrení vyjadril nesúhlas s odblokovaním spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. W. W., obec W. W., zapísaných na LV č. XXX, ktorých spoluvlastníkom je povinný 3/ v podiele 1.
28. Dňa 16.03.2018 povinní 2/ a 3/ podali ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedli, že zánikom povinného 1/ bez likvidácie a právneho nástupcu sa stala neplatnou zmluva o revolvingovej pôžičke a následne sa stala neplatnou aj zmenka a všetky dohody, uznesenia a rozhodnutia, ktoré boli
uzavreté a vydané na základe zmluvy, teda aj rozhodcovský rozsudok. Poukázali, že veriteľ im zmluvu napriek žiadostiam nepredložil, kópiu zmluvy im zaslal v roku 2010 okresný súd, dovtedy nevedeli, čo všetko podpísali, nepamätajú sa ani na zmenku. Namietali, že im zmenku nikdy nikto nepredložil na zaplatenie. Zmenka sa síce považuje za predloženú, aj keď bola doručená zo súdnym rozhodnutím, avšak dôkaz, že im bola predložená neexistuje. K uzavretiu zmluvy uviedli, že im bola predložená na podpis bez možnosti vyjadriť sa k nej. Peniaze boli poskytnuté firme (povinnému 1/) na základe obchodeného záväzku preto odmena za pôžičku, všetky poplatky, úroky a sankcie z neplnenia záväzku sú spojené s firmou a mohli sa uplatňovať iba voči nej. Keďže spoludlžníci nemali žiadne práva voči firme, napr. zo zisku, nemali ani povinnosti. Veriteľ si voči nim môže uplatňovať iba občianskoprávne nároky, a to splnenie reálne poskytnutých peňazí 68.006,- Sk po odpočte 8 splátok vo výške 29.668,- Sk, tj. sumy 38.338,- Sk (1.272,39 Eur). V tejto súvislosti povinní 2/ a 3/ poukázali na výšku vykonaných zrážok z ich príjmov na úhradu pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii vo výške 57,48 Eur (povinný 2/) a 6.092,27 Eur (povinný 3/). Sumu presahujúcu nárokovateľnú sumu 1.272,39 Eur, teda sumu 4.734,44 Eur plus 71,46 Eur mesačne od 01.01.2018 až do ukončenia vykonávania zrážok považovali za bezdôvodné obohatenie veriteľa a žiadali, aby oprávnený uvedené bezdôvodné obohatenie vydal s úrokom z omeškania 9% ročne.
29. Podaním zo dňa 29.11.2018 doručenom okresnému súdu dňa 30.11.2018 povinní 2/ a 3/ doplnili návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom v súvislosti so zánikom spoločnosti povinného 1/ uviedli, že záväzok nezanikol, avšak dôsledkom tejto neplatnosti sa týmto záväzkom stala iba istina (skutočne poskytnuté peniaze), ktorá už bola splatená. Povinní uviedli, že k záväzku pristúpili podľa § 533 Občianskeho zákonníka , avšak namietali nedodržanie písomnej formy dohody o pristúpení k záväzku. Taktiež s poukazom na § 534 Občianskeho zákonníka uviedli, že povinnosť plniť mali len voči firme, tj. povinnému 1/, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, čím zaniklo aj spoludlžníctvo. Ak by veriteľ žiadal plnenie záväzku zo spoludlžníctva namietali platnosť rozhodcovskej doložky, keďže ide o priamy občiansky vzťah s veriteľom, založený na nárokoch z rozhodcovského rozsudku.
30. Povinní 2/ a 3/ podaním zo dňa 04.03.2019 opätovne žiadali zastaviť exekúciu, kde okrem skutočností uvedených v predchádzajúcich návrhoch uviedli ako ďalší dôvod zastavenia exekúcie skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal dostatok právomoci na vydanie exekučného titulu z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznal plnenie výhradne zo zmenky, pričom zmluva o revolvingovom úvere, ktorej splnenie zmenka zabezpečovala neobsahuje dohodu, že spory, ktoré vznikli alebo vznikajú v zmenkovom právnom vzťahu budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. S poukazom na bod 20 Zmluvných dojednaní povinní považovali za zrejmé, že jej obsah neumožňuje rozhodcovskému súdu, aby mal právo o nároku veriteľa zo zmenky rozhodnúť ani voči firme ani voči spoludlžníkom. Povinní zároveň tvrdili, že bod 5.7 zmluvy, v ktorom sa uvádza, že spoludlžníci pristupujú k záväzku, nenadobudol platnosť, lebo sa následne nezavrela dohoda o pristúpení k záväzku. V tejto súvislosti uviedli, že v čase uzavretia dohody hlavný záväzok ešte neexistoval.
31. O uvedených návrhoch rozhodol okresný súd unesením sp. zn. 5Er/820/2009 -253 zo dňa 31.07.2019, ktorým prvým výrokom exekúciu voči povinnému 1/ zastavil, druhým výrokom rozhodol o pokračovaní exekúcie voči povinnej 2/ a voči povinnému 3/ a posledným tretím výrokom vo zvyšnej časti návrhy povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania povinných 2/ a 3/ uznesením sp. zn. 43CoE/107/2021 zo dňa 22.09.2021 rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne okresný súd napadnutým uznesením opätovne rozhodol o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie tak, že ich zamietol.
32. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .
33. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP “) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
34. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
35. Podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 23.12.2015 k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
36. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z. ) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
37. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
38. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
39. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví napríklad, ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd ale nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť.
40. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinný do 31.12.2014 (ďalej len ZRK) účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
41. Podľa § 40 ods. 1, písm. c) ZRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
42. Preskúmaním veci sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a vzhľadom na v odvolaní vznesené námietky považuje za potrebné na doplnenie ako prvé vyjadriť sa k tvrdeniu povinných 2/ a 3/, že súdy doteraz neskúmali exekučný titul, resp. nemohli ho preskúmať z dôvodu, že nebol priložený k návrhu na vykonanie exekúcie a nie je doteraz súčasťou spisového materiálu. Odvolací súd uvedenú námietku považuje za nedôvodnú, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že exekučný titul bol okresnému súdu doručený súdnym exekútorom ako príloha žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s ďalšími v žiadosti označenými prílohami. Exekučný titul, ktorým je Rozhodcovský rozsudok č.k. RK-219/06/GR vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom dňa 20.10.2006 je tak od začiatku konania súčasťou spisového materiálu. Keďže ide o originál je založený v prílohovej obálke nachádzajúcej sa na čl. 4 spisu. Z uvedeného dôvodu súdy pri svojich rozhodnutia mohli preskúmavať a aj preskúmavali exekučný titul.
43. Odvolací súd poukazujúc na svoje predchádzajúce rozhodnutia č.k. 43CoE/147/2013 -147 zo dňa 24.04.2013, ako aj č.k 43CoE/107/2021 -289 zo dňa 22.09.2021, ktorými bol okresný súd viazaný, súhlasí so záverom okresného súdu o nespotrebiteľskom charaktere záväzkového vzťahu, a to zmluvy o revolvingovej pôžičke uzavretej dňa 12.10.2005 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom, keďže išlo o vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Ani následné pristúpenie povinných 2/ a 3/ k vyššie uvedenému záväzku nezmenilo charakter hlavného záväzkovo právneho vzťahu, t.j. zmluvy o revolvingovej pôžičke tak, ako bolo viackrát správne konštatované v rozhodnutiach súdov a preto povinných 2/ a 3/, ako pristupujúcich dlžníkov aj napriek tomu, že ide o fyzické osoby nepodnikateľov nemožno považovať v tomto vzťahu za spotrebiteľov. Pristúpenie povinných 2/ a 3/ k záväzku nezaložilo ani nový záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnými 2/ a 3/, a ani nový spotrebiteľský záväzkový vzťah medzi povinnými 2/ a 3/ ako spotrebiteľmi a povinným 1/ - dlžníkom tak, ako tvrdia povinní 2/ a 3/ v odvolaní.
44. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku povinných 2/ a 3/ o tom, že právny vzťah medzi nimi a oprávneným neexistuje, keďže z predloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke vyplýva, že jej súčasťou je aj dohoda veriteľa s povinnými 2/ a 3/ ako spoludlžníkmi (označenými takto v úvodnej časti zmluvy obsahujúcej označenie zmluvných strán) upravená v čl. 5.7 Zmluvy, ktorou povinní 2/ a 3/ pristúpili k záväzku dlžníka (povinného 1/), pričom tak povinný 2/ ako aj povinný 3/ túto zmluvu následne podpísali a zároveň podpísali ako avalisti aj blankozmenku, ktorá uvedený záväzkovo právny vzťah zabezpečovala.
45. K opakovanej námietke povinných 2/ a 3/ o zániku záväzku z dôvodu, že došlo k zániku hlavného dlžníka odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že zánikom spoločnosti dlžníka (povinného 1/) nedošlo k zániku záväzku zo zmluvy o revolvingovej pôžičke voči povinným 2/ a 3/ ako spoludlžníkom, ktorí boli povinní plniť záväzky zo zmluvy spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Zánikom povinného 1/ tak zanikol záväzok len voči nemu, ale keďže ide o solidárny záväzok povinnosť povinných 2/ a 3/ plniť zánikom povinného 1/ nezanikla. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 123/08 z 10.04.2008 „Podľa názoru ústavného súdu je zmyslom zabezpečenia pohľadávky to, aby veriteľ, ktorý nemôže byť uspokojený dlžníkom z dôvodov na strane dlžníka vrátane situácie, že dlžník, ktorý je právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, mal nárok na uspokojenie zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami.“ Okresný súd tiež správne konštatoval, že zánik dlžníka (povinného 1/), nie je spôsobilý bez ďalšieho vyvolať neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, ani rozhodcovskej doložky, ani zmenky, a ani samotného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
46. V súvislosti s námietkou, či v exekučnom konaní je súd povinný skúmať právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, tj. vydať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že v prípade iného právneho vzťahu ako spotrebiteľského, zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. vylučuje možnosť takéhoto skúmania, a to v § 21 ods. 2 a § 40 ods. 1 , písm. c) písm. c) v znení účinnom
do 31.12.2014. Uvedené ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňovalo účastníkom rozhodcovského konania teda aj povinnému 2/ a 3/ uplatniť v rozhodcovskom konaní námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej avšak najneskôr pri prvom úkone vo veci samej (§ 21 ods. 2.) Povinným 2/ a 3/ zákon o rozhodcovskom konaní umožňoval namietať nedostatku právomoci rozhodcovského súdu aj neskôr, a to podaním žaloby na príslušnom súde, ktorou by sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c). V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013) Keďže v prejednávanej veci nebol predmetom konania na rozhodcovskom súde spotrebiteľský právny vzťah, resp. zmenka, na podklade ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, nezabezpečovala spotrebiteľský právny vzťah, okresný súd správne konštatoval, že v tomto exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať platnosť dojednania rozhodcovskej doložky.
47. Pokiaľ povinní 2/ a 3/ namietajú existenciu pohľadávky oprávneného voči nim z dôvodu, že právny vzťah medzi nimi a oprávneným neexistuje (z dôvodov ktoré mali nastať pred vydaním exekučného titulu
- nepredloženie zmenky na zaplatenie, neplatnosť ust. zmluvy o pristúpení k záväzku dlžníka a iné), spochybňuje tým vecnú správnosť exekučného titulu, ktorú exekučný súd nie je oprávnený skúmať. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po materiálnej stránke správny alebo nie, keďže exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť exekučné tituly. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučných titulov. Návrh na zastavenie exekúcie preto nemôže nahradiť procesné prostriedky obrany proti exekučnému titulu, ktorým bolo v prípade rozhodcovského rozsudku podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZRK, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom. Tieto skutočnosti, pre ktoré povinní považujú exekučný titul za nezákonný a následne exekúciu za neprípustnú mali povinní namietať v žalobe o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, čo neurobili. Žalobu mohli povinní 2/ a 3/ podať tak, ako boli o tom správne poučený, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Povinní 2/ a 3/ žalobu nepodali.
48. Odvolací súd v záhlaví rozhodnutia označil aj povinného 1/, proti ktorému už exekúcia bola právoplatne zastavená, a to z dôvodu prehľadnosti vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov exekučného konania.
49. Keďže exekúciu možno zastaviť len z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku a povinní 2/ a 3/ neuviedli také skutočnosti, s ktorými citované zákonné ustanovenie spája povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť, odvolací súd konštatoval, že okresný súd ich návrhy na zastavenie exekúcie zamietol dôvodne.
50. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).