Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-145-2015.pdf
PDF · 117.28 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/145/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: CODOGNOTTO Slovensko s.r.o., Sereďská 255/4013, Trnava, IČO: 35 966 629, zastúpený Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: BELLIGER TRANSPORT, s.r.o., Františkánska 22, Trnava, IČO: 45 972 401, zastúpený JUDr. Katarína Bajová, advokátka, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 62.871,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/76/2014-683 zo dňa 07.10.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 46.671,93 eur s úrokom z omeškania v rozsahu od 8,75 % do 9,25 % odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivej splátky do zaplatenia, ako je podrobne rozpísané vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, keď vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie istiny a úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania nerozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Súd rozhodol o veci na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu pôvodne v konaní uplatnenú vo výške 110.383,35 eur s prísl. titulom nezaplatenej odplaty za prepravu tovaru. Žalobca uvádzal, že prepravu tovaru vykonával na základe písomnej resp. telefonickej objednávky žalovaného, ktorú prepravu i vykonal, ale žalovaný mu za jej vykonanie riadne nezaplatil.
3. Žalovaný namietal nedôvodnosť podanej žaloby, pretoč mu neboli žalobcom riadne doručené všetky faktúry, neobsahovali originály CMR a príslušné doklady k nim, na niektorých faktúrach uvedená cena nesúhlasila s cenou na objednávke, čo bolo podstatou ich neuhradenia a voči niektorým faktúram vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie.
4. V priebehu konania zobral žalobca návrh späť v časti o zaplatenie sumy 12.492,80 eur s úrokom z omeškania a v časti istiny o zaplatenie 35.312,40, o ktoré súd konanie zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu žiadanú žalobcom.
5. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul navrhnutých svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, konkrétnymi faktúrami, objednávkami a medzinárodnými nákladnými listami z ktorých zistil, že návrh je podaný čiastočne dôvodne. Medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o preprave, predmetom ktorých bolo vykonanie prepravy tovaru z dojednaného nákladného miesta do miesta vykládky, k čomu boli predložené zo strany žalobcu i medzinárodné nákladné listy. Žalobca po vykonaní prepravy vystavil za vykonané prepravy faktúry č VF 130198, VF 130200, VF
130202, VF 130203, VF 130206, VF 130207, VF 130208, VF 130209, VF 130210, VF 130291, VF 130293, VF 130295, VF 130297, VF 130304, VF 130309, VF 130316, VF 130317, VF 130318, VF 130319, VF 130321, VF 130325, VF 130329, VF 130349, VF 130353, VF 130357, VF 130361, VF 130362, VF 130363, VF 130364, VF 130365, VF 130366, VF 130367, VF 130382, VF 130455, VF 130460, VF 130466, VF 130468, VF 130469, VF 130471, VF 130556, VF 130557, VF 130558, VF 130559, VF 130560, VF 130561, VF 130562, VF 130563, VF 130564, VF 130565, VF 130570, VF 130571, VF 130572, ktoré neboli žalovaným uhradené v celom rozsahu ale iba Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že títo uzavreli zmluvy o preprave, za ktoré čiastočne ako je uvedené v knihe záväzkov na č.l. 526 - 535 súdneho spisu, podľa ktorého neuhradený zostatok z faktúry VF 130198 je vo výške 718,65 eur, z faktúry VF 130200 vo výške 1008,18 eur, z faktúry VF 130202 vo výške 489,30 eur, z faktúry VF 130203 vo výške 924 eur, z faktúry VF 130206 vo výške 1075,20 eur, z faktúry VF 130207 vo výške 352,54 eur, z faktúry VF 130208 vo výške 1.004,64 eur, z faktúry VF 130209 vo výške 721,14 eur, z i faktúry VF 130210 vo výške 1156,38 eur, z faktúry VF 130291 vo výške 292,74 eur, z faktúry VF 130293 vo výške 712,32 eur, z faktúry VF 130295 vo výške 384,72 eur, z faktúry VF 130297 vo výške 223,80 eur, z faktúry VF 130304 vo výške 389,22 eur, z faktúry VF 130309 vo výške 873,89 eur, z faktúry VF 130316 vo výške 100,34 eur, z faktúry VF 130317 vo výške 1149,54 eur, z faktúry VF 130318 vo výške 985,38 eur, z faktúry VF 130319 vo výške 748,86 eur, z faktúry VF 130321 vo výške 669,48 eur, z faktúry VF 130325 vo výške 1012,92 eur, z faktúry VF 130329 vo výške 1015,02 eur, z faktúry VF 130349 vo výške 838,56 eur, z faktúry VF 130353 vo výške 738,65 eur, z faktúry VF 130357 vo výške 1234,08 eur, z faktúry VF 130361 vo výške 379,68 eur, z faktúry VF 130362 vo výške 377,16 eur, z faktúry VF 130363 vo výške 321 eur, z faktúry VF 130364 vo výške 491,04 eur, z faktúry VF 130365 vo výške 873,89 eur, z faktúry VF 130366 vo výške 669,48 eur, z faktúry VF 130367 vo výške 1082,28 eur, z faktúry VF 130382 vo výške 707,28 eur, z faktúry VF 130455 vo výške 1149,54 eur, z faktúry VF 130460 vo výške 936,36 eur, z faktúry VF 130466 vo výške 327,54 eur, z faktúry VF 130468 vo výške 1149,54 eur, z faktúry VF 130469 vo výške 324,24 eur, z faktúry VF 130471 vo výške 467,34 eur, z faktúry VF 130556 vo výške 798 eur, z faktúry VF 130557 vo výške 943,80 eur, z faktúry VF 130558 vo výške 758,40 eur, z faktúry VF 130559 vo výške 905,88 eur, z faktúry VF 130560 vo výške 751,80 eur, z faktúry VF 130561 vo výške 591 eur, z faktúry VF 130562 vo výške 615 eur, z faktúry VF 130563 vo výške 954 eur, z faktúry VF 130564 vo výške 834 eur, z faktúry VF 130565 vo výške 943,80 eur, z faktúry VF 130570 vo výške 747 eur, z faktúry VF 130571 vo výške 795 eur, z faktúry VF 130572 vo výške 651 eur, ktorých výšku ale žalovaný uznal a tak je v tejto časti žaloba opodstatnená. Ďalšie prepravy boli žalobcom fakturované faktúrami VF 130322, VF 130457, VF 130467, VF 130590, VF 130592 a VF 130594, ku ktorým boli predložené medzinárodné nákladné listy a žalovaný ani tieto prepravy nenamietal. Žalovaný nezaplatenie odôvodňoval tvrdení, že žaloba je podaná predčasne, pretože mu zatiaľ uvedené faktúry neboli doručené resp. boli predložené až k žalobe.
6. Prvoinštančný súd k uvedené argumentu žalovaného uviedol, že faktúry boli žalovanému doručené najneskôr 15.10.2014, kedy splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v konaní, ktorý sa s nimi oboznámil, keď sa vyjadril k návrhu a prílohám a tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie prepravného za vykonanie prepráv a súd zaviazal žalovanú stranu sporu k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu .
7. Žalovaný vzniesol voči časti žalobcom uplatňovaného nároku vyúčtovaného faktúrami č. VF 130302, VF 130303, VF 130323, VF 130324, VF 130360, VF 130462, VF 130463, VF 130464, VF 130465. námietku premlčania s tým, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3-mesačnej lehoty odo dňa uzatvorenia prepravnej zmluvy ako vyplýva z článku 32 ods. 1 písm. c) Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov, s ktorej opodstatnenosťou sa stotožnil i konajúci súd a v tejto časti nárok zamietol. Premlčanie odôvodnil konštatovaním, že žalobca si nárok uplatnil návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2015, pričom k uzavretiu prepravnej zmluvy dochádza dojednaním o jej podstatných častí medzi účastníkmi konania. Za potvrdenie objednávky v danom prípade možno považovať prevzatie zásielky na prepravu t.j. dátum náklady tovaru. Žalovaná strana sporu pri plynutí premlčania vychádzala z dátumu „výhodnejšieho“ pre žalobcu, a to dátumu vykládky tovaru, ale premlčacia doba v uvedených prípadoch začala plynúť už skôr, a to v deň nasledujúci po prevzatí tovaru na prepravu. Návrh bol žalobcom uplatnený podaním návrhu doručeným súdu dňa 22.05.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej výzva na zaplatenie zo dňa 06.03.2013, doručená žalovanej strane sporu dňa 11.03.2014 zastavila plynutie premlčacej doby až do zaslania reakcie žalovaného na túto výzvu dňa 20.03.2014 súd uviedol, že výzva na zaplatenie faktúr, s plnením ktorých bol žalovaný v omeškaní nemožno považovať
za reklamáciu, ktorá má za následok zastavenie plynutia premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady.
8. K faktúram č. VF 130394, VF 130470 žalovaný uvádzal, že k nim žalobca nepredložil medzinárodný nákladný list a k VF 130593, VF 130569 a VF 130597 nepredložil ani objednávku ani medzinárodný nákladný list. Uvedené tvrdenia súd prvej inštancie vyhodnotil poukazom na to, že dôkazné bremeno o uzatvorení zmluvy nesie žalobca, ktorý musí preukázať uzatvorenie zmluvného vzťahu, čo súd nemal za preukázané ani výpoveďou svedka Stefana Codognotta.
9. O úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že žalovaný vykonal čiastočnu úhradu faktúr VF 130198, VF 130200, VF 130202, VF 130203, VF 130206, VF 130207, VF 130208, VF 130209, VF 130210, VF 130291, VF 130293, VF 130295, VF 130297, VF 130304, VF 130309, VF 130316, VF 130317, VF 130318, VF 130319, VF 130321, VF 130325, VF 130329, VF 130349, VF 130353, VF 130357, VF 130361, VF 130362, VF 130363, VF 130364, VF 130365, VF 130366, VF 130367, VF 130382, VF 130455, VF 130460, VF 130466, VF 130468, VF 130469, VF 130471, VF 130556, VF 130557, VF 130558, VF 130559, VF 130560, VF 130561, VF 130563, VF 130564, VF 130565, VF 130570, VF 130571, VF 130572 a to v dňoch 18.11.2013, 15.01.2014, 28.01.2014, 11.02.2014 a 05.03.2014, ako súdu preukázal žalovaný knihou záväzkov na č.l. 526 až 535 súdneho spisu, z ktorých omeškaných úhrad žalobcovi vznikol zákonný nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr až do dňa poslednej čiastočnej úhrady a to v jeho celkovom vyčíslenom vyjadrení vo výške 5.100,70 eur, ktorý súčasne so zvyškom priznanej istiny súd uložil žalovanému zaplatiť . K ostatným faktúram č. VF 130198, VF 130200, VF 130202, VF 130203, VF 130206, VF 130207, VF 130208, VF 130209, VF 130210, VF 130291, VF 130293 súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa poslednej čiastočnej úhrady t.j. 05.03.2014 do zaplatenia a k faktúram č. VF 130291, VF 130293, VF 130295, VF 130297, VF 130304, VF 130309, VF 130316, VF 130317, VF 130318, VF 130319, VF 130321, VF 130325, VF 130329, VF 130349, VF 130353, VF 130357, VF 130361, VF 130362, VF 130363, VF 130364, VF 130365, VF 130366, VF 130367, VF 130382, VF 130455, VF 130460, VF 130466, VF 130468, VF 130469, VF 130471, VF 130556, VF 130557, VF 130558, VF 130559, VF 130560, VF 130561, VF 130563, VF 130564, VF 130565, VF 130570, VF 130571, VF 130572 vo výške 9,25 % ročne (sadzba úroku z omeškania 0,25 % zvýšená o 9 percentuálnych bodov) odo dňa poslednej čiastočnej úhrady do zaplatenia.
10. Žalovaný tiež poukazoval na to, že mu neboli zo strany žalobcu doručené faktúry č. VF 130322, VF 130457, VF 130467, VF 130590, VF 130592 a VF 130594, teda tieto boli podľa neho predčasne žalované. Žalobca ich doručenie žalovanému nepreukázal a tak nenastala ani splatnosť faktúr č. VF 130322, VF 130457 a VF 130467 dňa 28.03.2013 a splatnosť faktúr VF 130590, VF 130592 a VF 130594 dňa 30.04.2013. Z jednotlivých objednávok doložených k faktúram vyplýva, že účastníci konania si dohodli zaregistrovanie faktúry žalovaným s príslušnými CMR a dokladmi k faktúre ako podmienku splatnosti faktúr, ktorej nesplnenie nemožno obísť, k čomu dôkazné bremeno doručenia predmetných faktúr nesie žalobca a tak súd mal za to, že žalovaný sa so zaplatením sumy 1.198,80 eur dostal do omeškania až dňom 15.12.2014, vychádzajúc z dojednanej 60-dňovej lehoty splatnosti, so zaplatením sumy 1.533,18 eur dňom 15.11.2014, vychádzajúc z dojednanej 30-dňovej lehoty splatnosti, so zaplatením sumy 1.533,18 eur dňom 15.11.2014 vychádzajúc z dojednanej 30-dňovej lehoty splatnosti, so zaplatením sumy 1.466,40 eur dňom 15.12.2014, vychádzajúc z dojednanej 60- dňovej lehoty splatnosti, so zaplatením sumy 1.116 eur dňom 30.11.2014, vychádzajúc z dojednanej 45-dňovej lehoty splatnosti a so zaplatením sumy 1.459,80 eur dňom 15.11.2014, pričom tieto lehoty začali plynúť nasledujúci deň po 15.10.2014, kedy žalovaný udelil plnomocenstvo právnemu zástupcovi a kedy došlo najneskôr k doručeniu faktúr vrátane príloh žalovanému, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.198,80 eur od 15.12.2014, zo sumy 1.533,18 eur od 15.11.2014, zo sumy 1.533,18 eur od 15.11.2014, zo sumy 1.466,40 eur od 15.12.2014, zo sumy 1.116 eur od 30.11.2014, zo sumy 1.459,80 eur od 15.11.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroky z omeškania zamietol.
11. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 756 Obchod. zák., podľa ktorého aplikoval na súdenú vec Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný ako vyhl. č. 11/1975 Zb. a jej články č. 1, 4, 31, 32, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia odkázal.
12. Pri úrokoch z omeškania vychádzal z ust. § 369 ods. 1 Obchod. Zák. účinnom do 31.01.2013 v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. a na § 1 ods. 1 nar. vlády č. 21/2013 Z.z.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nepreukázania samotnej opodstatnenosti žalovaného nároku. V odvolacích dôvodoch odvolateľ zdôraznil, že odvolanie podáva iba voči časti, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť, keď časť odvolaním napadnutého výroku rozsudku tvorí i pevná suma úrokov z omeškania vypočítaná vo výške 5.100,70 eur, v ktorej časti je ale rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože súd zaviazal žalovaného k úhrade pevnej sumy úrokov z omeškania, ale z odôvodnenia rozsudku nie je možné preskúmať, akým spôsobom bol tento výpočet vykonaný a ako oprávnenosť výšky súd zistil. Na str. 11 rozhodnutia v poslednom odseku síce súd pri posudzovaní vyčísleného úroku z omeškania pevnou sumou uviedol, že vychádzal zo skutočnosti, podľa ktorej zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade, čo ani nie je sporné, nepreskúmateľný je však spôsob výpočtu konkrétnej sumy, ku ktorej chýba riadne odôvodnenie, čo zakladá dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia.
14. Žalovaný poukazoval i na to, že vo svojich objednávkach podmienil splatnosť úhrady za vykonanú prepravu predložením originálov CMR ako dokladu o vykonaní medzinárodnej prepravy, žalobcu bezprostredne po vykonaní konkrétnej prepravy opakovane vyzýval na predloženie originálov týchto dokladov i s nevyhnutnými prílohami, napriek tomu ale žalobca žalovanému doručil len faktúry bez súvisiacich originálov príloh a vykonanie prepravy tým nezdokladoval. Odvolateľ dal do pozornosti faktúry VF 130322, VF 130457, VF 130467, VF 130590, VF 130592 a VF 130594, ktoré žalobca súdu doložil v kópii, ku ktorým stále nepredložil originály dokladov o vykonaní prepravy, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a tiež sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý argumentoval tým, že tieto úhrady sú teda žalované pred splnením dohody o preukázaní vykonanej prepravy. Súd síce uviedol, že splatnosť faktúr určil podľa dátumu prevzatia plnej moci právnym zástupcom žalovaného, ktorý deň považoval za preukázaný termín doručenia faktúr žalovanému, tým ale nie je preukázané i splnenie povinnosti o doručení originálnych dokladov CMR o vykonaní prepravy, ktoré nedostatky zakladajú opodstatnenosť pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.11.2015 žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení zdôraznil, že odvolanie žalovaného je podané zrejme iba z dôvodu oddialenia plnenia s odkazom na uvedenie údajnej inej vady konania, ktorá má mať za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci a údajnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia. K námietke súvisiacej s nepreskúmateľnosťou výpočtu pevnej sumy úrokov z omeškania vo výške 5.100,70 eur žalobca poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že presný výpočet tejto sumy vykonal a predložil súdu v priebehu konania, žalovaný mal možnosť sa s nim oboznámiť a sa k nemu vyjadriť, pričom ani v odvolaní tento výpočet nespochybňuje, preto žalobcovi nie je zrejmé, v čom považuje odvolateľ rozhodnutie za nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie výstižne a konkrétne uviedol všetky príslušné faktúry, ktorých sa úrok z omeškania týka, presne označil čísla listov súdneho spisu, ktoré obsahujú výpočet, preto takýto odvolací dôvod považuje žalobca za neopodstatnený až šikanózny. K námietke nedoručenia originálov CMR žalobca zdôraznil, že žalovaný vykonanie prepravy ani raz nespochybnil, čo nevykonal ani v priebehu súdneho konania, ak súd deň splatnosti faktúr určil deň nasledujúci po udelení plnomocenstva žalovaného právnej zástupkyni, kedy najneskôr došlo k doručeniu návrhu vrátane príloh k faktúram, čo znamená, že tvrdenie žalovaného o neobdržaní originálov nie je pravdivé. Preukazovanie doručenia faktúr podacími lístkami označil žalobca za pomôcku obrany pre „neplatičov“.
16. Odvolací súd preto vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu zo zák. č. 160/2015 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 01.07.2016, kedy ešte nebolo o odvolaní rozhodnuté, doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu za účelom podania odvolacej repliky odvolateľovi, ktorý v podaní zo dňa 25.05.2017 zotrval na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní, ktoré sú obsahovo totožné s podaným odvolaním, preto odvolací súd obsah podanej repliky neopakuje a poukazuje iba na vyššie popísané odvolanie.
17. Odvolacia replika bola doručená na vyjadrenie žalobcovi, ktorý v odvolacej duplike zo dňa 08.06.2017 uviedol, že odvolateľ v replike len zopakoval odvolacie dôvody, z čoho opäť možno dospieť k záveru, že jediným dôvodom podaného odvolania bolo predĺžiť trvanie súdneho konania a oddialiť tak získanie exekučného titulu žalobcom. Okrem toho zdôraznil, že medzičasom Bc. Zuzana Zacharová ako vlastník žalovaného sa zbavuje vlastníctva, kedy došlo k prevodu jej obchodného podielu na americkú
spoločnosť SONDER & Nobleman LLC. so sídlom Coastal Higway Lewes 16192, Delaware 19958, Spojené štáty americké, a zároveň bola ako konateľ vymazaná z obchodného registra, dňom 05.06.2017 čo znamená, že dochádza k zbavovaniu sa spoločnosti a tým i povinnosti zo strany pôvodnej vlastníčky, ktorá bola jediným spoločníkom a konateľom žalovaného a ktorá mohla zabezpečiť realizáciu plnenia. Po výmaze konateľky zostala žalovaná spoločnosť nefunkčná a bez konateľa. K uvedenej duplike pripojil žalobca i výpis z obchodného registra, s ktorým tvrdené skutočnosti súvisiace s prevodom obchodného podielu a výmazom konateľky a spoločníčky potvrdil.
18. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
20. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
21. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav pri dodržaní ustanovení príslušného právneho predpisu. Predmetom odvolacieho konania je teda posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a posúdenie či pohľadávka žalobcu uplatňovaná v návrhu je opodstatnená.
22. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že medzi stranami sporu bol uzatvorený záväzkový zmluvný vzťah upravený Obchodným zákonníkom v spojení s vyhl. č. 11/1975 Zb. a to Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorá právna úprava sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru. Záväzkový vzťah tak vznikol medzi dopravcom, ktorým je žalujúca strana sporu a odosielateľom, ktorým je žalovaný.
23. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania konštatuje jeho opodstatnenosť práve v súvislosti s nepreskúmaním povinnosti súvisiacej s úhradou úroku z omeškania vyjadreného v kapitalizovanej forme vo výške 5.100,70 eur, ktorý uložil prvoinštančný súd ako povinnosť žalovaného zaplatiť súčasne i s nárokom na úhradu čiastky 46.671,93 eur istiny, ku ktorej samostatne priznal súd úroky z omeškania.
24. V čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie platila pre odôvodnenie rozsudku právna úprava vyplývajúca z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá v podstate korešponduje s právnou úpravou uvedenou v § 220 ods. 2 C.s.p. a z ktorej vyplývajú náležitosti, ktoré musí odôvodnenie rozhodnutia obsahovať a ktoré príslušný právny predpis od odôvodnenia rozhodnutia vyžaduje.
25. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p (2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. S poukazom na citované právne ustanovenie je povinnosťou súdu, aby sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vyporiadal s argumentáciou sporových strán tak, aby sa každá strana sporu z neho dozvedela o dôvodoch prijatia či odmietnutia jej argumentu. Súd tak musí po popísaní skutkového stavu vzhľadom na vykonané dôkazy, i keď odôvodnenie nemá byť súhrnom súdneho spisu, vysvetliť a objasniť i čiastkové zistenia tak, aby odôvodnenie rozsudku bolo zrozumiteľné, konzistentné, logické, a tým i preskúmateľné. V tejto súvislosti odvolací súd vytýka prvoinštančnému súdu, že vo vzťahu k priznanej sume kapitalizovaného úroku z omeškania odkázal iba na číslo listu 526 - 535 súdneho spisu, podľa ktorých žalujúca strana kapitalizovaný úrok vyčíslila sumou 5.100,70 eur. Prvoinštančný súd sa tak obmedzil iba k odkazu na čísla listu súdneho spisu bez toho, aby bolo možné z odôvodnenia rozhodnutia spôsob a správnosť tohto výpočtu preskúmať. Z takéhoto odôvodnenia nie je možné ustáliť konkrétnosť skutkových zistení v spojení s úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení zistených dôkazov a takýmto vyhodnotením skutkového stavu súd znemožnil žalovanej strane uskutočniť jej patriace procesné právo, ktorým je právo na to, aby jej bol poskytnutý jasný, zrozumiteľný a logický rozsudok v spojení s jeho odôvodnením. Uvedený nedostatok tak založil i jeden z dôvodov pre zrušenie predmetného rozhodnutia v časti uloženej povinnosti zaplatiť kapitalizovanou formou vyjadrený úrok z omeškania.
27. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie i nezrovnalosti súvisiace napr. s faktúrou č. VF 130322 (č.l. 176), na ktorú skutočnosť odvolateľ poukazoval, z ktorej plnenie súd prvej inštancie posúdil ako nárok na zaplatenie za riadne a včas vykonanú prepravu, ktorej dôvodnosť bola súdu preukázaná predložením nákladného listu. ktorý ale nesúvisí s identifikačnými údajmi na CMR a objednávke, preto takýto dôkaz nemôže preukazovať, že jeho doručením právnemu zástupcovi došlo k
splneniu povinnosti a preukázaniu opodstatnenosti na plnenie, čím je spochybnený nárok na zaplatenie žalovanej istiny, ktorého je súčasťou.
28. Vzhľadom na námietky, ktoré vznášal žalovaný v spojení s nedoručením originálov dokladov CMR o vykonaní medzinárodnej prepravy odvolací súd súladne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že námietka odvolateľa o nedoručení originálov CMR ako dokladu o vykonaní medzinárodnej prepravy neobstojí a doručením týchto dokladov právnemu zástupcovi žalovaného došlo k jej splneniu, preto je nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po tomto doručení opodstatnený. Je potrebné, ale preskúmať a povšimnúť si, či doklady, ktoré predložil žalobca sú zhodné a navzájom súvisiace, práve na nesúlad dôkazu, ktorý je v konkrétnom prípade faktúry č. VF 13322 a ktorý vytýka odvolací súd súdu prvej inštancie. Samotný nedostatok doručenia originálnych dokladov CMR o vykonaní prepravy žalovanej strane sporu, v prípade, že boli doručené počas súdneho konania nemôže zakladať nesprávnosť či neopodstatnenosť nároku na zaplatenie.
29. Odvolací súd okrem toho upozorňuje súd prvej inštancie i na skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra, ktorý predložil v rámci vyjadrenia zo dňa 08.06.2017 žalobca odvolaciemu súdu, žalovaná spoločnosť po prevode obchodného podielu z jedinej spoločníčky Bc. Zuzany Zacharovej na spoločnosť SONDER & Nobleman LLC. so sídlom Spojené štáty americké, Delaware 19958 je od 05.06.2017 bez štatutárneho orgánu, to znamená, že nemá zástupcu, ktorý môže za ňu konať. Uvedená skutočnosť znamená, že súd prvej inštancie musí vychádzať z právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje postup, ak spoločnosť nemá zástupcu, ktorý za ňu môže konať, akým spôsobom je potrebné konateľa nahradiť, ak to neupravuje spoločenská zmluva. Žalovaný ako právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorý u žalovanej spoločnosti v súčasnosti absentuje.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodnutie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu ju vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na § 396 ods. 3 C.s.p.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).