Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-172-2016.pdf
PDF · 100.67 KB
No categories available
25C/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Z. D., N.. XX.XX.XXXX, A. M. Š., Q. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená Q.. J. Š., P.C. B. B. M. B., B. S. XXX/ XX, proti žalovanému: W. E. B., B.. T.. Y.. , P.. B.., J.: XX XXX XXX, W. XX, A., v konaní právne zastúpený P. K. Q.. P. E., B.. T.. Y.., K. XX, A., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia X XXX,XX Eur, takto
rozhodol:
I. žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému, do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe žiadosti jej bola schválená výška úveru X XXX Eur s ročnou úrokovou sadzbou XX,XX %. Žalovaný si okamžite započítal poplatok XXX,XX Eur. Podľa žalobkyne zmluva neobsahuje všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Žalovaný poskytol žalobkyni z predmetného úveru sumu X XXX,XX Eur, pričom žalobkyňa spolu zaplatila žalovanému sumu X XXX,XX Eur. Keďže žalobkyňa považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplýva z rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalobkyňou zaplatená a sumou, ktorá bola žalobkyni poskytnutá žalovaným. Žiadala teda vydať bezdôvodné obohatenie vo výške X XXX,XX Eur. Predmetný úver považovala za úžerný pre neprimeranú výšku úroku.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poprel, že by predmetná úverová zmluva nemala povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7 ods. 7.1. zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Údaj o konečnej splatnosti úveru sa nachádza v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, a teda podľa názoru žalovaného zmluva obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zmluva uzatvorená medzi stranami konania obsahuje výšku splátky, termíny splatnosti, ako aj počet splátok. Pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré tvrdenia žalobkyne o rozpisovaní
splátok popiera. Žalovaný ďalej vo vzťahu k namietanej výške odplaty - úrokovej sadzbe za úver uviedol, že zákonodarca v čase uzatvorenia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku, a to úrokovú sadzbu úveru. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery (XX,XX %) je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Žalovaný ďalej uvádzal, že žalobkyňa dobrovoľne uzatvorila dohodu o poskytnutí služby, vedome pristúpila k jej uzatvoreniu a vedela o právach a povinnostiach z nej plynúcich. Podľa žalovaného ide o individuálne dojednanie, ktoré má povahu fakultatívneho záväzku.
4. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže mal za to, že boli splnené podmienky pre jeho vydanie. Súd uložil žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na § 356 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a na § 365 ods. 1 písm. a), b), h) Civilného sporového poriadku, pričom uviedol, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie nebola splnená podmienka podľa § 274 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil a súčasne predložil vyjadrenie k žalobe.
6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že na čl. XX spisu sa nachádza vyjadrenie k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX spolu s ospravedlnením neúčasti zo dňa XX.XX.XXXX zo strany právnej zástupkyne žalovaného, doručené do podateľne súdu dňa XX.XX.XXXX s úradným záznamom „do kancelárie doručené dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod“. Rozhodujúcim je v tomto prípade to, že žalovaný sa cestou svojej právnej zástupkyne k veci samej vyjadril a ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným príslušnému súdu v deň pojednávania, a to aj s označením spisovej značky. Na ťarchu žalovaného nemôže ísť skutočnosť, že jeho podanie bolo do príslušnej kancelárie doručené až po pojednávaní, pretože je úlohou súdu, aby tieto organizačno-technické záležitosti mal zaistené tak, aby nešli na ujmu strán konania. Z uvedeného je potom zrejmé, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci nariadiť nové pojednávania v zmysle § 177 a nasl. Civilného sporového poriadku a následne vo veci opätovne konať a rozhodnúť.
8. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, vyjadreniami žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento stav:
9. Dňa XX.XX.XXXX účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísala najprv dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa ako dlžníčka s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške X XXX Eur s mesačnou splátkou XX,XX Eur, s počtom splátok XX. V zmluve je uvedená RPMN za úver vo výške XX,XX %, ročná úroková sadzba vo výške XX,XX % a priemerná RPMN vo výške XX,XX %. V tejto kolónke sa uvádza aj požadovaná čiastka revolvingu XXX,XX Eur, RPMN pri revolvingu XX,XX % a ročná úroková sadzba revolvingu XX,XX %.
10. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, s výnimkou RPMN, ktorá je pri úvere vo výške XX,XX % a pri revolvingu XX,XX %. Žalovaný ako veriteľ túto zmluvu podpísal dňa XX.XX.XXXX.
11. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere má celkovo 13 bodov. Na druhej strane pokračuje úverová zmluva drobným písmom, bodmi 7 až 13. V bode 8 je o málo väčším písmom označenie: „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1. s týmto textom: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške XXX,XX Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške XXX,XX Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohy tejto dohody o poskytnutí služby.
12. V bode 8.2. sa uvádza: “Dlžník je oprávnený, nie však povinný, požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok úveru/revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne, alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru, alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia ako dva mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety, ktoré sú potrebné na naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník právny nárok. Žiadosť musí byť písomná a musí obsahovať meno, priezvisko dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok úveru/revolvingu, ktorých splatnosť dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a datovaná. Právo dlžníka na odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu podľa splátkového kalendára v jednotlivom prípade zaniká, pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo dlžníka doručená veriteľovi v deň nasledujúcom po dni, v ktorom omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru/revolvingu dosiahlo tridsať dní.
13. Až do bodu 8.6. sú uvedené údaje týkajúce sa spornej dohody. Pod bodom 8.6. je podpis žalobkyne s dátumom XX.XX.XXXX a podpis s pečiatkou žalovaného s dátumom XX.XX.XXXX. Pod nimi pokračuje text úverovej zmluvy bodmi 9 až 13, ktorý je ukončený dátumami a podpismi, tak ako predtým.
14. Ako vyplýva z Prehľadu platieb úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX, žalovaný celkovo vyplatil žalobkyni X XXX,XX Eur a bola mu uhradená suma X XXX,XX Eur, pričom podľa žalovaného má žalobkyňa ešte doplatiť X XXX,XX Eur.
15. Predmetnú úverovú zmluvu, vrátane dohody o možnom odklade splátok, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ).
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. V § 53 ods. 4 OZ sú demonštratívne uvedené niektoré neprijateľné zmluvné podmienky a medzi nimi (s účinnosťou od 13.06.2014) je pod písm. v) uvedená aj neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
24. Prechodné ustanovenie § 879p OZ nerieši spomínanú právnu úpravu § 53 ods. 4 písm. v), a preto je potrebné aplikovať ho aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely príslušného zákona, ktorým je zákon č. 102/2014 Z. z. Tento záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR XMCdo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola informovaná o spornom poplatku za možný odklad splátok a navyše za tento poplatok nedostáva protiplnenie.
25. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
27. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pri procese uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo k prejavu vôle zo strany žalobkyne smerujúcemu k uzatvoreniu zmluvy, ktorý bol určený žalovanému. Žalovaný postupoval tak, že jeho prejav vôle obsahoval zmenu týkajúcu sa výšky RPMN, ktorá je v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. obligatórnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo značí, že sa jedná o odmietnutie návrhu žalobkyne a ide o nový návrh žalovaného. Tento nový návrh však zo strany žalobkyne prijatý nebol. Nakoľko žalovaný mal žalobkyni poskytnúť iný úver a za iných podmienok, aké boli uvedené v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere žalobkyňou zo dňa XX.XX.XXXX, schválením revolvingového úveru žalovaným dňa XX.XX.XXXX s údajmi rozdielnymi oproti údajom požadovaného revolvingového úveru, ide zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu žalobkyňou v zmysle ustanovení § 43c ods. 2 a 46 ods. 2 veta prvá OZ, ktorý by okrem iného musel obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ustanovením § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
30. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 OZ.
31. Aj v prípade, ak by uvedená zmluva o revolvingovom úvere bola platným právnym úkonom, bola by bezúročná a bez poplatkov, keďže v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. musí zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj konečnú splatnosť úveru a správnu výšku RPMN, čo však neobsahuje. Pod konečnou splatnosťou úveru zákonodarca v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z. nepochybne nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písm. g) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline XCo/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX). Súdu je známe množstvo rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktoré neuvedenie konečnej splatnosti úveru priamo v zmluve kvalifikovali ako nedostatok spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Nič na tom nemení ani predložené Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré uvádza dátum poslednej splátky úveru, keďže žalovaný nepreukázal, či toto oznámenie bolo spotrebiteľovi skutočne doručené.
32. Súd v konaní zistil, tak ako bolo uvedené vyššie, že RPMN uvedená v bode 6 zmluvy sa nezhoduje RPMN uvedenou v bode 5 zmluvy. Dôležité je najmä zistenie, že RPMN je v oboch prípadoch, tak pri riadnom úvere, ako aj pri revolvingovom úvere, nižšia ako ročná úroková sadzba, čo pri riadnom výpočte RPMN v žiadnom prípade nemôže nastať. Je teda zrejmé, že výška RPMN alebo výška úrokovej sadzby je v zmluve uvedená chybne. Obe tieto náležitosti sú však podstatné a v zmluve musia byť uvedené správne. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K totožnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
33. Súd by rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia čo do dohody o poskytnutí služby aj v prípade platnej zmluvy, keďže súdu je zrejmé, že táto zmluvná podmienka bola už mnohokrát určená za neprijateľnú, a to z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a neposkytla spotrebiteľovi protiplnenie a tiež z dôvodu, že uzatvorenie tejto dohody bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy, aj keď to žalovaný často popieral. Súd mal za to, že žalovaný sa mal zdržať použitia tejto zmluvnej podmienky, resp. pri svojich výpočtoch týkajúcich sa zostatku nesplateného úveru mal sumy poskytnuté v minulosti na túto neprijateľnú zmluvnú podmienku zarátať na platby týkajúce sa úveru. Keďže tomu tak nebolo, súd mal za to, že žalovaný je povinný vydať aj finančné prostriedky, ktoré dostal z titulu tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Žalobkyni bola vyplatená suma X XXX,XX Eur, pričom žalovanému zaplatila sumu X XXX,XX Eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje X XXX,XX Eur, ktoré súd priznal žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia.
35. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná v celom rozsahu. Súd jej teda priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.