Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-41-2022.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ W. V., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, 2/ Q. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, zastúpených JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, Čadca, IČO: 42 071 828, proti žalovaným: 1/ V. M., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, H., 2/ Q. F., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 3/ V. M., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 4/ MUDr. C. B., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX, 5/ P. W., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX/C, H., 6/ Q. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX, 7/ Ing. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/X, K., 8a/ P. K., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, S. XX/XX, M. S., 8b/ V. C., nar. XX. XX. XXXX, S. XX/XX, M. S., 9/ V. J., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX, 10/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 11/ W. X., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX, 12/ Q. M., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX, 13/ P. H., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 14/ Q. V., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX/XX, A., 15/ Q. E., neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 16/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, K., Česká republika, 17/ JUDr. V. D., nar. XX. XX. XXXX, M. XXX/XX, V., 18/ Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, M. L.., Česká republika, 19/ V. D., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 20/ Q. V., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 21/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX, 22/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, 23/ MVDr. P. K., CSc., nar. XX. XX. XXXX, H. XXXX/X, K., 24/ T. D., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, C., Česká republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 24/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/29/2020-266 zo dňa 27. 04. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom proti žalovaným 1/ až 23/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Žalobcom proti žalovanému 24/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosti CKN č. 431 - orná pôda o výmere 1070 m2, CKN č. 8406/1 - orná pôda o výmere 65 m2, CKN č. 8406/2 - orná pôda o výmere 507 m2, CKN č. 8409/1 - orná pôda o výmere 31 m2, CKN č. 8409/2 - orná pôda o výmere 377 m2, identické s časťou pozemkov EKN, katastrálne územie B., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela EKN č. 3768/1 - orná pôda o výmere 3449 m2, LV č. XXXX ako parcela EKN č. 3769/1 - orná pôda o výmere 2804 m2, LV č. XXXX ako parcela EKN č. 3772 - trvalý trávnatý porast o výmere 3149 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 54/2018 patria do výlučného vlastníctva žalobcu 1/, výrokom II. určil, že nehnuteľnosti CKN 432 - orná pôda o výmere 355 m2, identická s časťou pozemkov EKN, katastrálne územie B., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela EKN č. 3768/1 - orná pôda o výmere 3449 m2, LV č. XXXX ako parcela EKN č.
3769/1 - orná pôda o výmere 2804 m2, LV č. XXXX ako parcela EKN č. 3772 - trvalý trávnatý porast o výmere 3149 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 54/2018 patria do výlučného vlastníctva žalobcu 2/. Vychádzal z toho, že žalobca 1/ nehnuteľnosti získal dedením od matky K. V., rod. E., ktorá ich získala dedičstvom od svojho otca (starého otca žalobcu 1/) Y. E.. Žalobca 2/ získal nehnuteľnosti od matky D. E., rod. E.. Právni predchodcovia žalobcov Y. E. a D. E., rod. E. získali vlastnícke právo faktickou reálnou deľbou medzi pozemkoknižnými spoluvlastníkmi v pozemkoknižných vložkách č. XXX - XXX katastrálne územie B., ku ktorej deľbe došlo pred rokom 1950 a nebola pozemkovoknižne vykonaná. Od reálnej deľby užívali Y. E. a D. E., rod. E. svoje pozemky nerušene a dobromyseľne, hospodárili na nich, platili kontingenty a o úrodu z pozemkov sa s inými nedelili, t. j. nakladali s pozemkami ako so svojim výlučným vlastníctvom, pričom v ich držbe neboli po celú dobu nikým rušení. Právni predchodcovia získali vlastnícke právo reálnou deľbou a žalobcovia na základe dedenia (osvedčenie o dedičstve zo 04. 10. 2001 D 549/2000, rozhodnutie Štátneho notárstva D 196/66 z 26. 04. 1966, osvedčenie o dedičstve 5D/499/2010 z 01. 06. 2011). Právni predchodcovia nezosúladili nesprávny formálny zápis v katastri nehnuteľností s hmotnoprávnym stavom, podľa ktorého boli výlučnými vlastníkmi svojich pozemkov a z toho dôvodu predmetom dedičstva boli len podiely v pozemkoknižných parcelách č. 3768, 3769, 3772, preto žalobcovia mali naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP na určení vlastníckeho práva k pozemkom, t. j. na zosúladení skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva teda spoluvlastníctva vedeným na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Novovytvorené pozemky boli najskôr zmapované ako pozemky EN pred THM č. 2987, 2997, 3000 vedené na užívateľa K. V., rod. E. a EN pred THM č. 2986 na užívateľov J. E., D. E., rod. E.. K reálnej deľbe došlo v rámci celých pozemkoknižných vložiek XXX - XXX, teda nedošlo k deľbe len na parcelách PKN č. 3768, 3769, 3772 zapísaných v uvedených pozemkoknižných vložkách, ale boli podelené všetky pozemkoknižné parcely v nich uvedené, t. j. delili sa pozemkoknižní vlastníci nielen v rámci jednotlivých pozemkoknižných parciel, ale v rámci celých pozemkoknižných vložiek. Z identifikácie v geometrickom pláne je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti sú identické s časťami parciel EKN č. 3768/1 - orná pôda o výmere 3449 m2, EKN č. 3769/1 - orná pôda o výmere 2804 m2, EKN č. 3772 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3149 m2 zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. B., z čoho je zrejmé, že parcely EKN boli pred zápisom parciel EKN po ROEP-e parcelami PKN rovnakých čísel 3768, 3769, 3772. Pozemkoknižní spoluvlastníci boli v pozemkoknižnej vložke zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, napriek tomu, že minimálne od roku 1950 užívali už nehnuteľnosti na základe skutočnej deľby a držby, t. j. reálne rozdelené nehnuteľnosti mali pozemkoknižní spoluvlastníci v skutočnej držbe minimálne od roku 1950 do vzniku evidencie nehnuteľnosti (EN) v roku 1964, t. j. 14 rokov, z čoho je zrejmé, že od zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou a držbou do zmapovania reálne vydelených a užívaných nehnuteľností ubehla doba minimálne 14 rokov nerušeného užívania reálne vydelených nehnuteľností, ohraničených prírodnými hranicami medzami, ktoré boli v čase vzniku evidencie nehnuteľností reálne vydelené, nerušene užívané a zmapované mapami EN pred THM, ktoré preukazujú, že pozemkoknižné parcely ako celok boli podelené medzi pozemkoknižných spoluvlastníkov. Došlo teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k celku, t. j. k celým pozemkoknižným parcelám a nie len k ich časti reálnou deľbou, zámenami do roku 1950. Poukázal na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnené v Zbierke IV., podľa ktorého u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhší čas užívajú nehnuteľnosti reálne rozdelené na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemkoknižne vykonané, pričom právny stav platný na Slovensku do 31. 12. 1950 pripúšťal aj takéto riešenie a netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určitý spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, ktorá dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Ďalej vychádzal z toho, že väčšina žalovaných (žalovaní 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 14/, 20/, 21/, 22/, 23/) súhlasila s tým, že výlučnými vlastníkmi sú žalobcovia na základe reálnej deľby a dedenia a nerobili si nárok do sporných nehnuteľností. Aj keď sa niektorí žalovaní nevyjadrili, alebo nevedeli sa vyjadriť (žalovaní 3/, 8/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/), ich nečinnosť nemožno pripísať ako negatívny dôkaz v neprospech žalobcov vzhľadom ku koncentračným lehotám podľa § 167 CSP. Preto u nich vychádzal zo záveru, že nevzniesli konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporovali určenie konkrétneho vlastníckeho práva v prospech žalobcov, čo vyhodnotil v ich prospech.
Tvrdenia žalobcov, že sa jednalo o vydelené pozemky, potvrdili aj svedkyňa V. L., rod. M. a svedok Q. Q., pričom rodičia, ani prarodičia žalovaného 24/ na týchto nehnuteľnostiach nepracovali, takisto ako ani žalovaný 24/, takisto ako ani ostatní žalovaní spoluvlastníci, resp. ich právni predchodcovia. Nebol tu žiaden spor, ktorý by vnímali, len právni predchodcovia žalobcov si brali úrodu z nehnuteľností. Čo sa týka žalovaného 24/, tento mal a aj jeho právni predchodcovia mali reálne vydelené nehnuteľnosti, na ktorých pracovali len oni a brali z nich úrodu, avšak tieto nehnuteľnosti netvoria predmet konania, keďže sa nachádzajú v inej lokalite. Ďalej súd vychádzal z toho, že pokiaľ žalovaný 24/ vyjadril nesúhlas s tým, že žalobcovia boli výlučnými vlastníkmi vydelených nehnuteľností a tvrdil, že na nehnuteľnostiach pracovali jeho právni predchodcovia, žiadne dôkazy k tomu nepredložil. Na ohliadke na mieste samom uviedol, že on na vydelených nehnuteľnostiach nikdy nepracoval. Deda na nich pracovať nevidel, lebo zomrel, keď mal 9 rokov. Následne uviedol, že si osobne nespomína, či to bolo konkrétne na týchto pozemkoch, videl, keď babička vychádzala z domu a išla smerom k predmetným pozemkom sadiť zemiaky, nemôže však dokázať, že pracovali konkrétne na týchto sporných nehnuteľnostiach. Trval na tom, že babička musela pracovať, lebo odovzdávali kontingent, na vlastné oči však nevidel, že by pracovali na týchto konkrétnych sporných nehnuteľnostiach, že by brali úrodu z týchto konkrétnych nehnuteľností a že by kontingent odvážali z konkrétnych označených nehnuteľností, ktoré boli na ohliadke geodetom zidentifikované. Z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a žalobcom ako plne úspešným v spore ho nepriznal vzhľadom k tomu, že za neusporiadaný stav vlastníctva nemôžu žalovaní, ani žalobcovia.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 24/, považujúc ho za nesprávny, pretože je právoplatný dedič podielov k pozemkom, o ktorých sa viedol spor, ktoré sú riadne zapísané v katastri nehnuteľností, a preto sa domáhal svojich spoluvlastníckych práv a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 24/ žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Poukázali na to, že žalovaný 24/ pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by popierali ich skutkové tvrdenia a neuviedol ani žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť svojej obrany. Preto jeho odvolanie považovali za nedôvodné a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný 24/ sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný 24/, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného 24/ krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácii konania, čo znamená, že sporové strany musia prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, t. j. skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany a návrhy na vykonanie dôkazov uplatniť včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (čl. 8, § 149, § 153, § 154, § 185 ods. 1 CSP), pričom ak sa tak nestane, znamená to pre sporovú stranu neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, t. j. prehru v spore. Žalovaný 24/ síce vyjadril nesúhlas s tým, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností, avšak uvedené z jeho tvrdení nevyplynulo, pričom
tvrdenia žalobcov boli potvrdené žalovanými 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 14/, 20/, 21/, 22/, 23/, výpoveďami svedkov a geometrickým plánom, pričom neboli popreté ani žalovanými 3/, 8/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, t. j. považujú sa aj u nich za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Žalovaný 24/ na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy v stanovenej dobe neuviedol, t. j. neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, a preto bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď z ním uvádzaných dôvodov žalobe žalobcov vyhovel.
8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného 24/, či už počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý napriek plnému úspechu žalobcov v spore im proti žalovaným nepriznal vzhľadom k tomu, že títo sa do sporu nedostali vlastným zavinením (§ 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP).
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP a žalobcom proti žalovaným 1/ až 23/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania napriek ich úspechu v spore nepriznal, keďže títo sa do neho nedostali vlastným zavinením, keďže vlastnícke právo žalobcov uznávali a žaloba o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam predstavovala jediný spôsob ako dosiahnuť zosúladenie formálneho zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným hmotnoprávnym stavom. Žalobcom podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 24/, a to vzhľadom na ich plný úspech v odvolacom konaní.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).