Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-42-2021.pdf
PDF · 143.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu MMREAL CONSULT, s.r.o., IČO: 46 810 013, so sídlom Svidník, Duklianska 641/2, právne zastúpeného Advokátska kancelária POTOMA & Co., s.r.o., Bratislava, Račianska 153, IČO 36 861 898, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 1887/10, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.06.2021 č. O - 162/2021, č. spisu E./E._PO/I./XXXX/XXXX takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Inšpektorát práce Prešov (ďalej tiež „inšpektorát práce“) vykonal v období od 08.12.2020 do 28.01.2021 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“).
2. Inšpektor práce písomnou výzvou na predloženie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce zo dňa 08.12.2020, ktorá bola fikciou doručenia doručená žalobcovi dňa 24.12.2020 do elektronickej schránky, vyzval účastníka konania na predloženie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, ktorých zoznam bol uvedený v predmetnej výzve. Vo výzve bola určená aj lehota na predloženie dokladov, a to do siedmich dní od prevzatia výzvy. V stanovenej lehote, ktorá uplynula 31.12.2020 žalobca ani žiaden jeho zamestnanec alebo splnomocnený zástupca požadované doklady inšpektorátu práce nepredložili
3. Inšpektor práce vypracoval o výsledku inšpekcie práce protokol č. U.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX, U./ U._X.X-OPPV/KON/XXXX/XXXX zo dňa 14.01.2021 (ďalej len „protokol zo dňa 14.01.2021“ prípadne len „protokol“).
4. Žalobca bol výzvou č. U./U._X.X-OPPV/KON/XXXX/XXXX-XXXX/XXX zo dňa 08.01.2021 vyzvaný na prerokovanie protokolu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28.01.2021. Výzva bola žalobcovi doručovaná do elektronickej schránky dňa 08.01.2021 a doručená mu bola dňa 24.01.2021 fikciou doručenia uplynutím úložnej lehoty.
5. Žalobca sa v určenom termíne prerokovania protokolu zo dňa 14.01.2021 nezúčastnil, inšpektor práce preto považoval protokol v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za prerokovaný a uzatvoril ho dňom 28.01.2021.
6. Protokol zo dňa 14.01.2021 bol žalobcovi zasielaný prostredníctvom elektronickej pošty do elektronickej schránky, a to do vlastných rúk s fikciou doručenia. Žalobca si zásielku v odbernej lehote neprevzal, protokol bol preto žalobcovi doručený 13.02.2021 fikciou doručenia.
7. Inšpektorát práce Prešov ako prvostupňový správny orgán (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) listom zo dňa 22.02.2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania pod číslom P:13/2021 vo veci uloženia pokuty. Toto oznámenie bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 25.02.2021.
8. Dňa 08.03.2021 bolo na prvostupňový správny orgán prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobcu doručené vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu zo dňa 05.03.2021.
9. V predmetnom vyjadrení žalobca konštatoval, že so závermi uvedenými v protokole zo dňa 14.01.2021 nesúhlasí. Má za to, že neexistujú žiadne dôvody pre uloženie pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, teda neexistuje ani dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Z týchto dôvodov navrhol, aby prvostupňový správny orgán zastavil konanie o uložení pokuty podľa § 30 ods. 1 písm. ch) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Uviedol tiež, že sa žiadnym spôsobom nebráni a nevyhýba vykonávanej inšpekcii práce, avšak do dnešného dňa ho orgány verejnej moci vo všetkých veciach kontaktovali a komunikovali s ním výlučne prostredníctvom bežnej poštovej prevádzky, preto elektronickú schránku v podstate nevyužíva. Opätovne požiadal o doručenie protokolu zo dňa 14.01.2021, keďže tvrdil, že tento mu nebol doposiaľ riadne doručený a nevie sa k nemu vyjadriť.
10. Žalobca vo vyjadrení namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že inšpektorát práce nemá právomoc dožadovať sa osobného predloženia vyžiadanej dokumentácie, a to tak s ohľadom na § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ako aj s ohľadom na v tom čase účinné opatrenia v súvislosti so šírením nákazlivej choroby COVID-19. 11. Prvostupňový správny orgán napriek skutočnosti, že protokol bol účastníkovi konania dňa 28.01.2021 zaslaný do elektronickej schránky, zaslal žalobcovi protokol zo dňa 14.01.2021 opätovne a to dňa 11.03.2021 na oboznámenie s jeho obsahom, nakoľko protokol bol podkladom pre vydanie rozhodnutia.
12. Na doručenie protokolu zo dňa 14.01.2021 reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 30.03.2021, po obsahovej stránke v zásade totožným, ako bolo jeho vyjadrenie k začatiu správneho konania zo dňa 05.03.2021.
13. Prvostupňový správny orgán následne vo veci rozhodol rozhodnutím č. k. P: 13/2021, číslo spisu U./U._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX zo dňa 20.04.2021, ktoré bolo účastníkovi konania prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 28.04.2021.
14. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške X.XXX eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce poskytnúť všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ktoré boli od zamestnávateľa vyžiadané listom zo dňa 08.12.2020 zaslaným prostredníctvom elektronickej pošty do elektronickej schránky, do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 24.12.2020. V stanovenom termíne do siedmich dní od prevzatia vyžiadania, t. j. do 31.12.2020 žalobca ani jeho iný zamestnanec alebo splnomocnený zástupca nepredložil požadované doklady, tieto neboli doložené ani to vypracovanie protokolu dňa 14.01.2021, ktorý bol účastníkovi konania zaslaný prostredníctvom
elektronickej pošty do elektronickej schránky s fikciou doručenia dňa 13.02.2021. Uvedeným konaním došlo zo strany žalobcu k zmareniu inšpekcie práce, pričom vyžiadané doklady neboli predložené ani dodatočne.
15. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca včas odvolanie zo dňa 11.05.2021, v ktorom napadol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné a vecne nesprávne. Namietal tiež neprimeranú výšku uloženej pokuty. Ďalšie odvolacie dôvody sa v zásade zhodovali s námietkami žalobcu prezentovanými v jeho vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 05.03.2021.
16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo O-XXX/XXXX, číslo spisu E./E._PO/I./XXXX/XXXX zo dňa 16.06.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.04.2021 potvrdil. II.
Zhrnutie rozhodnutia žalovaného
17. V žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16.06.2021 žalovaný rekapituloval priebeh inšpekcie práce a prvostupňového správneho konania, ako aj podstatné dôvody uvedené v odvolaní žalobcu zo dňa 11.5.2021.
18. Poukázal na znenie § 19 ods. 1 písm. a), 19 ods. 6, § 16 ods. 2 písm. a) a zákona o inšpekcii práce, ako aj na ustanovenie § 3 ods. 5, § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku.
19. Konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne preukázané porušenie povinnosti účastníkom konania (žalobcom). 20. K námietke týkajúcej sa termínu a spôsobu doručovania výzvy na predloženie dokladov zo dňa 08.12.2020 žalovaný poukázal na to, že táto nie je spôsobilá zvrátiť závery inšpekcie práce. Konštatoval, že inšpekcia práce je štátnym orgánom zabezpečujúcim neustály dozor nad kontrolou dodržiavania právnych predpisov ustanovených v § 2 zákona o inšpekcii práce. S ohľadom na opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 inšpekcia práce bola nútená v tomto období pristúpiť v súlade so zákonom o inšpekcii práce k výkonu inšpekcie dištančnou formou, ktorá je v prípade kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov bežným postupom inšpektorov práce.
21. Vo vzťahu k doručovaniu výzvy do elektronickej schránky poukázal žalovaný na ustanovenie § 12 ods. 4 písm. a) a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), v zmysle ktorého bola žalobcovi zriadená elektronická schránka, pričom každý, komu bola zriadená elektronická schránka je jej majiteľom a v nadväznosti na to mu z platnej právnej úpravy vyplýva celý rad povinností a oprávnení, teda má povinnosť prijatú poštu v schránke pravidelne kontrolovať, čím predíde prípadným problémom v súvislosti s neprečítaním dôležitých úradných oznámení.
22. Žalovaný poukázal aj na § 29 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, v zmysle ktorých nemal možnosť a nemohol pristúpiť k doručovaniu iným spôsobom ako ustanovuje vyššie uvedený právny predpis.
23. Žalovaný poukázal aj na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za daný správny delikt, pri ktorej správny orgán preukazuje iba porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a jeho zavinenie. Z tohto dôvodu na vznik objektívnej zodpovednosti za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstráni zistený nedostatok, resp. vzniknutý protiprávny stav uvedie do súladu s platnou legislatívou.
24. K porušeniu § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva porušenie povinnosti zo strany žalobcu, nakoľko tento s inšpektorátom práce počas výkonu inšpekcie nijak nekomunikoval, čím nielen sťažoval výkon inšpekcie práce, ale došlo z jeho strany k zmareniu výkonu inšpekcie.
25. Taktiež uviedol, že z vyžiadania zo dňa 08.12.2020 vyplýva, že bolo iba na žalobcovi, aký spôsob predloženia požadovanej dokumentácie si zvolí. Na žiadosť inšpektorátu práce však žalobca nijak nereagoval, žiadne z požadovaných dokladov nepredložil a tiež žiadnym spôsobom inšpektora práce nekontaktoval.
26. S ohľadom na správne zistený skutkový stav a jeho správne právne posúdenie žalovaný nevidel dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ani na zmenu výšky uloženej pokuty. K námietke týkajúcej sa výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že v danom prípade vyhodnotil porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce ako závažné, nakoľko žalobca neposkytnutím vyžadovaných podkladov a informácií potrebných pre výkon inšpekcie práce zmaril výkon inšpekcie práce, keďže dôsledky jeho konania došlo k znemožneniu riadneho výkonu inšpekcie práce uvedené vyhodnotil v prospech vyššej pokuty ako priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil ojedinelý výskyt nedostatku u žalobcu a to, že sa nejednalo o opakované zistenie toho istého nedostatku. S poukazom na to, že prvostupňový správny orgán sa vyjadril ku všetkým zákonom ustanoveným kritériám pre uloženie pokuty, posúdil poľahčujúce priťažujúce okolnosti zohľadnil tiež rozhodovaciu prax a výšku pokút ukladaných v obdobných prípadoch. Pokuta uložená výške X.XXX eur splní podľa žalovaného preventívnu funkciu tak vo vzťahu k žalobcovi, ako aj k iným právnym subjektom, ktoré sú nositeľmi rovnakých povinnosti. Pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, preto nebolo dôvodné ju ešte znížiť.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
27. Vo včas podanej správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Prešove dňa 13.08.2021 žalobca vymedzil štyri hlavné dôvody, pre ktoré navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, resp. alternatívne znížiť uloženú pokutu. 28. Žalobca v prvom bode namietal, že žalobca sa žiadnym spôsobom nebránil a nevyhýbal (a ani v súčasnosti sa nebráni a nevyhýba) vykonávanej inšpekcii práce, nakoľko bezodkladne po tom, čo sa oboznámil s oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 22.02.2021, začal s prvostupňovým správnym orgánom komunikovať, žiadnym spôsobom nebránil vykonávanej inšpekcii práce a mal záujem sprístupniť Inšpektorátu práce Prešov všetky podklady a informácie, ktoré sú potrebné na riadny výkon inšpekcie práce v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán však žiadnym spôsobom na záujem žalobcu (t. j. sprístupniť všetky požadované podklady a informácie) nereagoval, nepokračoval vo vykonávanej inšpekcii práce.
29. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na skutočnosť, že Žiadosť o predloženie dokladov zo dňa 08.12.2020 uvedená v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 14.01.2021 bola žalobcovi doručovaná vo vianočnom čase, a zároveň v čase vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, t. j. v čase mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
30. Namieta tiež, že Inšpektorát práce Prešov nezákonne požadoval od žalobcu „osobné doručenie“ požadovaných podkladov na Inšpektorát práce Prešov.
31. V druhom žalobnom bode žalobca poukázal na § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a v súvislosti s tým aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Konštatoval, že zákony upravujúce postavenie, kompetencie a spôsob konania štátnych orgánov im neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí alebo iným spôsobom. Zákonom ustanovený rozsah právomocí/spôsob konania jednotlivých orgánov štátu je stabilný, ak k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy.
32. So zreteľom na citované ustanovenia zákona o inšpekcii práce a na doslovné formulácie použité v súvislosti s miestom výkonu inšpekcie práce priamo v normatívnom texte§ 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce sa žalobca opodstatnene domnieval (a aj sám žalobca má skúsenosť), že sa inšpekcia práce prevažne vykonáva na pracoviskách zamestnávateľa t. j. napr. v sídle žalobcu.
33. Je nesporné, že Inšpektorát práce Prešov je štátnym orgánom resp. orgánom verejnej moci, ktorý nie je oprávnený svojvoľne resp. nad rámec zákona (napr. nad rámec Zákona o inšpekcii práce) resp. bez zákonného zmocnenia požadovať od žalobcu ako účastníka konania napr. „osobné doručenie“ požadovaných podkladov na Inšpektorát práce Prešov resp. vôbec neuviesť, akým spôsobom má žalobca predložiť požadované podklady Inšpektorátu práce Prešov.
34. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť ani so žalovaným, podľa ktorého bolo na žalobcovi, aký spôsob predloženia dokladov si zvolí - či osobne, e-mailom, prostredníctvom elektronickej pošty a pod. keďže podľa zákona o inšpekcii práce sa má inšpekcia vykonávať na pracovisku zamestnávateľa. t. j. žalobcu a teda žalobca v súlade s týmto ustanovením pripravil požadované doklady k dispozícii inšpektorom práce vo svojom sídle. Inšpektorát práce Prešov však i nemal záujem na takomto sprístupnení požadovaných dokumentov, so žalobcom žiadnym spôsobom nekomunikoval a teda nemal záujem na riadnom vykonaní a ukončení inšpekcii práce.
35. V treťom žalobnom bode žalobca namietal, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty nepostupovali v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, nakoľko podľa názoru žalobcu výška uloženej pokuty v žiadnom prípade nezohľadňuje (i) závažnosť zisteného porušenia a ani závažnosti jeho následkov, (ii) skutočnosť, že ide o ojedinelý výskyt nedostatku, a zároveň (iii) skutočnosť, že nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku.
36. Napriek tomu, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán preukázateľne konali v rozpore so základným ústavným princípom konania orgánov štátnej správy podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď v rozpore s týmto princípom požadovali osobné doručovanie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce do sídla prvostupňového správneho orgánu namiesto výkonu inšpekcie práce na pracoviskách zamestnávateľa, teda aj napriek vlastnému porušeniu zákona žalovaný resp. prvostupňový správny orgán nielenže uložili žalobcovi pokutu, ale navyše pokutu v takej výške (X.XXX eur), ktorá podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade nezodpovedá závažnosti údajného porušenia povinnosti a závažnosti následkov, ktoré s ňou boli v danom prípade spojené. Inšpektorát práce Prešov scestne vnímal ako priťažujúcu okolnosť údajné/tvrdené porušenie povinnosti zo strany žalobcu (inými slovami ako keby napr. súd „vnímal“ ako „priťažujúcu okolnosť“ samotný trestný čin/skutok, nie napr. okolnosti jeho spáchania, atď.).
37. Žalobca opätovne uviedol, že sa žiadnym spôsobom nebránil a nevyhýbal vykonávanej inšpekcii práce, mal a má záujem sprístupniť resp. predložiť Inšpektorátu práce Prešov všetky poklady a informácie, ktoré sú potrebné na riadny výkon inšpekcie, a zároveň žalobca bol a je pripravený (kedykoľvek po predchádzajúcej dohode) poskytnúť súčinnosť inšpektorom práce a sprístupniť/predložiť Inšpektorátu práce Prešov všetky požadované dokumenty v rámci inšpekcie práce, a teda podľa názoru žalobcu nejde o tak závažné porušenie, ktoré by malo za následok marenie výkonu inšpekcie.
38. Podľa názoru žalobcu je pre určenie výšky pokuty potrebné preskúmať závažnosť následkov v každom prípade individuálne. V tejto súvislosti konaním žalobcu nevznikli/nenastali žiadne konkrétne následky, a teda podľa názoru žalobcu nepochybne nejde o závažné porušenie, ktoré by malo za následok marenie výkonu inšpekcie resp. sťaženie či dokonca až znemožnenie výkonu inšpekcie práce, nakoľko žalobca bol a je pripravený poskytnúť súčinnosť inšpektorom práce a sprístupniť všetky požadované podklady v rámci riadneho a zákonného výkonu inšpekcie práce (t j. v súlade s základným ústavným princípom konania orgánov štátnej správy podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
39. Žalobca tiež pripomenul, že v jeho prípade sa preukázateľne jedná o jednorazové vybočenie, ide o ojedinelý výskyt nedostatku a v žiadnom prípade nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku, a to navyše v čase resp. v období vyhláseného núdzového stavu resp. v čase mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
40. Pokuta vo výške X.XXX eur má tiež pre žalobcu zásadný a priam likvidačný charakter, a to aj s ohľadom na vyhlásený núdzový stav v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, počas ktorého žalobca nemohol plnohodnotne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, mal uzatvorenú obchodnú prevádzku a nemal žiaden príjem.
41. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo O-XXX/XXXX, číslo spisu NP/E._PO/I./XXXX/XXXX zo dňa 16.06.2021, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.04.2021 a priznať mu úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Alternatívne navrhol znížiť uloženú pokutu na sumu XXX eur.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
42. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný listom číslo E._PO/I./XXXX/XXXX-XXXX/XXXXX zo dňa 26.10.2021.
43. Vo svojom vyjadrení zotrval na dôvodoch, ktoré vo vzťahu k vecnej správnosti zákonnosti napadnutých rozhodnutí uviedol už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 16.06.2021. 44. Poukázal na to, že výkon inšpekcie práce v oblasti dodržiavania pracovnoprávnych predpisov môže a často aj prebieha formou odoslania výzvy na predloženie dokladov kontrolovanému subjektu. Po predložení dokladov formou, ktorú si zvolí kontrolovaný subjekt, pristúpi inšpektor práce ku kontrole predložených dokladov a ak zistí porušenie právnych predpisov, vypracuje v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce protokol o výsledku inšpekcie práce.
45. Pokiaľ žalobca tvrdí, že inšpektor práce s ním nekomunikoval a nemal záujem na riadnom vykonaní inšpekcie práce, toto tvrdenie sa podľa žalovaného absolútne nezakladá na pravde, nakoľko inšpektorát práce po nepredložení vyžiadaných dokladov inšpekciu práce uzavrel protokolom o inšpekcii práce zo dňa 14.01.2021 a následne pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie konštatované v protokole. Po celý čas prvostupňový správny orgán so žalobcom komunikoval. Tvrdenie žalobcu o tom, že všetky požadované dokumenty boli pre inšpektorát práce sprístupnené v sídle žalobcu žalobca inšpektorátu práce neoznámil.
46. V danom prípade teda bolo porušenie ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce nepochybne inšpektorátom práce správne vyhodnotené ako závažné, nakoľko neposkytnutím všetkých podkladov a informácií potrebných pre výkon inšpekcie práce v stanovenom termíne sa žalobca dopustil konania, ktoré malo za následok marenie výkonu inšpekcie práce, keďže v danom prípade došlo nielen k sťaženiu, ale aj k znemožneniu riadneho výkonu inšpekcie práce. Uvedené vyhodnotil prvostupňový správny orgán a v zhode s ním aj žalovaný v prospech vyššej pokuty ako priťažujúcu okolnosť. Adekvátne k tomu bola posúdená aj poľahčujúca okolnosť, ktorou bol ojedinelý a neopakovaný výskyt zisteného nedostatku.
47. Žalovaný tvrdenie, že správne orgány mali prihliadnuť aj na pandemickú situáciu a jej dopad účastníka konania ako na podnikateľský subjekt konštatoval, že medzi zákonnými kritériami zohľadňovanými pri ukladaní sankcie podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce nie je prihliadnutie na aktuálnu hospodársku kondíciu účastníka konania. Napriek tomu sa domnieva, že uloženie pokuty na spodnej hranici zákonnej sadzby, ktoré je síce zaťažujúca, nie však likvidačná, je v súlade so zákonnými požiadavkami. Nižšia pokuta by neviedla k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti na strane žalobcu. Uložením pokuty vo výške X.XXX eur sledovali správne orgány výchovné preventívne pôsobenie sankcie, ktoré musí mať silu odradiť od nezákonného postupu žalobcu, ale aj iné právnické osoby.
V.
Replika žalobcu
48. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou doručenou správnemu súdu 08.03.2022, v ktorej v podstatnom zotrval argumentácii uvedenej v správnej žalobe.
VI.
Duplika žalovaného
49. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému listom z 05.04.2022. Žalovaný sa vyjadril duplikou zo dňa 12.04.2022, v ktorej uviedol, že je pravdou, že žalobca po oznámení začatia správneho konania s inšpektorátom práce komunikoval, je však rozdiel vo výkone inšpekcie práce, ktorá sa spravuje režimom zákona o inšpekcii práce a časovo predchádza správnemu konaniu, a vo vedení správneho konania, výsledkom ktorého je uloženie sankcie za porušenie právnych povinností zistených počas inšpekcie práce. Predmetom správneho konania už bolo uloženie sankcie za porušenie ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce v priebehu inšpekcie práce. Keďže inšpekcie práce bola vyhotovením protokolu o výsledku inšpekcie práce ukončená, inšpektorát práce v rámci správneho konania o uložení pokuty za správny delikt oznámenie žalobcu o tom, že je ochotný požadovanú dokumentáciu sprístupniť, už nereflektoval.
50. Žalovaný zotrval na svojom závere, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, tak ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu. Uviedol, že berie na vedomie existenciu núdzového stavu a protipandemických opatrení, avšak s ohľadom na to, že žalobca je podnikateľom, pričom podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku je potrebné pod výkon podnikania priradiť aj komunikáciu so štátnymi orgánmi zákonom predpokladaným spôsobom.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
51. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.
52. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
53. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
55. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
56. Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
57. Pri príprave verejného vyhlásenia rozsudku správny súd zistil, že žalobca ku dňu 12.04.2022 zmenil názov obchodnej spoločnosti na MMREAL CONSULT, s.r.o., ktorú skutočnosť ani žalobca ani jeho právny zástupca správnemu súdu neoznámili.
58. Žalobca tiež v správnej žalobe označil prvostupňový správny orgán ako ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c) SSP. Prvostupňový správny orgán nie je účastníkom konania podľa § 32 SSP, správny súd však môže v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP v prípade zrušenia rozhodnutia žalovaného zrušiť v závislosti od okolností a na návrh žalobcu súčasne aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
59. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 60. Podľa § 121 ods. 1 SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
61. Podľa § 194 SSP (1) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
62. Podľa § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
63. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
64. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
65. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.
66. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do XXX XXX eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej XX XXX eur, X. smrť, najmenej XX XXX eur.
67. Podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
68. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
69. Podľa § 21 ods. 2 zákona o inšpekcii práce písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
70. Podľa § 25a správneho poriadku na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.
71. Na základe preštudovania administratívneho spisu, správnej žaloby a procesných podaní účastníkov konania v priebehu konania pred správnym súdom správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
72. K žalobnej námietke týkajúcej sa rozporu postupu prvostupňového správneho orgánu s § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce správny súd v prvom rade uvádza, že z obsahu Vyžiadania č. U./U._X.X.-OPPV/ KON/XXXX/XXXX-XXXX/XXXXX zo dňa 08.12.2020 žiadnym spôsobom nevyplýva výzva, aby žalobca vyžiadané doklady predkladal osobne na inšpektorát práce. Z obsahu výzvy a charakteru požadovaných podkladov je zrejmé, že prvostupňový správny orgán žiadal poskytnutie informácií (bez špecifikácie formy ich poskytnutia) a predloženie fotokópií, nie originálov presne určených dokladov, taktiež bez špecifikácie spôsobu ich poskytnutia. Opakované tvrdenie žalobcu o tom, že napriek obmedzeniam vyplývajúcim z pandemickej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 od neho požadoval prvostupňový správny orgán osobné predloženie dokladov sa teda nezakladá na pravde, resp. nie je preukázané žiadnym dôkazom.
73. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že povinnosť odovzdať vyžiadané doklady osobne vyplýva z § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého sa inšpekcia práce vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, správny súd konštatuje, že ani s týmto tvrdením žalobcu nie je možné sa stotožniť.
74. V citovanom ustanovení zákonodarca pozitívnym spôsobom vymedzil miesta, na ktorých sú inšpektori práce oprávnení vykonávať jednotlivé inšpekčné úkony, čím jednak rámcuje právomoc inšpektorov práce vykonávať inšpekciu iba na miestach určených v § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, zároveň takto chráni kontrolované subjekty pred neoprávneným a neprimeraným zásahom do ich súkromia pri výkone inšpekcie práce.
75. Z uvedeného ustanovenia však nie je možné vyvodiť, že inšpektori práce musia všetky úkony inšpekcie vykonávať iba na miestach uvedených v § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Takýto výklad by ad absurdum viedol k záveru, že inšpektori práce by museli aj prieskum všetkej predloženej dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie, vypracovanie protokolu o výsledku inšpekcie práce či následné prerokovanie tohto protokolu realizovať výlučne v priestoroch pracoviska zamestnávateľa, čo nezodpovedá účelu inšpekcie práce a nemá žiadne racionálne odôvodnenie.
76. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce je zamestnávateľ na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.
77. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by k požiadaniu zo strany inšpektorátu práce malo dôjsť výlučne osobným vyžiadaním na pracovisku zamestnávateľa, taktiež z neho nevyplýva, že by splnenie tejto povinnosti bolo akokoľvek viazané na osobné odovzdanie dokladov na pracovisku zamestnávateľa podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce.
78. S poukazom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na obmedzenia vyplývajúce v danom čase z opatrení prijatých na zamedzenie šírenia nákazlivého ochorenia COVID-19 je preto možné považovať postup Inšpektorátu práce Prešov v rámci zabezpečovania písomných podkladov na účely výkonu inšpekcie práce za súladný so zákonom a vyhovujúci aj zásade primeranosti, keďže vo vzťahu k žalobcovi nestanovil žiadne také povinnosti, ktoré by nebolo možné splniť za súčasného dodržania protipandemických opatrení.
79. Správny súd tu navyše opätovne podotýka, že k nesplneniu povinnosti podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce zo strany žalobcu zjavne nedošlo z dôvodu, že by mu v jej splnení v stanovenej lehote priamo bránili opatrenia spojené so šírením ochorenia COVID-19, prípadne samotné ochorenie
na strane zodpovedných osôb konajúcich na strane žalobcu, resp. iná akceptovateľná prekážka, ale z dôvodu, že žalobca zanedbal potrebnú pravidelnú kontrolu elektronickej schránky, doručovanú výzvu si včas neprevzal a k doručeniu vyžiadania zo dňa 08.12.2020 došlo na základe fikcie podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente. Žalobca sa teda o vyžiadaní dokumentácie včas nedozvedel a na ňu nereagoval v dôsledku vlastného pochybenia.
80. Samotná skutočnosť, že k doručovaniu vyžiadania dokumentácie zo dňa 08.12.2020 došlo v čase pandémie COVID-19 tiež nespôsobuje nezákonnosť postupu inšpektorátu práce, keďže vo vzťahu k výkonu inšpekcie práce neboli vo vzťahu k pandémii COVID-19 prijaté žiadne také osobitné legislatívne úpravy, ktoré by jej výkon pri zachovaní protipandemických opatrení v čase núdzového alebo mimoriadneho stavu vylučovali.
81. Predmetné vyžiadanie zo dňa 08.12.2020 bolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky dňa 08.12.2020, teda v dostatočnom predstihu pred vianočným obdobím, na ktoré poukázal žalobca. To, že si žalobca zásielku v elektronickej schránke neprevzal a bola mu doručená až na základe fikcie doručenia dňa 24.12.2020 nie je možné pričítať na ťarchu postupu inšpektorátu práce.
82. Právnické osoby zapísané v obchodnom registri majú elektronickú schránku aktivovanú s povinnosťou využívať ju na komunikáciu s orgánmi verejnej moci od 1. júla 2017. Spôsob, akým si zabezpečia prehľad o správach doručovaných im v zmysle zákona o e-governmente do elektronickej schránky je už vecou danej právnickej osoby, aj s plnou zodpovednosťou za dôsledky plynúce zo zanedbania kontroly doručovaných správ úradných dokumentov. Za pozornosť v tomto smere stojí aj skutočnosť, že žalobca neprevzal v úložnej lehote podľa § 32 zákona o e-Governmente ani výzvu na prerokovanie protokolu zo dňa 08.01.2021, ani samotný protokol o výsledku inšpekcie č. U.-XX-XX-X.X/ P-EXX,AXX-XX, U./U._X.X-OPPV/KON/XXXX/XXXX zo dňa 14.01.2021, ktorý bol doručený žalobcovi fikciou doručenia dňa 13.02.2021.
83. Z uvedeného, ale tiež z obsahu vyjadrenia žalobcu k Oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 22.02.2021 č. U./U. X.X-PO/ROZ/XXXX/XXXX zo dňa 05.03.2021, ktoré žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyplýva, že žalobca elektronickú schránku v podstate vôbec nepoužíval, keďže s ním doposiaľ orgány verejnej moci komunikovali výlučne prostredníctvom poštovej prevádzky.
84. Uvedená argumentácia nemá s ohľadom na už uvádzané ustanovenia zákona o e-Governmente, ako aj s ohľadom na § 17 ods. 1 tohto zákona relevanciu. To platí osobitne s ohľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt, za ktorý mu bola uložená sankcia. Táto vylučuje zohľadnenie miery zavinenia na strane páchateľa deliktu pri posudzovaní jeho konania ako protiprávneho. Špecifické individuálne okolnosti na strane konkrétneho subjektu dopúšťajúceho sa protiprávneho konania za takýchto okolností umožnil zákonodarca zohľadniť iba vo vzťahu k výške sankcie, a to v zmysle kritérií vyplývajúcich z § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
85. Ako už bolo uvedené, právnickým osobám zapísaným do obchodného registra so sídlom na území SR bola aktivovaná elektronická schránka na doručovanie najneskôr k 01.07.2017. Termín 1. júla 2017, kedy sa mali právnickým osobám povinne aktivovať elektronické schránky na doručovanie priniesla novela zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 31. decembra 2016 a v Zbierke zákonov SR bola publikovaná pod č. 374/2016 Z. z.
86. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
87. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
88. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
89. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Podľa odseku druhého, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
90. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
91. Aj s prihliadnutím citované ustanovenia zákona o e-Governmente je možné konštatovať, že zanedbanie riadnej starostlivosti žalobcu vo vzťahu k obsahu elektronickej schránky je pochybením, ktoré nesvedčí o zodpovednom prístupe majiteľa schránky. Jeho dôsledkom je sťaženiu výkonu verejnej správy voči majiteľovi elektronickej schránky, preto takéto zanedbanie starostlivosti zo strany podnikajúcej právnickej osoby nebolo dôvodné ani pri určovaní výšky ukladanej sankcie zohľadňovať ako poľahčujúcu okolnosť.
92. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v priebehu správneho konania o uložení pokuty mal záujem s inšpektorátom práce spolupracovať a bol pripravený poskytnúť inšpektorom práce súčinnosť a požadované dokumenty predložiť, avšak zo strany inšpektorátu práce nebol o ich poskytnutie záujem, správny súd poukazuje na to, že v čase správneho konania o uložení pokuty bola už inšpekcia práce skončená, a to uzavretím protokolu podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. 93. Uplatnením fikcie doručenia vo vzťahu k výzve na prerokovanie protokolu zo dňa 08.01.2021 sa považoval žalobca za oboznámeného s možnosťou protokol prerokovať, pričom túto možnosť nevyužil, preto bol následný postup podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce v súlade so zákonom. Inšpektorát práce preto už v inšpekcii práce pokračovať nemohol a prípadné predloženie podkladov mohlo mať vplyv už len ako okolnosť, na ktorú mohol správny orgán prihliadnuť pri určovaní výšky pokuty. Aj tu však správny súd považuje za významné, že k predloženiu dokladov zo strany žalobcu nedošlo ani po začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, žalobca iba opakovane deklaroval svoju ochotu dokumentáciu poskytnúť.
94. Pokiaľ žalobca namieta výšku uloženej pokuty a tvrdí, že táto bola neprimeraná okolnostiam skutku a jeho následkom, správny súd konštatuje, že už prvostupňový správny orgán sa dôvodmi výšky uloženej pokuty podrobne zaoberal, pričom sa jednotlivo vyjadril ku všetkým okolnostiam, ktoré sú v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce pri ukladaní pokút zohľadňované. S týmito závermi sa žalovaný stotožnil a v podstatnom na ne poukázal, pričom správny súd v tomto smere nezistil, že by správne orgány postupovali v rozpore s dotknutými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce alebo správneho poriadku.
95. Správne orgány sa správne vysporiadali tak s priťažujúcou okolnosťou (závažnosť) deliktu s následkom zmerania výkonu inšpekcie práce), ako aj s okolnosťou poľahčujúcou (ojedinelé pochybenie žalovaného). Prihliadli tiež na obvyklú rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch, pričom pokutu uložili na úrovni 1,5 % z možnej maximálnej výška sankcie, teda nepochybne na spodnej hranici, čo zodpovedá závažnosti deliktu a zisteným poľahčujúcim okolnostiam.
96. Pokiaľ žalobca namieta, že sankcia je voči nemu likvidačná, správny súd konštatuje, že túto skutočnosť žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak ani v odvolacom konaní a ani v rámci podanej správnej žaloby k tejto skutočnosti nepredložil a ani nenavrhol vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii a z toho vyplývajúceho ohrozenia jeho ďalšieho podnikania zaplatením uloženej sankcie. Dôkazné bremeno aj vo vzťahu k preukázaniu neprimeranosti sankcie z dôvodu jej likvidačnej povahy nesie v zmysle § 121 ods. 1 SSP žalobca.
97. Z uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a nevyhovel ani požiadavke na uplatnenie sankčnej moderácie podľa § 198 SSP, keďže na tento postup nezistil žiaden dôvod.
98. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
99. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).